streda 25. augusta 2021

IDEB 2021: 13-metrová vzducholoď aj drony

Na medzinárodnej výstave obranného priemyslu IDEB 2021 v Bratislave sa predstavujú viaceré novinky, napr. trinásťmetrová vzducholoď SILWA (Silent Watcher) slúžiaca na monitorovanie územia, druhá generácia dronového virtuálneho stožiara VIMA (Virtual Mast) či komunikačné zariadenia pre taktické jednotky.

Tichý letecký monitoring a prieskum terénu cez deň aj v noci  umožňuje 13,5 m dlhá, héliom plnená vzducholoď SILWA s výkonným kamerovým systémom a integrovanými komunikačnými technológiami. Modernizovaná 2. generácia vzducholode z dielne slovenskej spoločnosti umožní väčšiu užitočnú záťaž, dlhšiu dobu letu, autonómnu navigáciu podľa letového plánu aj napríklad schopnosť pokojného visenia a pristátia na obmedzenej ploche, a to aj v autonómnom režime.

VIMA (Virtual Mast) je dronové riešenie náhrady klasických mechanických stožiarov, ktoré sa používajú ako nosiče kamier, antén, rádií a prípadne aj iných zariadení a senzorov pri ich taktickom nasadení. „VIMA zlučuje moderné technológie s požiadavkami zákazníka na rýchle vybudovanie miest, kde je nutné zabezpečiť inštaláciu rôznych typov zariadení, akými sú napríklad rádio, kamera a pod. do oveľa väčšej výšky ako je klasický mechanický stožiar, čím sa dosiahne maximálna efektivita pokrytia a využitia týchto zariadení. Vyletí niekoľko násobne vyššie než je možné postaviť stožiar a na jej uvedenie do prevádzky stačí iba jedna osoba na rozdiel od celého tímu pri stavaní mechanického stožiaru. Unikátnou vlastnosťou je taktiež možnosť rýchleho vloženia a nesenia rádiových technológií od rôznych svetových výrobcov. Využiť ju možno napríklad pri prírodnej katastrofe alebo pri monitorovaní davu ľudí, vďaka čomu má širokospektrálne využitie“, upresnil Ervin Haramia.

Microsoft, Google a Oracle: Najohrozenejšie softvéry

Spoločnosť GFI Software varuje pred rastúcimi útokmi na neaktualizovaný softvér. Tie nútia výrobcov najrozšírenejších operačných systémov a aplikácií vydávať stále väčšie množstvo opráv. Softvérové aktualizácie a opravy zraniteľností nie sú najväčšou doménou už len Microsoftu, ale stále častejšie vydávajú aktualizácie aj Google, Linux a Apple.

Hrozby potvrdzujú aj dlhodobé štatistky. Napríklad podľa údajov uvedených v The National Vulnerability Database (NVD) sa v roku 2020 objavilo 18.352 zraniteľností, čo znamená 6-percentný nárast oproti roku 2019. Medzi výrobcami bolo v roku 2020 najviac zraniteľností zistených v spoločnostiach Microsoft, Google, Oracle, Debian a Apple. V prvej päťke najzraniteľnejších systémov sa objavili Android, rôzne verzie Windows a Debian Linux.

Kľúčové údaje roku 2020:
  • Najohrozenejšími desktopovým operačnými systémami boli v roku 2020 Windows 10 (807 zraniteľností), Windows Server 2016 (794) a Windows Server 2019 (743), nasledované systémom Debian Linux (533). Windows 7, ktorý vlani prestal byť podporovaný, registroval 388 a Apple Mac OS X 298 zraniteľností.
  • Mobilné operačné systémy vykázali 807 zraniteľností v Google Android, čo bolo mimochodom najviac zo všetkých sledovaných softvérov, a 304 mal iPhone OS. 
  • Medzi aplikáciami bol najviac zraniteľný webový repozitár GitLab (237), z webových prehliadačov Google Chrome (228), Mozilla Firefox (141), Apple Safari (76). Microsoft Office vlani registroval 71 zraniteľností.
  • Top 5 výrobcov softvéru s najvyšším celkovým počtom zraniteľností zahŕňa Microsoft, Google, Oracle, Debian a Apple (v tomto poradí). U predtým nechválne preslávených aplikácií Adobe vlani došlo k dramatickému úbytku zraniteľností, takže sa tento výrobca nevošiel ani do prvej tridsiatky najohrozenejších výrobcov.
„V roku 2020 sme boli v reakcii na pandémiu svedkami zásadného prekreslenia IT prostredia a následného preskupenia palebnej sily kybernetických útočníkov. Vzhľadom na rozšírenie práce na diaľku títo útočníci využívajú softvérové zraniteľnosti v systémoch vzdialených pracovníkov ako jeden z hlavných vektorov, ktorým sa snažia preniknúť do firemných sietí. Viac ako kedykoľvek predtým – a zvýšená aktivita softvérových výrobcov v oblasti patchovania to potvrdzuje – je potrebné systematicky vykonávať skenovanie zraniteľností a predpísané aktualizácie“, odporúča povedal Zdeněk Bínek.



utorok 24. augusta 2021

EÚ: Medzinárodný obchod

Európska únia (EÚ) vždy podporovala medzinárodný obchod, a to nielen medzi svojimi vlastnými krajinami, ale aj s tretími štátmi. V roku 2018 vývoz z EÚ predstavoval 15,6 % svetového vývozu a dovoz do EÚ 13,9 % svetového dovozu. V globálnom meradlo tak EÚ zastáva jedno z popredných miest a to pri takých hráčoch, akými sú USA alebo Čína.

Únia má v súčasnosti okolo 130 obchodných dohôd v rôznej fáze platnosti. Dohody sa neobmedzujú len na znižovanie alebo rušenie ciel, ale aj na necolné prekážky pre obchod. Únijní obchodní partneri takto uznávajú naše štandardy kvality a bezpečnosti alebo chránené označenie pôvodu, ako má napríklad francúzske šampanské. Dobrá povesť kvality je veľmi cenná pri vývoze európskych potravinárskych produktov. EÚ využíva obchodné dohody aj na to, aby zaistila pri ich výrobe dodržiavanie určitých štandardov - dbá, aby nepracovali deti, aby sa rešpektovali ľudské práva zamestnancov aj životné prostredie.

Export z EÚ klesol menej ako dovoz a v dôsledku toho sa obchodná bilancia zvýšila v roku 2020 na 217 miliárd eur zo 192 miliárd eur v roku 2019, čo predstavuje výrazný nárast (+191 miliárd eur). Hlavným vývozným partnerom pre EÚ boli v rokoch 2020 a 2021 boli Spojené štáty americké. Pre dovoz to bola roku 2020 Čína v roku 2021 Spojené kráľovstvo. V roku 2020 EÚ aj naďalej najviac vyvážala do USA - až 18,3 %. Druhou najväčšou destináciou vývozu z EÚ bolo Spojené kráľovstvo (14,4 % z celkového vývozu EÚ), za ním nasledovala Čína (10,5 %).

Podľa odhadov Európskej komisie bolo v Európe v roku 2017 36 miliónov pracovných miest, ktoré sú viazané na medzinárodný obchod. Až pätina pracovných miest naviazaných na export je v inom členskom štáte ako v tom, ktorý daný tovar exportuje. K tomu je treba pripočítať aj prosperitu a príležitosti, ktoré vytvára obchod v rámci EÚ medzi jednotlivými členskými štátmi na jednotnom európskom trhu. Z tohto konkurenčného prostredia majú priamy úžitok európski spotrebitelia, ktorým to prináša väčší výber a lepšie ceny.

Kyberútoky: Najmä na malé a stredne veľké spoločnosti

Polročná aktualizácia Acronis Cyberthreats Reportu konštatuje, že štyri z piatich 
organizácií zažili útok na svoju infraštruktúru s využitím zraniteľností u IT dodávateľov tretích strán, pričom priemerná čiastka požadovaná v rámci ransomvérového útoku vzrástla o 33 %. Dáta o útokoch a hrozbách poskytlo centrum Acronis Cyber Protection Operations Centers (CPOCs), zber dát sa uskutočnil medzi januárom a júnom 2021 na 250.000 unikátnych koncových staniciach na celom svete.

„Obeťami týchto útokov sú organizácie všetkých veľkostí, avšak najviac alarmujúci je dopad na malé a 
stredné spoločnosti. Na rozdiel od veľkých korporácií nemajú SMB firmy dostatok prostriedkov, zdrojov ani skúseností potrebných na to, aby dokázali čeliť dnešným hrozbám. Preto sa obracajú na poskytovateľov IT služieb, ale ak sú títo poskytovatelia napadnutí, sú SMB firmy znovu vydané na milosť a nemilosť útočníkom“, upresnil Candid Wüest. Pomocou tzv. supply-chain útokov vedených proti poskytovateľom riadených služieb (MSP) dokážu kybernetickí zločinci získať prístup ako do systémov MSP, tak k infraštruktúram ich klientov. Ako sa ukázalo po minuloročných útokoch na SolarWinds alebo nedávno aj na Kaseya VSA, jeden úspešný útok znamená možnosť napadnúť stovky až tisíce SMB firiem.

Ďalšie zistenia:
  • Phishingové útoky sú na vzostupe. Počet prípadov sociálneho inžinierstva, ktorého cieľom je primäť používateľa kliknúť na odkaz či súbor v phishingovom emaile, vzrástol medzi tohtoročným prvým a druhým štvrťrokom o 62 %.
  • Rastú prípady zverejnenia citlivých dát. Zatiaľčo v roku 2020 ohlásilo únik dát na verejnosť 1.300 obetí ransomvérového útoku, za prvý tohtoročný polrok sa obeťami metódy, ktorou útočníci zvyšujú tlak na zaplatenie výkupného, stalo už 1.100 organizácií.
  • Pracovníci na diaľku sú naďalej jedným z hlavných cieľov. Závislosť na vzdialených pracovníkoch primälo útočníkov zamerať svoje úsilie práve na nich. Dve tretiny pracovníkov využíva pracovné nástroje na súkromné účely alebo svoje súkromné zariadenia na prácu. Acronis registruje 300-percentný medziročný nárast útokov na vzdialené zariadenia cez RDP protokol. 

Pneumatiky: Z recyklovaných PET fliaš

Recyklácia sa stáva čoraz dôležitejšou pri vývoji a výrobe pneumatík. Najneskôr do roku 2050 plánuje spoločnosť Continental postupne začať používať 100 % trvalo udržateľných materiálov a od roku 2022 bude používať opätovne spracovaný polyester získaný z recyklovaných plastových fliaš. Nové, trvalo udržateľné polyesterové vlákno sa získa z polyetyléntereftalátových (PET) fliaš mechanickým spracovaním a použije sa pri výrobe kostry pneumatiky. V spolupráci so spoločnosťou OTIZ bola vyvinutá špeciálna technológia na recykláciu PET fliaš bez chemických zásahov a technológia na zabezpečenie funkčnosti polyesterového vlákna pri vysokých mechanických namáhaniach na pneumatiku.
 

V priebehu tzv. upcyklácie (zhodnocovania) sa PET fľaša premení na vysokovýkonný PET materiál. „Už v roku 2022 budeme môcť vo výrobe pneumatík používať materiál získaný z recyklovaných PET fliaš. V rámci nášho inovatívneho procesu sa z recyklovaného PET spriadajú vlákna, pričom materiál sa predtým nemusí rozkladať na jednotlivé zložky“, uviedol Dr. Andreas Topp. V rámci recyklačného procesu sa fľaše najprv triedia, odstránia sa uzávery a nakoniec sa mechanicky čistia. Po mechanickom rozkúskovaní sa roztavia a premenia na granulát. Nasleduje polymerizácia v pevnom stave a spracovanie  modifikovaným pradením. Tento špeciálne modifikovaný proces výroby umožňuje získavať z PET fliaš polyesterové vlákna na výrobu pneumatík bez akéhokoľvek procesu polymerizácie monomérov.

Laboratórne testy ukázali, že vlákna zo sekundárnych surovín majú rovnakú kvalitu ako nový PET, sú rovnako stabilné a obzvlášť vhodné na výrobu pneumatík kvôli ich pevnosti v ťahu, odolnosti a tepelnej stálosti. Bežný PET sa ako materiál na výrobu pneumatík používa už dlhodobo, pretože si zachováva svoj tvar aj pri vysokej záťaži a teplotách, a tak zaisťuje bezpečnosť aj pri veľmi vysokých jazdných rýchlostiach. Použitie recyklovaného PET šetrí cenné zdroje používané pri výrobe pneumatík: bežná pneumatika pre osobné auto v súčasnosti obsahuje približne 400 gramov polyesterových vlákien. To znamená, že v budúcnosti sa môže pri výrobe pneumatík na jedno vozidlo použiť viac ako 60 recyklovaných PET fliaš.