Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 25. októbra 2021. Od tohto dňa podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny akoby ženy na Slovensku symbolicky pracovali až do konca roka zadarmo. Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku stále k najvyšším v Európskej únii.
Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2019 na Slovensku 18,4 %. Priemer EÚ bol 14,1 %, pričom Slovensko bolo šieste odzadu. Horšie na tom je už len Estónsko, Litva, Rakúsko, Nemecko a Česká republika. Podľa Štatistického úradu SR bol v roku 2020 rozdiel medzi mužmi a ženami v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch 17,8 % (muži v priemere zarábali 1.446 eur a ženy 1.191 eur). To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 81,6 centa. „Negatívom je, že za posledných 10 rokov sa rodový mzdový rozdiel veľmi nezmenil a osciluje medzi 18 až 21 %. Napriek zvyšovaniu kvalifikácie žien a ich vyššiemu zastúpeniu na pracovnej sile sa znižovanie rodového mzdového rozdielu zastavilo“, upozorňuje analytik Andrej Kuruc.
Rozdiely v mzdách sa najviac prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore (za rok 2019 bol 19,4 %). Rodový mzdový rozdiel v priemerných mesačných nominálnych zárobkoch medzi ženami a mužmi s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa bol za rok 2019 až 27,3 %. Pritom viac žien ako mužov dosiahne vysokoškolské vzdelanie, každoročne je ich vyše 60 %. Najvyšší rodový mzdový rozdiel je v odvetví finančných a poisťovacích služieb (31,4 %) a informácií a komunikácií (27,7 %), kde stereotypne dominujú muži a zároveň sú tu na manažérskych pozíciách veľké rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami. Vysoké rozdiely sú aj v priemysle (25,4 %), kde rozdiel v zastúpení mužov a žien nie je až tak veľký, ale muži viac pracujú v lepšie platených odvetviach ako automobilový priemysel a ženy v menej platených odvetviach ako napríklad textilný priemysel. Prekvapivý je vysoký rodový mzdový rozdiel v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to až 26,4 %. Teda aj v sektore, kde dominujú ženy a ktorý bol počas pandémie covidu-19 v prvej línii, zarábajú ženy v porovnaní s mužmi menej.
Z hľadiska veku sú najväčšie rodové mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami vo veku 35 – 44 rokov (22,3 %) a potom 45 – 54 rokov (20,6 %). Je to spôsobené tým, že ženy po návrate z rodičovskej dovolenky môžu zažívať kariérny prepad a stratu zručností. Zároveň, napriek tomu, že majú platenú prácu, tak je na ich pleciach stále vo väčšom podiele „druhá pracovná zmena“ v podobe neplatenej práce v domácnosti, čo je ďalší významný faktor, ktorý vplýva na mzdové rozdiely. Aj podľa Medzinárodného programu sociálneho prieskumu (ISSP), ktorý poskytuje informácie o usporiadaní domácností vo vzťahu k neplatenej práci pre 21 členských štátov EÚ až v 68 % slovenských domácností sú vykonávateľkami neplatenej práce ženy. „Opatrenia, ktoré by mohli zmierniť tento neutešený stav, sú najmä zlepšenie dostupnosti služieb starostlivosti o deti do 3 aj od 3 rokov, zavedenie flexibility využívania rodičovskej dovolenky a väčšie zapojenie mužov – otcov do starostlivosti o deti, ako aj väčšie využívanie nástrojov, ktoré ponúka Zákonník práce pre zamestnávateľov v oblasti transparentnosti mzdového ohodnotenia žien a mužov a flexibilných foriem práce“, vraví Andrej Kuruc.
Inštitút pre výskum práce a rodiny prostredníctvom Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie v súčasnosti realizuje prieskum s cieľom sprostredkovať najnovšie dáta o rodových nerovnostiach. Prvé dáta naznačujú, že ženy u nás stále dominujú v rámci neplatenej práce: 64,4 % respondentiek vykonáva viac a o trochu viac, ako je spravodlivý podiel domácich prác alebo starostlivosti o deti a iných dospelých a 33,3 % počas pandémie vykonáva neplatené domáce práce a starostlivosť o deti a iných ešte vo väčšej miere ako ich partner.
