EU: Nútená práca

Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uverejnili usmernenie o náležitej starostlivosti. Spoločnostiam z Európskej únie (EÚ) pomôže riešiť v súlade s medzinárodnými normami riziko týkajúce sa nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch. Posilňuje možnosti firiem, aby dokázali odstrániť nútenú prácu zo svojich hodnotových reťazcov a poskytuje konkrétne praktické rady o tom, ako identifikovať toto riziko, ako mu predchádzať, zmierňovať ho a riešiť ho.

V usmernení sa vysvetľujú praktické aspekty náležitej starostlivosti a prehľad nástrojov EÚ a medzinárodných nástrojov na zodpovedné obchodné správanie, relevantné na boj proti nútenej práci. EÚ už v niektorých odvetviach zaviedla povinné štandardy a aktívne podporuje účinné vykonávanie medzinárodných noriem týkajúcich sa zodpovedného obchodného správania. Podpora zodpovedných a udržateľných hodnotových reťazcov je jedným z pilierov nedávnej obchodnej stratégie EÚ v usmernení, ktoré pomáha podnikom v EÚ prijať vhodné opatrenia už teraz, čím sa preklenie obdobie, kým nebudú prijaté právne predpisy o udržateľnej správe a riadení spoločností. V pripravovaných právnych predpisoch sa plánuje záväzná povinnosť náležitej starostlivosti, na základe ktorej by spoločností z EÚ mali identifikovať vplyvy na udržateľnosť vo svojich činnostiach a dodávateľských reťazcoch, predchádzať takýmto vplyvom, zmierňovať ich a zohľadňovať. S výhradou budúceho posúdenia vplyvu to bude zahŕňať účinné opatrenia a mechanizmy presadzovania, aby sa nútená práca nestala súčasťou hodnotového reťazca spoločností EÚ.

Obchodná politika EÚ už prispieva k zrušeniu nútenej práce prostredníctvom rôznych nástrojov. Obchodné dohody EÚ sú jedinečné tým, že zahŕňajú právne záväzky ratifikovať a účinne vykonávať všetky základné dohovory MOP vrátane tých, ktoré sa týkajú nútenej práce. Tieto dohovory obsahujú povinnosť zastaviť využívanie nútenej alebo povinnej práce vo všetkých jej formách. Takýto záväzok sa vzťahuje aj na krajiny, ktoré využívajú výhody osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP). Všetkých 71 krajín, ktoré využívajú všeobecný systém preferencií, má povinnosť nedopúšťať sa závažného a systematického porušovania zásad základných dohovorov MOP.

Usmernenie takisto napĺňa niekoľko priorít akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v oblasti podnikania a ľudských práv. Medzi tieto priority patrí odstránenie nútenej práce a presadzovanie medzinárodne uznávaných noriem náležitej starostlivosti.

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2021

Zamestnanosť na Slovensku sa v máji 2021 podľa údajov Štatistického úradu medziročne zvýšila len vo vybraných trhových službách a v informačných a komunikačných činnostiach. Rast mzdy bol najvýraznejší v ubytovaní, dosiahnutá mzda však patrila k najnižším.

Zamestnanosť sa v porovnaní s májom 2020 zvýšila v máji 2021 iba vo vybraných trhových službách o 2,9 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 2,7 %. Naopak najviac sa znížila v ubytovaní o 9,5 %, klesla aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,8 %, veľkoobchode o 4,7 %, stavebníctve o 4,2 %, maloobchode o 2,4 %, priemysle o 2,3 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 0,6 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %.

Rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v máji bol vo všetkých odvetviach dvojciferný, v ubytovaní sa blížil k 40 %, mzda v tomto odvetví však bola druhá najnižšia. V máji 2021 sa priemerná nominálna mesačná mzda medziročne najviac zvýšila v ubytovaní o 38,2 % (dosiahla 741 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 20,3 % (575 eur). Ostatné odvetvia zaznamenali nárast nad 10 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 19,4 % (1.155 eur), vo veľkoobchode o 17,9 % (1.205 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 14,9 % (2.271 eur), priemysle o 14,3 % (1.385 eur), maloobchode o 12,7 % (895 eur), vybraných trhových službách o 12,1 % (1.121 eur), doprave a skladovaní o 12 % (1.093 eur) a v stavebníctve o 11,3 % (808 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda v máji 2021 oproti máju 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 35,2 %. Dvojciferný rast bol aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 17,7 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 16,8 %, veľkoobchode o 15,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 12,4 %, priemysle o 11,8 % a v maloobchode o 10,3 %. Zvýšila sa aj vo vybraných trhových službách o 9,7 %, doprave a skladovaní o 9,6 % a v stavebníctve o 8,9 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7,4 %, priemysle o 7,3 %, stavebníctve a vo veľkoobchode zhodne o 6,8 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,4 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 5 %, maloobchode o 4,7 %, doprave a skladovaní o 4,3 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,7 %. Znížila sa len v ubytovaní o 0,8 %.

V priemere za päť mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,9 % a vo vybraných trhových službách o 0,2 %. Klesla v ubytovaní o 19,2 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 12,1 %, stavebníctve o 7,5 %, veľkoobchode o 6,1 %, maloobchode o 4,3 %, priemysle o 4,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,4 % a v doprave a skladovaní o 2,8 %. Mzda sa zvýšila vo vybraných trhových službách o 8,9 % (dosiahla 1.110 eur), priemysle o 8,8 % (1.246 eur), stavebníctve o 8,3 % (783 eur), veľkoobchode o 8,3 % (1.132 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 6,9 % (2.156 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 6,5 % (1.084 eur), maloobchode o 6,2 % (834 eur), doprave a skladovaní o 5,8 % (1.055 eur), v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,2 % (546 eur) a v ubytovaní o 0,6 % (689 eur).

Phishing: Celosvetovo 480 detekcií denne

Ktoré aplikácie sú medzi phishingovými útočníkmi najobľúbenejšie? Najväčší podiel detegovaných škodlivých odkazov medzi decembrom 2020 a májom 2021 bol odoslaný cez WhatsApp (89,6 %), nasleduje s veľkým odstupom Telegramom (5,6 %). Na treťom mieste sa ocitol Viber (4,7 %) a v službe Hangouts predstavoval tento podiel menej než jedno percento. Medzi krajiny, ktoré zaznamenali najväčší počet phishingových útokov patrilo Rusko (46 %), Brazília (15 %) a India (7 %).

Messengerové aplikácie predstihli v roku 2020 sociálne siete o 20 % a stali sa tak najpopulárnejším komunikačným nástrojom. V roku 2020 mala globálna používateľská základňa messengerových aplikácií 2,7 miliardy ľudí a do roku 2023 sa očakáva jej nárast na 3,1 miliardy, čo je takmer 40 % svetovej populácie. Do aplikácie Kaspersky Internet Security pre Android bola pridaná nová funkcia Safe Messaging, ktorá bráni používateľom v otváraní škodlivých odkazov, ktoré dostávajú cez messengerové aplikácie (WhatsApp, Viber, Telegram, Hangouts) aj prostredníctvom SMS. Spoločnosť analyzovala anonymizované kliknutia na phishingové odkazy v týchto aplikáciách a zistila, že v období od decembra 2020 do mája 2021 bolo globálne zaznamenaných 91.242 detekcií. Bezpečnostné riešenie odhalilo na základe štatistík najväčší počet škodlivých odkazov v aplikácii WhatsApp, a to čiastočne kvôli tomu, že je najpopulárnejšou messengerovou aplikáciou na svete. Najväčší podiel takýchto správ bol odhalený v Rusku (42 %), Brazílii (17 %) a Indii (7 %). Spomedzi používateľov aplikácie mala najmenší počet detekcií aplikácia Telegram, no z geografického hľadiska ho mala veľmi podobný ako WhatsApp. Najväčší počet škodlivých odkazov bol zistený v Rusku (56 %), Indii (6 %) a Turecku (4 %). Vysoké čísla v Rusku sú pravdepodobne spôsobené zvýšenou úrovňou popularity tejto messengerovej aplikácie v krajine. Viber a Hangouts mali na základe štatistík menší počet zaznamenaných detekcií. Kľúčovým rozdielom medzi nimi je regionálne zastúpenie. Najväčší počet detegovaných osôb na Viberi bol zistený najmä v Rusku s 89 % a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) – na Ukrajine s 5 % a v Bielorusku s 2 %. Väčšina detegovaných škodlivých odkazov v rámci Hangoutov bola z USA (39 %) a Francúzska (39 %). Pokiaľ ide o počet phishingových útokov zaznamenaných na jedného používateľa v aplikácii WhatsApp, vedie Brazília (177) a India (158). Zároveň sa v porovnaní s inými krajinami stali lídrami v počte detekcií na Viberi (305) a Telegrame (79) ruskí používatelia.

Tipy pre messengerové aplikácie:

• Buďte ostražití a hľadajte preklepy alebo iné neštandardné symboly v odkazoch.

• Bežnou praxou útočníkov je „reťazová schéma“, kedy podvodník požiada používateľa, aby zdieľal škodlivý odkaz so svojimi kontaktmi. Tieto správy potom vyzerajú legitímne pre ostatných používateľov, pretože sú od osoby, ktorú poznajú. Dávajte si na to pozor a nezdieľajte so svojimi kontaktmi žiadne podozrivé odkazy.

• Podvodníci často používajú WhatsApp a ďalšie messengerové aplikácie na komunikáciu s používateľmi, ktorí sa skontaktovali na inom legitímnom zdroji (napríklad na rôznych on-line trhoviskách či v službách rezervácie ubytovania), a tiež ich používajú ako spôsob komunikácie v škodlivých správach. Aj keď správy a webové stránky vyzerajú dôveryhodne, hypertextové odkazy budú mať pravdepodobne nesprávny pravopis alebo vás môžu presmerovať na iné miesto.

• Aj keď vám správa alebo mail prišiel od jedného z vašich najlepších priateľov, nezabudnite, že tiež mohlo dôjsť k napadnutiu ich účtov. V každej situácii buďte opatrní. Aj keď sa správa zdá byť priateľská, dajte si pozor na odkazy a prílohy v nej.

• Nainštalujte si dôveryhodné bezpečnostné riešenie a postupujte podľa jeho odporúčaní. Bezpečnostné riešenia vyriešia väčšinu problémov automaticky a v prípade potreby vás na to upozornia.

Internetbanking: Trvalý rast

Vlani využili internetbanking dve tretiny Slovákov vo veku od 16 do 74 rokov - aj v dôsledku čiastočného obmedzenia platenia v hotovosti. Dôvodom boli obavy zo šírenia nákazy koronavírusu prostredníctvom bankoviek. Počet používateľov on-line bankovníctva vzrástol za posledných desať rokov viac ako trojnásobne. Aktívnych používateľov internetbankingu pribúda aj vďaka zvyšovaniu dosiahnutého vzdelania ľudí.

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2020 z 27 krajín Európskej únie dosahujeme vo využívaní internetbankingu priemerné výsledky. Zo susedných krajín Slovensko predbehli Česi aj Rakúšania. Rekordérmi v tomto smere sú Dáni. Až deväť z desiatich Dánov využíva internetbanking. Rebríčku už dlhé roky kraľujú škandinávske krajiny, naopak najmenej ho využívajú Bulhari (13 %) a Rumuni (12 %), a to kvôli nízkemu internetovému pokrytiu v krajine. V Česku využíva internetbanking až 70 % ľudí, v Rakúsku 66 %, v Maďarsku 51 % a v Poľsku 49 %. Priemer za 27 krajín únie je na úrovni 58 %. „Celkovo počet Európanov používajúcich on-line bankovníctvo sa za posledných 10 rokov zdvojnásobil. V súčasnosti využíva služby internetbankingu osem z desiatich Slovákov s vyšším dosiahnutým vzdelaním, takmer polovica ľudí so stredným vzdelaním a len 13 percent ľudí s nižším vzdelaním“, doplnila analytička Lenka Buchláková.

Internetbanking na Slovensku najčastejšie využívajú mladí ľudia vo veku 25 až 29 rokov, pričom početnejšou skupinou v rámci tejto vekovej kategórie sú muži. Internetbanking je ale populárny aj v skupine dôchodcov. Až 40 percent ľudí nad 65 rokov využíva služby internetbankingu. Vlani sme cez internetbanking denne zaplatili v priemere 20 eur. Spolu s ostatnými platbami v hotovosti či prostredníctvom mobilných aplikácii sme minuli v priemere 60 eur denne.

Blahoželáme: Ocenenie pre Zmudri

Tohtoročnú Cenu európskeho občana získala za Slovensko platforma Zmudri. Ocitla sa tak medzi 28 laureátmi z 27 krajín Európskej únie. Slávnostné odovzdanie ceny je naplánované na jeseň.

Zmudri.sk je nezisková on-line platforma, ktorej cieľom je prinášať mladým ľuďom overené informácie, praktické tipy a rady v oblastiach využiteľných v bežnom živote. Organizuje kurzy na rôzne témy, medzi ktoré patrí kritické myslenie, finančná gramotnosť, výber vysokej školy, zvládanie stresu a veľa ďalších. „V Zmudri sa cez naše video kurzy snažíme mladým ľuďom ukázať, že byť občanom nielen demokratického Slovenska, ale aj EÚ, nie je „len tak“. Mladí ľudia tvoria 26 % populácie, ale 100 % našej budúcnosti, preto je dôležité, aby im to, čo sa deje okolo nich, nebolo ľahostajné. Zisk Ceny európskeho občana 2021a ocenenie tohto nášho úsilia nás preto nesmierne teší“, uviedol zakladateľ projektu Julian Gerhart.

Európsky parlament každoročne udeľuje Cenu európskeho občana za mimoriadne úspechy alebo výnimočnú angažovanosť v oblasti podpory vzájomného porozumenia a užšej integrácie medzi občanmi členských štátov, cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce v rámci EÚ, nadnárodnej kultúrnej spolupráce, ktorá prispieva k posilneniu európskeho ducha, za príspevok k projektom, ktoré súvisia s aktuálnym Európskym rokom, či za činnosti, ktoré sú prejavom hodnôt zakotvených v Charte základných práv EÚ. Cenu získava z každého členského štátu aspoň jeden laureát, výnimočne je však možné vybrať viac než jedného laureáta za členský štát. V predchádzajúcich rokoch cenu za Slovensko získali Olympiáda ľudských práv, Divadlo z pasáže, fotograf Šymon Kliman, predsedníčka Ligy proti rakovine Eva Siracká, kultúrny a spoločenský zväz Csemadok či bloger Ján Benčík.

.