EU: Z farmy na stôl

Reforma potravinových systémov Európskej únie by mala priniesť zdravšie potraviny, znížiť environmentálnu stopu poľnohospodárstva a zaistiť potravinovú bezpečnosť a spravodlivú odmenu pre farmárov. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré schválil Európsky parlament. Poslanci privítali stratégiu Z farmy na stôl a zdôraznili, že na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody vrátane cieľov v oblasti klímy, biodiverzity, nulového znečistenia a verejného zdravia je dôležitá produkcia udržateľných a zdravých potravín.

Parlament poukázal na potrebu posilniť udržateľnosť vo všetkých častiach potravinového dodávateľského reťazca a zopakoval, že v tomto úsilí zohráva úlohu každý občan – od farmára až po spotrebiteľa. Poslanci žiadajú, aby Európska komisia zintenzívnila úsilie o posilnenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci, a to aj úpravou pravidiel hospodárskej súťaže. Cieľom tohto opatrenia je zaistiť farmárom spravodlivý podiel na zisku z udržateľne vyrábaných potravín.

Poslanci navyše v jednotlivých oblastiach presadzujú:

Zdravšie potraviny:

• vedecky podložené odporúčania EÚ týkajúce sa zdravého stravovania - vrátane povinného označenia výživovej hodnoty na prednej strane balenia;
• potrebu riešiť nadmernú konzumáciu mäsa a vysoko spracovaných potravín s veľkým obsahom soli, cukru a tuku, a to aj stanovením maximálnych prípustných úrovní ich príjmu.

Pesticídy a ochrana opeľovačov:

• zlepšenie procesu schvaľovania pesticídov a dôslednejšie monitorovanie ich uplatňovania v záujme ochrany opeľovačov a biodiverzity;
• záväzné ciele v oblasti znižovania používania pesticídov - členské štáty by mali tieto ciele realizovať prostredníctvom svojich strategických plánov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Emisie skleníkových plynov (GHG):

• reguláciu a stanovenie ambicióznych cieľov zníženia emisií z poľnohospodárstva a s ním súvisiaceho využívania pôdy, ktorých súčasťou by mali byť aj prísne kritériá na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na báze biomasy, a to v rámci balíka predpisov „Fit for 55“ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030
• potrebu obnoviť a posilniť prirodzený záchyt uhlíka.

Dobré životné podmienky zvierat:

• spoločné, vedecky podložené ukazovatele dobrých životných podmienok zvierat v záujme rozsiahlejšej harmonizácie na úrovni celej EÚ;
• posúdenie súčasných právnych predpisov EÚ s cieľom zistiť, či sú potrebné zmeny;
• postupné ukončenie používania klietok v živočíšnej výrobe v EÚ;
• povolenie dovozu živočíšnych produktov z krajín mimo EÚ len pod podmienkou, že spĺňajú normy EÚ.

Ekologické poľnohospodárstvo:

• zväčšenie plochy ekologicky obhospodarovanej pôdy v EÚ do roku 2030;
• podporu dopytu prostredníctvom iniciatív v oblasti propagácie, verejného obstarávania a zdaňovania.

Trend: Umelá inteligencia

Umelú inteligenciu využívalo vlani na Slovensku 7 % firiem s viac ako desiatimi zamestnancami, čo zodpovedá priemeru krajín Európskej únie. Najrozšírenejšie sú technológie umelej inteligencie v Írsku, kde sa na ne spolieha vyše trojnásobne viac organizácii (23 %). Na chvoste rebríčka je Lotyšsko.

Zo 7 % podnikov (bez finančného sektora), ktoré v EÚ nástroje umelej inteligencie nasadili, využívajú 2 % firiem strojové učenie na internú analýzu veľkých objemov dát. Ďalšie 2 % nasadili chatbotov alebo virtuálnych agentov schopných so zákazníkmi samostatne komunikovať a rovnako 2 % využívajú robotov, ktorí dokážu autonómne vykonávať niektoré úkony, napríklad čistiť priestory alebo triediť skladové položky. Zostávajúce 1 % firiem analyzuje big data s pomocou rozpoznávania a spracovania prirodzenej ľudskej reči.

Umelú inteligenciu identifikovala Európska komisia ako jeden z kľúčových motorov ekonomického rastu a rozvoja. Pozornosť jej venuje aj slovenská vláda v Stratégii a akčnom pláne na zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku DESI do roku 2025, ktorý odzrkadľuje aj mieru využívania dát a digitálnych technológií v podnikoch.„Vláda deklaruje záujem zintenzívniť využívanie umelej inteligencie vo verejnej správe aj v podnikaní, a to napríklad zlepšením vzdelávania a podporou technologického transferu v oblasti AI a spracovania veľkých objemov dát z výskumného prostredia do biznisovej praxe. Firmy by si však mali prínosy a nevyhnutnosť intenzívnejšieho využívania dát a umelej inteligencie uvedomiť v prvom rade samé. Pre mnohé podniky je to jedna z mála oblastí, kde sa môžu odlíšiť a získať konkurenčnú výhodu, a to nielen na lokálnom, alebo ale aj na nadnárodnom trhu“, hovorí R. Kraus.

Strojové učenie so spracovaním veľkých objemov dát využívajú podľa R. Krausa firmy na Slovensku nielen na analýzu zákazníckeho správania za účelom automatizácie a lepšej obsluhy klientov cez digitálne kanály, ale taktiež na prevenciu podvodov, na riadenie rizík či na zlepšenie kvality výroby. Najväčší potenciál pre najbližšie roky má u nás umelá inteligencia vo finančnom sektore, čo potvrdzuje aj tohtoročný prieskum Národnej banky Slovenska, podľa ktorého plánuje v horizonte troch rokov implementovať umelú inteligenciu približne 30 % dohliadaných subjektov finančného trhu.

SR: Pomoc ľuďom v exekúcii

Na rokovaní vlády SR bol schválený návrh ministerstva spravodlivosti upravujúci rozsah zrážok zo mzdy v exekúcii tak, aby bola zohľadnená aktuálna hospodárska a ekonomická situácia a súčasne, aby boli povinní motivovaní zaradiť sa na trh práce. Cieľom úpravy je uspokojiť pohľadávky oprávnených a súčasne zachovať príjem povinného v takej výške, ktorá je potrebná na zachovanie jeho dôstojného života, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácnosti, čo má v konečnom dôsledku prispieť aj k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky oprávneného, ktorá by inak bola nevymožiteľná z dôvodu, že povinný sa nechce zamestnať práve z obavy vysokých exekučných zrážok.

Podstatou zmien v návrhu je zvýšiť tzv. základnú sumu, na ktorú povinnému nebude siahnuté. V prípade, že má deti či manželku, sa táto skutočnosť zohľadní vo výške základnej sumy vo väčšej miere, ako tomu bolo doteraz. Ďalšou podstatnou zmenou je zvýšenie tzv. zrážky bez obmedzenia, čo môže motivovať povinného zamestnať sa s príjmom prevyšujúcim minimálnu mzdu bez obavy, že veľká časť jeho mzdy sa opäť zrazí a povinný ostane na tom istom, či zarobí 700 eur alebo 1.500 eur. Účinnosť nariadenia je v zmysle schváleného návrhu od 1. januára 2022.

Na ilustráciu zmien možno ako príklad uviesť domácnosť s jedným povinným (napr. samoživiteľ) a jednou vyživovanou osobou s príjmom 400 eur. Podľa aktuálnej právnej úpravy ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy 357,53 eur. Po novom to bude 393,87 eur. Ak by išlo napríklad o domácnosť s jedným povinným (samoživiteľ) a dvoma vyživovanými deťmi s čistým príjmom 500 eur, po vykonaní zrážky ostáva povinnému podľa doterajšej právnej úpravy suma 442,35 eur (po novom ostane povinnému suma vo výške 485,97 eur). Domácnosť s rovnakým zložením s čistým príjmom 700 eur po vykonaní zrážky zo mzdy bude mať príjem vo výške 619,31 eur (podľa doterajšej právnej úpravy ostáva povinnému 545,12 eur).

On-line: Parasociálne interakcie

Jednostranné vzťahy, známe aj ako „parasociálne interakcie “, prekvitajú na celom svete aj pod vplyvom pandémie Covid-19. Globálna štúdia spoločnosti Kaspersky ukázala, že necelá polovica (47 %) používateľov sociálnych sietí verí, že influenceri, ktorých sledujú, im poskytujú „únik z reality“. Viac ako jeden z piatich (21 %) respondentov sa zas domnieva, že „by sa mohol spriateliť“ s influencermi, ktorých sleduje a približne rovnaký podiel (22 %) zašiel tak ďaleko, že poslal influencerovi súkromnú správu. Napriek prevažne virtuálnej povahe týchto vzťahov sa viac ako tretina (34 %) používateľov sociálnych sietí dokonca stretla v reálnom živote s niektorými influencermi, ktorých sledujú.

Počas postupného zavádzania lockdownov po celom svete mnohí ľudia trávili veľa času doma a začali sa obracať na virtuálnych spoločníkov, aby si tak vynahradili stratený spoločenský život. Tento typ jednostranných vzťahov mal silný vplyv na mnohé životy. Viac ako sedem z desiatich (71 %) respondentov uviedlo, že sa učia od influencerov, ktorých sledujú v rôznych oblastiach, ako napríklad zdravie, koníčky, štýl a správy. Takmer štvrtina (23 %) hovorí, že je „závislá“ od obsahu influencerov a jeden z desiatich (10 %) dokonca povedal, že pociťuje istú absenciu, ak s influencermi neinteraguje. Mnohí používatelia vyhľadávali priamy kontakt s on-line influencermi, najčastejšie prostredníctvom komentovania ich príspevkov (37 %) alebo reagovania na ich príspevky či príbehy (37 %).

Sociálne siete boli pre mnohých ľudí počas pandémie nenahraditeľné – takmer šesť z desiatich (59 %) ľudí uviedlo, že sociálne siete im počas pandémie poskytli životne dôležité spojenie. Toto číslo bolo najvyššie medzi mladšou generáciou vo veku 18 – 34 rokov (71 %), ktorí sa spoliehajú na sociálne siete, aby zostali v spojení. Na druhej strane, tretina ľudí (33 %) uviedla, že sa počas pandémie stali menej tolerantnými voči ľuďom na sociálnych sieťach. „Hoci viac ako polovica (56 %) ľudí je na sociálnych sieťach aktívna už viac ako desať rokov, mnohí z nás sa stále snažia nájsť ten správny vzorec, ako vyvážiť pozitíva sociálnych sietí s negatívami. Momentálne sme sa posunuli do novej éry, v ktorej sa virtuálne vzťahy stávajú normou. Tieto jednostranné vzťahy môžu často viesť k nadmernému zdieľaniu na sociálnych sieťach, pretože ľudia sa snažia tieto vzťahy rozvíjať. To však môže viesť k obrovskému množstvu negatívnych a nepredvídateľných dôsledkov – hekerské a phishingové útoky, doxing a kyberšikana, on-line zahanbovanie – zoznam je dlhý. Je pochopiteľné, že vzhľadom na lockdowny, ktoré sme všetci zažili v minulom roku, sa ľudia priklonili k on-line a parasociálnym vzťahom, aby odvrátili osamelosť a nudu, ale je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomovali dôsledky nadmerného on-line zdieľania a dokázali zaujať vyváženejší prístup“, hovorí Miroslav Kořen.

Ďalšie kľúčové zistenia:

• Takmer dve tretiny (63 %) dospelých si vedelo vybaviť správy o negatívnych účinkoch sociálnych sietí na súkromie. 78 % z nich uviedlo, že to ovplyvnilo spôsob, akým používajú sociálne siete.

• Vyše tretina (38 %) respondentov uviedla, že pozná niekoho, koho osobné údaje boli kompromitované, pričom vo vekovej kategórii 18 – 34 rokov toto percento stúplo až na 52 %.

• Celkovo dve pätiny (41 %) ľudí je presvedčených, že sociálne siete majú pozitívny vplyv na spoločnosť a politiku, čo je viac ako dvojnásobok počtu tých, ktorí sú presvedčení, že sociálne siete majú negatívny vplyv (19 %).

• Pri používaní sociálnych sietí sa ľudia najčastejšie cítia „pobavení“ (56 %), „v spojení“ (36 %), „šťastní“ (26 %) a „inšpirovaní“ (23 %).

Spoločnosť Kaspersky tiež spustila stránku ShareAware Hub, kde ľudia nájdu užitočné tipy, ktoré im pomôžu bezpečne využívať sociálne siete.

EU: Program na rok 2022

Európska komisia prijala svoj pracovný program na rok 2022, v ktorom stanovila ďalšie kroky svojej odvážnej agendy postpandemickej premeny Európy na zelenší, spravodlivejší, viac digitalizovaný a odolnejší kontinent. Obsahuje 42 nových politických iniciatív zameraných na plnenie všetkých šiestich hlavných cieľov politických usmernení predsedníčky von der Leyenovej a nadväzuje na jej prejav o stave únie 2021. 

Európska zelená dohoda: Komisia bude pokračovať v úsilí o premenu Európy do roku 2050 na prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete. Popri priekopníckom balíku právnych predpisov z roku 2021, vďaka ktorým sa majú znížiť emisie o 55 %, a tak vytvoriť podmienky pre splnenie Európskej zelenej dohody, navrhne regulačný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka; zároveň: podnikne ďalšie kroky smerom k mobilite s nulovými emisiami, napríklad preskúma emisné normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá; nadviaže na akčný plán nulového znečistenia a zameria sa na zlepšenie kvality vody a ovzdušia; stanoví nové pravidlá udržateľného používania pesticídov a bude presadzovať obehové hospodárstvo, v ktorom sa posilní právo na opravu výrobkov namiesto ich nahradenia. Komisia okrem už navrhnutého Sociálno-klimatického fondu zmobilizuje ďalšie zdroje, čím zdvojnásobí externé financovanie v prospech biodiverzity. Čoraz dôležitejšiu úlohu budú zohrávať aj zelené dlhopisy, ktoré svedčia o našom odhodlaní dbať pri obnove EÚ najmä na udržateľnosť financovania.

Európa pripravená na digitálny vek: Komisia bude pokračovať na svojej ceste digitálnym desaťročím s cieľom dosiahnuť digitálnu transformáciu EÚ do roku 2030. Pre inovácie v Európe má kľúčový význam jednotný trh. Komisia preto nanovo preskúma politiku hospodárskej súťaže a pripraví nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, ktorý zabráni budúcim narušeniam. V odozve na naliehavé obavy o dodávky polovodičov umožňujúcich digitálne riešenia prijmeme európsky akt o čipoch, ktorým sa podporí najmodernejší ekosystém a vytvorenie nových trhov pre prelomové európske technológie. Komisia okrem toho navrhne európsky akt o kybernetickej odolnosti s cieľom stanoviť spoločné kyberneticko-bezpečnostné normy a začať budovať globálny vesmírny systém zabezpečených komunikácií EÚ, ktorý členským štátom poskytne dodatočné širokopásmové pripojenie a bezpečnú nezávislú komunikáciu po celej EÚ. Popredným bodom agendy budú aj opatrenia v prospech ľahšieho osvojovania digitálnych zručností v školskom a vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí: Komisia nadviaže na akčný plán presadzovania Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý má viesť ku kvalitným pracovným miestam, spravodlivým pracovným podmienkam a lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a predloží aj návrh na zlepšenie ochrany pracovníkov pred rizikami spojenými s vystavením azbestu pri práci. Na podporu politík členských štátov spevní záchranné sociálne siete nevyhnutné na zmiernenie hospodárskych otrasov a predloží iniciatívu zameranú na primeraný minimálny príjem. Keďže pri hospodárskom oživení zohráva zásadnú úlohu finančný sektor, predloží aj návrhy na podporu plnohodnotného využívania okamžitých platieb a zároveň uľahčí prístup podnikov v EÚ ku kapitálu. Keď sa dosiahne konečné celosvetové riešenie reformy medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb, zabezpečí jeho rýchle a jednotné vykonávanie v celej EÚ.

Silnejšia Európa vo svete: V priebehu budúceho roka Európska komisia predstaví novú stratégiu Global Gateway zameranú na vytváranie partnerstiev v oblasti prepojenosti na celom svete na podporu obchodu a investícií. Do konca tohto roka predložia EÚ a NATO nové spoločné vyhlásenie a komisia sa bude snažiť zrýchliť prípravu skutočnej európskej obrannej únie. V úsilí o globálnu transformáciu energetiky a zdravšie oceány navrhne novú stratégiu medzinárodnej angažovanosti v oblasti energetiky a akčný plán pre medzinárodnú správu oceánov.

Podpora európskeho spôsobu života: Komisia navrhla vyhlásiť rok 2022 za Európsky rok mládeže a zavedie novú iniciatívu ALMA (z angl. Aim, Learn, Master, Achieve – stanov si cieľ, nauč sa, zvládni a dosiahni), ktorá znevýhodneným mladým Európanom bez zamestnania, vzdelávania či odbornej prípravy pomôže získať odborné skúsenosti v zahraničí s potrebnou sociálnou podporou. Konečným zámerom je zapojiť mladých do vzdelávania, odbornej prípravy alebo kvalitného zamestnania. Komisia okrem toho predloží stratégiu EÚ pre univerzity a navrhne cesty k hlbšej a udržateľnejšej nadnárodnej spolupráci vo vysokoškolskom vzdelávaní. Predloží tiež na základe skúseností získaných z pandémie európsku stratégiu v oblasti starostlivosti, ktorá má komplexne zlepšiť starostlivosť o všetkých od detí až po dlhodobú starostlivosť. Ako súčasť európskej zdravotnej únie navrhne nový rámec pre dynamický farmaceutický sektor EÚ, ktorý má zabezpečiť prístup k cenovo dostupným a kvalitným liekom; predloží revíziu právnych predpisov EÚ o liekoch pre deti a na zriedkavé choroby a vydaním odporúčania o skríningu rakoviny podporí životne dôležitý skríning a včasnú diagnostiku rakoviny.

Nový impulz pre európsku demokraciu: Európska demokracia s Konferenciou o budúcnosti Európy v plnom prúde a európskymi iniciatívami občanov sa bude aj v budúcnosti ďalej dynamizovať. Komisia takisto podnikne ďalšie kroky na ochranu slobody a plurality médií a predloží európsky akt o slobode médií. Takisto bude naďalej dohliadať na právny štát, ktorý je základným predpokladom účinného fungovania EÚ. V záujme zintenzívnenia boja proti cezhraničnej trestnej činnosti zostane popredným bodom agendy vytvorenie spoločného právneho rámca na účinné odovzdávanie trestných konaní medzi členskými štátmi. V úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami má pokračovať aj úsilie o vytvorenie nového medziinštitucionálneho orgánu EÚ pre etiku. V záujme rovnosti pre všetkých navrhne opatrenia na zlepšenie uznávania rodičovstva medzi krajinami EÚ. Predloží aj iniciatívu proti úniku mozgov a na zmiernenie ťažkostí spojených s úbytkom obyvateľstva.

Komisia chce minimalizovať zaťaženie spojené s plnením cieľov politík EÚ, a preto v tomto pracovnom programe v plnej miere uplatní zásadu rovnováhy záťaže. To znamená, že pri ukladaní nevyhnutnej novej záťaže systematicky a z vlastnej iniciatívy v tej istej oblasti zníži zaťaženie súvisiace s existujúcimi právnymi predpismi EÚ. Očakávané náklady na dodržiavanie právnych predpisov EÚ sa vyčíslia transparentnejšie a budú sa systematicky uvádzať v posúdeniach vplyvu, zatiaľčo administratívne náklady sa budú kompenzovať. K udržateľnosti a digitálnej transformácii bude aj naďalej prispievať zlepšovanie právnej regulácie, v rámci ktorého sa bude klásť dôraz na zásady „nespôsobovať významnú škodu“ a „digitálne služby ako štandard“ .