Materiálna deprivácia: Čo si Slováci nemohli dovoliť

Na Slovensku pociťovalo v roku 2020 materiálnu depriváciu 12,6 % obyvateľov, čo je 677 tisíc osôb. Ich počet a podiel sa za posledných desať rokov sa pritom výrazne znížil. Ide o ľudí, ktorí uviedli tri či viac z deviatich nedostatkov týkajúcich sa financovania vybraných tovarov a služieb nevyhnutných pre bežný život. Počet obyvateľov ohrozených jednotlivými nedostatkami (položkami materiálnej deprivácie) sa zásadne líšili v jednotlivých regiónoch SR a aj typoch domácností. 

Takmer 35 % obyvateľov Slovenska si v roku 2020 nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna obyvateľov SR, najmä seniori a viacdetné domácnosti. Pri najväčšom pociťovanom nedostatku, ktorým je schopnosť zaplatiť si týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok, majú na Slovensku problém najmä ľudia v Banskobystrickom či v Prešovskom kraji (42 až 45 % obyvateľov), v Bratislavskom kraji uvádzala tento nedostatok len pätina osôb. Zaplatiť si týždennú dovolenku mimo domu je súčasne najväčším problémom pre osamelých seniorov, nemohlo si to dovoliť až 65 % osôb. Týždňová dovolenka mimo domu bola výrazným problémom aj pre domácnosti, kde žijú dvaja dospelí s tromi a viac deťmi. „V dlhodobom horizonte sa však situácia výrazne zlepšovala. Problém uhradiť si týždňovú dovolenku malo pred desiatimi rokmi takmer o 900-tisíc viac ľudí ako v roku 2020“, konštatoval R. Vlačuha.

Druhým najčastejším problémom slovenských domácností a ich obyvateľov boli malé finančné rezervy, respektíve riešenie neočakávaných finančných výdavkov. Neschopnosť čeliť neočakávaným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov uvádzalo minulý rok 26 % populácie, čo je vyše 1,4 milióna ľudí. Aj tu došlo k výraznému zlepšeniu, keďže v roku 2019 malo tento problém 30 % obyvateľov a pred desiatimi rokmi to bolo 36 % populácie. V rámci regiónov sa tento problém v roku 2020 najčastejšie vyskytoval u obyvateľov Bratislavského kraja (36 % obyvateľov) a Banskobystrického kraja (31 % obyvateľov). Kým ľudia v Banskobystrickom kraji uvádzali najväčšie problémy aj pri ostatných sledovaných položkách, v Bratislavskom kraji to bolo výlučne len pri tomto probléme a ostatné nedostatky ich zasahovali len minimálne. „Neočakávané výdavky sú najväčším problémom pre neúplne domácnosti s deťmi. Až 58 % percent ľudí žijúcich v takejto domácnosti nedokázalo v roku 2020 čeliť neočakávaným výdavkom. Je to pre nich väčší problém, ako si zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok“, doplnil R. Vlačuha.

Tretím najčastejším nedostatkom materiálnej deprivácie na Slovensku je možnosť mať mäsité jedlo aspoň každý druhý deň, čo si v roku 2020 nemohlo dovoliť takmer 634-tisíc Slovákov (skoro 12 % populácie). Najvypuklejší bol tento problém v Banskobystrickom kraji, čo uviedlo 22 % jeho obyvateľov. Naopak, v Bratislavskom či Nitrianskom kraji malo tento problém menej ako 7 % obyvateľov. Z hľadiska jednotlivých typov domácností sa tento nedostatok dotýkal najmä neúplných domácností s deťmi, ale aj osamelých seniorov. Jesť mäsité jedlo každý druhý deň si nemohla dovoliť až štvrtina osôb žijúcich v týchto typoch domácností.

V živote obyvateľov Slovenska sa v roku 2020 prejavovali aj ďalšie tri materiálne nedostatky. V roku 2020 si celkovo 7,7 % Slovákov nemohlo dovoliť automobil a 6,7 % priznalo nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním alebo pravidelnými službami. Súčasne 5,7 % obyvateľov si finančne nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Ale aj pri týchto troch nedostatkoch sa situácia na Slovensku medziročne zlepšila. K najväčšiemu zlepšeniu situácie došlo pri splácaní hypoték a pôžičiek, keď ešte v roku 2019 priznalo nedoplatky nejakého druhu pri mesačných nákladoch 10,2 % obyvateľov a v roku 2020 to bolo už len 6,7 %. Situácia sa však rôznila podľa regiónov či typov domácností. Najväčší podiel ľudí, ktorých sa dotýkal problém nedoplatkov v roku 2020, mal Košický a Banskobystrický kraj (11 % obyvateľov regiónu). Na druhej strane v Trnavskom kraji to boli len necelé 3 % obyvateľov.

Na Slovensku sa materiálna deprivácia v roku 2020 týkala 12,6 % osôb, čo je necelá osmina Slovákov (677-tisíc obyvateľov). Oproti roku 2019 sa podiel dotknutých osôb znížil o 2,6 percentuálneho bodu. Za ostatnú dekádu klesol počet ľudí ohrozených materiálnou depriváciou výrazne, ešte v roku 2011 uvádzalo aspoň tri nedostatky až 22 % obyvateľov. Súčasne sa vyhodnocuje aj Miera závažnej materiálnej deprivácie (podiel populácie, ktorá priznala 4 z 9 sledovaných nedostatkov). Vlani išlo o 5,9 % obyvateľov SR, čo predstavuje 318-tisíc Slovákov. Je to o polovicu menej ako pri materiálnej deprivácii. Pri oboch mierach materiálnej deprivácie boli na Slovensku zaznamenané výrazné regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji sa v roku 2020 tri a viac nedostatkov týkalo života 6,7 % obyvateľov, v Banskobystrickom kraji to bolo až 20,8 % ľudí. Podobne závažnú materiálnu depriváciu pociťovali len 2 % obyvateľov Bratislavského kraja, ale v Banskobystrickom kraji to bolo skoro sedemnásobne viac, takmer 14 %. Závažná materiálna deprivácia sa najviac vyskytuje tiež v neúplných domácnostiach s deťmi, dotýkala sa 12 % osôb žijúcich v takýchto domácnostiach. Naopak, v úplných domácnostiach s dvoma deťmi boli ohrozené len necelé 3 % obyvateľov.

Predmetom európskeho zisťovania EU SILC 2020, ktorého výsledky zverejnil Štatistický úrad SR, je každoročne celkovo 9 nedostatkov (položiek materiálnej deprivácie), ktoré ponúkajú obraz o počtoch či podiele osôb čeliacich vynútenému nedostatku aspoň v 3 z celkovo 9 položiek finančnej záťaže a vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby. Pri všetkých zisťovaných nedostatkoch (položkách) sa situácia medziročne (v porovnaní s rokom 2019) zlepšila. Okrem jednej položky sa zlepšila aj v dlhodobom horizonte. V roku 2020 sa pravidelné zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností uskutočnilo medzi prvou a druhou vlnou pandémie koronavírusu a ešte neodráža jej možné negatívne dôsledky. 

Upozorňujeme: Nová nebezpečná kozmetika

Opäť pribudli nové upozornenia na výskyt nebezpečných kozmetických výrobkov v Európskej únii, ktoré nahlásil do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolný orgán vo Švédsku. Vyskytovať sa však môžu aj v iných krajinách.

Výrobok na zosvetlenie pokožky Bronz Tone Maxi Tone  (čiarový kód: 6182000108765) z Pobrežia Slonoviny obsahuje nedovolenú látku Clobetasol propionate (0,02 hmot. %) zo skupiny kortikosteroidov, ktorá je viazaná na lekársky predpis. Môže spôsobiť podráždenie pokožky a endokrinné problémy.

V ďalších produktoch na zosvetlenie pokožky z Pobrežia Slonoviny: El Nett Cream (výrobná dávka: 2915, čiarový kód: 6181100420302), New Light Zaban Cream (výrobná dávka: 356, čiarový kód: 6181100422955) a La Bamakoise Tamarin Creme (výrobná dávka: 229)  bola zistená prekročená koncentrácia kyseliny salicylovej (Salicylic acid 25,0 hmot. %, 26,1 hmot. % a 31,9 hmot. %) v rozpore s príslušnou európskou legislatívou.

Nebezpečná ortuť v množstve 9270 mg/kg bola zistená tiež vo výrobku na zosvetlenie pokožky Shivanya Beauty Cream (čiarový kód: 6000980911049) z Pakistanu.  Ortuť sa kumuluje v ľudskom tele a môže poškodiť obličky, mozog, nervový systém, môže ovplyvniť aj reprodukciu.

EU: Jednoduchšie pravidlá pomoci

Európska komisia prijala rozšírenie rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré členským štátom umožnia vykonávať určité opatrenia pomoci bez predchádzajúceho skúmania zo strany komisie. Revidované pravidlá sa týkajú: i) pomoci poskytovanej vnútroštátnymi orgánmi na projekty podporované prostredníctvom určitých centrálne riadených programov EÚ v rámci nového viacročného finančného rámca a ii) určitých opatrení štátnej pomoci na podporu zelenej a digitálnej transformácie a sú zároveň relevantné pre zotavenie po hospodárskych účinkoch pandémie koronavírusu.

Oslobodenie takejto pomoci od predchádzajúceho oznamovania je významným zjednodušením, ktoré uľahčí členským štátom rýchle zavedenie takýchto opatrení, ak sú splnené podmienky obmedzujúce narušenie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Zmenami, ktoré boli zavedené do nariadenia o skupinových výnimkách, sa zladili pravidlá financovania z prostriedkov EÚ a pravidlá štátnej pomoci platné pre tieto typy financovania tak, aby sa odbúrala zbytočná zložitosť a zároveň zachovala hospodárska súťaž na jednotnom trhu EÚ. Ide o vnútroštátne finančné prostriedky, ktoré sa týkajú týchto oblastí:

• finančné a investičné operácie podporené z Fondu InvestEU;
• projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré získali známku excelentnosti v rámci programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa, ako aj spolufinancované projekty v oblasti výskumu a vývoja alebo akcie zamerané na vytváranie tímov v rámci programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa;
• projekty Európskej územnej spolupráce (ETC) známej aj ako Interreg.

Po prijatej zmene všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách môžu členské štáty tieto opatrenia vykonávať priamo bez toho, aby ich museli notifikovať komisii, ktorú stačí len následne informovať. Záruky zakotvené v programoch EÚ, ktoré centrálne riadi komisia, umožňujú vyňať pomoc v týchto oblastiach spod povinnosti predchádzajúceho oznámenia. Podpora udelená v rámci týchto programov sa predovšetkým: i) zameriava sa na cieľ spoločného záujmu; ii) sleduje ciele sociálno-ekonomickej súdržnosti a iii) je obmedzená na nevyhnutnú minimálnu sumu. 

Okrem toho komisia zmenou všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách vytvára pre členské štáty ešte ďalšie možnosti poskytovania pomoci potrebnej na dvojakú transformáciu spôsobom, ktorý im takisto umožní rýchlo podporiť podniky, ktoré potrebujú finančné prostriedky na boj proti hospodárskym dôsledkom pandémie koronavírusu. Nové kategórie pomoci oslobodené od notifikačnej povinnosti patria do oblastí politiky, ktoré sú hlavnými prioritami dvojakej transformácie:

• pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov;
• pomoc na infraštruktúru nabíjacích a čerpacích staníc pre nízkoemisné cestné vozidlá;
• pomoc na pevné širokopásmové siete, mobilné siete 4G a 5G, určité projekty infraštruktúry transeurópskej digitálnej konektivity a určité poukážky.

SR: Najvyššie príjmy za frekvencie

Príjmy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v roku 2020 dosiahli 74,23 mil. eur. Najvyšší podiel mali prímy z úhrad za právo používať frekvencie vo výške 72,85 mil. eur, z toho 57,665 mil. boli jednorazové úhrady, resp. prvá splátka úhrady, ktorú zaplatili mobilní operátori po výberovom konaní za pridelenie frekvencií z frekvenčných pásiem 700 MHz, 900 MHz a 1800 MHz. 

Príjmy z úhrad podľa všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb boli vo výške 807,79 tis. eur a z úhrad za právo používať čísla 487,07 tisíc eur. Výdavky úradu bez prostriedkov Európskej únie boli na úrovni 7,699 mil. eur.

Frekvencie majú pridelené okrem mobilných operátorov aj ďalší telekomunikační operátori, ďalej napr. aj obecné polície, hasičské záchranné zbory, nemocnice, civilné bezpečnostné služby, taxislužby, priemyselné podniky a i. Všetci z nich platia každoročne opakované úhrady za právo používať frekvencie.

SR: Vývoj spotrebiteľských cien v júni 2021

Podľa Štatistického úradu SR sa v júni t. r. rast cien na Slovensku zdynamizoval, ceny boli medziročne vyššie o 2,9 %, najviac od februára 2020. Vzrástli ceny za bývanie, najmä položky ovplyvnené cenami stavebných materiálov (imputované nájomné) a opäť ceny potravín o 1,3 % aj ceny nealko nápojov o 2,8 %. Na celkovú infláciu pôsobili tiež vyššie ceny pohonných hmôt o viac než pätinu.

Medzimesačne ceny vzrástli o 0,6 %, tempo rastu voči predošlému mesiacu bolo o niečo pomalšie (0,8 %). Spomedzi 12 odborov spotrebného koša ceny vzrástli vo všetkých okrem vzdelávania. Najvýraznejší vplyv mali vyššie ceny v dvoch najvýznamnejších zložkách - v odbore bývanie a energie a v odbore potraviny a nealkoholické nápoje. Ceny v odbore bývanie a energie medzimesačne vrástli o 1,1 %. Vplyv na to mali najmä vyššie ceny v zložke (skupine) - imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) o 2,6 %. Toto zvýšenie naďalej ovplyvňovali drahšie stavebné materiály. Rýchlejšie rástli aj ceny na údržbu a opravu obydlia (o 1,7 %). V júni pokračoval rast cien potravín s miernejším tempom ako v máji, počas šiesteho mesiaca sa zvýšili o 0,5 %. Vyššie ceny malo šesť z deviatich sledovaných zložiek (tried), najmä však ovocie o 3,4 %, oleje a tuky o 1,5 % a mäso o 1,2 %. Z potravín klesli ceny chleba a obilnín, mlieka, syrov a vajec aj cukor a cukrovinky. Po dvoch mesiacoch poklesu opäť rástli ceny nealkoholických nápojov o 1,8 %, hlavne ceny minerálnych vôd, nealko nápojov a štiav. K medzimesačnému výsledku výrazne prispeli aj vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely, v ktorých ubytovacie služby vzrástli o 1,1 % a stravovacie služby o 0,9 %. V odbore rekreácia a kultúra sa zvýšili ceny rekreačných a športových služieb o 1,7 % aj organizované dovolenkové zájazdy o 2,6 %.

Medziročná hodnota inflácie v júni stúpla na 2,9 %, naďalej bola ovplyvnená odbormi s nižšou váhou v spotrebnom koši. Aj v júni na vyššom celkovom raste cien sa podieľali najmä ceny palív a mazadiel (medziročne o 21,7 %) v rámci odboru doprava, čo je z časti vplyvom bázického efektu - pred rokom pod vplyvom prvej vlny pandémie ceny palív prudšie klesli. Rástli tiež ceny za nákup dopravných prostriedkov (motorových vozidiel, motocyklov aj bicyklov) a cestná osobná doprava. Už štvrtý mesiac ovplyvňuje infláciu aj rast cien v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnený zvýšením cien tabakových výrobkov po úprave daní (o 16,5 %) a v júni tiež nový vplyv vyšších cien destilátov (o 2,5 %). Ceny v najsledovanejšom odbore spotrebného koša, ktorý je druhý v poradí z hľadiska výšky podielu vo výdavkoch domácností – odbor potraviny a nealkoholické nápoje zaznamenali prvýkrát v tomto roku medziročný rast o 1,4 %. Z deviatich sledovaných zložiek (tried) v rámci skupiny potraviny boli ceny pod úrovňou minulého roka iba dve - ovocie o 5,2 % a cukor a cukrovinky o 0,1 %. Medziročne platili spotrebitelia viac najmä za zeleninu o 7,9 %, oleje a tuky o 7 % a najnovšie za nealko nápoje o 2,8 %. V odbore bývanie a energie, ktorý predstavuje najvyšší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností spomedzi 12 sledovaných zložiek (odborov) spotrebného koša, sa rast cien zdynamizoval na 1,2 %. Tlmiaci účinok zlacnenia energií od začiatku roka aktuálne prerušil najmä ďalší rast cien stavebných materiálov, ktorý sa odrazil vo zvýšení imputovaného nájomného o 6,3 % (v máji to bolo 3,9%). Nad hodnotu 5 % medziročne vzrástli aj ceny za údržbu a opravu obydlia.

Vplyv na celkovú úroveň inflácie mali tiež rastúce ceny v rámci odboru reštaurácie a hotely, stravovacie služby o 3,7 % a ubytovacie služby o 2 %.

Index spotrebiteľských cien sa v júni oproti máju zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,6 %, domácnostiach dôchodcov o 0,8 % a v nízkopríjmových domácnostiach o 0,5 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,9 %, za domácnosti dôchodcov o 2,8 % a za nízkopríjmové domácnosti o 2,7 %. V súhrne za šesť mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny v priemere zvýšili o 1,6 %. Medziročne za šesť mesiacov sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 1,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 1,5 %, za domácnosti dôchodcov o 1,3 %.