SR: Zamestnanosť a mzda v auguste 2021

Najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti a mzdy na Slovensku zverejnil Štatistický úrad SR. Zamestnanosť sa medziročne zvýšila len v dvoch odvetviach. Priemerná nominálna mesačná mzda sa pritom medziročne zvýšila vo všetkých odvetviach, medziročný rast zaznamenala tiež priemerná reálna aj reálna mesačná mzda.

V auguste 2021 sa zamestnanosť v porovnaní s augustom 2020 zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach o 6,5 % a vo vybraných trhových službách o 0,5 %. V ostatných odvetviach klesla, najviac v ubytovaní o 4,6 %. Viac ako 2 % pokles bol vo veľkoobchode a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (zhodne o 2,8 %), predaji a oprave motorových vozidiel (o 2,5 %) a v maloobchode (o 2,2 %). Znížila sa aj v doprave a skladovaní o 0,8 %, priemysle o 0,5 % a v stavebníctve o 0,2 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v auguste medziročne zvýšila najviac v ubytovaní o 19 % (896 eur). Dvojciferný rast zaznamenali aj vo veľkoobchode o 14 % (1.205 eur), predaji a op­rave motorových vozidiel o 12,4 % (1.178 eur), vybraných trhových službách o 11,8 % (1.151 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 11,6 % (617 eur). Mzda medziročne rástla aj v maloobchode o 9,7 % (893 eur), priemysle o 9,3 % (1.231 eur), doprave a skladovaní o 9,1 % (1.099 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 7,5 % (2.087 eur) a v stavebníctve o 7 % (814 eur). Priemerná reálna mesačná mzda v auguste 2021 oproti augustu 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 14,6 %. Zvýšila sa aj vo veľkoobchode o 9,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 8,3 %, vybraných trhových službách o 7,7 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,5 %, maloobchode o 5,7 %, priemysle o 5,3 %, doprave a skladovaní o 5,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 3,6 % a v stavebníctve o 3,1 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7,9 %, veľkoobchode a v predaji a oprave motorových vozidiel zhodne o 7 %, ubytovaní o 6,9 %, priemysle o 6,5 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,9 %, stavebníctve o 5,7 %, maloobchode o 5,2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 4,7 % a v doprave a skladovaní o 4,6 %.

V priemere za osem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť v informačných a komunikačných činnostiach o 3,2 % a mierne sa zvýšila aj vo vybraných trhových službách o 0,5 %. Najviac klesla v ubytovaní o 14 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,8 %. Znížila sa aj v ďalších odvetviach: v stavebníctve o 5,4 %, veľkoobchode o 5,1 %, maloobchode o 3,7 %, priemysle o 2,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,5 % a v doprave a skladovaní o 2,2 % Mzda sa zvýšila vo vybraných trhových službách o 10,2 % (1.127 eur), veľkoobchode o 9,2 % (1.163 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 9,2 % (1.123 eur), ubytovaní o 9,1 % (758 eur), priemysle o 8,7 % (1.243 eur), činnostiach reštaurácií a pohostin­stiev o 8,1 % (572 eur), stavebníctve o 7,9 % (796 eur), maloobchode o 7,4 % (854 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 6,9 % (2.132 eur) a v doprave a skladovaní o 6,8 % (1.073 eur).

EU: Skupinové výnimky

Európska komisia vyzýva členské štáty a všetky ďalšie zainteresované strany, aby sa vyjadrili k niektorým navrhovaným zmenám všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Cieľom navrhovanej revízie je zohľadniť zmeny rôznych súborov usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa v súčasnosti revidujú, a ďalej uľahčiť verejnú podporu zelenej a digitálnej transformácie EÚ. Členské štáty a ďalšie zainteresované strany sa môžu do konzultácie zapojiť do 8. decembra 2021.

Komisia navrhuje niekoľko cielených zmien všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, aby zohľadnila zmeny v rôznych súboroch usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa v súčasnosti revidujú (konkrétne usmernenia o regionálnej pomoci, usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia, usmernenia o rizikovom financovaní a rámec pre výskum, vývoj a inovácie). Cieľom prebiehajúcej revízie týchto usmernení a navrhovanej revízie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách je podporiť verejné financovanie, ktoré prispieva k dosiahnutiu súčasných priorít EÚ, medzi ktoré patrí najmä Európska zelená dohoda a európska priemyselná a digitálna stratégia, a zabezpečiť, aby pravidlá štátnej pomoci zohľadňovali najnovší vývoj na trhu a technologický vývoj.

Konkrétne zmeny:

Pomoc v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky

• Rozšírenie možností, aby členské štáty mohli poskytovať podporu rôznym typom „zelených“ projektov, ako je zníženie emisií CO₂, obnova prirodzených biotopov a ekosystémov, ochrana a obnova biodiverzity, ekologické vozidlá alebo vozidlá s nulovými emisiami a infraštruktúra na nabíjanie a čerpanie paliva.
• Zavedenie nových „zelených“ podmienok, ktoré budú musieť veľké energeticky náročné podniky splniť, aby mohli využívať pomoc na základe skupinovej výnimky vo forme znížených daňových sadzieb podľa smernice o zdaňovaní energie. Tým sa zabezpečí, že pomoc povedie k zvýšeniu energetickej účinnosti a k investíciám do projektov, čo povedie k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov príjemcu.
• Zohľadnenie narastajúcej úlohy uskladňovania pri integrácii energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy rozšírením existujúcich výnimiek pre investičnú a prevádzkovú pomoc v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov tak, aby zahŕňali projekty uskladňovania, ktoré sú priamo pripojené k novým alebo existujúcim zariadeniam na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
• Uľahčenie investícií do čistého vodíka poskytnutím skupinových výnimiek pre investičnú pomoc na projekty čistého vodíka a investície do vodíkovej infraštruktúry. V tejto súvislosti bude od notifikačnej povinnosti oslobodená aj prevádzková pomoc pre malé zariadenia na podporu čistého vodíka.
• Stimulovanie ambicióznych projektov renovácie budov zavedením „zeleného bonusu“ (t. j. vyššej intenzity pomoci, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka) pre pomoc na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Bonus sa bude uplatňovať, ak budú mať zlepšenia energetickej hospodárnosti za následok významné zníženie dopytu po primárnej energii.

Pomoc na rizikové finančné investície

• Objasnenie a zefektívnenie pravidiel pomoci vo forme rizikového financovania v súlade so súbežnou revíziou usmernení o rizikovom financovaní, napríklad objasnením pravidiel oprávnenosti na takúto pomoc v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.
• Rozšírenie rozsahu pôsobnosti pomoci pre začínajúce podniky tak, aby zahŕňal pomoc vo forme prevodu práv duševného vlastníctva z výskumnej organizácie, v ktorej príslušné práva duševného vlastníctva vznikli, na malé a inovačné podniky, ktoré musia uviesť na trh nový produkt alebo novú službu.

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie

• Zjednodušenie podmienok poskytovania pomoci na výskum, vývoj a inovácie bez predchádzajúcej notifikácie a schválenia, napríklad zahrnutím možnosti výpočtu nepriamych nákladov na projekty v oblasti výskumu a vývoja prostredníctvom zjednodušeného vykazovania nákladov a zavedenia nových pravidiel zlučiteľnosti na podporu testovacích a experimentačných infraštruktúr (niekedy označované ako „technologické infraštruktúry“).

Regionálna pomoc

• Zosúladenie podmienok nových usmernení o regionálnej pomoci, napríklad rozšírením možnosti poskytnúť prevádzkovú pomoc na zabránenie vyľudňovaniu alebo jeho zníženie aj v riedko osídlených oblastiach (doteraz bolo možné len v prípade veľmi riedko osídlených oblastí).

Trend: Chceme pracovať flexibilne

Po viac ako roku pandémie zopakovala spoločnosť CBRE prieskum  Working from Home. Zúčastnilo sa ho 1.703 zamestnancov z rôznych odvetví v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy, a to vrátane Slovenska. V porovnaní s rokom 2020 sa ukázalo, že veľa zamestnancov si prácu z domu aj naďalej pochvaľuje, ale tiež im viac chýbajú kancelárie. 

V rámci Európy sa tento rok do kancelárií vôbec nevrátilo až 41 % zamestnancov, pričom 5 dní do týždňa chodí do svojej kancelárie iba 18 % respondentov. Na Slovensku je situácia trochu iná: do kancelárie by sa nevrátilo 32 % zamestnancov a naopak, každý deň do nich chodí až 26 % respondentov. Budúcnosť práce je tak podľa CBRE odborníkov jasná. Kancelárie budú aj naďalej plniť veľmi dôležitú úlohu v rámci stretávania sa s kolegami, vzájomnej interakcie a inšpirácie, zdieľania informácií, tímových porád či brainstormingov. Pracovať však budeme môcť čoraz častejšie aj z domu. Prím tak bude hrať flexibilita a prechod k hybridným formám práce.

Prieskum ďalej zisťoval, či sa zamestnanci cítia pri práci z domu viac vyčerpaní, aká je ich komunikácia s manažérom a tímom, aké je ich pracovné nasadenie, koľko času trávia spoluprácou, či vedia oddeliť pracovný čas od osobného, ale aj to, či majú doma všetko potrebné pre svoju prácu. Najväčšia časť respondentov v rámci Európy sa vyjadrila, že v týchto bodoch je ich situácia v porovnaní s minulým rokom takmer rovnaká. Výsledky však poukazujú aj na viacero zmien. Celkom 25 % respondentov sa cíti viac vyčerpane a 25 % tiež tvrdí, že venuje menej času spolupráci s kolegami. Na druhej strane 20 % respondentov má lepšiu interakciu s nadriadeným a 39 % vie lepšie odhaliť očakávania zamestnávateľa. Viac ako polovica zamestnancov tiež pociťuje lepšiu schopnosť plniť svoje úlohy. Pozitívne je aj ohodnotenie tzv. work-life balance, keďže 42 % zamestnancov vie v porovnaní s rokom 2020 lepšie oddeliť svoje súkromie od práce. Väčšina Slovákov rovnako nemá pocit, že by u nich oproti minulému roku nastali nejaké rapídne zmeny. Až 46 % Slovákov sa tento rok cíti po klasickom pracovnom dni menej unavene. Naučili sme sa tiež počas práce z domu lepšie oddeliť svoj pracovný čas od osobného, čo potvrdilo 47 % Slovákov. Polovica respondentov tiež tvrdí, že sa cítia pri plnení úloh komfortnejšie. Ideálnym riešením je pre väčšinu flexibilná práca. Celkom 34 % Slovákov sa vyjadrilo, že by chceli najmenej trištvrte týždňa pracovať z domu. Len 18 % by nechcelo pracovať z domu viac ako 25 % z pracovného týždňa. Medzi najčastejšie dôvody návratu do kancelárií pritom zaradili hlavne budovanie vzťahov, socializáciu a tímové porady. Zaujímavé je aj zistenie, že 41 % opýtaných Slovákov nedostáva zo strany svojho zamestnávateľa žiadnu podporu. 

Oproti minulému roku zamestnanci pociťujú väčšiu nezávislosť a tiež, že sú produktívnejší. Celkom 32 % respondentov cíti väčšiu zodpovednosť za dodané obchodné výsledky a 41 % Slovákov tiež deklaruje, že majú väčšiu kontrolu nad svojou prácou vo firme. Naopak medzi TOP 5 nevýhodami sa ocitla väčšia psychická vyčerpanosť, dlhší pracovný čas, menej času na socializáciu a pocit odlúčenia sa od tímu aj organizácie. Čo by teda mali zamestnávatelia urobiť, aby udržali svojich zamestnancov? Až 47 % Slovákov sa totiž vyjadrilo, že vo firme ostanú vtedy, ak im zamestnávateľ poskytne viac flexibility. V rámci celej Európy sa pritom k tejto možnosti priklonilo ešte viac respondentov, a to až 51 % opýtaných zamestnancov. 

SR: Pilotný projekt v pásme 26 GHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ponúka celoplošným, regionálnym aj lokálnym telekomunikačným operátorom a akademickej obci spoluprácu pri pilotnom projekte - testovaní telekomunikačných sietí najnovšej generácie vo frekvenčnom pásme 26 GHz. Ako držiteľ individuálneho povolenia prispeje úrad do spolupráce frekvenciami z tohto pásma v rozsahu 600 MHz v rámci celého územia Slovenska. 

Každý zo zúčastnených operátorov bude môcť v pilotnom projekte uviesť do prevádzky max. 5 základňových staníc v rámci jednej geografickej lokality. Úrad bude vykonávať technické merania a akreditované osoby spolupracujúcich organizácií budú vykonávať tzv. hygienické merania. Po ukončení pilotného projektu bude publikovaná správa o priebehu a výsledkoch spolupráce s každým jedným operátorom samostatne. 

Predpokladané obdobie testovacej prevádzky pilotného projektu bude maximálne 6 mesiacov. Operátori, ktorí majú záujem o testovaciu prevádzku v tomto frekvenčnom pásme, môžu elektronicky kontaktovať odbor správy frekvenčného spektra úradu, e-mail: frequency@teleoff.gov.sk.

EU: Dusičnany vo vode

V najnovšej správe o vykonávaní smernice o dusičnanoch (údaje z obdobia 2016 – 2019) Európska komisia varuje, že dusičnany naďalej znečisťujú vody v Európskej únie. Nadmerné množstvo dusičnanov vo vode nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie aj ekosystémy a spôsobuje úbytok kyslíka a eutrofizáciu. Tam, kde vnútroštátne orgány a poľnohospodári vodu vyčistili, to malo pozitívny vplyv na zásoby pitnej vody a biodiverzitu ako aj na odvetvia, ktoré sú od nich závislé, napr. rybolov či cestovný ruch. V mnohých častiach EÚ však pretrváva problém nadmerného hnojenia.

V porovnaní so situáciou pred prijatím smernice o dusičnanoch došlo k poklesu koncentrácie dusičnanov v povrchových aj podzemných vodách v EÚ. Podľa správy sa však za posledné desaťročie dosiahol len malý pokrok a znečistenie živinami z poľnohospodárstva je pre mnohé členské štáty stále vážnym problémom. V rokoch 2016 - 2019 naďalej 14,1 % podzemných vôd členských štátov prekračovalo koncentráciou dusičnanov limit stanovený pre pitnú vodu. Podľa zistení je v EÚ eutrofických 81 % morských vôd, 31 % pobrežných vôd, 36 % riek a 32 % jazier. Z hľadiska znečistenia vôd živinami z poľnohospodárstva majú najväčšie problémy Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko a Španielsko. V Bulharsku, na Cypre, v Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku a Rumunsku musia bezodkladne zmenšiť ohniská znečistenia.

Komisia sa bude usilovať zlepšiť dodržiavanie smernice o dusičnanoch, ktoré je predpokladom splnenia cieľa Európskej zelenej dohody – zníženia únikov živín do roku 2030 aspoň o 50 %. To si vo väčšine členských štátov vyžaduje sprísniť celonárodné aj regionálne opatrenia. Kvalita národných akčných programov sa celkovo zlepšila, ale zavedené riešenia v mnohých prípadoch nepôsobia proti znečisteniu dostatočne účinne v oblastiach, v ktorých rastie tlak z poľnohospodárstva. V opatreniach proti znečisťovaniu dusičnanmi sa musí viac zohľadňovať dosah zmeny klímy aj na vnútroštátnej úrovni.