Trend: Masívne útoky

Útok so silou 17,2 miliónov požiadaviek za sekundu (rps), čo je trikrát viac než ktorýkoľvek doteraz známy útok, bol zaznamenaný v tohtoročnom letnom období. Dosiahol 68 % priemernej legitímnej http prevádzky, t.j. 25 miliónov požiadaviek za sekundu, ktorý spoločnosť Cloudflare registrovala vo svojich dátových centrách v druhom štvrťroku.

Útok namierený proti zákazníkovi z finančného sektora bol vedený pomocou veľmi výkonného botnetu. Ten dokázal zasypať infraštruktúru ochraňujúcu systémy zákazníka celkovo 330 miliónmi požiadaviek. Podľa zistení prišiel od viac než 20.000 botov zo 125 krajín po celom svete – najviac ich bolo umiestnených v Indonézii, Indii a Brazílii. Útok bol automaticky detegovaný a odvrátený pomocou autonómneho edge systému na ochranu pred DDoS útokmi.

Masívne útoky, najmä na bankové organizácie, sú vo svete stále častejšie, ale nevyhýbajú sa ani lokálnym finančným inštitúciám. V súvislosti s nedávnymi problémami internetových stránok globálnych spoločností sa ich klienti nemohli prihlásiť do internet bankingu, nefungoval web a ani mobilné bankovníctvo.

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Európska komisia navrhla plán na dosiahnutie digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky do roku 2030 nazvaný Cesta k digitálnemu desaťročiu. Bude slúžiť pri plnení cieľov na úrovni Európskej únie v oblasti digitálnych zručností, digitálnych infraštruktúr, digitalizácie obchodných modelov a verejných služieb ako riadiaci rámec a bude sa zakladať na ročnom mechanizme spolupráce s členskými štátmi. Jeho cieľom je tiež identifikovať a realizovať digitálne projekty veľkého rozsahu.

Digitalizácia ponúka množstvo nových príležitostí na európskom trhu, kde v roku 2020 zostalo neobsadených vyše 500.000 voľných pracovných miest pre dátových expertov a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. Digitálny pokrok v členských štátoch je v posledných rokoch veľmi nevyrovnaný. Vďaka novej ceste k digitálnemu desaťročiu dôjde k štruktúrovanej spolupráci na spoločnom dosahovaní dohodnutých cieľov s ohľadom na rôzne východiskové pozície medzi členskými štátmi. Komisia konkrétne navrhuje, že sa zapojí do každoročného mechanizmu spolupráce s členskými štátmi, ktorý bude pozostávať:

• zo spoločného transparentného a štruktúrovaného monitorovacieho systému založeného na indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý slúži na meranie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov do roku 2030; vrátane kľúčových ukazovateľov výkonnosti;
• z výročnej správy o stave digitálneho desaťročia, v ktorej komisia zhodnotí pokrok a odporučí niektoré opatrenia;
• z viacročných strategických plánov digitálnej dekády pre každý členský štát, v ktorých budú uvedené prijaté alebo plánované politiky a opatrenia na podporu cieľov do roku 2030;
• zo štruktúrovaného ročného rámca ako priestoru na diskusiu a riešenie oblastí nedostatočného pokroku formou odporúčaní a spoločných záväzkov Komisie a členských štátov;
• z mechanizmu na podporu projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny.

V navrhovanom riadiacom rámci sa predpokladá systém monitorovania pokroku založený na prísnejšom indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Komisia by najskôr spolu s členskými štátmi vypracovala plánované trajektórie EÚ pre každý jeden cieľ a členské štáty by následne navrhli národné strategické plány na ich dosiahnutie. Každý rok komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie správu o stave digitálneho desaťročia s cieľom:

• porovnať reálne dosiahnuté výsledky v oblasti digitalizácie s plánovanými trajektóriami;
• vypracovať cielené odporúčania pre členské štáty na dosiahnutie cieľov do roku 2030 s ohľadom na vnútroštátne okolnosti.

Komisia ciele do roku 2026 preskúma, aby zohľadnila technologický, hospodársky a spoločenský vývoj.

Projekty zahŕňajúce viacero krajín sú projekty veľkého rozsahu, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov digitálnej transformácie Európy do roku 2030, t. j. projekty, ktoré by žiadny členský štát nezvládol sám. Tieto projekty umožnia členským štátom spojiť sa a združiť zdroje na budovanie digitálnych kapacít v oblastiach nevyhnutných na posilnenie digitálnej suverenity Európy a na podporu jej obnovy. Komisia zostavila prvotný zoznam projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny, v ktorom sú identifikované viaceré investičné oblasti: dátová infraštruktúra, nízkoenergetické procesory, komunikácia 5G, vysokovýkonná výpočtová technika, bezpečná kvantová komunikácia, verejná správa, blockchain, centrá digitálnych inovácií a investície do digitálnych zručností. V rámci projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny by sa mali spojiť investície z finančných zdrojov EÚ, vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale aj z členských štátov. V prípade záujmu môžu do projektov investovať aj iné verejné a súkromné subjekty. Program poskytuje aj novú právnu štruktúru, Konzorcium pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC).

SR: Vývoj spotrebiteľských cien v auguste 2021

Štatistický úrad SR potvrdil pokračujúci rast cien. V auguste na Slovensku dosiahla medziročná inflácia až 3,8 %, čo je najvyššia hodnota za takmer deväť rokov. Naďalej ju nahor ťahali vyššie ceny za dopravu (palivá), imputované nájomné ovplyvňované cenami stavebných materiálov a stále dynamicky rastúce ceny potravín.

Po mesiacoch na začiatku tohto roka, kedy najvýznamnejšia položka vo výdavkoch slovenských spotrebiteľov – bývanie a energie, tlmili rast cien, v druhej polovici tohto roka ho už podporujú. Výrazne rastúce ceny stavebných materiálov prejavujúce sa v položke imputované nájomné totiž prekryli efekt zlacnenia energií v úvode roka. K tomu sa pridali drahšie palivá s medziročným rastom už štvrtý mesiac nad úrovňou 20 %. Aktuálne v auguste poskočili aj ceny potravín a medziročne boli vyššie o 3,7 % (najviac od júna 2020), a to vplyvom rastu tých zložiek, ktoré narástli medzimesačne, a to najmä ceny chleba a obilnín, mlieka, syrov a vajec ako aj mäsa. Najvýraznejší vplyv na celkový rast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mali ceny váhovo menej dôležitých položiek ako nábytok, palivá (pohonné látky) a výrobky osobnej starostlivosti.

V porovnaní s júlom 2021, medzimesačne ceny vzrástli o 0,4 %, tempo rastu sa spomaľovalo a bolo najmiernejšie za posledné štyri mesiace (v júli bol medzimesačný rast cien 0,5 %). Spomedzi 12 odborov spotrebného koša vzrástli ceny v siedmich z nich, v dvoch odboroch ostali ceny nezmenené. Najvýznamnejšie k medzimesačnému rastu cien prispeli rastúce ceny v odbore nábytok, bytové zariadenia a bežná údržba, ktoré rastú pomaly od apríla a aktuálne sa zvýšili o 1,1 %. Vzrástli najmä ceny nábytku, zariadení aj podlahovín o 1,4 %, ako aj ceny za tovary a služby súvisiace s bežnou údržbou domácností (patria sem napr. pracie a čistiace prostriedky, klince, alobal a pod.) o 1,9 %. Významný vplyv malo tiež pokračujúce zvyšovanie cien v odbore doprava (o 1 %), čo naďalej ťahali rastúce ceny pohonných hmôt (palív) o 0,7 % a tiež rastúce ceny v odbore rozličné tovary a služby (0,8 %), kde sa zvýšili ceny pomôcok a výrobkov osobnej starostlivosti (o. i. predmety pre osobnú hygienu) ako aj kadernícke a skrášľovacie služby. V odbore bývanie a energie naďalej pokračoval rast cien v zložke (skupine) - imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) o 1,6 %, čo je prejavom drahších stavebných materiálov. Tlmiaci účinok na medzimesačnú infláciu mali najmä potraviny a nealkoholické nápoje (pokles o 0,1 %), najmä vývoj cien v zložke nealko nápoje. Tento stav bol súčasne dôsledkom vyšších cien pri chlebe a obilninách, mlieku, syroch a vajciach, ako aj drahšieho mäsa, olejov a tukov, a na druhej strane poklesu cien ovocia a zeleniny. V súhrne to znamenalo, že potraviny ako celok si udržali júlovú úroveň.

Medziročná hodnota inflácie v auguste 2021 stúpla o 3,8 %. Ceny rástli oproti augustu 2020 vo všetkých odboroch, avšak najvýraznejší vplyv na ňu mali hlavne rastúce ceny v odbore bývanie a energie, ktorý predstavuje najvyšší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností. Rast cien sa zrýchlil na 2,2 %, a to najmä už niekoľko mesiacov pokračujúcim vplyvom rastu cien stavebných materiálov, ktorý sa odráža v imputovanom nájomnom. Voči minulému roku táto položka mala vyššie ceny o 8,6 %. Dynamicky tiež vzrástli aj ceny za údržbu a opravu obydlia o 7,4 %. Druhý najvýznamnejší podiel vo výdavkoch domácností majú ceny potravín a nealkoholických nápojov. Ich rast sa medziročne zdynamizoval na úroveň 3,7 %, medziročne drahšie boli potraviny vo všetkých deviatich sledovaných zložkách (tried) v rámci skupiny potraviny, najvýraznejšie zelenina o 12,9 %, mäso o 2,4 %, chlieb a obilniny o 2,5 % ako aj mlieko, syry a vajcia o 2,3 %. V odbore doprava boli ceny vyššie o 11,1 %, naďalej hlavne vplyvom cien palív a mazadiel (medziročne platili spotrebitelia viac o 22,1 %). Tento rast je podporený aj bázickým efektom, teda nižším porovnávacím základom, keď vplyvom prvej vlny pandémie palivá počas roka 2020 zlacňovali. Šiesty mesiac po sebe ovplyvňuje infláciu v medziročnom porovnaní aj rast cien tabakových výrobkov po úprave daní (o 16,5 %) a v auguste tiež vyššie ceny alkoholických nápojov, hlavne destilátov. V menšej miere k úrovni inflácie prispeli medziročne vyššie ceny nábytku, zariadení aj podlahovín (6,8 %), pokračujúci rast cien za noviny, knihy a kancelárske potreby o 6,6 % aj za dovolenkové zájazdy o 4,9 %.

Index spotrebiteľských cien sa v auguste t. r. oproti júlu zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,4 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,3 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3,8 %, za domácnosti dôchodcov o 3,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 3,6 %. Za osem mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,1 %. Medziročne sa od začiatku roka index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2 %, za domácnosti dôchodcov o 1,9 %.

Výzva: Pomoc pre cestovné kancelárie

Výzvu na podávanie žiadostí o návratnú finančnú pomoc pre cestovné kancelárie na Slovensku zverejnilo Ministerstvo financií SR. Elektronický formulár žiadosti bude dostupný  na webstránke Slovenskej záručnej a rozvojovej banky szrb.sk.

Schéma pomoci, ktorú pripravilo ministerstvo, reaguje na nepriaznivú situáciu, ktorú spôsobila pandémia a následné rušenie dovolenkových zájazdov. Toto opatrenie pomôže nielen cestovným kanceláriám prekonať náročné obdobie, ale pomôže najmä desiatkam tisíc ľudí, ktorí tak dostanú späť svoje peniaze za stornované dovolenky. Na tento účel ministerstvo financií vyčlenilo 65 miliónov eur. Očakávame, že pomoc bude potrebovať približne 82 cestovných kancelárií.

Návratná pomoc pre cestovné kancelárie bude splatná do 4. rokov a jej výška nesmie presiahnuť 25 % celkového obratu za rok 2019. Cestovné kancelárie budú mať zároveň aj zvýhodnenú úrokovú sadzbu počas celého obdobia. Malé a stredné podniky vo výške 0,49 % a veľké podniky 1,01 %. Nárok na poskytnutie pomoci majú tie cestovné kancelárie, ktoré vydali oznámenia o náhradnom zájazde, ak cestujúci neprijal navrhnutú zmenu zmluvy o zájazde alebo tie kancelárie, ktoré vrátili zálohy za zrušené zájazdy takzvanej chránenej skupine klientov. Ide o stornované dovolenky v termíne od 12. marca 2020 do 31. augusta 2021.

SR: Zamestnanosť a mzda v júli 2021

Štatistický úrad SR zverejnil najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti a priemernej mesačnej mzde na Slovensku za júl 2021. Zamestnanosť sa v porovnaní s júlom 2020 zvýšila najviac v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 6,4 %. Priemerná nominálna mesačná mzda sa v júli t. r. medziročne zvýšila vo všetkých odvetviach, najviac v ubytovaní o 16,6 % (dosiahla 876 eur).

Zamestnanosť na Slovensku sa v júli t. r. zvýšila aj v ďalších odvetviach, rasty však boli len do 1 %: v predaji a oprave motorových vozidiel vzrástla o 0,5 %, vybraných trhových službách o 0,4 % a v priemysle o 0,2 %. Najviac sa znížila v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,6 %. Klesla aj vo veľkoobchode o 3,5 %, maloobchode a ubytovaní zhodne o 2,9 %, stavebníctve o 2,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %. V priemere za sedem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 % a vo vybraných trhových službách o 0,5 %. Klesla v ubytovaní o 15,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,6 %, stavebníctve o 6,1 %, veľkoobchode o 5,4 %, maloobchode o 3,9 %, priemysle o 3,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,5 % a v doprave a skladovaní o 2,4 %.

Dvojciferný rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v júli t. r. zaznamenali na Slovensku aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 11,6 % (1.185 eur), vo veľkoobchode o 11 % (1.215 eur) a vo vybraných trhových službách o 11 % (1.145 eur). Zvýšenie pod 10 % bolo v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,9 % (613 eur), maloobchode o 9,5 % (900 eur), priemysle o 6,8 % (1.244 eur), doprave a skladovaní o 6,8 % (1.111 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 5,2 % (2.068 eur) a v stavebníctve o 5,1 % (822 eur). Oproti júlu 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 12,9 %, zvýšila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 8 %, vo veľkoobchode a vo vybraných trhových službách zhodne o 7,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,4 %, maloobchode o 6 %, priemysle a v do­prave a skladovaní zhodne o 3,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 1,8 % a v stavebníctve o 1,7 %. V priemere za sedem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa mzda zvýšila vo vybraných trhových službách o 9,9 % (1.123 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 8,7 % (1.115 eur), priemysle o 8,6 % (1.245 eur), veľkoobchode o 8,5 % (1.157 eur), stavebníctve o 8 % (794 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,4 % (565 eur), ubytovaní o 7,3 % (737 eur), maloobchode o 7,1 % (849 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 6,8 % (2.138 eur) a v doprave a skladovaní o 6,5 % (1.070 eur). Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7,9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 6,7 %, priemysle o 6,6 %, veľkoobchode o 6,5 %, stavebníctve o 6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,4 %, ubytovaní o 5,3 %, maloobchode o 5,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 4,8 % a v doprave a skladovaní o 4,5 %.