Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Pribudli nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré boli nahlásené do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) vo Švédsku. Výrobky z Pakistanu sa môžu predávať aj v iných krajinách. 

Vo výrobku na zosvetlenie pokožky Sheesha Beauty Cream značky Sheesha bola zistená prítomnosť ortuti v množstve 12600 mg/kg a látka clobetasol propionate 0,07%, čo je v rozpore európskou legislatívou.

Aj v druhom výrobku na zosvetlenie pokožky Thai Beauty Cream for Night Use značky AQSA Cosmetics (typ výrobku/číslo výrobku: Best before: December 2021, čiarový kód: 9781855682986) bola zistená prítomnosť ortuti v množstve 10900 mg/kg, čo je v rozpore s európskou legislatívou. 

Ortuť sa hromadí v tele a podľa Úradu verejného zdravotníctva môže spôsobiť poškodenie obličiek, mozgu, nervového systému, môže mať vplyv aj na reprodukciu.

Inflácia: Vývoj cien potravín

Júnová inflácia dosiahla vysoký rast – podľa národného CPI indexu o 2,9 % a podľa zverejneného HICP indexu (harmonizovaný index spotrebiteľských cien podľa Eurostatu) o 2,5 %. V oboch prípadoch ide o najvyššie úrovene od februára 2020, teda ešte z obdobia pred pandémiou. HICP index na rozdiel od CPI indexu neobsahuje imputované nájomné, a práve táto položka zahŕňa aj ceny stavebných materiálov, ktoré sa aktuálne výrazne zvyšujú a tlačia tak nahor aj celkovú infláciu podľa nášho národného CPI indexu.

Pod rast inflácie podľa HICP indexu sa výrazne podpísali hlavne potraviny. Ich ceny boli v predchádzajúcich mesiacoch síce nižšie ako pred rokom, ale medzimesačne rástli, čo indikovalo aj ich prichádzajúci medziročný rast. Pod vyššiu medziročnú infláciu sa podpísala aj drahšia ropa a zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška najrýchlejšie rástli podľa HICP indexu ceny v doprave (až o 9,9 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Druhý najväčší rast dosiahol v júni alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 8,3 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. K medziročnému zdraženiu došlo v júni v prípade takmer všetkých položiek spotrebného koša. V predchádzajúciich mesiacoch nás lacnejšie vychádzali potraviny, a to v dôsledku bázického efektu. Efekt medziročne lacnejších potravín ale bol len dočasný a aktuálne “vyprchal” a potraviny už boli v júni medziročne drahšie o 1,4 % a medzimesačne o 0,6 %. Lacnejšie nás v medziročnom porovnaní podľa HICP indexu vychádzalo len bývanie (o -2,1 %), keďže táto položka v harmonizovanom indexe neobsahuje ceny stavebných materiálov, ktoré aktuálne výrazne rastú.

Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo rastu. Smerom nahor ju budú tlačiť hlavne vyššie ceny benzínu, agrokomodít a potravín, a podľa národného CPI indexu aj vyššie ceny za bývanie. Tie budú naďalej ovplyvňované rastúcimi cenami stavebných materiálov. Za celý tento rok sa očakáva priemerná CPI inflácia na úrovni okolo 2 % a harmonizovaná HICP inflácia môže byť kvôli odlišnej metodike o niečo nižšia. V druhom polroku bude ešte “karty miešať” hlavne 3. vlna pandémie a jej dopad na ekonomiku, ale aj materiálová kríza vo svete. A ako sa budú vyvíjať ceny potravín? Index cien potravín FAO v júni medzimesačne klesol, čo je prvý pokles po 12 mesiacoch. Pokles spôsobili hlavne nižšie ceny rastlinných olejov, obilnín a čiastočne aj mliečnych výrobkov. Rastú naopak ceny mäsa a cukru. V medziročnom porovnaní je ale samozrejme index FAO výrazne vyšší, až o tretinu. To má dopad aj na rastúce ceny potravín. Predpokladáme, že ceny potravín budú naďalej rásť aj v našich obchodoch. Môžeme pritom identifikovať tri hlavné faktory, ktoré podporujú rast cien potravín. Tým najdôležitejším sú rastúce ceny agrokomodít na svetovom trhu. Druhým faktorom je drahšia ropa, ktorá zvyšuje prepravné náklady. No a do tretice je to pandémia, ktorá v niektorých krajinách (Brazília, severná Amerika, ale aj Ázia) obmedzila produkciu kvôli protipandemickým opatreniam, karanténe a nedostatku pracovnej sily. Index cien potravín FAO odzrakadľuje zvyšujúce sa ceny mäsa. Rastúci dopyt z Číny po bravčovom mäse z Európy vedie k tomu, že ceny bravčového idú nahor. Zdražovanie sa zrejme prejaví aj pri kuracom mäse, pod čo sa podpisuje aj vtáčia chrípka. Očakávame, že sa budú zvyšovať aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to hlavne kvôli drahším obilninám a očakávanej nižšej úrode. V druhom polroku bude ceny potravín ovplyvňovať nová úroda, a to nielen tá naša, ale aj svetová. Pokiaľ bude dobrá, bude tlačiť ceny nadol.

ORSR: Automatizované doplnenie

Podľa novely zákona o obchodnom registri z roku 2019 sú osoby zapísané v obchodnom registri povinné najneskôr do 30. septembra 2022 doplniť identifikačné údaje o všetkých osobách vystupujúcich v obchodnom registri v určitom právnom postavení, napr. ako spoločníci či prokuristi. S využitím údajov, ktoré má štát už k dispozícii, Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s registrovými súdmi plánuje vykonať automatizované doplnenie identifikačných údajov, a to najneskôr do 31. mája 2022. 

Nebude to však zrejme možné pri všetkých zapísaných osobách, keďže vedené údaje nemusia byť dostatočné na ich jednoznačnú identifikáciu. Ak sa však stotožnenie podarí, dostane zapísaná osoba najneskôr 31. mája 2022 oznámenie o doplnení údajov a od povinnosti doplnenia údajov bude oslobodená. Ak ale nedôjde k automatizovanému doplneniu identifikačných údajov, zapísané osoby požiadajú o doplnenie týchto údajov podaním návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov. V prípade, že sa návrh na zápis zmeny bude týkať len doplnenia týchto údajov, bude oslobodený od poplatku (novela zákona o obchodnom registri a zákona o súdnych poplatkoch).

Účelom doplnenia údajov je, ​aby sa v budúcnosti pri zmenách údajov vyplývajúcich z iných evidencií mohol plne naplniť princíp 1-krát a dosť. Vďaka tomuto doplneniu bude možné preberať relevantné údaje o osobách z iných informačných systémov verejnej správy automatizovane. Ak sa teda napríklad spoločník presťahuje alebo spoločníčka zmení priezvisko, spoločnosť už nebude musieť podávať spoplatnený návrh na zmenu zapísaných údajov, ale pri zmene údajov evidovaných o nejakej osobe v registri fyzických osôb bude možné spracovať zmenu údajov o nej aj v obchodnom registri automatizovane.

EU: Nesplnené povinnosti

V pravidelnom súbore rozhodnutí týkajúcich sa prípadov nesplnenia povinnosti Európska komisia podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva Európskej únie. Cieľom je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov. Aké nedostatky sa vzťahujú na Slovensko?

Právne predpisy EÚ o práve na prístup k obhajcovi

Komisia sa rozhodla zaslať formálnu výzvu šiestim krajinám EÚ: Rakúsku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Rumunsku a Švédsku, za to, že v plnej miere netransponovali smernicu o práve na prístup k obhajcovi (smernica 2013/48/EÚ). Takisto sa rozhodla zaslať Slovensku odôvodnené stanovisko a Bulharsku dodatočné odôvodnené stanovisko. Už v januári 2017 zaslala formálnu výzvu Bulharsku a Slovensku za to, že neoznámili vnútroštátne predpisy, ktorými sa uvedený právny predpis EÚ vykonáva. Slovensko a Bulharsko medzitým oznámili vnútroštátne pravidlá, ktoré však nezabezpečujú vykonanie všetkých ustanovení smernice, najmä pokiaľ ide o informovanie inej dospelej osoby. Komisia sa preto rozhodla zaslať Slovensku odôvodnené stanovisko a Bulharsku dodatočné odôvodnené stanovisko. Členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali na odôvodnené stanovisko a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade Európska komisia postúpi veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Pravidlá EÚ o poskytovaní služieb dátového spojenia

Komisia sa rozhodla zaslať odôvodnené stanoviská Cypru, Francúzsku, Grécku, Malte, Portugalsku a Slovensku pretože neposkytujú a neprevádzkujú služby dátového spojenia pre všetkých prevádzkovateľov náležite vybavených lietadiel, ktoré lietajú vo vzdušnom priestore, za ktorý zodpovedajú. Toto rozhodnutie nadväzuje na formálne výzvy zaslané 15. mája 2020 a dodatočné formálne výzvy zaslané 18. februára 2021. Podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 29/2009 v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ musí každý členský štát prijať tieto opatrenia, aby určení poskytovatelia letových prevádzkových služieb mohli poskytovať a prevádzkovať tieto služby. Komunikácia medzi lietadlom a zemou, ktorá sa prenáša dátovým spojením, dopĺňa hlasovú komunikáciu tradične používanú medzi pilotnou kabínou a strediskami riadenia letovej prevádzky. Zavedenie tejto interoperabilnej technológie v Európe je nevyhnutné na zlepšenie účinnosti komunikácie medzi pilotmi a radiacimi letovej prevádzky, čím sa zvýši kapacita riadenia letovej prevádzky. Lehota, ktorú mali prevádzkovatelia na zavedenie služieb dátového spojenia, uplynula a nedostatočné vybavenie v niektorých kontrolných strediskách účinne bráni prevádzkovateľom lietadiel, ktorí takisto boli povinní zaviesť danú technológiu, využívať služby dátového spojenia. Dotknuté členské štáty majú teraz dva mesiace, aby prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Európska komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Smernica o presadzovaní smernice EÚ o vysielaní pracovníkov

Komisia sa rozhodla začať postupy v prípade nesplnenia povinnosti zaslaním formálnych výziev Belgicku, Bulharsku, Česku, Dánsku, Nemecku, Estónsku, Írsku, Grécku, Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku, Cypru, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Malte, Holandsku, Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, Slovensku a Fínsku, pretože neuviedli rôzne vnútroštátne ustanovenia do súladu so smernicou o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov (2014/67/EÚ). V smernici o presadzovaní sa vymedzujú najmä administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia, ktoré môžu členské štáty zaviesť na monitorovanie dodržiavania pravidiel o vysielaní pracovníkov, chránia sa práva vysielaných pracovníkov, ako aj oni sami pred odvetnými opatreniami (nepriaznivé zaobchádzanie zo strany zamestnávateľa, ak voči zamestnávateľovi podniknú právne alebo správne kroky v prípade, že ich práva neboli rešpektované), zabezpečuje sa ochrana práv vyslaných pracovníkov v prípadoch subdodávok, ako aj účinné uplatňovanie a výber administratívnych sankcií a pokút vo všetkých členských štátoch EÚ a členským štátom sa ukladá povinnosť zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Komisia vedie dialóg s 24 členskými štátmi EÚ, ktoré nesprávne transponovali niektoré alebo všetky uvedené ustanovenia smernice. Členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Európska komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodnených stanovísk.

6G: S umelou inteligenciou

Odborníci už pripravujú ďalšiu sieť novej generácie 6G. Výskumný ústav spoločnosti OPPO vydal svoju prvú štúdiu Sieť 6G s umelou inteligenciou, ktorá je jedným z prvých hĺbkových pohľadov na to, ako môže umelá inteligencia posilniť architektúru sietí 6G a ukazuje podrobnejšiu víziu komunikačných sietí budúcej generácie. 

Podľa spoločnosti 6G zmení spôsob, akým ľudia komunikujú s umelou inteligenciou a zároveň umožní, aby sa umelá inteligencia stala technológiou, ktorá bude v prvom rade slúžiť samotným ľudom. Inteligentné zariadenia s podporou siete 6G sa stanú dôležitými pomocníkmi umelej inteligencie. Budú sťahovať a nasadzovať jej algoritmy na rôznych aplikačných úrovniach a vytvárať tak nové zážitky. Zariadenia budú taktiež neustále zhromažďovať dáta, ktoré budú slúžiť ako základ pre pokročilejšie nástroje umelej inteligencie. Siete 6G budú schopné na základe polohy autonómneho vozidla a aktuálnych podmienok (napr. denná doba či počasie) priradiť najvhodnejší algoritmus umelej inteligencie rovnako ako odporúčať optimálne komunikačné spojenie. „Technologický vývoj musí byť orientovaný na budúcnosť. Mobilné komunikačné technológie sa vyvíjajú v desaťročných intervaloch a očakáva sa, že štandardizácia budúcej generácie komunikačných technológií začne v roku 2025 a komerčná implementácia bude nasledovať približne v roku 2035. Pri pohľade do roku 2035 očakávame, že počet inteligentných zariadení výrazne prevýši počet ľudí. Preto by budúca generácia siete 6G mala byť schopná slúžiť nie len potrebám ľudí, ale všetkým formám inteligencie vrátane ich rôznych interakcií. Počiatočný technický výskum a návrh systému sme vykonali práve s ohľadom na tento konečný cieľ“, uviedol Henry Tang. 

Súčasné siete možno rozdeliť do dvoch úrovní: riadiacu úroveň (z angl. control plane, CP) a používateľskú úroveň (z angl. user plane UP). Používateľská úroveň je zodpovedná predovšetkým za výkon siete, ktorý sa priamo dotýka používateľov, teda napríklad za jej rýchlosť a latenciu. Riadiaca úroveň naproti tomu úzko súvisí s konfiguráciou siete, zaisťuje jej bežnú prevádzku pri rôznych vzorkách pohybu a rozmedzí polohy uzlov siete. Ak prirovnáme používateľskú úroveň k vozidlám, ktoré sa rýchlo pohybujú mestskou prevádzkou, potom tá riadiaca predstavuje riadenie cestnej prevádzky. Jednou z inovácií, ktorú štúdia o sieťach 6G priniesla, je pomenovanie celkom novej funkčnej úrovne umelej inteligencie. Tá bude novou dimenziou v sieťach 6G, ktorá bude súčasnú funkčnú a používateľskú úroveň pretínať kolmo a vytvorí celkom nové komplexné prostredie postavené na umelej inteligencii. Táto jedinečná architektúra vylepší sieť 6G na dvoch úrovniach: Vďaka sieťovým funkciám a pokročilým sieťovým schopnostiam sa bude sieť 6G sama optimalizovať a dynamicky sa spravovať, rovnako ako inteligentne distribuovať svoje zdroje. 

Sieť 6G zásadným spôsobom zmení metódy, akými umelá inteligencia získava informácie, učí sa, komunikuje a používa sa. Vyrieši tiež veľa tradičných problémov, s ktorými sa vývoj umelej inteligencie stretáva, napríklad dátová sila či súkromie používateľov. Aby sa zmiernili niektoré súčasné obmedzenia algoritmov umelej inteligencie, navrhuje rozdeliť zdroje do rôznych oblastí. Usporiadanie podľa konkrétnych úloh rovnako ako integrácia viacerých uzlov a zdrojov v rámci siete 6G vytvorí domény umelej inteligencie, ktoré poskytnú najlepšiu stratégiu pre presné prideľovanie najvhodnejších modelov, plánovanie sieťových zdrojov a zdieľanie dát. V súčasnej dobe je kvôli obmedzenému výpočtovému výkonu a úložnej kapacite inteligentných zariadení náročné využívať rozsiahle a všeobecné algoritmy umelej inteligencie. Zároveň špecializovaná AI, ktorá je schopná na týchto zariadeniach fungovať, nemôže uspokojiť obrovské dátové nároky používateľov. V rámci siete 6G však bude vedieť zastávať viacero úloh, napríklad úlohu základnej dosky, databázy, úložisko modelov umelej inteligencie a aplikačného serveru. V rámci navrhovanej siete budú zariadenia podporujúce 6G prideľované do oblastí umelej inteligencie na základe ich umiestnenia a požiadaviek. Umelá inteligencia potom pridelí najvhodnejší algoritmus a úlohu potrebnú k poskytovaniu požadovaných služieb. Zároveň poskytne optimálne komunikačné spojenie k vykonávaniu príslušných úloh. Na rozdiel od sietí 4G a 5G bude umelá inteligencia používaná na odvodzovanie a rozhodovanie v sieťach 6G organicky integrovaných na strane zariadení aj na strane siete, pričom dôležitejšiu úlohu bude hrať samotné zariadenie.