EU: Pravidlá pre banky

Európska komisia prijala preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti bankovníctva (nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách). Banky EÚ by vďaka novým pravidlám mali byť odolnejšie voči prípadným hospodárskym otrasom a budú môcť ďalej prispievať k postpandemickej obnove Európy a prechodu ku klimatickej neutralite.

Završuje sa tak vykonávanie dohody Bazilej III v EÚ. Dohodu dosiahli EÚ a jej partneri v skupine G20 v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pričom cieľom je zvýšiť odolnosť bánk voči možným hospodárskym otrasom. Návrhy sú posledným krokom tejto reformy zameranej na bankové pravidlá. Preskúmanie pozostáva z týchto prvkov:

• legislatívny návrh na zmenu smernice o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ);
• legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách [nariadenie (EÚ) č. 575/2013];
• samostatný legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti riešenia krízových situácií (tzv. reťazový návrh).

Balík opatrení tvoria:

Vykonávanie dohody Bazilej III – posilňovanie odolnosti voči hospodárskym otrasom

Balíkom opatrení sa podrobne vykonáva medzinárodná dohoda Bazilej III, pričom sa zohľadňujú osobitosti bankového sektora EÚ, napríklad pokiaľ ide o hypotekárne úvery s nízkym rizikom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v „interných modeloch“, ktoré banky používajú na výpočet svojich kapitálových požiadaviek, nepodceňovali riziká, čím sa zabezpečí, aby kapitál potrebný na krytie týchto rizík dosahoval dostatočnú úroveň. Vďaka tomu bude teda jednoduchšie porovnávať pomery rizikového kapitálu medzi jednotlivými bankami, čo pomôže obnoviť dôveru v tieto ukazovatele a v celkové zdravie sektora. Zámerom je posilniť odolnosť bez toho, aby to viedlo k výraznému zvyšovaniu kapitálových požiadaviek. Celkový vplyv na kapitálové požiadavky sa obmedzí na úroveň, ktorá je bezprostredne nevyhnutná, takže konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ ostane zachovaná. Balíkom sa ďalej znížia náklady na dodržiavanie predpisov – obzvlášť v prípade menších bánk – bez toho, aby sa zvoľnili prudenciálne normy.

Udržateľnosť – ako prispieť k zelenej transformácii

Posilňovanie odolnosti bankového sektora voči environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia (tzv. riziká ESG) je kľúčovou oblasťou stratégie komisie pre udržateľné financovanie. Je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým banky merajú a riadia tieto riziká, pričom rovnako dôležité je zabezpečiť, aby trhy mohli konanie bánk monitorovať. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu prudenciálna regulácia. Návrh ukladá bankám povinnosť, aby v rámci svojho systému na riadenie rizík systematicky identifikovali, zverejňovali a riadili aj riziká ESG. Patria sem napríklad aj pravidelné stresové testy v oblasti klímy, ktoré vykonávajú orgány dohľadu aj samotné banky. Orgány dohľadu budú musieť posudzovať riziká ESG v rámci pravidelných preskúmaní orgánmi dohľadu. Všetky banky budú musieť zároveň zverejňovať aj to, do akej miery sú vystavené rizikám ESG. Aby sa zabránilo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu menších bánk, pravidlá zverejňovania budú odstupňované. Navrhovanými opatreniami sa nielen zvýši odolnosť bankového sektora, ale zabezpečí sa aj to, aby banky brali ohľad aj na aspekty udržateľnosti.

Silnejší dohľad – aby sa v bankách EÚ zabezpečilo riadne hospodárenie a aby sa lepšie chránila finančná stabilita

Balík poskytuje orgánom dohľadu nad bankami EÚ posilnené nástroje. Stanovuje sa v ňom jasný, spoľahlivý a vyvážený súbor pravidiel týkajúcich sa odbornosti a vhodnosti (fit and proper), v rámci ktorých orgány dohľadu posudzujú, či majú vedúci pracovníci zručnosti a znalosti požadované na riadenie banky. V reakcii na škandál WireCard budú mať orgány dohľadu po novom navyše k dispozícii lepšie nástroje na dohľad nad skupinami spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií (FinTech) vrátane pobočiek bánk. Týmto vylepšeným súborom nástrojov sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie bánk EÚ. V preskúmaní sa primeraným spôsobom rieši aj problematika zakladania pobočiek bánk z tretích krajín v EÚ. V súčasnosti sa na tieto pobočky vzťahujú najmä vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú harmonizované len vo veľmi obmedzenej miere. Balíkom opatrení dochádza k harmonizácii pravidiel EÚ v tejto oblasti, čo orgánom dohľadu umožní lepšie riadiť riziká súvisiace s týmito subjektmi, ktoré v posledných rokoch výrazne zvýšili mieru svojej činnosti v EÚ.

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada.

Kyberbezpečnosť: Kľúčové náklady

Náklady na zabezpečenie čoraz komplexnejších prostredí sa vyšplhali na druhé miesto v rebríčku kľúčových výziev, ktorým podľa IT lídrov čelili ich spoločnosti v roku 2021. Podľa štúdie Ekonomika IT bezpečnosti ide o vzostupný trend, konkrétne z tretieho miesta v minulom roku a šiesteho miesta v roku 2018. S rozšírením digitalizácie, práce z domu a využívania cloudu môže mať táto komplexnosť vplyv na viditeľnosť hrozieb a reakciu na incidenty v rámci organizácií.

V roku 2020 sa v dôsledku lockdownov a práce na diaľku začali vo firmách v oveľa väčšej miere využívať digitálne technológie. Podľa štúdie McKinsey & Company firmy zrýchlili digitalizáciu v rámci interakcií so zákazníkmi a dodávateľským reťazcom spolu s podielom digitálnych alebo digitálne podporovaných produktov vo svojom portfóliu. To si vyžadovalo masívne zavádzanie nových IT služieb a zmeny v IT infraštruktúre. Firmy museli zaistiť bezpečnosť všetkých týchto inovácií, čo sa stalo skutočnou výzvou pre takmer polovicu všetkých spoločností (44 %). Vyššie percento mala len ochrana údajov (57 %) – ide však o obavu, ktorá sa už niekoľko rokov drží na prvom mieste. Náklady na zabezpečenie komplexných prostredí sa ukázali byť ešte kľúčovejšie ako zabezpečenie súladu zamestnancov s bezpečnostnými pravidlami a regulačnými požiadavkami, ktoré bolo posledné dva roky na druhom mieste. Zavedenie cloudu prispelo aj ku komplexnosti IT infraštruktúry. Podľa štúdie spoločnosti Kaspersky v rokoch 2020 – 2021 vzrástlo využívanie všetkých typov cloudov, vrátane verejných a súkromných, na 88 %, pričom v roku 2019 to bolo len 72 %. Okrem toho infraštruktúra virtuálnych desktopov, ktorá mala firmám pomôcť sprostredkovať vzdialený prístup k firemným pracoviskám pre bezpečnú prácu z domu, vzrástla z 82 na 86 %.

Problémom komplexnej infraštruktúry nie je len náročnosť zavádzania bezpečnostných nástrojov. Je tiež oveľa ťažšie vystopovať známky útoku a včas naň reagovať, aby sa minimalizovali prípadné škody. Nedostatočný dohľad nad infraštruktúrou je v skutočnosti najčastejším problémom (41 %), ktorému čelia organizácie pri riešení komplexných hrozieb. Tento problém našťastie stimuluje investície. Takmer polovica (47 %) spoločností označila zvýšenú komplexnosť svojej IT infraštruktúry za hlavnú príčinu zvýšenia rozpočtu na IT bezpečnosť (v porovnaní so 43 % v roku 2020). Na ochranu komplexnej infraštruktúry s cloudovými a lokálnymi pracovnými prvkami, VDI a zamestnancami pracujúcimi na diaľku by organizácie mali hľadať riešenie so silnými schopnosťami detekcie a reakcie. Riešenie by malo poskytovať prehľad o hrozbách vyskytujúcich sa v akomkoľvek koncovom bode spolu s ďalšími informáciami o škodlivej aktivite a viacerými možnosťami reakcie. 

Upozorňujeme: Nebezpečný dezodorant

Medzi nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, nahlásené aj do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky), pribudlo upozornenie z Fínska na pánsky dezodorant. 

Pánsky dezodorant Long Lasting Deodorant, Men značka: Janssen Cosmetics (typ výrobku/číslo výrobku: 8678) z Nemecka (výrobca: Janssen Cosmetics Gmbh, 52005 Aachen, Germany) obsahuje nadmerné množstvo látky hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde, čo je v rozpore s európskou legislatívou. Ide o kožný senzibilizátor, ktorý môže vyvolať alergické reakcie alebo kontaktnú dermatitídu.

Výrobok sa môže vyskytovať vo viacerých krajinách, prípadne ponúkať aj v e-shopoch na internete.

Aktuálne: Drahšie obedy

Vládou schválená novela Zákonníka práce doterajší systém stravného na Slovensku založený na  stravných poukážkach či gastrokartách pre zamestnancov výrazne zdražie. Namiesto sľubovaného zrovnoprávnenia finančného príspevku s doterajšími formami stravného prinesie zdraženie obedov pre všetkých.

Stravné vyššie než 2,81 eur bude totiž zamestnancovi zdanené a negatívne ovplyvní aj výšku odvodov. Daňovo odpočítateľná položka vo výške 2,81 eur na obed je dnes v praxi žalostne nízka a je skôr formálna. Napríklad pri hodnote stravného 5,10 eura a príspevku zamestnávateľa zo sociálneho fondu vo výške dvoch eur bude nové daňovo-odvodové zaťaženie vo výške 0,59 eura na jeden stravný lístok. Asociácia moderných benefitov vyrátala, že takmer 1,5 milióna pracujúcich bez ohľadu na to, či budú využívať stravenky alebo peňažný príspevok, tak príde mesačne pri 20 pracovných dňoch o 11,80 eura. Zamestnanci sa nedostanú k zvýšenému stravnému ani vtedy, ak im zamestnávateľ v dobrej viere prispeje na obedy viac.

Namiesto viackrát sľubovanej podpory štátu zamestnávateľom aj zamestnancom počas pandémie táto novela prináša v praxi to, že štát stravné pre zamestnancov zdražie. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR pritom žiadala poslancov NR SR, aby prehodnotilo tento návrh zákona a v tejto forme ho neschválilo. Zdražovanie obedov ešte zhorší postupný rast cien potravín, energií aj nákladov na udržanie zamestnancov v gastrosektore.

Trend: Robotická rehabilitácia

Rehabilitačné procedúry dnes prebiehajú už aj s využitím robotických senzorov. Vysoká citlivosť a presnosť senzora umožňuje bezpečné a presné nastavenie sily napríklad pri rehabilitácii pacientov s neurologickými problémami.

Inteligentný robotický systém na podporu neuro - rehabilitačných terapií vyžaduje vzhľadom na dôležitosť interakcie medzi pacientom a robotom presné nastavenie pohybu a sily zariadení. „V rámci robotickej rehabilitácie je kľúčové zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to veľmi presným snímaním sily, tak jej intenzity ako aj smeru, ktorý robot počas procedúry vyvíja na pacienta“, upresnil Jacopo Tosi, biomedicínsky technik a manažér vývoja. Zariadenie funguje už v niektorých európskych nemocniciach, hlavne v Taliansku. Zároveň sa pripravuje jeho vstup na trhy v Spojených štátoch, Ázii a Pacifiku.

Senzor citlivo sníma silu a točivý moment vo všetkých 6 osiach a je vhodný pre akýkoľvek typ robotickej aplikácie na zaistenie presnej kontroly pohybu. Jednoduché prepojenie so zariadením a minimálna potreba údržby optickej technológie umožňujú plne sa venovať hlavnému účelu produktu.