EU: Milióny eur na podporu demokracie a ľudských práv

V nadväznosti na Medzinárodný týždeň demokracie 2021 Európska únia oznámila päť opatrení v hodnote 119,5 milióna eur, ktoré majú zabezpečiť silnú európsku podporu pre demokraciu a ľudské práva na celom svete aj v roku 2021.

Európska únia je plne odhodlaná chrániť a posilňovať postavenie jednotlivcov, budovať odolné, inkluzívne a demokratické spoločnosti a podporovať globálny systém pre ľudské práva a demokraciu. Nebude sa nečinne pozerať na úpadok demokracie a rastúcu mieru porušovania ľudských práv, nerovnosti, neznášanlivosti, predsudkov a diskriminácie. Ohlásené opatrenia zabezpečia podporu EÚ pre organizácie občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 krajinách, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať ženám a mládeži. Pomôžu presadzovať politickú spoluprácu na najvyššej úrovni v záujme ochrany demokracie na celom svete. Tieto prostriedky prispejú k plneniu akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako aj plánov jednotlivých krajín v rámci akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III. Zároveň odbremenia Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý veľmi potrebuje pomôcť.

Avizované opatrenia v skratke

• Sumou 5 miliónov eur pre Alianciu na podporu demokracie sa podporí zber a analýza údajov a posilní sa spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi v oblasti demokracie a ľudských práv.
• EÚ podporí Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý je pilierom OSN v oblasti ľudských práv, a to sumou 4,8 milióna eur do jeho rozpočtu na rok 2021.
• Približne 100,8 milióna eur sa použije na podporu miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 partnerských krajinách. Tieto peniaze budú pochádzať z prostriedkov pridelených jednotlivým krajinám v rámci nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) a budú ich spravovať delegácie EÚ.
• Zo sumy 4 milióny eur z krízového nástroja EÚ pre ľudské práva sa bude naďalej poskytovať rýchla a dôverná podpora pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v prostredí, v ktorom panujú najnáročnejšie, najnebezpečnejšie a najmenej predvídateľné politické podmienky na svete, kde sú ľudské práva a základné slobody najzraniteľnejšie a najohrozenejšie.
• Globálny kampus pre ľudské práva je jedinečná sieť stovky univerzít. Na školský rok 2021/2022 dostane 4,9 milióna eur. Globálny kampus založila EÚ s cieľom podporovať regionálnu a globálnu spoluprácu vo vzdelávaní v oblasti ľudských práv formou siedmich regionálnych magisterských programov.

Phishing a ransomvér: Najväčšie hrozby

Takmer dve pätiny (37 %) slovenských firiem sa v posledných 12 mesiacoch stretlo v kybernetickom priestore s podvodom alebo phishingom, vyše pätina (22 %) zaznamenala útok ransomvérom a takmer štvrtina (24 %) eviduje pokus o zneužitie softvérovej či hardvérovej zraniteľnosti. K ďalším častým kybernetickým incidentom patrili pokusy o odstavenie služby a snahy o neoprávnené získanie dát.

Najčastejšie kybernetické hrozby na Slovensku aj najväčšie obavy organizácií pre najbližších 12 mesiacov zmapoval prieskum spoločností Flowmon, a Kemp Company, Synapsa Networks, SecTec a Qubit Security, do ktorého sa zapojilo 108 respondentov z viacerých odvetví ekonomiky aj z verejnej správy. Vyše polovica slovenských organizácií považuje pre najbližších 12 mesiacov za najväčší problém v kybernetickom priestore phishing a 46 % sa obáva útoku ransomvérom. „Pre porovnanie, vlani označilo ransomvér za najaktuálnejšiu kybernetickú bezpečnostnú hrozbu 19 % a phishing zhruba 30 % respondentov“, hovorí konzultant Roman Čupka. Phishing ako formu sociálneho inžinierstva zvyknú útočníci často využívať na rozšírenie škodlivého kódu slúžiaceho na vydieranie, čiže práve ransomvéru. S jeho pomocou sa následne snažia zablokovať obetiam prístup k dátam, pričom za ich opätovné sprístupnenie a prípadne aj nezverejnenie žiadajú výkupné.

V súlade s rastúcimi obavami o únik či stratu dát, o odstavenie alebo obmedzenie dostupnosti služieb či o poškodenie reputácie, mieni väčšina slovenských organizácií výdavky na informačnú a kybernetickú bezpečnosť navýšiť. Necelá polovica (47 %) mieni rozpočet zvýšiť do 10 % a vyše štvrtina (27 %) viac ako o desatinu. Pokles predpokladajú iba 4 % respondentov a stagnáciu 22 %. Investície majú smerovať do celej plejády nástrojov, najviac však do technológií ochrany pred únikom dát (DLP – Data Loss/Leak Prevention), pre manažment bezpečnostných udalostí (SIEM – Security Information and Event Management) a do zabezpečenia rýchlo rastúcich cloudových služieb. Každé z týchto riešení chce zaviesť vyše pätina respondentov. Menší záujem je napríklad o moderné nástroje pre odhaľovanie kybernetických hrozieb v sieťach a pre automatizáciu činností a úkonov súvisiacich s bezpečnosťou, do ktorých plánuje v najbližšom roku investovať 9 %, respektíve 6 % organizácií. Tento nepomer je podľa R. Čupku prirodzený, nakoľko mnohé slovenské organizácie musia v prvom rade zaistiť základné oblasti technologickej bezpečnosti: „O pokročilejšie nástroje, ktoré pomáhajú odhaľovať sofistikované útoky aj pri obmedzených kapacitách ľudí a zároveň automatizovane reagovať na rôzne škodlivé aktivity, sa zvyknú zaujímať až neskôr. Platí to však len o tých uvedomelejších firmách. Kto sa uspokojí so základnou ochranou, vystavuje sa zvýšeným rizikám kybernetických incidentov.“

Radíme: Ako vybrať okuliare pre deti

Okuliare dnes nie sú lacné. Ako ale vôbec zistíme, že ich potrebuje aj naše dieťa? A máme už dieťaťu kupovať kvalitné, drahšie okuliare? Na časté otázky rodičov pripravila odpovede spolu s očnou lekárkou MUDr. Petrou Senešiovou poisťovňa Union.

1. AKO ZISTÍM, ŽE MÁ DIEŤA PROBLÉM SO ZRAKOM?

U starších detí je to pomerne jednoduché. Dieťa buď vie pomenovať, že zle vidí, alebo si všimneme príznaky ako problémy pri písaní a čítaní, časté bolesti hlavy, žmúrenie. Deti v predškolskom veku si dávajú predmety bližšie k tvári, sedia bližšie pri televízore, zakopávajú alebo škúlia. „U najmenších detí, t.j. do troch rokov, môže ísť aj o vrodené chyby, ktoré sa diagnostikujú buď v pôrodnici, alebo v prvých mesiacoch života, keď si rodičia všimnú, že dieťa nereaguje na podnety, nesleduje hračku, reaguje hlavne na hlas alebo dotyk a bojí sa samo v neznámom prostredí”, dodáva očná lekárka.

2. MUSÍM NAVŠTÍVIŤ S DIEŤAŤOM OČNÉHO LEKÁRA ALEBO POSTAČÍ NÁVŠTEVA OPTOMETRISTU?

Očná lekárka Petra Senešiová odporúča iba návštevu očného lekára. Optometrista môže len mierne upraviť dioptrie u väčších detí, avšak nemôže deťom aplikovať potrebné kvapky, vyšetriť dieťa v cyklopleģii alebo vyšetriť očné pozadie. Po rozkvapkaní očí vieme deťom presne namerať dioptrie, v opačnom prípade môže byť odchýlka aj niekoľko dioptrií.

3. AKO PREBIEHAJÚ VYŠETRENIA U DETÍ?

Deti, ktoré vedia čítať a písať, podstúpia v zásade veľmi podobné vyšetrenie ako v prípade dospelých pacientov. Pokiaľ dieťa ešte nevie čítať, podstúpi vyšetrenie na prístrojoch, následne číta obrázky a pomocou skúšobných skiel sa oční lekári snažia vykorigovať zrakovú chybu. „U detí je dôležité podať kvapky na rozšírenie zreničiek, ktoré oslabia zaostrovanie, pretože malé deti vedia zaostriť aj 5 až 6 dioptrií a meranie so zúženou zrenicou je tak nepresné”, dodáva MUDr. Petra Senešiová. Dioptrie sa následne merajú pomocou prístrojov.

4. ŠKODÍ SLEDOVANIE TELEVÍZORA ZBLÍZKA?

Áno, aj nie. Keď dieťa sleduje televízor zo vzdialenosti menšej ako pol metra, určite to môže mať škodlivé následky. Avšak bežné alebo časté sledovanie z primeranej vzdialenosti neškodí zraku tak, aby deti potrebovali okuliare. Väčší negatívny dopad na zrak majú tablety a telefóny, ktoré deti držia blízko pri tvári, varuje očná lekárka.

5. MÔŽE SA DETSKÝM PACIENTOM ČASOM UPRAVIŤ ZRAK?

Možné to je predovšetkým u detí, ktoré majú menšie plusové dioptrie a rovnako aj u detí, ktoré škúlia a sú tupozraké, je však nevyhnutné, aby dodržiavali liečebný postup a aj tu platí, že u každého dieťaťa je to individuálne.

6. POTREBUJÚ DETI ČASTEJŠIE OKULIARE DO DIAĽKY ALEBO DO BLÍZKA?

„Závisí to od veku detí, u tých menších ide najčastejšie o ďalekozrakosť, kedy vidia blízke predmety rozmazane a dobre vidia do diaľky. U detí okolo 7 – 8 rokov sa stretávame častejšie s krátkozrakosťou, to znamená, že potrebujú mínusové dioptrie do diaľky”, približuje MUDr. Senešiová.

7. NA ČO SA MÁME ZAMERAŤ PRI VÝBERE OKULIAROV PRE DETI?

Samozrejme dioptrie vám v optike vyrobia presne podľa predpísaného receptu. Na vás je tá síce príjemnejšia no neraz aj zložitejšia situácia, ako vybrať správny rám okuliarov. Je vaše dieťa veľmi živé a hrozí väčšie riziko poškodenia rámu? Pýtajte si rámy z acetátu, ocele alebo kovu s ohybnými stránicami. U najmenších detí predávajú optiky rámy aj s gumičkami, aby nepadali z tváre. Takisto vyberajte odľahčené rámy, aby dobre sedeli a netlačili.

EU: Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)

Európska komisia zriaďuje Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Jeho cieľom je predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, odhaľovať ich a rýchlo na ne reagovať. Má umožniť predvídať hrozby a potenciálne zdravotné krízy prostredníctvom zhromažďovania spravodajských informácií a rozvoja potrebných kapacít v oblasti reakcie. V prípade núdzovej situácie zabezpečí vývoj, výrobu a distribúciu liekov, očkovacích látok a iných zdravotníckych protiopatrení – akými sú rukavice a rúška, ktoré počas prvej fázy reakcie na koronavírus často chýbali.

Pred zdravotnou krízou – vo „fáze pripravenosti“ – bude HERA úzko spolupracovať s inými agentúrami EÚ a vnútroštátnymi zdravotníckymi agentúrami, priemyslom a medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť pripravenosť EÚ na núdzové zdravotné situácie. Budede posudzovať hrozby a zhromažďovať spravodajské informácie, vyvíjať modely na predpovedanie ohnísk nákazy a do začiatku roka 2022 identifikuje najmenej tri hrozby s veľkým dosahom a v súvislosti s nimi bude konať a riešiť možné nedostatky v zdravotníckych protiopatreniach. Bude tiež podporovať aj výskum a inovácie v oblasti vývoja nových zdravotníckych protiopatrení, a to aj prostredníctvom celoúnijných sietí pre klinické skúšanie a platforiem na rýchlu výmenu údajov.

Okrem toho bude HERA riešiť problémy na trhu a navyšovať priemyselnú kapacitu. Nadviaže na prácu pracovnej skupiny pre rozšírenie priemyselnej výroby vakcín proti ochoreniu COVID-19 a nadviaže úzky dialóg s priemyslom, určí dlhodobú stratégiu pre výrobné kapacity a cielené investície a bude sa zaoberať problémami v dodávateľskom reťazci zdravotníckych protiopatrení. Úrad podporí obstarávanie a bude riešiť výzvy súvisiace s dostupnosťou a distribúciou. Zároveň zvýši kapacitu vytvárania zásob, aby sa predišlo nedostatkom a logistickým prekážkam. HERA posilní aj vedomosti a zručnosti súvisiace so všetkými aspektami zdravotníckych protiopatrení v členských štátoch.

V prípade, že sa na úrovni EÚ vyhlási mimoriadna situácia v oblasti verejného zdravia, HERA môže okamžite prejsť na núdzové operácie vrátane rýchleho rozhodovania a aktivácie núdzových opatrení pod vedením výboru na vysokej úrovni pre zdravotné krízy. Aktivuje núdzové financovanie a spustí mechanizmy na monitorovanie, nový cielený vývoj, obstarávanie a nákup zdravotníckych protiopatrení a surovín. V spolupráci s členskými štátmi sa spustia zariadenia v rámci nástroja FAB EÚ, siete neustále pripravených výrobných kapacít na výrobu očkovacích látok a liekov, s cieľom sprístupniť rezervované pohotovostné výrobné kapacity, ako aj núdzové výskumné a inovačné plány. Navýši sa výroba zdravotníckych protiopatrení v EÚ a vypracuje sa súpis výrobných zariadení, surovín, spotrebného materiálu, vybavenia a infraštruktúry, aby bol k dispozícii jasný prehľad o kapacitách v EÚ.

Činnosti úradu HERA sa budú opierať o rozpočet vo výške 6 miliárd eur zo súčasného viacročného finančného rámca na obdobie 2022 – 2027, pričom časť bude plynúť z navýšenia NextGenerationEU. K podpore odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti prispejú aj ďalšie programy EÚ, ako napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, REACT-EU, Kohézny fond a Program InvestEU v rámci EÚ a Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce mimo EÚ. Spolu s viac ako 6 miliardami eur tak celková podpora v nasledujúcom finančnom období dosiahne takmer 30 miliárd eur a ešte viac, ak zarátame investície na vnútroštátnej úrovni a v súkromnom sektore.

Trend: Rast cien

Augustová inflácia dosiahla najvyšší rast za posledných zhruba 9 rokov – podľa národného CPI indexu o 3,8 % a podľa zverejneného HICP indexu (harmonizovaný index spotrebiteľských cien podľa Eurostatu) o 3,3 %. Pod rast harmonizovanej HICP inflácie sa výrazne podpísali hlavne potraviny. Okrem nich ťahali infláciu smerom nahor aj vyššie ceny ropy a benzínu, ktoré sa premietajú aj cien ostatných výrobkov a služieb. No a zabudnúť nemôžeme ani na drahšie tabakové výrobky. 

Čo nás vychádza drahšie a čo lacnejšie? Podľa analytičky Jany Glasovej v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška v auguste najrýchlejšie rástli ceny v doprave (až o 11,1 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Druhý najväčší rast dosiahol alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 8,6 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. Najväčšiu časť z nášho rodinného rozpočtu odčerpávajú každý mesiac potraviny a bývanie. Potraviny boli v auguste medziročne drahšie až o 3,6 %. Tempo ich cenového rastu výrazne zrýchľuje už tretí mesiac po sebe. V medzimesačnom porovnaní ale potraviny v auguste nepatrne zlacneli o -0,1 %. Bývanie a energie sú jedinou položkou, ktorej ceny medziročne klesajú. V auguste boli o -2 % nižšie ako pred rokom, čo odzrkadľuje zníženie cien energií od začiatku tohto roka. No a v tejto kategórii nie sú zahrnuté drahšie stavebné materiály, preto môžu byť ceny medziročne nižšie. Podľa národnej CPI inflácie ale ceny za bývanie v auguste medziročne vzrástli o 2,2 %, a to kvôli prudkému zdražovaniu stavebných matriálov, ktoré sú v tejto kategórii obsiahnuté.

Akú infláciu očakávame? Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú ceny u nás rýchlo rásť a národná CPI inflácia prekročí aj hranicu 4 %. Harmonizovaná HICP inflácia bude kvôli odlišnej metodike o niečo nižšia. Situácia vo svete sa totiž tak rýchlo nezmení a globálnu ekonomiku bude naďalej sužovať surovinová kríza, ktorá sa vyznačuje silným dopytom a slabou ponukou mnohých materiálov a tovarov. Smerom nahor budú infláciu teda tlačiť hlavne vyššie ceny výrobných vstupov a stavebných materiálov, ropy, energií a samozrejme agrokomodít a potravín. Brzdiaco môže na infláciu pôsobiť 3. vlna pandémie. Potraviny budú naďalej výrazne zdražovať a ich rast sa môže na jeseň a v zime hýbať v rozmedzí 4 až 5 %.

Ako sa vyvíjajú svetové ceny potravín? Aké budú ceny potravín u nás? Svetové ceny potravín v auguste po dvoch mesiacoch poklesu opäť medzimesačne vzrástli, oproti júlu sa zvýšili o cca 3 %. A v medziročnom porovnaní sú ceny potravín vo svete v priemere vyššie až o 33 %. Vyplýva to z Indexu cien potravín FAO, ktorý zostavuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a zahŕňa ceny obilnín, olejov, cukru, mliečnych výrobov a mäsa. Smerom nahor boli svetové ceny potravín v auguste ťahané hlavne výrazným zdražovaním cukru a rastlinných olejov. Ceny cukru sa oproti júlu zvýšili až o takmer 10 %, a to kvôli slabej úrode cukrovej trstiny v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým exportérom. Rastlinné oleje medzimesačne zdraželi o takmer 7 %, a to hlavne kvôli rekordným cenám palmového oleja. Zvýšili sa ale aj ceny obilnín (o vyše 3 %), kvôli slabšej produkcii. Najvýraznejšie vzrástli ceny jačmeňa a pšenice (zhruba o 9 %), naopak klesli ceny kukurice a ryže. Mierny rast zaznamenali aj ceny mäsa. Smerom nahor mierilo hovädzie aj jahňacie mäso, pod čo sa podpisuje hlavne vysoký dopyt zo strany Číny. Zdraželo aj hydinové mäso, a to tiež kvôli silnejšiemu dopytu z Ázie. K medzimesačnému zlacneniu došlo v auguste jedine v prípade mliečnych výrobkov, aj to len mierne o -0,7 %.

Ak si porovnáme ceny potravín vo svete s cenami z minulého roka zistíme, že potraviny oproti vlaňajšku výrazne zdraželi, a to v priemere až o 33 %. Najvýraznejšie zdraželi rastlinné oleje, ktorých ceny sú medziročne vyššie až o 68 % a cukor, ktorý je drahší o 48 %. Obilniny si oproti minulému roku pripísali 31 %, mäso 22 % a mliečne výrobky takmer 14 %. Pod rastúce ceny potravín vo svete sa podpisuje horšia úroda v dôležitých producentských krajinách, ale aj pandémia, ktorá spôsobila problémy pestovateľom aj výrobcom. Mnohí z nich bojovali s nedostatkom zamestnancov kvôli chorobe či karanténe a narušená bola aj medzinárodná preprava, čo sa pri potravinách nevypláca. Drahšia ropa a náklady na prepravu taktiež tlačia ceny potravín nahor. No a do tretice sú to aj rastúce ceny energií, ktoré taktiež vstupujú do výroby a teda aj do cien potravín. Vzhľadom na vývoj vo svete predpokladáme, že ceny potravín budú rásť aj v našich obchodoch. Na jeseň a v zime sa ich tempo rastu môže pohybovať v rozmedzí 4 až 5 %.