EU: Finančná trestná činnosť

Európska komisia predložila ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súčasťou je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Cieľom je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť. 

Navrhnuté opatrenia zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickými inováciami. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Ide o štyri legislatívne návrhy:

1. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
2. Nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva.
3. Šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva.
4. Revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).

Nový orgánu EÚ má zmeniť dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ a posilniť spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.

SR: Vývoj nezamestnanosti v júni

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola v júni t. r. na úrovni 7,76 %, čo je oproti 7,92 % v máji t. r. pokles o 0,16 p. b. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny si prácu našlo takmer 15 tisíc nezamestnaných. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ponúkali vyše 73 tisíc voľných pracovných miest.

Medzimesačne sa na Slovensku znížil aj počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce. V júni t. r. úrady evidovali 212.635 takýchto osôb, čo je o 4.527 ľudí menej ako v máji. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie sa za jún 2021 ustálila na úrovni 8,37 %. Medzimesačne, v porovnaní s májom 2021, poklesla o 0,10 p. b. Predstavuje to spolu 229.394 evidovaných ľudí bez práce, čo je o 2.835 osôb menej ako v máji 2021.

Na druhej strane si svoje uplatnenie na trhu práce našlo 14.976 uchádzačov o zamestnanie, čo je o 1.622 ľudí viac ako tomu bolo v máji t r. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019, kedy Slovensko nepociťovalo dopady pandémie, je to dokonca nárast o 2.003 osôb (12.973 v júni 2019). Celkovo úrady z evidencie vyradili 19.962 uchádzačov o zamestnanie, vrátane nespolupráce či z iných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Upozorňujeme: Zaplavené autá

Najviac ojazdených automobilov sa na Slovensko a do Českej republiky dováža z Nemecka, Belgicka a Holandska, krajín postihnutých obrovskými povodňami. Predpokladá sa, že predajcovia z týchto oblastí sa budú snažiť zbaviť zaplavených vozidiel. Pri kúpe jazdeného auta z dovozu si preto dôkladne skontrolujte, či automobil nepochádza zo zaplavaného územia, napríklad aj zo susedného Česka.

„Na základe našich skúseností sa u rôznych predajcov či v inzercii začínajú zaplavené vozidlá objavovať už krátko po povodniach. Vzhľadom k bleskovému charakteru povodní najmä v Nemecku, ktoré je najobľúbenejšou krajinou pre dovoz ojazdených áut, možno čakať, že áut bolo zaplavených veľké množstvo. Až 100 vozidiel postihla rýchla povodeň dokonca priamo na diaľnici v Severnom Porýní - Vestfálsku. O to väčší počet pokusov o predaj týchto vozidiel môžeme čakať smerom na východ", uviedol Petr Vaněček. Ročne sa na Slovensko zo zahraničia dovezú desaťtisíce áut. Väčšina importov pochádza práve z Nemecka, ktoré na mnohých miestach, vrátane veľkých aglomerácií s hustou automobilovou premávkou, trápili rekordné povodne. „Jazdenky“ z podobne postihnutého Belgicka a Holandska sú taktiež často dovážané na územie Slovenska a Česka. Pri moderných vozidlách plných elektronickej výbavy a rôznych bezpečnostných systémov je pochopiteľne zvýšená náchylnosť na poruchy, najmä po zaplavení veľkým množstvom vody do väčšej výšky než je motorový priestor. Veľa závad potom môže byť až životu nebezpečných. Prakticky kedykoľvek totiž môže nastať zlyhanie elektroniky alebo problémy na vonkajších súčastiach auta vplyvom nadmernej korózie.

„V čase po rozsiahlych záplavách vždy evidujeme pokusy o predaj áut, ktoré sú evidentne poškodené vodou. Preto starostlivo preverujeme, kde sa s vozidlom jazdilo. Oveľa detailnejšie kontrolujeme, či napríklad nie je bahno v rôznych ťažko prístupných miestach, trebárs pod čalúnením dverí. Často býva aj za tesnením okolo dverí alebo pod palubnou doskou. Veľa napovie tiež väčšia miera korózie pod kobercom v batožinovom priestore alebo zápach", opisuje Petr Vaněček. Starostlivo by k nákupu ojazdeného auta mali pristupovať aj motoristi. V kúpnej zmluve by rozhodne mali požadovať ustanovenie o tom, že vozidlo nebolo zatopené, aby v rámci reklamácie mohli žiadať finančnú kompenzáciu. Pri autách zo zahraničia väčšinou ide o individuálne dovozy. Neoplatí sa kupovať autá z druhej ruky od priekupníkov. Pri takýchto vozidlách potom reálne hrozia vážne problémy a s nimi spojené dodatočné náklady na opravy. Tie môžu mnohokrát prevýšiť aj cenu samotného vozidla. Správne by po zatopení vozidla mala byť vymenená celá elektroinštalácia, čo znamená náklady v hodnote stoviek až tisícok eur. Preto sú v mieste pôvodu zatopené autá prakticky nepredajné a smerujú na vývoz. Pri vozidlách dovezených zo zahraničia je overenie ich servisnej histórie a histórie poistných udalostí, vrátane informácií o poškodení povodňami oveľa zložitejšie, najmä ak sa podvodníci snažia pôvod auta zamaskovať, napríklad rýchlym predajom do tretích krajín, aby vozidlo vyzeralo, že nepochádza zo zaplavených oblastí.

Aktuálne: Slováci a úspory

Slováci sa pre pandémiu koronavírusu pozerajú na peniaze a úspory inak než v minulosti. Neistá doba, hrozba straty zamestnania či znížené príjmy, niekoľko mesiacov zatvorené obchody, ako aj obmedzenia v cestovaní mnohých prinútili v uplynulom aj v tomto roku menej utrácať. Takmer polovica Slovákov počas pandémie vôbec nesiahala na svoje úspory. Dve tretiny ľudí ani nehodlajú z našetrených peňazí v najbližšej dobe výraznejšie utrácať. Čakajú, ako sa situácia vyvinie.

Štyria z desiatich respondentov očakáva zlepšenie svojej finančnej situácie. Naopak, jej zhoršenia sa obáva 22 %. Najväčšie obavy pritom majú zo zdražovania energií a rastu daní. Vyplýva to z prieskumu  agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit (jún 2021). Súčasná doba ovplyvnená koronavírusom veľmi výraze poznačila nielen spotrebiteľské správanie sa Slovákov, ale aj ich vnímanie vlastných financií, úspor či investícií. Slováci vyčkávajú, čo ich čaká. „Ako ukázal prieskum, 48 percent ľudí pre pandémiu nesiahlo na svoje ušetrené peniaze. Ak aj áno, väčšinou nešlo o príliš vysoké sumy. Dvaja z desiatich minuli z úspor do 400 eur, tretina do 800 eur. No našli sa aj dve percentá takých, ktorí si ukrojili z našetrených peňazí viac ako 4.000 eur“, približuje analytik Jaroslav Ondrušek. To, čo si Slováci v uplynulom období našetrili, väčšine z nich na účtoch v najbližšom období aj ostane. Až dve tretiny opýtaných nechcú z úspor výraznejšie míňať. 

Finančné rezervy má drvivá väčšina Slovákov uložených na svojich bežných účtoch. Keď už museli siahať na svoje úspory, až 48 % respondentov peniaze brala predovšetkým odtiaľ. Pomerne veľká časť ľudí míňala aj z hotovosti, ktorú mali k dispozícii doma (39 %), ale taktiež aj zo sporiaceho účtu (29 %). Je zaujímavé, že predovšetkým mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov čerpali svoje úspory z hotovosti, ktorú mali uloženú doma (51 %). Počas pandémie sa Slovákom príliš zadlžovať nechcelo. Pôžičku si vzalo len 8 % ľudí. Najčastejšie išlo o pôžičku v sume do 400 eur (24 %). „Realita v uplynulom období ukázala, že viacerí boli pre znížené príjmy nútení využiť aj odklad splátok. Ľudia by si preto mali uvedomiť, že pôžička môže pomôcť iba v situácii, keď dokážu mesačne ušetriť na jej splátku. V neistej dobe je dobré si záväzok vo forme úveru dobre premyslieť a keď už, tak siahnuť po takom, ktorý napríklad ponúka flexibilné možnosti splácania, aby sa v prípade výpadku príjmu človek vedel danej situácii na nejaký čas prispôsobiť", radí Miroslav Zborovský. 

Očakávajú Slováci zlepšenie svojej finančnej situácie? Štyria z desiatich si myslia, že sa im v tomto roku a nasledujúcom období bude finančne dariť lepšie. Na druhej strane, približne pätina opýtaných v tomto smere očakáva skôr zhoršenie svojich finančných záležitostí.

EU: Digitálna suverenita

Dve nové aliancie - Aliancia pre procesory a technológie polovodičov a Európska aliancia pre priemyselné dáta, edge a cloud majú podporiť budúcu generáciu mikročipov a priemyselných technológií cloud / edge computing a poskytnúť Európskej únii kapacity potrebné na posilnenie jej kritických digitálnych infraštruktúr, produktov a služieb. Zároveň majú spojiť podniky, zástupcov členských štátov, akademickú obec, používateľov, ako aj výskumné a technologické inštitúcie.

Európska aliancia pre priemyselné procesory a polovodičové technológie vychádza z ambície Európskej komisie posilniť európske hodnotové reťazce mikroelektronických a zabudovaných systémov a špičkové výrobné kapacity. V decembri 2020 sa členské štáty zaviazali spolupracovať na posilnení európskych schopností v oblasti polovodičových technológií a najlepšieho výkonu pre aplikácie v širokom spektre odvetví. Túto iniciatívu už signovalo 22 členských štátov.

Európska aliancia pre priemyselné dáta, edge a cloud vychádza z politickej vôle vyjadrenej všetkými 27 členskými štátmi v októbri 2020 s cieľom podporiť rozvoj cloudu a kapacít budúcej generácie pre verejný aj súkromný sektor. V spoločnom vyhlásení sa signatárske členské štáty dohodli na spolupráci pri rozmiestňovaní odolnej a konkurencieschopnej cloudovej infraštruktúry a služieb v celej Európe.