streda 18. augusta 2021

SR: Ekonomika v druhom štvrťroku 2021 prudko zrýchlila

Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v druhom štvrťroku 2021 medziročne vzrástol podľa Štatistického úradu SR o 9,6 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 10,2 % a medzikvartálne o 2 %. V bežných cenách sa v druhom štvrťroku 2021 vytvoril HDP v objeme 23.977,2 mil. eur, čo predstavuje medziročne nárast o 11,8 %.

Slovenská ekonomika tak rástla najvýraznejšie od posledného štvrťroku 2007. Vysoký rast možno pripísať najmä nízkej porovnávacej základni, pretože v 2. štvrťroku 2020 nastalo výrazné ekonomické spomalenie spôsobené radikálnymi opatreniami počas prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19. Napriek tomu medziročný ekonomický vývoj významne posúva hodnoty HDP takmer na úroveň v predkrízovom období roku 2019 (medziročný prepad HDP v 2. štvrťroku 2020 bol až 10,9 %). Silný rast pridanej hodnoty v aktuálnom štvrťroku do veľkej miery vykompenzoval prepad spôsobený pandémiou v 2. štvrťroku 2020. Zvýšená produkcia sa prejavila v kľúčových odvetviach ekonomiky, predovšetkým však v odvetviach priemyslu a to najmä vo výrobe motorových vozidiel a základných kovov. Rast pridanej hodnoty je podporený zahraničným dopytom, ale na rozdiel od predchádzajúcich štvrťrokov k rastu významne prispel aj domáci dopyt, kde sme zaevidovali rast spotrebiteľského aj investičného dopytu.

Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2.373,8 tisíca osôb. V porovnaní s druhým štvrťrokom 2020 sa znížila o 0,4 %. Po očistení o sezónne vplyvy celková zamestnanosť klesla oproti druhému štvrťroku 2020 o 0,4 % a oproti prvému štvrťroku 2021 vzrástla o 0,8 %.

Rýchly odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený a doplnený začiatkom septembra t.r.

Trend: Digitalizácia financií

Účtovné a fakturačné aplikácie využívajú malé firmy a živnostníci z roka na rok viac. Podľa štatistík spoločnosti Solitea ich neobmedzila ich ani pandémia. Rastú počty používateľov aj počty vystavených faktúr. Ľudia sú však opatrní v tom, aké vysoké sumy míňajú. On-line fakturačné služby sú nielen o efektivite či poriadku, ale v súčasnosti aj o bezpečnej komunikácií na diaľku. Odborník predpokladá, že za zvýšeným záujmom je aj lepšia technologická vyspelosť slovenského podnikateľského prostredia.

V medziročnom porovnaní rovnakého obdobia (január až júl) 2020 a 2021 bolo rastúce tempo používateľov digitálnych fakturácií, a to o 17 %. Ide pritom o takmer dvojnásobný nárast, ak by sme porovnali rovnaké obdobie predpandemického roka 2019 a roka 2020, kedy u nás naplno vypukla pandémia koronavírusu. Vtedy medziročne počet používateľov on-line fakturačnej služby rástol o 9 %. Porovnaním januára a júla tohto roka digitalizovalo svoje podnikanie v oblasti fakturácie o 15 % živnostníkov a malých firiem viac. Z dát fakturačnej služby od spoločnosti Solitea vyplýva, že prvá vlna pandémie v 2020 sa podpísala na správaní živnostníkov a malých firiem, ktorí mali tendenciu skôr vyčkávať a neprechádzať na on-line fakturačné služby. To sa zmenilo až v nasledujúcich letných mesiacoch, kedy prišli prvé uvoľňovania a pretrváva to prakticky do teraz. Dalo by sa povedať, že počas prvej vlny pandémie sa podnikatelia zľakli a vyčkávali, čo sa bude diať, no následne dopyt po digitalizácii stúpol. „Z dát tiež vyplýva, že slovenskí podnikatelia sú technologicky zdatnejší a postupne nabiehajú na trend digitalizácie svojho podnikania. A to hneď z viacerých dôvodov. Vedia si zvážiť efektivitu takýchto riešení v zmysle poriadku a prehľadu v dokladoch v reálnom čase. Okrem toho preferujú väčšiu flexibilitu aj mobilitu, pretože on-line fakturácia sa dá riešiť kdekoľvek, kde je internetové pripojenie a najmä kedykoľvek. A v neposlednom rade je pre nich atraktívna aj znížená chybovosť pri fakturácii a úspora času, ktorý môžu venovať iným aktivitám v podnikaní. Z našich dát vyplýva, že inovovanie podnikania v tomto smere pandémia negatívne neovplyvnila. Teda až na prvé mesiace prvej vlny pandémie, kedy nikto nevedel, čo nás čaká a ako v takejto nečakanej situácii reagovať. No aj napriek rôznym obmedzeniam živnostníci a malé firmy boli motivovaní hľadať funkčné riešenia na správu svojich financií či bezpečnú vzdialenú komunikáciu so svojimi účtovníkmi“, dodal Ján Kriváň.

Paradoxom je práve to, že v rokoch 2020 a 2021 podnikatelia vystavovali oveľa viac faktúr, ako to bolo v predpandemickom roku 2019. V roku 2020 mal objem vyfakturovaných súm stále stúpajúcu tendenciu, citeľný rozdiel nastal v roku 2021. „Napriek tomu, že bol rok 2020 pre podnikateľov kritický z dôvodu viacerých obmedzení a lockdownov, priemerný používateľ našej služby vyfakturoval o 16 % viac faktúr, ako tomu bolo v roku 2019. Čo sa týka objemu vyfakturovaných súm, v roku 2020 bol trend vyfakturovanej čiastky stále rastúci, zlom nastal až v roku 2021, kedy ľudia začali byť v porovnaní s minulými rokmi zdržanlivejší, a teda míňali nižšie sumy“, komentuje Ján Kriváň zo Solitey. Najvyšší objem prefakturovali podnikatelia v pandemickom roku 2020 v mesiaci november, naopak, najnižší v apríli.

utorok 17. augusta 2021

On-line: Informácie o udržateľnosti finančných služieb

V súvislosti s novým globálnym rámcom udržateľného rozvoja Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (nariadenie SFDR). Stanovuje harmonizované pravidlá pre účastníkov finančného trhu na zvýšenie transparentnosti v súvislosti so začlenením ESG rizík, ktoré ohrozujú udržateľnosť.

V súlade s nariadením SFDR sa okrem iného vyžaduje, aby účastníci finančného trhu v predzmluvných informáciách a na svojich webových sídlach zverejňovali informácie o vplyve investičných rozhodnutí na udržateľnosť. V prípade finančných produktov s environmentálnymi alebo sociálnymi vlastnosťami nariadenie SFDR stanovuje pravidlá, ktoré majú účastníci finančného trhu pri týchto produktoch dodržiavať. Prístup k informáciám o udržateľnosti pomôže klientom sprehľadniť politiku finančných inštitúcii a umožní porovnávanie ponuky produktov na trhu z hľadiska ESG kritérií.

Národná banka Slovenska na svojom webe informuje, že vykonáva dohľad nad dodržiavaním požiadaviek stanovených nariadením SFDR a bude postupovať v súlade so stanoviskom, ktoré vydal Spoločný výbor troch európskych orgánov dohľadu (EBA, ESMA, EIOPA) a ktoré bude zároveň v súlade s návrhmi vykonávacích predpisov k nariadeniu SFDR - Regulačných technických štandardov (RTS) obsahujúce vzory predzmluvných informácií a pravidelných správ o investičných produktoch.

Európske orgány dohľadu sprístupnili na svojich webových sídlach dokument na verejnú konzultáciu, ktorý sa týka návrhu regulačných technických predpisov súvisiacich so zverejňovaním informácií o finančných produktoch a ich environmentálnych investičných cieľoch. Ekonomické aktivity, ktoré prispievajú k environmentálnym investičným cieľom, sú definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088. Pripomienky je možné zaslať do 12. mája 2021.

EU: Systém zálohovania a recyklácie plastových fliaš

Európska komisia rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom ReturnthePlastics: A Citizen's Initiative to implement an EU-wide deposit-system to recycle plastic bottles (Iniciatíva občanov na zavedenie celoúnijného systému zálohovania a recyklácie plastových fliaš).

Organizátori iniciatívy vyzývajú Európsku komisiu, aby predložila návrh na:
  • zavedenie celoúnijného systému zálohovania a recyklácie plastových fliaš,
  • motivovanie všetkých členských štátov EÚ k tomu, aby supermarkety (obchodné reťazce), ktoré predávajú plastové fľaše, inštalovali výkupné automaty na recykláciu plastových fliaš po ich kúpe a použití spotrebiteľom, a
  • zabezpečenie, aby spoločnosti vyrábajúce plastové fľaše platili dane z plastov za recykláciu a zálohovanie plastových fliaš (podľa zásady „znečisťovateľ platí“).
Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prípustná, pretože spĺňa potrebné podmienky. V tejto fáze neskúmala podstatu iniciatívy. Po oznámenej registrácii môžu organizátori začať zbierať podpisy. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Európska komisia sa k nej bude musieť vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí odôvodniť.

Digitalizácia: Dôvod na radosť

Aj napriek náročnému pandemickému obdobiu sú Slováci stále opatrní optimisti, viac ako 51 % sa teší na budúcnosť: hlavným dôvodom je rodina (62 % opýtaných), nasleduje bývanie (42 %) a prekvapivo digitalizácia (39 %). Na budúcnosť sa podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne (od 16.7. do 10.8. na vzorke 1.727 dospelých respondentov) najviac tešia mladí, vzdelaní, slobodní ľudia, pričom muži sú optimistickejší než ženy.

Vplyv pandémie je cítiť a takmer 40 % respondentov sa budúcnosti obáva viac ako predtým. Pandémia mala o niečo horší vplyv na ženy a starších ľudí. Očkovanie je však pre väčšinu respondentov (55 %) dôvodom, prečo sa tešiť na budúcnosť. Pozitívny vplyv očkovania očakávajú skôr ľudia z Bratislavy, bonitnejší, vzdelanejší a starší ľudia. Pre 39 % ľudí je dôvodom tešenia sa na budúcnosť digitalizácia . Za hlavné benefity považujú zrýchlenie a zefektívnenie komunikácie a prístup k informáciám (39 %), menej byrokracie na úradoch (32 %) či úspora času a energie (21%).

Viac ako z Covidu máme obavy z našej politickej situácie (až 66 %), stavu životného prostredia (56 %) či geopolitickej situácii vo svete (50 %). Ľudia, ktorí sa kvôli finančnej situácii netešia na budúcnosť, uviedli, že ich názor by zmenil vyšší príjem a finančná rezerva. Podľa prieskumu by pesimisti potrebovali mesačný plat aspoň 1.300 eur a úspory 20 tisíc eur. Realita je však taká, že priemerná mzda na Slovensku dosiahla v prvom štvrťroku tohto roka 1.124 eur a úspory na účte bežnej domácnosti sa pohybujú v rozmedzí 2 až 3 tisíc eur.