utorok 13. júla 2021

SR: Centrálny register exekúcií

Služby centrálneho registra exekúcií na Slovensku využilo počas jeho päťročnej existencie 20.150 návštevníkov, pričom priemerne každý návštevník využil dve lustrácie na zistenie, či v ním sledovanej položke prebieha exekúcia a aké sú jej parametre.

Register je prístupný aj právnickým osobám. Za päť rokov doň vstúpilo 4.073 firiem, priemerne si každá z nich zisťovala 580 prípadov. V exekučnej databáze môžu bezplatne vyhľadávať aj orgány verejnej moci. Spoločne zaznamenal centrálny register exekúcií 2.402.528 požiadaviek na lustráciu. V registri je možné vyhľadávať podľa priezviska a dátumu narodenia alebo bydliska, názvu alebo obchodného mena, IČO alebo spisovej značky súdu, ktorý udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ak občan či firma potrebuje z registra výpis, použiteľný na právne účely, môže oň požiadať v listinnej alebo elektronickej forme. O výpis doteraz požiadalo 14.367 občanov a 4.413 firiem.

„Centrálny register exekúcií nájdu občania na webovej stránke www.cre.sk, kde sa môžu zaregistrovať a po uhradení administratívneho poplatku začať vyhľadávať podľa priezviska, dátumu narodenia, obce, IČO, názvu spoločnosti alebo spisovej značky súdu“, uviedla hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová. Vznik centrálneho registra exekúcií schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2014 v rámci zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Od 1. januára 2015 sú súdni exekútori povinní zapísať do registra každú novú exekúciu, prípadne aktualizovať údaje už prebiehajúcej a neukončenej exekúcie. Zároveň musia do 14 dní vymazať z registra všetky údaje tých prípadov, ktoré boli právoplatne ukončené. Od 1. júla 2016 je register prístupný verejnosti.

pondelok 12. júla 2021

Novinka: Turistický semafor

Viacerí Slováci kvôli pandemickým opatreniam sa tento rok rozhodnú dovolenkovať na Slovensku. Pomôcť získať informácie o návštevnosti národných parkov a chránených krajinných oblastiach má nová webová aplikácia Turistický semafor.

Účelom Turistického semaforu je podľa ministerstva životného prostredia poskytnúť návštevníkom chránených území odporúčania a aktuálne informácie aj o ich návštevnosti, na základe ktorých si budú môcť turisti vybrať menej vyťažené miesta. Turistický semafor tak bude inšpirovať na návštevu aj menej známych miest. Odbremení sa tým aj príroda od veľkého náporu rekreantov a zároveň sa zabezpečí komfort každému turistovi, ktorý hľadá v prírode oddych.

Webová aplikácia prinesie nielen zvýšenie komfortu dovolenkovania, ale podporí aj ochranu životného prostredia. Impulzom pre vznik Turistického semaforu je zaznamenaná zvýšená návštevnosť v slovenskej prírode o 2,5 milión návštev oproti minulému roku. Informácie na webe turistickýsemafor.sk sa budú aktualizovať každý deň o 10 hodine. 

 

AR: Nákup diamantov s rozšírenou realitou

On-line klenotníctvo s diamantovými prsteňmi Läken & Blake zaviedlo pre kupujúcich rozšírenú realitu (AR). Podľa jeho prieskumu by sedem z desiatich (71 %) zákazníkov nakupovalo častejšie, ak by používali AR, pričom až 70 % z nich vo veku 16 - 44 rokov už o AR vie. Používatelia smartfónu alebo tabletu si budú môcť prostredníctvom AR vyskúšať na diaľku, ako im pristanú diamantové prstene priamo na ich rukách a aj skúšať rôzne varianty šperkov.

Läken & Blake tiež poskytuje zákazníkom príležitosť sledovať cestu svojho diamantu pomocou blockchainu. Po ťažbe diamantu sa vytvorí digitálne aktívum, ktoré zaregistruje diamantovú baňu, krajinu pôvodu a pravosť. Diamant a digitálne aktívum sa potom prevedie na našich zúčastnených partnerov v hodnotovom reťazci, kde sa digitálne aktívum aktualizuje na každom kroku cesty diamantov, od rezania cez leštenie až po triedenie a obchodovanie. Pred dodaním kupujúcemu sa vytvorí Non-Fungible Token (NFT), ktorý spojí zákazníka Läken & Blake s jeho diamantom a jeho jedinečnou cestou k nemu.

Spoločnosť sa zároveň zaviazala zasadiť strom pre každý uskutočnený nákup so súhlasom zákazníkov, ktorí budú tiež vyzvaní, aby sa pripojili k službe Tree Gifting poskytovanej prostredníctvom moretrees.eco (zákazníkom zdarma). Spoločnosť vysadí strom ako špeciálny darček pre významné životné udalosti, čo bude mať pozitívny vplyv na znižovanie emisií uhlíka.

EU: Udržateľné financovanie

Európska komisia prijala viacero opatrení s cieľom zvýšiť úroveň ambícií v oblasti udržateľného financovania. V novej stratégii udržateľného financovania sa predovšetkým stanovuje niekoľko iniciatív na riešenie zmeny klímy a iné environmentálne výzvy, pričom sa zvyšujú investície – a inkluzívnosť malých a stredných podnikov (MSP) – na prechod EÚ na udržateľné hospodárstvo. Návrhom normy EÚ pre zelené dlhopisy sa vytvorí vysokokvalitná dobrovoľná norma pre dlhopisy, z ktorých sa budú financovať udržateľné investície. Komisia napokon prijala aj delegovaný akt o informáciách, ktoré majú zverejňovať finančné a nefinančné spoločnosti v súvislosti s tým, aké udržateľné sú ich činnosti, a to na základe článku 8 taxonómie EÚ.

Nová stratégia udržateľného financovania zahŕňa šesť súborov opatrení:
  • Rozšíriť existujúci systém udržateľného financovania na uľahčenie financovania prechodu.
  • Zlepšiť inkluzívnosť malých a stredných podnikov (MSP) a spotrebiteľov tým, že sa im poskytnú správne nástroje a stimuly na prístup k financovaniu prechodu.
  • Upevniť odolnosť hospodárskeho a finančného systému voči rizikám ohrozujúcim udržateľnosť.
  • Zvýšiť prínos finančného sektora k udržateľnosti.
  • Zabezpečiť integritu finančného systému EÚ a monitorovať jeho riadny prechod k udržateľnosti.
  • Rozvíjať medzinárodné iniciatívy a normy v oblasti udržateľného financovania a podporovať partnerské krajiny EÚ.
Do konca roku 2023 predloží Európska komisia správu o uplatňovaní stratégie a bude aktívne podporovať členské štáty v ich úsilí zameranom na udržateľné financovanie.

Komisia navrhla aj nariadenie o dobrovoľnej norme EÚ pre zelené dlhopisy. Na základe tohto návrhu sa vypracuje dobrovoľná norma, ktorá bude k dispozícii všetkým emitentom (súkromným aj štátnym) s cieľom pomôcť im financovať udržateľné investície. Zelené dlhopisy sa už využívajú na zvýšenie financovania v takých sektoroch ako napríklad výroba a distribúcia energie, bývanie efektívne využívajúce zdroje a nízkouhlíková dopravná infraštruktúra. O tieto dlhopisy majú veľký záujem aj investori. Existuje však potenciál na rozšírenie a zvýšenie environmentálnych ambícií trhu so zelenými dlhopismi. Normou EÚ pre zelené dlhopisy sa stanoví „zlatý štandard“, pokiaľ ide o to, ako môžu spoločnosti a subjekty verejného sektora využívať zelené dlhopisy na zvyšovanie finančných prostriedkov na kapitálových trhoch s cieľom financovať ambiciózne investície a zároveň plniť náročné požiadavky v oblasti udržateľnosti a ochrany investorov pred environmentálne klamlivými vyhláseniami. Predovšetkým:
  • Emitenti zelených dlhopisov budú mať k dispozícii masívny nástroj, ktorý im umožní preukázať, že financujú zelené projekty v súlade s taxonómiou EÚ.
  • Investori, ktorí budú kupovať tieto dlhopisy, si budú môcť ľahšie overiť, že ich investície sú udržateľné, a tým sa zníži riziko environmentálne klamlivých vyhlásení.
Novú normu EÚ pre zelené dlhopisy budú môcť používať všetci emitenti zelených dlhopisov, vrátane emitentov so sídlom mimo EÚ. V navrhovanom rámci sú štyri kľúčové požiadavky:
  • Finančné prostriedky získané na základe dlhopisov by mali byť v plnej miere prideľované na projekty, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ.
  • Prideľovanie finančných prostriedkov získaných z dlhopisov musí byť plne transparentné, a preto budú existovať podrobné požiadavky na vykazovanie informácií.
  • Všetky zelené dlhopisy EÚ musí prekontrolovať externý posudzovateľ, aby sa zabezpečilo dodržiavanie nariadenia a aby financované projekty boli v súlade s taxonómiou. V prípade štátnych emitentov sa počíta s osobitnou obmedzenou flexibilitou.
  • Externí posudzovatelia, ktorí poskytujú služby emitentom zelených dlhopisov EÚ, musia byť zaregistrovaní v rámci Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, ktorý nad nimi vykonáva dohľad. Tým sa zabezpečí kvalita a spoľahlivosť ich služieb a vydaných posúdení v záujme ochrany investorov a zaistenia integrity trhu. V prípade štátnych emitentov sa počíta s osobitnou obmedzenou flexibilitou.
Kľúčovým cieľom je vytvoriť nový „zlatý štandard“ pre zelené dlhopisy, s ktorým bude možné porovnávať iné obchodné normy, a prípadne aj usilovať o ich zosúladenie. Tento štandard sa bude zameriavať na riešenie obáv z environmentálne klamlivých vyhlásení a na ochranu integrity trhu s cieľom zabezpečiť financovanie legitímnych environmentálnych projektov. Dnes prijatý návrh Komisie bude v rámci legislatívneho postupu spolurozhodovania predložený Európskemu parlamentu a Rade.

Európska komisia prijala aj delegovaný akt, ktorým sa dopĺňa článok 8 nariadenia o taxonómii, v ktorom sa od finančných a nefinančných spoločností vyžaduje, aby investorom poskytovali informácie o environmentálnom správaní svojich aktív a hospodárskych činností. Trhy a investori potrebujú jasné a porovnateľné informácie o udržateľnosti s cieľom zabrániť environmentálne klamlivým vyhláseniam. V dnes prijatom delegovanom akte sa bližšie určuje obsah, metodika a prezentácia informácií, ktoré majú zverejňovať veľké finančné a nefinančné spoločnosti, pokiaľ ide o podiel ich obchodných, investičných alebo úverových činností, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ. Nefinančné spoločnosti budú musieť zverejňovať podiel svojho obratu, kapitálu a prevádzkových nákladov súvisiacich s environmentálne udržateľnými hospodárskymi činnosťami vymedzenými v nariadení o taxonómii a delegovanom akte o taxonómii EÚ v oblasti klímy formálne prijatom 4. júna 2021, ako aj vo všetkých budúcich delegovaných aktoch týkajúcich sa ďalších environmentálnych cieľov. Finančné inštitúcie, hlavne veľké banky, správcovia aktív, investičné spoločnosti a poisťovne/zaisťovne, budú musieť zverejňovať podiel environmentálne udržateľných hospodárskych činností na celkových aktívach, ktoré financujú alebo do ktorých investujú. Delegovaný akt bude predložený Európskemu parlamentu a Rade na kontrolu v trvaní 4 mesiacov, ktorá sa môže raz predĺžiť o 2 mesiace.

SR: Najhoršia prevencia v Európe

Na Slovensku ročne umiera na odvrátiteľné úmrtia až 11.000 ľudí aj z dôvodu absencie včasnej zdravotnej starostlivosti či efektívnej a inovatívnej liečby. Slovensko je v štatistikách odvrátiteľných úmrtí dlhodobo medzi najhoršími krajinami v rámci Európy.  V rámci diskusie Talkie o zdraví sa odborníci zhodli na systémovej zmene v zdravotníctve, ktorej dôležitou súčasťou by mala byť aj prevencia a edukácia spoločnosti.  

Odvrátiteľné úmrtia sú všetky úmrtia do 75 rokov, ktorým by sa dalo včasnou a kvalitnou zdravotnou starostlivosťou predísť. Medzi ne patria liečiteľné úmrtia, ktoré by nemali existovať, ak by bola v systéme dostupná efektívna zdravotná starostlivosť a dostupná liečba a preventabilné úmrtia, ktoré súvisia s rizikovými ovplyvniteľnými faktormi, akými sú obezita, požívanie alkoholu či fajčenie. Slovensko je v štatistikách odvrátiteľných úmrtí dlhodobo medzi najhoršími krajinami v rámci Európy, za nami sú už len Maďarsko či Rumunsko a rovnako  zaostávame v oblasti prevencie. Na prevenciu dávame v priemere 15 eur na obyvateľa. Na porovnanie krajiny ako Španielsko, Taliansko či Švajčiarsko minú na prevenciu od 100 do 200 eur na jedného obyvateľa. S edukatívnymi a preventívnymi kampaňami pre pacientov prichádzajú dlhodobo pacientske organizácie. Sú však často financované tretími stranami, rôznymi organizáciami či farmaceutickými spoločnosťami, čo pacientsku organizáciu následne diskvalifikuje v diskusiách s rezortom zdravotníctva. Problémom je aj dostupnosť inovatívnych liekov. 

Aby sa zmenil prístup k prevencii, ale aj liečbe a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, sú potrebné zásadné zmeny a reformy. Podľa Martina Smatanu je dôležitá optimalizácia siete nemocníc, reforma zákona o lieku, ktorý by mal sprístupniť viacero inovatívnych liekov, ale v neposlednom rade si reformu vyžaduje aj ambulantná sféra a určenie priorít zdravotnej politiky. Posilniť by sa mohla aj úloha Úradu verejného zdravotníctva. Ten sa historicky sústredil vždy len na hygienu a menej na verejné zdravie. Pomôcť v prevencii či včasnej diagnostike by preto mohli napríklad aj poradne verejného zdravia. Zuzana Dolinková odporúča, aby prevencia a preventívne programy boli súčasťou Plánu obnovy a podľa nej je dôležité podporiť aj ambulantný sektor, nielen všeobecných lekárov, ale aj špecialistov. Jana Bittó Cigániková dodala, že v našom zdravotníckom systéme chýba meranie výsledkov a prínosov pre pacienta, absentuje tu analýza hodnoty za peniaze. Dominik Tomek vníma ako jeden z výrazných problémov zdravotníctva chýbajúce strategické plánovanie. Podľa neho je zároveň najrýchlejším a najúčinnejším spôsobom ako znížiť veľkú časť úmrtí vakcinácia. Nielen proti COVIDU, ale aj proti chrípke, pneumokokom či ďalším ochoreniam, ktorým sa vďaka pokroku vedy a technológií dá účinne predchádzať.