utorok 24. augusta 2021

Trend: Platooning

Situácia v doprave a logistike vyzerá zdanlivo pokojne. Na cestách jazdia prevažne autá so spaľovacím motorom, cestuje sa dopravnými lietadlami nezriedka starými desiatky rokov a železnice, obzvlášť na Slovensku, už nedokážu plnohodnotne splniť nároky 21. storočia. Zmena vystupuje na povrch. Vo veľkej miere ju podnietila aj celosvetová pandémia - digitalizácia nielen urýchľuje a uľahčuje pracovné procesy, ale tiež pomáha pri bezpečnosti v kritických situáciách, kde je potrebné chrániť zdravie zamestnancov. 

Nie náhodou sa na všetkých odborných konferenciách hovorí nielen o štvrtej priemyselnej revolúcii, teda koncepte Priemyslu 4.0, ale tiež o Doprave 4.0 alebo Logistike 4.0. Napríklad v skladových prevádzkach sa uplatňuje čoraz častejšie automatizácia a k vyššej efektivite prispieva už aj práca robotov. V nákladnej preprave sa pomocou pokročilých softvérových nástrojov optimalizujú trasy a tiež vyťaženosť vozidiel, na čo sa využíva aj umelá inteligencia. Dokazujú to minuloročné prieskumy, podľa ktorých ju využíva až takmer polovica respondentov vo svojich firmách. Práve inteligentné systémy napomáhajú logistickým spoločnostiam uľahčiť komunikáciu s operátorom, ušetriť palivo aj financie, a prispieť tak k znižovaniu emisií, čo je zaujímavé aj z environmentálneho hľadiska. Pomocou takýchto systémov spoločnosti dokážu znížiť napr. náklady za palivo až o 20 %. Nové trendy v logistike súvisiace s digitalizáciou predikujú, že počet nízko kvalifikovaných pracovníkov by mal ubúdať. Nové technológie priniesli nevídané možnosti, ktoré si v konečnom dôsledku ale aj tak vyžadujú človeka. Na monitorovanir prepravy na ceste alebo železnici napríklad slúžia rôzne kamerové čidlá, senzory aj ďalšie zariadenia, ktoré umožňujú sledovať zásielku od jej vyexpedovania z distribučného centra až po doručenie zákazníkovi, či už je ním firma alebo fyzická osoba. Zabezpečujú kontrolu, či sa s nákladom správne zaobchádza, či je potrebné v prípade špecifických zásielok dodržaný príslušný teplotný režim, či nie je tovar vystavený mechanickým vplyvom alebo nadmernej vlhkosti. „Všetky tieto systémy však potrebujú obsluhu a údržbu, čo znamená, že v konečnom dôsledku by nemuselo dôjsť k prepúšťaniu. Firmy však budú musieť počítať s výraznou rekvalifikáciou svojich pracovníkov a celoživotné vzdelávanie sa stane novým fenoménom novej doby“, hodnotí Marc Trollet.

Frekventovanou témou sú autonómne vozidlá na prepravu tovaru aj osôb bez vodiča. Aj keď potrebné technológie už dnes existujú, stále zostáva nedoriešený celý rad legislatívnych a svojím spôsobom aj etických otázok. Ide napríklad o zodpovednosť za prípadnú nehodu a podobne. A pritom už teraz disponujú nové vozidlá vyrábané v špičkových automobilkách niektorými prvkami autonómneho riadenia, ktoré vodičom uľahčujú jazdu a zvyšujú bezpečnosť cestnej premávky. Na prepravu nákladov po ceste je jednou z inšpiratívnych vízií tzv. platooning. Digitálne prepojené konvoje autonómnych kamiónov, napr. na elektrický pohon, môžu celú oblasť logistiky a dopravy významne posunúť. A nejde o vzdialenú „hudbu budúcnosti“! Platooning už na nemeckých diaľniciach úspešne testovali niektoré lokálne spoločnosti. Takéto výrazne inovatívne projekty nachádzajú aj politickú podporu. Napríklad nemecký spolkový minister dopravy a digitálnej infraštruktúry Andreas Scheuer plne podporuje zavádzanie technológií, akou je platooning, do bežnej premávky. Cieľom by malo byť, aby procesy boli ešte bezpečnejšie, efektívnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu. Je zrejmé, že pre firmy, ktoré poskytujú prepravné a logistické služby, aj pre tie, ktoré ich využívajú, bude nutná oveľa väčšia otvorenosť voči zmenám. Tieto sa týkajú nielen technológií, ale aj procesov a ľudskej práce. 

pondelok 23. augusta 2021

EU: Terorizmus v roku 2020

Podľa tohtoročnej správy Europolu o terorizme v EÚ-27 bolo v roku 2020 zaznamenaných 57 pokusov o teroristické útoky - vykonané, nevydarené aj zmarené (v roku 2019 ich bolo 55). V desiatich prípadoch išlo o džihádistické útoky v Rakúsku, Francúzsku a Nemecku. Hoci tento druh útokov predstavuje iba šestinu všetkých prípadov, džihádistickí teroristi majú na svedomí viac ako polovicu obetí (12) a takmer všetkých zranených (47). Celkový počet obetí a zranených sa v EÚ zdvojnásobil. V roku 2019 bolo 10 obetí a 27 zranených a v roku 2020 21 obetí a 54 zranených.

Vo Francúzsku a Španielsku sa odohralo 14 etnicko-nacionalistických a separatistických teroristických útokov, 24 útokov vykonali ľavicové alebo anarchistické teroristické organizácie alebo jednotlivci v Taliansku. Vo väčšine prípadov boli tieto útoky zamerané na poškodenie súkromného alebo verejného majetku, napríklad na finančné inštitúcie a vládne budovy. Tri členské štáty EÚ (Nemecko, Belgicko a Francúzsko) zažili v roku 2020 štyri teroristické pokusy motivované pravicovým extrémizmom. Vykonaný bol však iba jeden z nich.Najväčšou hrozbou v EÚ zostáva džihádistický terorizmus. V roku 2020 bol počet vykonaných džihádistických teroristických útokov viac ako dvojnásobný v porovnaní so zmarenými. Všetky džihádistické útoky vykonali podľa Europolu jednotlivci, pričom v 4 z 10 vykonaných útokov boli ich autormi občania EÚ. Niektorí z páchateľov vykazovali kombináciu extrémnych ideológií a duševných problémov. Predpokladá sa, že svoju úlohu tu zohrala aj pandémia a s ňou spojená sociálna izolácia a zvýšený stres.

Lockdown počas pandémie a zatváranie verejných priestorov, akými sú nákupné centrá, kostoly a štadióny zrejme viedlo k zníženiu používania výbušnín pri teroristických útokoch. V roku 2020 teroristi útočili nožmi, autami, alebo podpaľovali. Strelné zbrane boli použité len pri februárovom krajne pravicovom teroristickom útoku v nemeckom meste Hanau a novembrovom džihádistickom útoku vo Viedni. Vzhľadom na zvýšené používanie internetu počas pandémie hrali on-line komunity dôležitú úlohu pri šírení násilného extrémizmu. Po zablokovaní teroristických skupín na aplikáciách ako je Telegram, sa džihádistická propaganda začala viac šíriť na menších on-line platformách a pravicoví extrémisti, najmä mladí ľudia, čoraz častejšie používali na šírenie svojej ideológie videohry a herné platformy. Džihádistickí aj pravicoví extrémisti sa pokúsili využiť Covid-19 na propagandistické účely, zatiaľ čo ľavicoví a anarchistickí extrémisti do svojich naratívov začlenili kritiku vládnych opatrení na boj proti pandémii.

V roku 2020 bolo Europolu nahlásených 449 zatknutí pre podozrenie z teroristických trestných činov. V roku 2019 bolo toto číslo podstatne vyššie - 1.004. Nie je však jasné, či je tento pokles spôsobený zníženou teroristickou aktivitou alebo je dôsledkom zníženia operačných kapacít orgánov činných v trestnom konaní v dôsledku pandémie Covid-19.

ARIBIC: Cenné dáta senzorov

Keď sa prepravné vozíky bez vodiča (AGV) pohybujú po skladoch alebo výrobných halách, stávajú sa skutočnými zberačmi dát. Dát, ktoré sa môžu ihneď vymazať, alebo využiť. Medzinárodný výskumný projekt ARIBIC (Artificial Intelligence-Based Indoor Cartography) ukazuje metódy, pomocou ktorých je možné tieto cenné informácie výhodne využiť.

Dáta získané prostredníctvom senzorov a kamier sa môžu na cloude ARIBIC použiť na vytváranie 3D máp skladov alebo výrobných zariadení, ktoré budú neustále aktualizované - zobrazovať a zdieľať sa budú relevantné informácie takmer v reálnom čase. Na rozdiel od súčasnej metódy, pri ktorej sa po nasnímaní k určitej chvíli vytvorí nemenný 3D obraz prostredia, zostávajú obrazy generované platformou ARIBIC dynamické a aktuálne. „Keď vysokozdvižný vozík alebo manipulačná technika bez vodiča prechádza prostredím, jeho senzorika zaznamená aj najmenšie zmeny a odovzdá ich na platformu ARIBIC. V kartografii interiéru využívajúcej umelú inteligenciu sa tieto zmeny, napríklad posunutý regál alebo novo odstavená paleta, ihneď zohľadnia a nahrajú späť do systému“, uviedol Bengt Abel. Na lokalizáciu a navigáciu prepravných vozíkov bez vodiča v ich pracovnom prostredí budú najskôr potrebné 3D mapy vo vysokom rozlíšení so sémantickými informáciami. Prevádzkovatelia skladov alebo výrobných hál budú neustále informovaní, kde sa ich vozíky nachádzajú. Môžu tak optimalizovať plánovanie prevádzky alebo výrobného závodu, napríklad identifikovať, v ktorých častiach skladu sa jazdí veľa alebo málo, alebo ktoré uličky sú častejšie prideľované a tým blokované. S týmito informáciami je možné (najskôr) virtuálne presúvať regály alebo nanovo usporadúvať výrobné plochy. 

Na projekte ARIBIC sa začalo pracovať v marci tohto roka. Dokončenie je plánované na štvrtý kvartál roka 2023. Na medzinárodnej výskumnej úlohe sa okrem vedúceho konzorcia, spoločnosti STILL, podieľa ešte Technologický inštitút v Karlsruhe (Karlsruher Institut für Technologie – KIT), Torontská univerzita s laboratóriom STARS a kanadský výrobca senzorov LeddarTech. Projekt podporuje Spolkové ministerstvo pre hospodárstvo a energie (BMWi) a Industrial Research Assistance Program kanadského National Research Council (NRC IRAP). 

Google: Zmeny v obchode s aplikáciami

Dlhodobým problémom digitálnej éry je zbieranie osobných údajov spotrebiteľov a ich následné využívanie. Problematike sa aktívne venuje Európska únia a  viaceré štáty sa snažia situáciu riešiť zmenou legislatívy, ale chýba enforcement. Pridávajú sa tiež nadnárodné spoločnosti: minulý rok prišiel so zmenami Apple, tento rok ho chce nasledovať Google.

Aplikácie v telefónoch dlhodobo zbierajú dáta používateľov, ktoré následne získavajú a agregujú nadnárodní dátoví giganti, aby spätne pomáhali vývojárom efektívne cieliť reklamu. Spôsoby získavania dát a možnosť voľby súhlasu so zbieraním údajov boli predmetom rozsiahlych diskusií na celom svete. „Mnohí vývojári nerozumejú svojmu právnemu postaveniu a tvrdia, že si len objednávajú kampaň a že žiadne dáta nespracúvajú. Myslia si, že keď s dátami priamo nepracujú, nie sú za ne právne zodpovední oni a túto zodpovednosť preberajú agregátori dát. Primárna zodpovednosť za zabezpečenie súladu s ePrivacy legislatívou, a teda získaním súhlasu a informovaním, je však na vývojároch, ktorí sú v tomto postavení prevádzkovateľmi“, približuje advokát Jakub Berthoty.

Problematike sa už minulý rok venovala spoločnosť Apple, ktorej aprílový update iOS 14 zaviedol povinný opt-in súhlas na používanie AID. Používatelia si tak vedia zvoliť, či svoje dáta odosielať chcú, alebo nie. K Apple sa teraz s odstupom pridáva aj Google. Od októbra 2021 budú môcť vývojári aplikácii pridávať do Google obchodu informácie o spôsoboch zberu dát, ale aj o nasledovnom spracovaní a využívaní získavaných údajov. Vývojári musia stihnúť tieto údaje pridať do apríla 2022, v opačnom prípade hrozí, že nebudú môcť vkladať nové aplikácie a ani aktualizovať už existujúce. „Od apríla 2022 môžeme očakávať veľké zmeny. Väčšina mobilných aplikácií dnes neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko, či rodné číslo a unikátne on-line identifikátory sú pre nich anonymné dáta. Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta, aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK (Software Development Kit) a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. Google týmto krokom prispeje k zvýšeniu transparentnosti“, dodal Jakub Berthoty.

Phishing: Vyše 5.000 webstránok súvisiacich s pandémiou

Ako podvodníci využívajú epidemiologickú situáciu? Experti spoločnosti Kaspersky analyzovali nevyžiadané emaily súvisiace s pandémiou a phishingové stránky, ktoré sa snažili o odcudzenie prihlasovacích údajov používateľov. Medzi najbežnejšie techniky využívané kyberzločincami patria rôzne falošné ponuky, napríklad na zľavnené testy na COVID-19, z ktorých vedú odkazy na falošné platobné stránky. V poslednej dobe sa stali populárnymi aj phishingové reklamy na falošné QR kódy a očkovacie certifikáty, ktoré používatelia potrebujú pri návšteve reštaurácií či verejných podujatí.

Podvodné aktivity na témy súvisiace s pandémiou vyvrcholili v marci 2021. Experti spoločnosti Kaspersky následne zaznamenali mierny pokles predtým, ako kyberzločinci opäť zintenzívnili svoje úsilie. Počas júna 2021 produkty spoločnosti odhalili a zablokovali o 14 % viac phishingových webových stránok súvisiacich s pandémiou v porovnaní s májom. „Pri väčšine podvodov spojených s pandémiou sa kybernetickí zločinci zameriavajú na získanie údajov používateľa. Na tento účel sa často využíva phishing: používateľ klikne na odkaz z reklamy alebo emailu a dostane sa na stránku, kde sa od neho požaduje zadanie osobných údajov ako aj údajov o platobnej karte. Hneď ako útočníci tieto informácie získajú, môžu ich použiť na odcudzenie peňazí z účtu oklamanej obete. Ak dostanete správu týkajúcu sa pandémie, odporúčame vám vždy prekontrolovať, či informácie pochádzajú z oficiálneho zdroja a nikdy nezadávajte svoje osobné údaje na podozrivých stránkach“, komentuje situáciu Alexey Marchenko.

Aby ste sa nestali obeťou phishingového útoku, spoločnosť Kaspersky odporúča:
  • Buďte skeptickí voči akýmkoľvek neobvykle veľkorysým ponukám a propagačným akciám.
  • Neklikajte na odkazy z podozrivých e-mailov, či na odkazy, ktoré ste obdržali prostredníctvom komunikačných aplikácií alebo na sociálnych sieťach.
  • Vždy si overte pravosť akýchkoľvek neznámych webových stránok, ktoré navštívite.
  • Používajte spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré dokáže identifikovať škodlivé prílohy a blokuje phishingové stránky.