Trend: Dopyt po automobiloch

Za posledný mesiac zmizlo z inzertných serverov v strednej Európe takmer 32 500 ojazdených vozidiel. V porovnaní s augustom minulého roku ide o pokles ponuky o až takmer 62 500 áut. Výrazný dopyt a stále silnejšie tlaky na znižovanie emisií pochopiteľne ženú ceny jazdených áut hore. Stredná hodnota ceny na Slovensku tak za posledný rok vzrástla o 400 eur. 

Najväčší prepad v ponuke inzerovaných vozidiel podľa analýzy trhu jazdených vozidiel AURES Holdings je v Maďarsku, kde sa ponuka v auguste v predcovidovom roku 2019 pohybovala na úrovni 70.000 ojazdených áut a dnes ich je menej než 49.000, čo je takmer 30-percentný úbytok. V Poľsku je pokles ponuky 25 percent, na Slovensku sa ponuka inzerovaných áut znížila o 17,5 percenta. Česká republika je na tom najlepšie. Prepad ponuky v tohtoročnom auguste oproti roku 2019 je približne 15 percent a v k dispozícii je približne 90.000 ojazdených vozidiel. Zákazníci majú chuť obmieňať svoj automobilový park a možno majú aj obavy z blížiacej sa elektrickej budúcnosti.

Medziročne vzrástla stredná hodnota ceny vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky. Najväčší cenový nárast je viditeľný v Maďarsku, kde stredná hodnota ceny vzrástla v prepočte o 905 eur. Nasleduje Česká republika s nárastom 888 eur a Slovensko s nárastom 400 eur. Najmenší rozdiel je v Poľsku, kde je to len 35 eur, ale autá sú tu však staršie a ojazdenejšie než v iných krajinách.

EU: Nové pravidlá kontroly vývozu

S novým nariadením o kontrole vývozu v Európskej únii prichádzajú prísnejšie kontroly obchodu s položkami s dvojakým použitím – na civilné použitie a potenciálne na vojenské alebo bezpečnostné použitie. Únia si ním zároveň utužuje schopnosť chrániť ľudské práva a podporovať bezpečné dodávateľské reťazce strategických položiek.

V tomto novom rámci získa EÚ priestor cez niekoľko dôležitých opatrení zhromažďovať odborné znalosti a riešiť konkrétne výzvy, najmä pokiaľ ide o kybernetický dohľad – tam sa pripravujú usmernenia o náležitej starostlivosti – ale aj v súvislosti s novými technológiami dvojakého použitia, napríklad s vyspelou výpočtovou technikou. S nariadením sa vďaka zvýšenej úrovni konzultácií a podávania správ medzi členskými štátmi a Európskou komisiou posilní transparentnosť a podporí rozvoj novej elektronickej platformy EÚ na udeľovanie licencií, ktorú už pilotne používajú štyri členské štáty EÚ.

Tento predpis bude zároveň právnym základom pre činnosť EÚ na mnohostrannej, viacstrannej a dvojstrannej úrovni – keďže je zrejmé, že účinnosť kontrol závisí od spolupráce hlavných výrobcov technológií – a nadviaže na existujúci multilaterálny rámec kontroly vývozu – tzv. Wassenaarské usporiadanie, z ktorého vychádzajú mnohé obmedzenia uložené nariadením EÚ.

SR: Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2021

Zamestnanosť v 2 . štvrťroku bola podľa Štatistického úradu na Slovensku medziročne nižšia o 1,5 %, úbytok pracujúcich bol však pomalší ako na začiatku roka. Počet pracujúcich bol medziročne nižší vo všetkých krajoch s výnimkou Nitrianskeho. Z odvetví najvýraznejší medziročný úbytok počtu pracujúcich naďalej pretrváva v ubytovacích a stravovacích službách, kde pracovalo o 25 % ľudí menej ako pred rokom.

Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku (1. štvrťroku 2021) zvýšila o 1,5 % a dosiahla 2.545,3 tis. osôb. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa v porovnaní s 2. štvrťrokom 2020 znížila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 74 %. Celkovo v 10 z 19 sledovaných odvetví ekonomiky bol počas mesiacov apríl až jún počet pracujúcich medziročne nižší najmä pod vplyvom pandémie. Tempo medziročného poklesu však oproti predchádzajúcemu štvrťroku bolo miernejšie vo všetkých hlavných odvetviach hospodárstva. V pandémiou najviac poznačených odvetviach služieb pracovalo o 1,6 % ľudí menej ako pred rokom. Situácia v službách sa však oproti prvému štvrťroku zlepšila, na začiatku roka bol prepad zamestnanosti v službách až 5 %.

Spomedzi odvetví služieb, zamestnanosť najviac klesla v ubytovacích a stravovacích službách (o štvrtinu) a v doprave a skladovaní (o 11,1 %). Medziročne sa znížila zamestnanosť aj v ďalších šiestich odvetviach služieb, pokles bol však pod 10 %. V priemysle, ktorý zamestnáva najväčší počet ľudí, aktuálne pracovalo 686,6 tis. osôb, ich počet sa medziročne znížil o 2,4 %, čo bol taktiež miernejší pokles ako v predchádzajúcom štvrťroku (1. štvrťroku 2021). Zamestnanosť sa znížila aj v poľnohospodárstve o 4,1 %, naopak, počet pracujúcich sa zvýšil v stavebníctve o 1,3 %. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku, medzi mladými do 25 rokov, ich počet sa znížil o 11,9 %. O 6,1 % klesla zamestnanosť aj u osôb vo veku od 25 do 34 rokov. Zamestnanosť aj miera zamestnanosti klesli vo všetkých krajoch Slovenska s výnimkou jediného Nitrianskeho kraja, kde počet pracujúcich bol mierne vyšší ako pred rokom. Spomedzi ostatných regiónov najviac sa prepadli ukazovatele zamestnanosti v Trenčianskom kraji, kde počet pracujúcich klesol o 3,8 % a miera zamestnanosti o 2,3 p. b. na hodnotu 77,4 %. Najnižšia miera zamestnanosti na úrovni 67,3 % bola v Košickom kraji, naopak, najvyššia v Bratislavskom kraji na úrovni 83,3 %.

Za prácou do zahraničia odchádzalo v 2. štvrťroku 106,5 tis. osôb, oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa ich počet znížil o 8,7 %. Pracovali hlavne v stavebníctve (36,2 tis. osôb), priemysle (21,3 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (15,9 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (28,6 tis. osôb), Rakúsku (26,5 tis. osôb) a v Česku (22 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z Prešovského kraja (29,2 tis. osôb) a viac ako 15 tis. osôb odchádzalo za prácou do cudziny aj zo Žilinského (17,1 tis. osôb) a Košického kraja (15,3 tis. osôb).

V priemere za 1. polrok 2021 klesla celková zamestnanosť o 3,2 % na 2 518,6 tis. osôb. Tempo poklesu sa od začiatku roka spomalilo. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli v ubytovacích a stravovacích službách. Počty pracujúcich sa znížili vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trenčianskom kraji o 5,2 %, v ostatných krajoch bol pokles pod 5 %. Miera zamestnanosti bola na úrovni 73,5 %, oproti 1. polroku minulého roka klesla o 1,6 p. b. Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti 1. polroku 2020 znížil o 10 % na 108,4 tis. osôb. Pracovali najmä v stavebníctve a priemysle. Medziročne sa najviac znížil počet v cudzine pracujúcich v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, ale aj vo veľkoobchode a maloobchode, poklesy boli v obidvoch činnostiach o viac ako 20 %. Najvyšší počet pracujúcich v zahraničí pochádzal z Prešovského kraja, z celkového počtu tvorili viac ako štvrtinu.

Výzva: Spolu múdrejší 2

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na program doučovania Spolu múdrejší 2 na mesiace október až december 2021. Cieľom je podporiť tie základné školy, ktoré budú prostredníctvom doučovania svojich žiakov vytvárať podmienky na zlepšovanie ich vedomostí a zručností.

Oproti minulému ročníku prináša projekt viacero zmien, napríklad zníženie minimálneho počtu hodín doučovania na týždeň zo 6 vyučovacích hodín na 4 vyučovacie hodiny (malo by to predstavovať 10 žiakohodín a 2 hodiny na prípravu/týždeň). Ďalšou zmenou je navýšenie odmeny pre koordinátora projektu. 150 alebo 200 EUR (podľa počtu doučovateľov na škole) už nebude vyplácaných za celé obdobie, ale za každý mesiac doučovania.

Formulár žiadosti je preto oproti minulému školského roku zjednodušený. Žiadosť sa podáva výhradne elektronicky, prostredníctvom on-line formulára s povinnou prílohu „Čestné vyhlásenie žiadateľa“, ktorého vzor je možné stiahnuť na webe ministerstva. V prípade potreby môžete využiť tiež projektovú mailovú adresu spolumudrejsi@minedu.sk. Termín na podanie projektu prostredníctvom elektronického formulára je 27. 09. 2021 do 23:59 hod. Zoznam podporených žiadateľov bude zverejnený do konca septembra t. r.

Aktuálne: Napätie medzi IT a zamestnancami pracujúcimi z domu

Správa HP Wolf Rebellions & Rejections upozorňuje, že IT tímy sú v dobe stále rastúcich bezpečnostných hrozieb nútené pristupovať na kompromisy v oblasti zabezpečenia kvôli zaisteniu kontinuity prevádzky. Ich snaha o posilnenie zabezpečenia alebo aktualizáciu bezpečnostných opatrení, ktorými sa riadia zamestnanci pracujúci na diaľku, býva často odmietaná. S takýmto postojom sa stretávajú hlavne u zamestnancov vo veku 18 - 24 rokov, ktorí budú tvoriť pracovnú silu budúcnosti. Títo digitálni domorodci pociťujú čoraz väčšiu frustráciu, pretože sa domnievajú, že nároky na zabezpečenie im bránia plniť stanovené termíny, čo mnohých z nich vedie k obchádzaniu bezpečnostných mechanizmov.

Nová správa HP Wolf Security vychádza z údajov získaných počas celosvetového on-line prieskumu YouGov, na ktorom sa zúčastnilo 8.443 zamestnancov na administratívnych pozíciách, ktorí počas pandémie prešli na prácu z domova, a celosvetového prieskumu s účasťou 1.100 osôb zodpovedných za rozhodovanie v oblasti IT. Oba prieskumy vykonala spoločnosť Toluna. Medzi zásadné zistenia patria:

• 76 % IT tímov priznáva, že bezpečnosť bola počas pandémie odsunutá do pozadia v záujme zabezpečenia kontinuity podnikania, pričom 91 % bolo vystavených tlaku ohľadom zníženia nárokov na zabezpečenie z dôvodu zaistenia kontinuity podnikania.

• Takmer polovica (48 %) mladších zamestnancov na administratívnych pozíciách (18 - 24 rokov) považovala bezpečnostné nástroje za prekážku zdržujúcu ich od práce a takmer tretina (31 %) z nich sa z tohto dôvodu snažila obísť firemné bezpečnostné zásady, aby mohla urobiť svoju prácu.

• 48 % opýtaných administratívnych pracovníkov súhlasilo s tým, že zdanlivo zásadné bezpečnostné opatrenia vedú k strate veľkého množstva času - u osôb vo veku 18 - 24 rokov to dokonca bolo celých 64 %.

• Viac ako polovica (54 %) mladých ľudí vo veku 18 - 24 rokov sa viac než rizika, že by ich organizácia mohla byť vystavená úniku dát, obáva nedodržania termínov; 39 % si nie je istých, čo je uvedené v bezpečnostných zásadách alebo nevie, či takéto zásady v ich firme vôbec existujú - to všetko ukazuje na vzrastajúcu mieru apatie medzi mladými pracovníkmi.

• 83 % IT tímov sa preto domnieva, že nárast počtu zamestnancov pracujúcich z domu vytvára „časovanú bombu“, ktorá môže mať za následok napadnutie firemnej siete.

Podľa Iana Pratta: „Ak je zabezpečenie príliš ťažkopádne a ľudí zaťažuje, nájdu si spôsob, ako ho obísť. Zabezpečenia by sa preto mali v čo najväčšej miere stať súčasťou existujúcich pracovných vzorcov a postupov predovšetkým prostredníctvom technologických riešení, ktoré používateľa nerušia pri práci, sú navrhnuté s ohľadom na bezpečnosť a sú používateľsky intuitívne. V ideálnom prípade musíme zabezpečiť, aby bolo rovnako jednoduché pracovať v zabezpečenom a rovnako v nezabezpečenom prostredí. To môžeme dosiahnuť, keď zabezpečenia zabudujeme do samotných základov systémov.“ Správa zdôrazňuje, že veľa bezpečnostných tímov sa v záujme ochrany dát snaží obmedzovať správanie používateľov. Deväťdesiatjeden percent z nich aktualizovalo bezpečnostné zásady, aby zohľadňovali čoraz častejšie prácu z domova a 78 % obmedzilo prístup k webovým stránkam a aplikáciám. Tieto bezpečnostné opatrenia však často narážajú na odpor používateľov, ktorým sa nepozdávajú a ktorí sa na ne v IT oddeleniach sťažujú. Bezpečnostné tímy sa potom cítia deprimované a odmietnuté:

• 37 % opýtaných administratívnych pracovníkov uviedlo, že bezpečnostné zásady a technológie sú často príliš reštriktívne.

• 80 % IT tímov sa stretlo s odporom zo strany používateľov, ktorým sa nepáči, že musia doma dodržiavať bezpečnostné opatrenia; 67 % IT tímov uviedlo, že sa s týmito sťažnosťami stretávajú každý týždeň.

• 83 % IT tímov uviedlo, že snaha o nastavenie a presadzovanie firemných zásad v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa v súčasnej dobe, keď nie sú hranice medzi osobným a pracovným životom príliš ostré, ukazuje ako nemožná.

• 80 % IT tímov uviedlo, že sa IT zabezpečenie stáva „nevďačnou úlohou“, pretože tieto pokyny nikto nepočúva.

• 69 % IT tímov uviedlo, že si kvôli zavádzaniu obmedzení pripadajú ako „tí zlí“.

Joanna Burkeyová dodala, že tímy kybernetickej bezpečnosti by už nemali niesť ťažobu zaistenia bezpečnosti podniku len na svojich pleciach, kybernetická bezpečnosť je komplexná disciplína, do ktorej sa musia zapojiť všetci: „Aby sme vytvorili kultúru bezpečnosti založenú na väčšej spolupráci, musíme zamestnancov zapojiť a vzdelávať v oblasti rastúcich rizík týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti. IT tímy musia zase lepšie pochopiť, aký dopad má zaisťovanie bezpečnosti na pracovné postupy a produktivitu. Potom je potrebné prehodnotiť zabezpečenie na základe potrieb podniku i hybridného pracovníka.“