EU: 1,5 miliardy eur do inovatívnych technológií

Európska komisia otvára druhú výzvu na predkladanie návrhov pre veľké projekty financované z inovačného fondu. Ide o jeden z najväčších svetových programov na demonštráciu inovačných nízkouhlíkových technológií, ktorý je financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Z rozpočtu 1,5 miliardy eur bude financovať prelomové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročných priemyselných odvetví, uskladňovania energie, ako aj zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého.

Vzhľadom na to, že počet žiadostí v prvej výzve výrazne prekročil kapacitné možnosti aj na vysoký objem pripravovaných projektov komisia zjednodušila proces podávania žiadostí, ktorý teraz pozostáva len z jednej fázy. Tým sa výrazne skráti prípravný čas plynúci od podania žiadosti až po udelenie grantu. Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabraňovať emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačného potenciálu, finančnej a technickej vyspelosti, potenciálu rozšírenia a ich nákladovej efektívnosti. Výzva je otvorená do 3. marca 2022 pre projekty zo všetkých členských štátov EÚ, z Islandu a Nórska. V prípade projektov, ktoré sú síce sľubné, no nie sú pripravené dostatočne na to, aby získali grant, Európska investičná banka poskytne pomoc pri ich vypracovaní.

Projekty možno podávať cez portál financovania a ponúk EÚ, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe. Uzávierka podávania žiadostí je 3. marca 2022. Žiadatelia budú informovaní o výsledkoch hodnotenia v treťom štvrťroku 2022. Udelenie grantov a podpis projektov sa uskutočnia v štvrtom štvrťroku 2022. Informačný deň sa uskutoční 10. novembra t. r. Potenciálni žiadatelia a iné zainteresované strany budú mať počas neho príležitosť získať informácie a klásť otázky v súvislosti s novou výzvou.

5G: Kľúčový míľnik

Podľa najnovšieho výskumu spoločnosti Omdia 5G do konca júna 2021 spustilo 147 operátorov, ale iba 14 % (21 operátorov) dosiahlo vo svojej sieti 10 % penetráciu predplatiteľov. Analytici spoločnosti zistili, že 10 % penetrácia do siete je kľúčovým míľnikom pre 5G, odkedy začína mať pozitívny vplyv na mobilné príjmy.

Údaje z trhu 5G v Južnej Kórei ukazujú jasný nárast výnosov po spustení 5G, keď penetrácia trhu pred rokom presiahla 10 %. V Číne sa predplatné 5G v prvej polovici roku 2021 takmer zdvojnásobilo a v júni dosiahlo 318 miliónov, čo zodpovedá 11 % z celkového počtu mobilných pripojení. Medzitým výnosy z mobilných služieb vzrástli v 1. a 2. kvartáli medziročne o 4,7 % a 3,7 % – úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od začiatku roka 2018. „O vplyve 5G na poskytovateľov služieb môžeme len špekulovať, kým technológia nedosiahne kritické množstvo nad rámec prvých používateľov. Iba Južná Kórea dosiahla tento bod a vyvíja sa pozitívne. Ďalších 24 trhov má dosiahnuť 10 % penetráciu populácie 5G do konca roka 2021, 37 v roku 2022 a viac ako 100 v roku 2026“, uviedol Ronan De Renesse.

Čínski, kórejskí, japonskí a americkí operátori ovládali v 2. štvrťroku 2021 vyše 93 % globálneho trhu 5G. Spomedzi viac než 400 miliónov predplatených na celom svete je 82 % v Ázii, z toho 87 % v Číne. Medzi trhy mimo Ázie s viac než 5 % penetráciou populácie patria USA, Fínsko a Írsko. Podľa trhových prognóz spoločnosti Omdia sa očakáva, že trhy v priemere zaznamenajú 5 % nárast ARPU (priemerný výnos na používateľa) po dvoch rokov od spustenia 5G. Neexistuje však žiadna priama korelácia, keďže trhy sú ovplyvnené faktormi, akými sú makroekonomická dynamika, zotavenie z ochorenia COVID, hospodárska súťaž na miestnych trhoch a regulácia. Naopak spoločnosť Omdia očakáva, že vyspelé trhy zaznamenajú menší rast v percentuálnom vyjadrení než ostatné, pretože rast pochádzajúci zo začlenenia digitálnych služieb do rozvojových a rozvíjajúcich sa trhov prevýši účinky 5G. Napríklad, zatiaľčo 5G môže zvýšiť ARPU o 10 %, prvý používateľ smartfónu v Afrike môže zdvojnásobiť svoj účet za mobil. „5G je stále v plienkach a jeho plný potenciál z technologického a komerčného hľadiska ešte nevidíme. Podobne ako pri zavádzaní 4G aj  prijatie 5G je väčšinou riadené ponukou, čo znamená, že dopyt po 5G musí vytvoriť priemysel. Operátori v Číne a Južnej Kórei ukázali, že ak dáte 5G do rúk spotrebiteľov, výnosy budú pravdepodobne nasledovať“, dodal De Renesse. 

Pandémia: Vplyv na prácu aj zdravie

V čom nás negatívne zasiahla pandémia? Práca - označilo ju až 42 percent respondentov za najviac negatívne ovplyvnenú pandémiou v prieskume HR Pulse, ktorý realizovala Profesia spolu s iniciatívou Open HR fórum (3.202 respondentov, 16. jún - 31. august 2021). Vyše tretina ľudí priznala tiež negatívne dopady na súkromie, pričom Slováci často označovali aj problémy v štúdiu a vo finančnej oblasti.

Neviete si ustrážiť pracovný čas? Nie ste sami… Ak si zamestnanec nevie počas home officu ustrážiť svoj pracovný čas, môže si byť istý, že v tom nie je sám. Práve túto oblasť označovali Slováci za najviac náročnú. Tento problém má až 41 percent Slovákov. Ďalších 30 percent respondentov prezradilo, že ich počas práce z domu trápi neschopnosť sústrediť sa. Oblasti, ktoré nám počas home officu robia najväčší problém, sú tiež zladenie rodiny a práce, vytvorenie pracovného priestoru či udržiavanie kontaktu s kolegami. Naopak, z prieskumu vyplynulo, že Slováci nemajú takmer žiadne problémy s novými požadovanými digitálnymi zručnosťami a dohadovaním stretnutí on-line. Na tieto veci si pracovníci zvykli a vedia sa im prispôsobiť.

Veľká časť ľudí sa začala viac zaujímať o duševné zdravie. O duševnom zdraví sa rozpráva čoraz viac a svoj psychický stav rieši stále viac Slovákov. Až 41 percent respondentov potvrdilo, že sa počas pandémie začali zaujímať o informácie o duševnom zdraví. Táto téma zasiahla najviac ľudí do 29 a do 39 rokov. Vo vekovej skupine od 18 do 29 rokov sa o duševné zdravie počas koronakrízy začala zaujímať takmer polovica respondentov. Najnižší podiel bol vo veku od 40 do 49 rokov. Záujem o informácie o duševnom zdraví narástol však pomerne výrazne aj tu. Viac pozornosti týmto témam venuje viac ako tretina ľudí.

Prieskum zisťoval aj pomôcky motivácie počas práce z domu. Ide o dôležitý impulz pre zamestnávateľov, ktorí môžu prispôsobiť pracovné podmienky tak, aby pracovali efektívnejšie a zároveň podporovali ich duševné zdravie. Viac ako polovica Slovákov v prieskume potvrdila, že najväčšou podporou je pre nich najmä flexibilný pracovný čas so zohľadnením súkromných potrieb. Voľné pravidlá ľuďom zaručujú, že počas dňa si svoje osobné veci a prácu môžu rozložiť podľa svojich predstáv. Slovákom, ktorí pracujú z domu, pomáha tiež samostatnosť a dôvera firmy pri riešení úloh, vhodné technické vybavenie, pravidelná interná komunikácia či on-line vzdelávanie. A čo robí Slovákom pri home office najväčší problém? Na negatíva pri home office poukazujú najviac ľudia, ktorí nežijú sami. Najväčším problémom zamestnancov je práve vyrušovanie ostatnými členmi domácnosti. Túto možnosť uviedlo až 38 percent opýtaných. Negatívny vplyv na výkon má podľa Slovákov tiež nedostatočné vybavenie či malé priestorové možnosti na prácu. Medzi najčastejšími odpoveďami sa objavila tiež nevyhovujúca spolupráca s manažérom. Presne 15 percent respondentov potvrdilo, že malo problém s nedostatočnou komunikáciou s nadriadeným. Ďalších 11 percent má problém s nedostatočným vedením.

EU: Zmeny pre Erasmus+ a Európsky zbor solidarity

Európska komisia prijala rámec, ktorým sa majú posilniť aspekty inkluzívnosti a rozmanitosti v programoch Erasmus+ a Európsky zbor solidarity na obdobie 2021 – 2027. Snahou je nielen umožniť omnoho väčšiemu počtu ľudí vzdelávať sa alebo pôsobiť ako dobrovoľníci v inej krajine, ale najmä ponúknuť túto možnosť ľuďom s nedostatkom príležitostí.

Komisia prijatým rámcom opatrení zameraných na inklúziu dáva silný impulz na zlepšenie spravodlivého zaobchádzania a inklúzie v európskom vzdelávacom priestore. Plní tak svoj prísľub ukotvený v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv, podľa ktorej má každý právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie.

K opatreniam pre programy Erasmus+ a Európsky zbor solidarity patria:

• Vyčlenená finančná podpora: oba programy budú poskytovať vyššiu finančnú podporu ľuďom s nedostatkom príležitostí na pokrytie dodatočných nákladov alebo potrieb. Pomôžu sa tak odstrániť prekážky, ktoré týmto ľuďom bránia zúčastňovať sa na činnostiach programov za rovnakých podmienok ako ostatní. Komisia takisto vyzýva národné agentúry a aktérov realizujúcich programy na celoštátnej a miestnej úrovni, aby využívali existujúce vnútroštátne alebo európske finančné prostriedky na doplnenie poskytnutej finančnej podpory.
• Individuálna pomoc účastníkom vo všetkých fázach ich projektu: účastníci budú môcť využiť celý rad možností (napríklad jazyková podpora, prípravné návštevy alebo posilnené mentorstvo) pred začatím svojho projektu alebo cesty, počas i po nich, aby mohli vyťažiť zo svojej skúsenosti maximum.
• Podpora zúčastneným organizáciám: z programov bude plynúť dodatočná podpora organizáciám zapojeným do inkluzívnych projektov. Bude mať podobu dodatočného financovania na posilnenie budovania kapacít, odbornej prípravy a vytvárania sietí pre ich zamestnancov v oblasti inklúzie a rozmanitosti.
• Flexibilnejšia ponuka vzdelávania: programy teraz ponúkajú širšiu škálu možností projektov a mobility s rôznou dĺžkou trvania a v rôznych formátoch (virtuálne či fyzické, individuálne alebo skupinové), aby si všetci účastníci mohli zvoliť možnosť, ktorá im najviac vyhovuje.
• Priorita pri výberovom konaní: programy obsahujú mechanizmy, ktoré umožňujú uprednostniť kvalitné projekty s účastníkmi s nedostatkom príležitostí a zamerané na témy inklúzie a rozmanitosti.
• Jednoznačnejšia komunikácia a podávanie správ: Komisia, národné agentúry a všetci aktéri zapojení na celoštátnej i miestnej úrovni pri komunikovaní o programoch zabezpečia ľahko použiteľné a viac dostupné dokumenty a materiály v rôznych jazykových verziách. Komisia rozvinie svoje činnosti monitorovania a podávania správ v snahe lepšie zachytiť pokrok v otázkach inklúzie.

Komisia bude pozorne monitorovať realizáciu týchto opatrení zameraných na inklúziu na vnútroštátnej úrovni za pomoci národných agentúr pre Erasmus+ aj Európsky zbor solidarity. Národné agentúry v snahe lepšie riešiť osobitné výzvy v oblasti prístupu k programom v jednotlivých vnútroštátnych situáciách vypracujú svoje vlastné akčné plány inklúzie založené na prijatom všeobecnom rámci opatrení zameraných na inklúziu. Na uľahčenie tejto práce a výmeny najlepších postupov sa už medzi národnými agentúrami vytvorila sieť úradníkov zodpovedných za otázky inklúzie a rozmanitosti.

Výzva: Pre hendikepovaných žiakov

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na rozvojový projekt Snoezelen miestnosť. Cieľom  je podpora terapeutických a edukačných aktivít pri vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ministerstvo pridelilo na rozvojový projekt Snoezelen miestnosti finančné prostriedky vo výške 254.000 eur a prihlasovanie do výzvy je možné do 3. 11. 2021; 23:59hod. Žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov vyplňte prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na https://snoezelen.iedu.sk. 

V prípade potreby usmernenia môžete získať ďalšie informácie prostredníctvom projektovej mailovej adresy snoezelen@minedu.sk. Zoznam úspešných projektov bude zverejnený po vyhodnotení 10. 11. 2021 a čerpanie výdavkov bude možné do 31. 12. 2021.