EU: Zdanenie nadnárodných spoločností

Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk skupiny G20 schválili dohodu, ktorá do medzinárodného rámca daní z príjmov právnických osôb vnesie spravodlivosť a stabilitu. Predstavuje začiatok komplexnej reformy medzinárodného systému dane z príjmov právnických osôb, ktorej súčasťou bude prerozdelenie práv zdanenia. Najväčšie spoločnosti na svete tak budú musieť platiť daň, nech podnikajú kdekoľvek. Globálna minimálna efektívna sadzba dane vo výške prinajmenšom 15 % zároveň pomôže udržať na uzde agresívne daňové plánovanie a zastaviť „preteky“ o platenie čo najnižšej dane z príjmov právnických osôb.

Pod záštitou inkluzívneho rámca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa práca sústredí na dve hlavné úlohy:

1. Prispôsobiť medzinárodné pravidlá, podľa ktorých sa zdanenie ziskov právnických osôb rozdeľuje medzi jednotlivé krajiny tak, aby zohľadňovali meniaci sa charakter obchodných modelov vrátane schopnosti spoločností podnikať aj bez fyzickej prítomnosti. Podľa nových pravidiel by bol nadmerný zisk najväčších a najziskovejších nadnárodných spoločností prerozdelený jurisdikciám tých trhov, kde žijú daní spotrebitelia alebo používatelia.
2. Zabezpečiť, aby bol všetok zisk nadnárodných podnikov každý rok zdanený minimálnou efektívnou sadzbou dane. Táto daň bude stanovená na úrovni prinajmenšom 15 % a uplatňovala by sa na všetky nadnárodné skupiny s kombinovaným finančným výnosom viac ako 750 miliónov eur.

Technické podrobnosti dohody sa dojednajú v nadchádzajúcich mesiacoch. Cieľom je dospieť ku konečnej dohode všetkých 139 členov inkluzívneho rámca v októbri t. r. (aktuálne ju podporuje 132 jurisdikcií). Po dosiahnutí konsenzuálnej celosvetovej dohody na oboch pilieroch Európska komisia bez meškania navrhne opatrenia na ich vykonanie v Európskej únii v súlade s únijnou daňovou agendou a potrebami jednotného trhu.

Trend: Alternatívne palivá

Vozidlá na zemný plyn sú čoraz obľúbenejšie aj na Slovensku, kde vlani ich počet vzrástol o pätinu. Odborníci očakávajú, že v Európe bude ich nárast do roku 2030 ešte dymanickejší najmä vďaka „zeleným“ plánom EÚ a vízii udržateľnej dopravy. Aké ďalšie prínosy majú alternatívne palivá?

Prechod na udržateľný život a podnikanie je celospoločenským trendom a nevyhla sa tomu ani doprava či logistika. Hoci stále prevládajú „konvenčné palivá" ako benzín a nafta, čoraz väčší dôraz sa kladie na používanie alternatívnych palív. Nejde len o dnes toľko diskutovanú elektromobilitu, ale aj o palivá využívajúce zemný plyn, či už stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG). Potvrdzujú to aj údaje zatiaľ o najvyššom 20 % medziročnom náraste počtu CNG vozidiel na Slovensku za rok 2020, pričom najviac CNG vozidiel pribudlo v kategórii M1, teda v rámci osobných vozidiel do 3,5 t. (podľa údajov SPP CNG).  Na Slovensku je v súčasnosti motoristom k dispozícii 15 verejných plniacich staníc CNG a v tomto roku sa plánuje rozširovanie plniacej infraštruktúry.

Stlačený aj skvapalnený zemný plyn majú v porovnaní s tradičnými fosílnymi palivami v doprave viacero výhod. Úžitkové a nákladné vozidlá poháňané CNG a LNG produkujú oveľa menej emisií skleníkových plynov a pevných častíc, a tým menej znečisťujú ovzdušie (napr. emisie CO 2 sa znižujú až o 20 % a pri použití bio-LNG, pri bio-CNG dokonca až o 95 %). Vďaka výrazne tichšej prevádzke môžu tieto vozidlá jazdiť aj na miestach, kde nie je povolená jazda s konvenčnými spaľovacími motormi (napr. nepodliehajú zákazu jazdy v meste alebo v noci). Za zmienku stoja aj ekonomické výhody. Vozidlá na CNG alebo LNG majú síce vyššie obstarávacie náklady ako napríklad vozidlá na naftu, ale môžu mať nižšie celkové náklady na vlastníctvo. Umožňujú to nižšie náklady na pohonné hmoty ako aj štátna podpora vo forme dotácií alebo oslobodenia od mýta. Konkrétne, podľa údajov spoločnosti Eurowag používanie LNG prinesie až 20 % zníženie nákladov na palivo vďaka kombinácii nižších nákladov na pohonné hmoty a nižšej spotreby. Dojazd nákladných vozidiel s pohonom na skvapalnený zemný plyn sa v súčasnosti pohybuje od 900 do 1.600 kilometrov podľa konfigurácie vozidla. 

Počet plniacich staníc CNG a LNG rastie a v súčasnosti pokrýva prakticky celú Európu. Vďaka vládnym stimulom a rastúcemu dopytu na trhu odborníci očakávajú, že počet čerpacích staníc na alternatívne palivá sa v blízkej budúcnosti ešte zvýši. „Naším cieľom je poskytnúť zákazníkom čo najširšiu sieť čerpacích staníc LNG. V súčasnosti máme v rámci našej akceptačnej siete 93 staníc v deviatich európskych krajinách. Napríklad v Nemecku pokrývame viac ako 41 percent dostupných staníc LNG našou palivovou kartou“, vysvetľuje Jan Laluch. Očakáva sa, že počet čerpacích staníc LNG v Európe sa do roku 2030 zvýši na vyše 2.000 v súlade so „zelenými“ plánmi EÚ na zníženie emisií z cestnej dopravy. Štúdie naznačujú, že v tom čase bude na európskych cestách jazdiť približne 280.000 nákladných vozidiel na LNG. V porovnaní s 9.500 takýmito vozidlami v roku 2019 to bude dramatický posun. 

Alergie: Stále na vzostupe

Alergie sú najčastejším chronickým ochorením v Európe. Podľa odhadov odborníkov by do roku 2050 mohol byť na niečo alergický až každý druhý človek. Odborníci upozorňujú, že podceňovanie a neliečenie alergie môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Celú situáciu navyše skomplikovala aj pandémia COVID-19, počas ktorej klesla diagnostika alergických ochorení na Slovensku až o 40 %.

Problémy spojené s alergiami sa neraz zľahčujú a podceňujú. Včasná diagnostika a adekvátna liečba je pritom podľa odborníkov kľúčová. Neliečenie alergie môže okrem negatívnych dopadov na kvalitu života pacienta spôsobiť aj rozvoj do ďalších alergických ochorení, astmy, ako aj iných zdravotných komplikácií. Napriek tomu, že u alergií je dostupná liečba, na Slovensku ju užíva stále nízke percento pacientov. Ide o alergénovú imunoterapiu, ktorú Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby, ktorý dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len príznaky. „Pri tejto liečbe je pacientovi v nízkych dávkach podávaný alergén, na ktorý je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu daný alergén tolerovať a na tento alergén nereagovať prehnanou, teda alergickou reakciou, pričom účinok liečby sa zvyšuje, čím v skoršej fáze ochorenia je podaná“, vysvetľuje prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, FAAAAI, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI). Alergénová imunoterapia je na Slovensku aktuálne dostupná pre najčastejšie typy alergénov. Pokiaľ máte alergiu na roztoče a peľ stromov, tráv či burín, práve alergénová imunoterapia vás môže tejto alergie zbaviť. Okrem injekčnej a kvapkovej formy máme už aj na Slovensku dostupnú tabletkovú sublingválnu, teda podjazykovú imunoterapiu pre všetky najčastejšie alergény.

Viacerí alergici však často siahajú po množstve voľne dostupných protialergických liekov, ktorých úlohou je potláčať príznaky alergie. „Pacient pocíti dočasnú úľavu, no alergiu nelieči. Liečba alergie jednoznačne patrí do rúk alergológa“, upozorňuje mim. Prof. MUDr. Peter Pružinec, Csc., hlavný odborník MZ SR pre alergológiu a imunológiu. Počas pandémie COVID-19 však poklesol počet fyzických návštev pacientov v ambulanciách imuno-alergológov na Slovensku až o takmer 60 %. Diagnostika poklesla o 40 %. Odborníci preto pri príležitosti Svetového dňa alergie vyzývajú k včasnej diagnostike a liečbe alergických ochorení. Sezóna alergií sa každým rokom predlžuje. Za skorší nástup alergií, dlhšie trvanie alergického obdobia a tiež stupňujúce sa príznaky alergií u mnohých ľudí môžu aj klimatické zmeny. Napríklad alergia na peľ tráv je v našich končinách najčastejšia, a každým rokom vidíme, že táto sezóna sa vplyvom klimatických zmien výrazne predlžuje. 

Aktuálne: Oživenie ekonomiky poháňa najmä USA

Európa bude na oživenie ekonomiky potrebovať o rok viac než USA. Návrat na predkrízovú úroveň HDP sa na starom kontinente očakáva začiatkom budúceho roku. Na predpandemickú rastovú cestu sa však pravdepodobne dostane až o štyri roky neskôr, ak vôbec. Slovensko by sa na predkrízovú úroveň malo dostať tiež v roku 2022. Také sú hlavné očakávania odborníkov spoločnosti Euler Hermes s tým, že rast svetovej ekonomiky pre tento rok odhadujú na +5,5 % HDP.

„Globálna ekonomika sa priblížila k predkrízovej úrovni v 1. štvrťroku 2021, o čo sa zaslúžili najmä USA a Čína. V nasledujúcich mesiacoch očakávame rýchle zotavenie na základe výrazného oživenia v ďalších vyspelých ekonomikách“, hovorí Peter Mucina. V roku 2021 sa má výrazne naštartovať aj globálny obchod, aj keď naďalej musíme byť pripravení na lokálne prekážky a krátkodobé spomalenia. Analytici Euler Hermes odhadujú nárast svetového obchodu o 7,7 % v objemovom vyjadrení (po poklese o 8 % v roku 2020) a nárast o 15,9 % v hodnotovom vyjadrení (po poklese o 9,9 % v roku 2020). „Za súčasným oživením globálneho exportu jednoznačne stál ázijsko-pacifický región, pričom export ostatných regiónov sa držal pod predkrízovým priemerom. Celosvetová nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa však môže v lete prehĺbiť, a to vzhľadom na nové ohniská nákazy Covid-19 v Ázii, najmä na Taiwane, od ktorého je svet čoraz viac závislý v elektronickom priemysle“, poznamenal Peter Mucina.  Práve z tohto dôvodu bude pri snahe o oživenie ekonomík hrať kľúčovú úlohu stav zaočkovanosti jednotlivých krajín. Zatiaľčo vyspelé ekonomiky sa sústreďujú na čo najskoršie dosiahnutie kolektívnej imunity, nedostatočné očkovanie v Ázii a na rozvíjajúcich sa trhoch môže spôsobiť nesynchrónny ekonomický rast. 

Čo sa týka Slovenska, v roku 2019 dosiahol rast HDP úroveň +2,3 %, no v krízovom roku 2020 to bol prepad o -5,2 %. Analytici očakávajú, že v aktuálnom roku by naša ekonomika mohla rásť o 3,8 % a v budúcom roku o 4,1 %. Spolu s Českom a Maďarskom sa však podľa expertov Euler Hermes dostaneme na predkrízovú úroveň až v roku 2022. Lepšie na tom majú byť Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, ktorým sa to má podariť do konca roku 2021. Prekážky v dodávateľskom reťazci súvisiace s dodávkou surovín, s prepravnou kapacitou a s počtom pracovníkov budú pravdepodobne držať inflačné náklady na päťročnom maxime až do konca roku 2021. Napriek tomu, že sa globálne inflačné tlaky držia na rekordne vysokých úrovniach, je dobrou správou, že sú spôsobené najmä cenami energií a posilňovaním amerického dolára. Tento jav by však mal byť iba dočasný.

Európska centrálna banka bude aj naďalej zabezpečovať priaznivé podmienky financovania počas ranej fázy oživenia, aj keď je pravdepodobné, že inflácia v Eurozóne v 2. polroku 2021 dosiahne medziročný nárast o 2,5%. Slovensko by mohlo v roku 2021 mať infláciu v priemere na úrovni 1,9 percenta. Silné fiškálne stimuly v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou Covid-19 by mali u nás vytlačiť verejný dlh nad 60 percent HDP, čo je hranica Maastrichtských kritérií. „Slovensko sa však z tohto pohľadu zatiaľ stále drží pod priemerom eurozóny", poznamenal Peter Mucina. Aj ostatné krajiny podporovali svoje ekonomiky rôznymi formami fiškálnych stimulov. Celkový globálny dlh sa tak v roku 2020 zvýšil o viac ako 24 biliónov dolárov, verejný dlh z toho tvoril 12 biliónov USD, súkromný dlh dosiahol rovnakú výšku.

V dôsledku lockdownov znížilo veľa domácností aj firiem svoje výdavky a zvýšilo svoje úspory. Vytvorené úspory v Európe dosahujú podľa analytikov Euler Hermes 500 miliárd EUR a v USA až bilión dolárov. Dôvera spotrebiteľov v ekonomickú stabilitu narastá, a preto sa očakáva oživenie spotrebiteľského správania v tvare písmena V. Analytici odhadujú, že zadržiavaná spotreba prispeje v USA a Veľkej Británii 3% k tvorbe HDP, v Európe to bude okolo 1,5% HDP. Okrem úsilia o ekonomické zotavenie je v poslednom čase skloňovanou témou aj zelená ekonomika. „Tá si bude vyžadovať generovanie nových fiškálnych zdrojov aj dotácií, zabezpečenie ochrany domácich výrobcov a investovanie do infraštruktúry“, podotkol Peter Mucina. Odborníci pripomínajú, že v období rokov 2021 - 2050 sa musia ročné investície do energetického sektoru zvýšiť približne o 1% globálneho HDP v porovnaní s dnešnými úrovňami, aby sa umožnil prechod na nulovú čistú energiu. 

EU: Odborné služby

Európska komisia predložila aktualizované odporúčania pre reformy týkajúce sa siedmich oblastí odborných služieb. Zámerom je motivovať členské štáty a poskytnúť im pomoc pri vytváraní regulačného prostredia, ktoré je priaznivé pre rast, inováciu a vytváranie pracovných miest, a najmä odstrániť pretrvávajúce prekážky na jednotnom trhu so službami.

Aktualizované odporúčania sú odrazom minimálneho pokroku, ktorý členské štáty od roku 2017 dosiahli pri reformovaní pravidiel v oblasti odborných služieb. Len niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na odstránenie neprimeranej regulácie. Vo všeobecnosti sa v reformách zohľadnili odporúčania komisie len čiastočne a vo väčšine členských štátov tak stále ostáva značný priestor na ďalšie zlepšenia v oblasti regulácie. Cielené a účinné štrukturálne reformy v týchto oblastiach by prospeli európskym priemyselným systémom, ktoré pandémia výrazne zasiahla, vytvorením otvorenejšieho podnikateľského prostredia a zlepšením výberu, cien a dostupnosti služieb pre spotrebiteľov a priemyselné odvetvie.

Odporúčania sa zameriavajú na sedem oblastí odborných služieb pre podniky s vysokým potenciálom rastu, inovácií a zamestnanosti: architekti, inžinieri, právnici, účtovníci, patentoví zástupcovia, realitní agenti a turistickí sprievodcovia. Odporúčania sa zameriavajú na vnútroštátne pravidlá, ktoré regulujú prístup k týmto službám a ich vykonávanie, napríklad tak, že vyhradzujú široké oblasti činností odborníkom s osobitnou kvalifikáciou alebo obmedzujú formy obchodných spoločností a určujú povolené vlastnícke štruktúry. Takéto postupy môžu obmedziť hospodársku súťaž, ako aj prístup podnikov ku kapitálu, úspory z rozsahu a inovácie. Prístup k regulovaným povolaniam a ich výkon sa opakovane uvádza medzi pretrvávajúcimi prekážkami pre podnikanie na jednotnom trhu.

V odporúčaniach sa navrhuje: 

• monitorovať pokrok v reformách; 
• zvýšiť informovanosť o zaťažujúcej regulácii; 
• a určiť oblasti reforiem s najvyšším hospodárskym potenciálom.