EU: Nová modrá karta

Počas septembrového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu by mali poslanci schváliť reformu smernice o modrej karte Európskej únie, ktorá umožňuje zamestnávať v EÚ vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín. Pôvodná smernica pochádza z roku 2009, jej reformu navrhla Európska komisia v roku 2016. V máji 2021 sa na zmene pravidiel predbežne dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady. Ide o jedinú zmenu v oblasti legálnej pracovnej migrácie na európskej úrovni za posledné roky.

Počet obyvateľov Európskej únie v produktívnom veku klesne v roku 2070 na 292 miliónov. V roku 2016 ich bolo 333 miliónov. Toto bude to mať značný vplyv na pracovnú silu EÚ. Preto je potrebná reforma systému modrej karty s cieľom uľahčiť zamestnávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Revidovaná smernica prináša flexibilnejšie kritériá na vstup a pobyt v EÚ. Znížila sa napríklad minimálna požadovaná výška platu žiadateľa. Jej držitelia budú mať viac práv, napríklad jednoduchšiu mobilitu v rámci EÚ a zrýchlia sa aj postupy prijímania ich rodín. Uchádzačom bude po aktualizácii stačiť predložiť platnú pracovnú zmluvu na najmenej šesť mesiacov namiesto súčasných 12. Minimálny plat pre žiadosť o modrú kartu sa zníži na 1 až 1,6- násobok priemernej hrubej ročnej mzdy.

Držitelia modrej karty sa budú môcť tiež jednoduchšie presúvať z jednej krajiny Európskej únie do druhej jeden rok po práci v krajine, v ktorej sa prvýkrát usadili. Ich rodina ich bude môcť sprevádzať. Aktualizované pravidlá zároveň umožnia utečencom a žiadateľom o azyl, ktorí sú v súčasnosti v EÚ, požiadať o modrú kartu v ostatných členských štátoch a nielen tam, kde im bol udelený azyl, ako je to v súčasnosti. Modrá karta umožňuje vysoko kvalifikovaným pracovníkom z krajín mimo EÚ žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ s výnimkou Dánska a Írska.

Krajiny EÚ budú však tiež môcť odmietnuť obnoviť žiadosti o modrú kartu v prípade preukázaného ohrozenia verejnej bezpečnosti. Pred vydaním karty budú môcť vziať do úvahy domáci trh práce, napríklad vysokú nezamestnanosť.

Prieskum: Dôverujeme spracovateľom osobných údajov?

Svoje osobné informácie poskytujeme čoraz viac, aby sme mohli využívať rôzne produkty či služby poskytované celým radom odvetví. Jedným z kľúčových segmentov je technologický sektor. MoneyTransfers.com analyzoval najnovšie údaje z portálu YouGov, aby zistil, ktoré krajiny na svete najviac dôverujú technologickým spoločnostiam pri spracovávaní ich osobných údajov.

 

Podľa tohto prieskumu sa na prvom mieste umiestnila India, kde 17 % obyvateľov dôveruje technologickým spoločnostiam v oblasti práce s osobnými údajmi. Na druhom mieste je Indonézia, kde 15 % Indonézanov vníma technologické spoločnosti ako svedomitých spracovateľov ich osobných údajov. Nemecko, Mexiko a Spojené arabské emiráty (SAE) sú na spoločnom treťom mieste, pretože iba 12 % občanov v každej príslušnej krajine verí, že technologické spoločnosti sú kompetentné a správajú sa eticky pri správe osobných údajov. Čína (11%) a Poľsko (11%) patria medzi ďalšie krajiny, kde viac než 10% občanov v danej krajine dôveruje technologickým spoločnostiam pri ich práci s osobnými údajmi (štvrté miesto).

                                                                    

The countries which trust tech companies the most and least with their personal data
Rank	Country	% Trust
1.	India	17%
2.	Indonesia	15%
3.	Germany	12%
3.	Mexico	12%
3.	United Arab Emirates (UAE)	12%
4.	China	11%
4.	Poland	11%
5.	Italy	9%
5.	Denmark	9%
5.	Sweden	9%
5.	Spain	9%
6.	Australia	8%
6.	Hong Kong	8%
7.	United States (US)	7%
8.	United Kingdom (UK)	5%
9.	Singapore	5%

Na opačnej strane, na deviatej pozícii je Francúzsko, pretože francúzski občania sú najskeptickejší - iba 4 % dôverujú technologickým spoločnostiam pri spracovávaní osobných údajov. Tesne nad Francúzskom sa ešte umiestnili Singapur a Spojené kráľovstvo na spoločnom ôsmom mieste, pretože iba 5 % občanov v každej z oboch krajín je presvedčených, že technologické spoločnosti zodpovedne dohliadajú na spôsoby práce s osobnými údajmi.

Upozorňujeme: Nebezpečná kaša

Úrad verejného zdravotníctva SR informoval o nevyhovujúcom výrobku - HAMI nemliečna kaša ryžová banánová, 170 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 20.04.2022, číslo šarže (výrobná dávka): 101248648, EAN kód: 5900852047947. Podľa skúšok odborných laboratórií bola vo výrobku zistená Salmonella Enteritidis.

Na Slovensku sa už prijímajú opatrenia na stiahnutie uvedeného výrobku z trhu. Zároveň bude nahlásený aj do Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF).

Všetkým spotrebiteľom sa odporúča, aby tento výrobok nekupovali a už zakúpený výrobok nepoužívali. Zakúpené výrobky je možné vrátiť späť v mieste predaja.

EU: Agropotravinársky obchod

V roku 2020 sa Európska únia stala tretím najväčším dovozcom agropotravinových výrobkov po Spojených štátoch a Číne. Objem agropotravinárskeho obchodu dosiahol celkovú hodnotu 306 miliárd eur: 184 miliárd eur na strane vývozu a 122 miliárd eur na strane dovozu. Obe hodnoty sa oproti roku 2019 mierne zvýšili – vývoz o 1,4 % a dovoz o 0,5 %.

EÚ vyváža širokú škálu výrobkov zo všetkých častí hodnotového reťazca, od komodít až po vysokospracované výrobky potravinárskeho priemyslu. Na druhej strane v rámci dovozu do EÚ jasne dominujú základné potraviny a krmivá, ktoré predstavujú približne 75 % celkového dovozu. Pokiaľ ide o kategórie výrobkov, k zvýšeniu celkového vývozu agropotravinových výrobkov z EÚ prispel najmä vývoz bravčového mäsa a pšenice. Rast dovozu agropotravinových výrobkov do EÚ bol spôsobený najmä zvýšením hodnôt dovozu olejnatých semien, mastných kyselín a voskov, palmového oleja, ovocia a sóje.

V roku 2020 sa objem vývozu agropotravinových výrobkov z EÚ zvýšil najmä smerom do Číny, Švajčiarska a regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky. Najväčší pokles zaznamenal vývoz z EÚ do Spojených štátov, Turecka, Singapuru a Japonska. Z hľadiska dovozu sa výrazne zvýšil dovoz do EÚ z Kanady. Hodnota dovozu do EÚ sa najviac znížila zo Spojeného kráľovstva, z Ukrajiny a zo Spojených štátov. Najdôležitejším partnerom EÚ v agropotravinárskom obchode bolo Spojené kráľovstvo s podielom 23 % na celkovom vývoze agropotravinových výrobkov z EÚ a 13 % na celkovom dovoze.

Superodpočet 2020: Uplatnilo 140 subjektov

Vďaka ďalšiemu zvýšeniu sadzby superodpočtu zo 150 % na 200 % si firmy na Slovensku v daňových priznaniach za minulý rok mohli prvýkrát zo svojho výsledného daňového základu odpočítať dvojnásobok všetkých svojich nákladov, ktoré na výskum a vývoj v roku 2020 vynaložili. Odpočet mohli ešte navýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu, že na projekty nevyužívali dotačné prostriedky z iného domáceho alebo európskeho verejného zdroja. 

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj v roku 2020 využilo zatiaľ 140 subjektov. Spoločne čerpali takmer 38 mil. eur, čím pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov ušetrili necelých 8 mil. eur. Tieto závery sú uskutočnené nad prvým zoznamom subjektov zverejnenom 30. júna 2021. Priebežné výsledky budú dopĺňané ešte o daňové priznania odložené do konca júna a septembra. Hoci počas minuloročnej vyhlásenej mimoriadnej situácie daňové subjekty vo väčšej miere využívali možnosť odkladu podania svojho daňového priznania, už v prvom zozname čerpaných superodpočtov ich bolo o 21 viac ako je tomu v tom tohtoročnom. Priemerná výška superodpočtu na subjekt zatiaľ výrazne zaostáva za priemernou výškou z roku 2018, kedy sadzba superodpočtu bola 100 % a je tiež o 50 tis. nižšia ako v roku 2019 pri 150-percentnej sadzbe.

Podľa doteraz známych výsledkov aj za rok 2020 platí, že o štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. IT sektor s tretinovým podielom na počte subjektov získal pätinový podiel na objeme superodpočtu. Priebežné výsledky naznačujú zaostávanie IT sektora oproti roku 2019 v sume superodpočtu (podiel klesol z takmer 27 % na 21 %) napriek rastu jeho podielu v počte subjektov uplatňujúcich si túto daňovú úľavu. Predpokladáme však, že ide len o jav dočasný, ako to bolo aj v minulých rokoch, nakoľko tradiční najväčší využívatelia superodpočtu sa objavujú až v zoznamoch s odkladom daňových priznaní.

Zaujímavosťou v štatistikách za rok 2020 je zvýšenie podielu subjektov z Bratislavského kraja (40 %) a silnejšie zastúpenie mikropodnikov, najmä bez zamestnancov. K tomuto výsledku prispeli osobitne nováčikovia, ktorých je v prvom zozname uplatnených superodpočtov 43. Až 60 % z nich patrí do kategórie podnikov s obratom do 2 mil. eur a takmer 45 % zamestnáva do 10 zamestnancov. V štatistikách nováčikov pozitívne prekvapila najmä sekcia M – Odborné, vedecké a technické činnosti, ktorá svoj doterajší podiel na počte subjektov takmer zdvojnásobila na úroveň 23 % a voči roku 2017 dosiahla takmer štvornásobok svojho podielu na objeme čerpaného superodpočtu (necelých 16 %).

P