Zelená domácnostiam II: Nové poukážky

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SEIA) uvoľní ešte v tomto roku ďalšie zdroje na poukážky z projektu Zelená domácnostiam II, ktorý sa blíži do záverečnej fázy. K dispozícii má byť 5,2 milióna eur. Domácnosti budú môcť požiadať o podporu na zariadenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie už začiatkom septembra. 

Zo strany slovenských domácností aj samotných zhotoviteľov pretrváva o túto formu podpory veľký záujem. Všetky prostriedky, ktoré boli vyčlenené začiatkom tohto roka, sú už rezervované, a tak už pár mesiacov nebolo možné podávať nové žiadosti. Z týchto dôvodov sa SEIA rozhodla navýšiť sumu určenú pre domácnosti. Na poukážky boli presunuté aj ušetrené financie pôvodne určené na technickú podporu projektu. Spolu so sumou, ktorá zostala z nevyužitých poukážok, má byť k dispozícii 5,2 milióna eur.

Žiadosti o poukážky na slnečné kolektory a fotovoltické panely bude možné registrovať na stránke www.zelenadomacnostiam.sk od pondelka 6. septembra 2021 a na tepelné čerpadlá a kotly na biomasu od stredy 8. septembra 2021. Na inštaláciu zariadení budú mať domácnosti tri mesiace od vydania poukážky v zmysle osobitných podmienok projektu. „Predpokladám, že týmto tempom dočerpáme európske zdroje vo výške 41 miliónov eur, ktoré sú v projekte určené na poukážky, v predstihu na 100 %. Bol by som rád, ak by sa nám v rámci aktuálneho programového obdobia podarilo spustiť ešte jeden menší projekt, aby sme zabezpečili pre domácnosti kontinuálnu podporu až do začiatku nového programového obdobia, v ktorom sa plánuje pokračovať s takouto formou pomoci“, uviedol Peter Blaškovitš.

Radíme: Bezpečné on-line zoznamovanie

Podvodníci v zoznamovacích aplikáciách predstavujú vážnu prekážku pre ľudí, ktorí by chceli využívať tieto služby. Podľa nedávnej štúdie Kaspersky sa ich bojí používať až 38 % respondentov z dôvodu, že naletia podvodníkom a 34 % respondentov vo všeobecnosti neverí ľuďom v zoznamovacích aplikáciách. Avšak v hľadáčiku kyberzločincov sa ocitlo iba 15 % respondentov a len necelej tretine (31 %) respondentov, ktorí sa dostali do kontaktu s podvodníkmi, sa podarilo vyhnúť útoku.

Milióny jednotlivcov používajú on-line zoznamovacie aplikácie alebo stránky sociálnych sietí, aby si našli partnera. Avšak namiesto lásky mnoho ľudí narazí na podvodníkov, ktorí sa z nich snažia vylákať peniaze. Podvodníkov priťahujú zoznamovacie služby, pretože vedia, že ľudia na týchto platformách hľadajú osobné spojenie, ktoré sa dá ľahko zneužiť. Zo všetkých možných typov problémov súvisiacich so zoznamovacími aplikáciami boli používatelia najčastejšie vystavení catfishingu (51 %), čiže situácii, keď sa daná osoba vydáva za niekoho iného, následne škodlivým odkazom či prílohám (21 %) alebo im bola ukradnutá identita (17 %). Tí, ktorí sa dokázali vyhnúť útoku, boli schopní identifikovať podvodníka s podozrivým profilom, ktorý nevyzeral legitímne (50 %), boli mimoriadne opatrní a nikdy neposielali peniaze zoznamovacím aplikáciám (49 %), alebo venovali pozornosť podozrivým správam (47 %). Vyše pätina (21 %) respondentov spozornela, keď podvodník odmietol zorganizovať videohovor. Nedostatok súkromia je pre zoznamovacie aplikácie vážnym problémom: 26 % respondentov sa obávalo, že by ich osobné údaje boli ďalej šírené online a 19 % používateľov vymazalo zoznamovacie služby z dôvodu, aby boli ich osobné informácie súkromnejšie.

„Ktokoľvek, kto sa zaregistruje do zoznamovacej aplikácie, je v zásade ochotný do istej miery otvoriť sa a poskytnúť aj svoje osobné informácie. Na to, aby ste sa spoznali, je predsa potrebná ochota zdieľať podrobnosti o sebe. Pokiaľ sa táto otvorenosť, z ktorej vyplýva aj trocha bezbrannosti, zneužije, rany bývajú hlboké. Pri stretnutí v reálnom svete možno dúfať, že dokážete rozpoznať, či má niekto dobré alebo zlé úmysly. Ale aj tu sa dá zmýliť, pretože skúsení podvodníci sa vedia veľmi dobre maskovať“, vysvetľujú terapeuti Birgitt Hölzel a Stefan Ruzas Schatz. Nové technológie zohrávajú ambivalentnú úlohu. Na jednej strane sú médiom voľby a veľa ľudí už vie, ako sa chrániť. Na druhej strane si ľudia uvedomujú, že existuje veľa (sofistikovaných) spôsobov, ako sa dajú zneužiť. Aby ste sa chránili, musíte rozpoznať, o čo vlastne podvodníkovi ide. O peniaze? Údaje? Krádež identity? Alebo vás tá druhá osoba chce prenasledovať či citovo vydierať? V týchto situáciách by ste si mali okamžite položiť protiotázku, prečo sú tieto informácie pre druhú osobu dôležité? Či už sa pýtajú na vašu finančnú situáciu, zdravie, významnú životnú udalosť, konkrétne informácie o zamestnávateľovi či o pracovnej pozícii, žiadajú vás o prepojenie s priateľmi, chcú vedieť vaše tajomstvá či slabé stránky a pod. Je preto dôležitá veľká opatrnosť a ak divný pocit pretrváva, kontakt s takou osobou by ste mali okamžite prerušiť.

Aby ste sa vyhli podvodníkom pri on-line randení, odborníci odporúčajú:

• Skontrolujte si (aj viackrát) nastavenia ochrany osobných údajov vo svojich účtoch na sociálnych sieťach, ako aj v zoznamovacích aplikáciách, aby ste zaistili, že citlivé informácie, ako napríklad adresa trvalého bydliska alebo pracovisko, nebudú zverejnené.
• Vlastnou kontrolou môžete znížiť riziko doxingu. Vygooglite svoje meno. Predstavte si, že sa pokúšate nájsť informácie o sebe a sami uvidíte, na čo natrafíte. Možno budete prekvapení z toho, aké všetky údaje o sebe nájdete.
• Používajte efektívne bezpečnostné riešenie, ktoré ponúka pokročilú ochranu na viacerých zariadeniach, odstraňovať povolenia, ktoré nie sú potrebné ako aj chrániť pred phishingom a inými hrozbami.
• Nezdieľajte svoje telefónne číslo či prezývku, ktorú v komunikačnej aplikácii používate. Je bezpečnejšie používať vstavanú chatovaciu vrstvu priamo v zoznamovacej aplikácii, až kým si nie ste istí, že môžete dôverovať osobe, s ktorou si píšete.

SR: Dôchodok zo zahraničia

Sociálna poisťovňa pripomína slovenským dôchodcom, že tento rok sú povinní oznámiť sumu dôchodku, ktorý dostávajú zo zahraničia, do konca augusta. Tento údaj poisťovňa potrebuje na výpočet 13. dôchodku, ktorý plánuje tento rok vyplácať už v novembrových výplatných termínoch. Zatiaľ je evidovaných najviac oznámení o dôchodkoch vyplácaných z Českej republiky a z Rakúskej republiky.

Postup pri oznámení dôchodku zo zahraničia je jednoduchý – stačí využiť elektronický formulár dostupný na webovom sídle Sociálnej poisťovne: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia (e-formulár). Vyplnia sa v ňom základné identifikačné údaje, výšku naposledy vyplateného dôchodku z cudziny a e-formulár sa odošle do Sociálnej poisťovne. 

V prípade otázok môžete kontaktovať Informačno-poradenské centrum Sociálnej poisťovne prostredníctvom Formulára pre otázky alebo na bezplatných telefonických linkách: 0800 123 123, 0800 500 599 (pre volania zo Slovenskej republiky) a telefónnych čísel +421 906 171 965, +421 2 3247 1965 alebo + 421 906 171 020 (pre volania zo zahraničia). Informácie a potrebné poradenstvo dôchodcom poskytne aj ktorákoľvek pobočka Sociálnej poisťovne.

EU: Dopravné nehody

Dopravné nehody v Európskej únii (EÚ) si každoročne vyžiadajú tisícky obetí alebo zranených. Počet obetí dopravných nehôd medzi rokmi 2010 a 2020 sa podarilo znížiť o 36 %. V roku 2019 prišlo počas dopravných nehôd o život 22.800 ľudí, v roku 2020 ich bolo o 4.000 menej. Predbežné údaje za rok 2021 ukazujú, že 18 krajín EÚ zaznamenalo svoj najnižší počet úmrtí. 

Najbezpečnejšie cesty má stále Švédsko (18 úmrtí na 1 milión obyvateľov). Na opačnom konci rebríčka stojí Rumunsko - v roku 2020 zaznamenalo 85 obetí na milión obyvateľov. Európsky priemer bol 42/milión, čo je oveľa menej ako celosvetový priemer - 180/milión. Na zníženie obetí mala bezpochyby dopad aj pandémia a zníženie premávky, no presné dopady je ťažké vyčísliť. V roku 2018 tvorilo 12 % obetí autonehôd v EÚ mladí ľudia vo veku od 18 do 24 rokov. Podiel tejto vekovej skupiny v európskej populácii je 8%, čo znamená, že mladí ľudia sa obeťami dopravných nehôd stávajú neúmerne častejšie. Od roku 2010 však počet úmrtí pri dopravných nehodách v tejto vekovej skupine klesol o 43%. Podiel obetí starších než 65 rokov sa v roku 2018 zvýšil na 28%. V roku 2010 ich bolo 22%. Deti do 15 rokov tvorili 2% obetí. Až 76 % obetí autonehôd tvoria muži, tento trend sa za posledné roky moc nezmenil a čísla sú veľmi podobné vo všetkých krajinách EÚ. Na Slovensku sme v roku 2019 zaznamenali 51 úmrtí na cestách na milión obyvateľov, čo zodpovedá priemeru EÚ. Počet smrteľných nehôd v roku 2019 narástol o 7 %, po tom, čo v roku 2018 klesol o 6 %. Počas uplynulého desaťročia tento počet klesol o 25 %, čo je rovnaké tempo ako priemer EÚ.

Čo robí EÚ na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky? V júli 2021 poslanci z výboru pre ochranu spotrebiteľa schválili pravidlá poistenia motorových vozidiel na lepšiu ochranu obetí dopravných nehôd v celej EÚ. V nadchádzajúcich mesiacoch by mali poslanci hlasovať o uznesení o Politickom rámci EÚ v oblasti cestnej bezpečnosti, kde stanovujú hlavné kroky potrebné na to, do aby sme roku 2050 dosiahli nulový počet obetí: napríklad obmedzenie rýchlosti na 30 km/h v obytných oblastiach, nulovú tolerancia pre jazdu pod vplyvom alkoholu a viac bezpečnostných prvkov vo vozidlách aj infraštruktúre. Ide o reakciu Európskeho parlamentu na Politický rámec EÚ v oblasti cestnej bezpečnosti 2021-2030 - vízia nula z dielne Európskej komisie. Ešte v apríli 2019 prijal Európsky parlament tiež nové pravidlá, podľa ktorých bude musieť byť až 30 zdokonalených bezpečnostných prvkov povinných: nAutapríklad inteligentná asistencia pri rýchlosti, varovanie pred rozptyľovaním vodiča a systém núdzového brzdenia. Povinné bezpečnostné technológie by mohli pomôcť do roku 2038 zachrániť viac ako 25.000 životov a vyhnúť sa najmenej 140.000 vážnym zraneniam, keďže až 95% všetkých dopravných nehôd má na svedomí ľudský omyl. EÚ okrem toho posilnila aj pravidlá ohľadne bezpečnosti infraštruktúry a pracuje na spoločných pravidlách pre samojazdiace autá.

SR: Bez samostatných virtuálnych mobilných operátorov

Kým v Európskej únii prevádzkujú v súčasnosti mobilní virtuálni operátori podľa asociácie MVNO Europe 10 % všetkých SIM kariet a v niektorých krajinách dosahuje ich trhový podiel 15 až 20 %, na Slovensku plnohodnotní virtuálni operátori na rozdiel od drvivej väčšiny ostatných krajín EÚ stále neexistujú. Dôsledkom neexistencie plnohodnotných virtuálnych operátorov je slabšia konkurencia a dlhodobo jedny z najvyšších cien mobilného telefonovania a dát v Európe. Občianska iniciatíva Chcem si vyberať spúšťa petíciu, ktorá to môže zmeniť.

Za značkami ako Juro, FunFón a Radosť, ktoré vystupujú ako virtuálni operátori, v skutočnosti stoja priamo prevádzkovatelia mobilných sietí. Nejde o samostatných operátorov, ktorí by mohli za veľkoobchodných podmienok využívať existujúce siete a ponúkať služby koncovým zákazníkom pod vlastnou značkou. V zahraničí týmto spôsobom ponúkajú služby napríklad aj retailové reťazce, dodávatelia energií alebo dokonca futbalové kluby. Slabá konkurencia prispieva k tomu, že Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najdrahšími službami za mobilné telefonovanie a dáta. Poukazujú na to analýzy Európskej komisie z rokov 2018, 2019 aj 2020, rovnako ako rebríček britského portálu Cable.co.uk. Slovensko sa v tohtoročnom hodnotení ocitlo spomedzi 230 štátov sveta na 161. priečke. Oproti predošlému porovnaniu si tak pohoršilo až o 40. miest a v rámci únie patrí k najdrahším. Priemerná cena za 1 GB dát je na Slovensku podľa Cable.co.uk zhruba 70-krát vyššia ako v Izraeli, ktorý v porovnaní dopadol najlepšie. 

Občianska iniciatíva Chcem si vyberať preto spúšťa petíciu za vytvorenie podmienok na vznik virtuálnych operátorov. Cieľom je dosiahnuť na slovenskom trhu rovnaký stav, aký je v drvivej väčšine iných krajín EÚ, kde fungujú desiatky virtuálnych operátorov, a vďaka tomu vzniká aj väčší tlak na koncové ceny služieb. „Výraznejšie otvorenie trhu bezpochyby vytvára tlak na ceny a prispieva k zavádzaniu inovácií, ako sme boli svedkami pred vyše desiatimi rokmi pri liberalizácii trhu s energiami, ktorá zákazníkom umožnila vyberať si spomedzi viacerých distribútorov elektriny a plynu. Žiaľ, v oblasti mobilných služieb sme sa na Slovensku zatiaľ obdobného stavu nedočkali, hoci napríklad vo Veľkej Británii vznikol prvý virtuálny operátor už v roku 1999“, vysvetľuje Michal Rybárik. Petícia bude adresovaná Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Ministerstvu dopravy a výstavby, Národnej rade Slovenskej republiky a Protimonopolnému úradu. Signatári v nej požiadajú regulačný úrad o intenzívne využívanie jeho kompetencií a možností na zvýšenie hospodárskej súťaže, vrátane vytvárania podmienok pre vstup virtuálnych mobilných operátorov. „Hlavný nástroj, ktorý má úrad vo svojich rukách, je spájať prideľovanie frekvencií pre verejné mobilné siete vždy s podmienkou sprístupnenia siete na veľkoobchodnom princípe, za podmienok umožňujúcich replikovať maloobchodnú ponuku“, dodáva M. Rybárik. Aktuálne by regulačný úrad mohol otvoriť trh pre samostatných virtuálnych mobilných operátorov v súvislosti s výberovým konaním na vydanie povolení pre používanie frekvencií v pásme 3,6 GHz, ku ktorej aktuálne prebieha do konca augusta verejná konzultácia. M. Rybárik upozorňuje, že nové licencie sa prideľujú na čoraz dlhšie obdobia, typicky na 15 až 20 rokov a aukcia na frekvenčné pásmo 3,6 GHz je jedna z posledných, ktoré sa na Slovensku budú konať. Ak regulátor jednu z posledných príležitostí otvoriť trh pre virtuálnych operátorov nevyužije, zakonzervuje súčasný stav na veľmi dlhé obdobie, najmenej do roku 2040. 

Iniciatíva Chcem si vyberať, ktorú v kontakte s orgánmi verejnej moci zastupuje Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI), sa pokúšala o veľkoobchodné sprístupnenie mobilných sietí pre virtuálnych operátorov už minulý rok. Na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podala pri prideľovaní 5G licencií hromadnú pripomienku, pod ktorú sa podpísalo niekoľko tisíc ľudí z radov odborníkov aj bežných spotrebiteľov. Úrad pri príprave podmienok aukcie na pridelenie 5G licencií pôvodne zvažoval, že operátorov zaviaže k veľkoobchodnému sprístupneniu sietí pre iných záujemcov. Napokon však napriek verejnému tlaku od zámeru upustil a pripomienku odmietol akceptovať.