EU: 822 miliónov eur na podporu výskumu

Nové výzvy na podporu odbornej prípravy, zručností a kariérneho rastu výskumných pracovníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), hlavného programu EÚ pre financovanie doktorandského štúdia a postdoktorandskej odbornej prípravy, boli vyhlásené v rámci programu Horizont Európa. Celkový rozpočet 6,6 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027 má podporiť výskumných pracovníkov z celého sveta, a to vo všetkých fázach kariéry a vo všetkých disciplínach. Majú byť prínosom aj pre inštitúcie – podporia vynikajúce doktorandské a postdoktorandské programy, spoločný výskum a inovačné projekty, zvýšia ich celosvetovú príťažlivosť a viditeľnosť, a posilnia spoluprácu mimo akademickej obce, napr. s veľkými spoločnosťami či malými a strednými podnikmi.

V roku 2021 poskytnú akcie Marie Curie-Skłodowskej približne 822 miliónov eur na päť hlavných akcií pracovného programu:

1. Doktorandské siete MSCA – vykonávajú doktorandské programy zamerané na odbornú prípravu doktorandov v rámci akademickej obce a iných odvetví vrátane priemyslu a podnikov. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 402,95 milióna eur skončí 16. novembra 2021.
2. Postdoktorandské štipendiá MSCA – zvyšujú tvorivý a inovačný potenciál výskumných pracovníkov, ktorí získali titul PhD a chcú nadobudnúť nové zručnosti prostredníctvom pokročilej odbornej prípravy, medzinárodnej, interdisciplinárnej a medzisektorovej mobility. Finančné prostriedky budú k dispozícii výskumným pracovníkom, ktorí sú pripravení realizovať výskum na hraniciach poznania a inovatívne projekty v Európe a na celom svete, a to aj mimo akademickej obce. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 242 milióna eur skončí 12. októbra 2021.
3. Výmenné pobyty pracovníkov MSCA – rozvíjajú medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu udržateľnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom výmeny pracovníkov. Program pomáha premeniť nápady na inovatívne produkty, služby alebo procesy. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 72,5 milióna eur sa začína 7. októbra 2021 a skončí 9. marca 2022.
4. MSCA COFUND – táto akcia spolufinancuje nové alebo existujúce doktorandské programy a postdoktorandské štipendijné programy v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa s cieľom šíriť najlepšie postupy MSCA. To zahŕňa medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj medzinárodnú a medziodvetvovú mobilitu výskumných pracovníkov vo všetkých fázach ich kariéry. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 89 milióna eur sa začína 12. októbra 2021 a skončí 10. februára 2022.
5. MSCA a občania – približuje výskum študentom, rodinám a širokej verejnosti najmä prostredníctvom Európskej noci výskumníkov. Táto akcia zvyšuje povedomie o vplyve práce výskumných pracovníkov na život občanov, spoločnosť a hospodárstvo, a posilňuje verejné uznanie vedy a výskumu. Jej cieľom je takisto zvýšiť záujem mladých ľudí o kariéru vo výskume a vede. Výzva na rok 2022 s rozpočtom vo výške 15,5 milióna eur sa vzťahuje na ročníky 2022 a 2023 Európskej noci výskumníkov a začne sa 22. júna s uzávierkou 7. októbra 2021.

V rámci programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 budú akcie MSCA klásť väčší dôraz na medzisektorovú spoluprácu, najmä medzi akademickou obcou a podnikmi, ako aj na účinný dohľad a kariérne poradenstvo prostredníctvom nových usmernení MSCA týkajúcich sa dohľadu. Budú takisto podporovať udržateľné správanie, výskumné činnosti a riadenie v súlade s Európskou zelenou dohodou prostredníctvom zelenej charty MSCA.

Roaming: Vplyv pandémie

Z prieskumu verejnej mienky o využívaní roamingových služieb a dopade pandémie (agentúra Focus, máj 2021, vzorka 1000 občanov SR) vyplýva, že roamingové služby využívajú na Slovensku primárne ľudia s vysokoškolským vzdelaním, so stredným a vyšším príjmom, najmä zo západného Slovenska v mladšom a strednom produktívnom veku. Roaming využíva iba 42 % Slovákov, pričom 58 % ľudí tvrdí, že roaming nevyužíva vôbec.

Počas pandémie začalo intenzívnejšie roaming využívať viac seniorov a domácností s viacerými členmi, ale aj ľudia bez osobného príjmu. Celkovo ale možno povedať, že takmer dve tretiny ľudí využívali počas pandémie roaming rovnako ako pred ňou. Až 52 % používa svoj mobilný telefón v zahraničí rovnako, ako keď sú na Slovensku a 26 % z opýtaných ho využíva menej, pretože majú obavy a snažia sa predísť vysokým faktúram. Spolu až 44 % občanov SR nerozumie, čo znamená roaming v rámci EÚ, keďže podľa prieskumu si až 30 % si myslí, že ceny za mobilné služby sú rovnaké všade v zahraničí (nielen v EÚ) a 14 % uviedlo, že nevie, ako to je. Pomerne vysoké je povedomie o tom, že používanie mobilu v rámci EÚ je za rovnaké ceny ako na Slovensku - myslí si to až 73 % opýtaných, pričom 27 % o tom nevie alebo nevie, čo si má o tom myslieť. Až 73% Slovákov jednoznačne potvrdilo, že vedia o možnosti využiť mobilné služby v európskom zahraničí za domáce ceny

Súčasné pravidlá využívania roamingových služieb v európskom zahraničí za domáce ceny čoskoro vypršia a Európsky parlament pripravuje ich revíziu. Tieňovým spravodajcom parlamentu pre roaming je po prvý raz poslanec zo Slovenska - Robert Hajšel, člen výboru ITRE pre priemysel, výskum a energetiku. Napriek pandémií dlhodobo stúpa spotreba dát či už doma alebo počas pobytu v zahraničí a významný vplyv na správanie užívateľov majú aj dynamicky sa rozširujúce nové technológie a zavádzanie 5G sietí, je preto najvyšší čas pristúpiť k revízií pravidiel. Okrem predĺženia platnosti sa plánuje presadiť skvalitnenie poskytovaných služieb, bezplatné sprístupnenie všetkých dostupných núdzových liniek, odstránenie diskriminácie či väčšiu informovanosť občanov v rodnom jazyku počas pobytu v zahraničí o doplnkových linkách pri domácom násilí, ochrane maloletých, zdravotne znevýhodnených a zraniteľných osôb, ale aj informácie o epidemiologickej situácií a obmedzeniach. „Verím, že sa podarí aj zabrániť situáciám, ktoré u mnohých nastali pri nevedomom použití satelitnej siete a následnom šoku pri pohľade na účet po príchode z dovolenky. Diskutovanou je téma nastavenia poklesu tzv. stropov veľkoobchodných cien za dáta, kde napriek oprávneným očakávaniam verejnosti treba brať do úvahy aj fakt, že rapídne zníženie týchto cien automaticky neznamená, že sa to premietne do zníženia cien na účtoch občanov. Hľadáme preto vyhovujúci a udržateľný kompromis, ktorý pri postupnom znižovaní cien a s tým súvisiacim navyšovaním objemu dát, ktoré môžu ľudia použiť, nespôsobí nestabilitu na trhu a prípadné technické výpadky. Práve v prípade menších krajín, ako napríklad Slovensko, by to totiž mohlo spôsobiť aj spomalenie ďalších investícií do infraštruktúry a sietí ďalšej generácie", dodal R. Hajšel.

Keďže súčasné pravidlá čoskoro vypršia, čas nás tlačí a potrebujeme sa dohodnúť do konca roka. Rokovať budeme počas leta a verím, že od jesene začneme tzv. trialógy medzi nami ako zástupcami Európskeho parlamentu, Radou a Komisiou tak, aby naši občania mohli od ďalšieho leta plynule využívať voľné telefonovanie, sms a dáta v zahraničí bez obmedzení a v kvalitnejšej a dostupnejšej podobe.

 

 

Aktualizácie: Výhovorka on-line mítingu

Až 21 % zamestnancov predstiera inštaláciu aktualizácií zariadenia, len aby sa nemuseli zúčastniť on-line hovoru alebo stretnutia. Táto výhovorka je dostatočne vierohodná, keďže aktualizácie softvéru môžu reálne narušiť pracovný deň zamestnanca. Viac než jedna tretina (35 %) zamestnancov uviedla aktualizácie tiež ako dôvod meškania na on-line konferenčný hovor. 

Podľa novej štúdie spoločnosti Kaspersky, ktorá skúmala postoje a návyky zamestnancov k aktualizáciám zariadení, sa časté stretnutia veľakrát považovali za jednu z najnepríjemnejších aktivít kancelárskej rutiny. Prechod na prácu z domu a virtuálne schôdzky tomuto problému nepomohli, keďže ľudia pociťovali únavu z videohovorov a na konci pracovného dňa sa cítili ešte vyčerpanejší. Časť zamestnancov si však našla zámienku na vynechanie niektorých videokonferenčných hovorov – tvárili sa, že ich pracovné zariadenie je mimo prevádzky kvôli aktualizáciám. Ich kolegovia mohli uveriť tejto výhovorke, keďže sami zažívajú potrebu aktualizácie svojich zariadení. Okrem zmeškaných stretnutí, až 37 % zamestnancov stratilo časť svojej neuloženej práce alebo údajov, keď sa im po nainštalovaní aktualizácií reštartoval počítač alebo notebook.

Niektorí zamestnanci vnímajú výpadok ich zariadenia ako príležitosť na prokrastináciu, pričom 27 % respondentov pripúšťa, že si inštalovali aktualizácie, aby zámerne mrhali časom v práci. Avšak vo väčšine prípadov zamestnanci nie sú príliš nadšení, keď je ich práca prerušená aktualizáciou: 65 % vyjadrilo želanie, aby sa aktualizácia uskutočnila mimo pracovnej doby kvôli udržaniu ich produktivity. „Aktualizácie sa zvyčajne sťahujú počas pracovnej doby v tzv. tichom móde a neovplyvňujú pracovné povinnosti. Avšak na to, aby došlo k ich nasadeniu do systému, je potrebný reštart zariadenia. Niektoré pracovné povinnosti samozrejme nemožno odložiť, takže používateľ môže svoje zariadenie obvykle reštartovať v istom časovom rámci. Ako môžeme vidieť, niektorí ľudia takéto oznámenia buď nezachytia, alebo to jednoducho nechcú urobiť. Preto môže dôjsť k požadovanému reštartu v tom najnevhodnejšom okamihu – napríklad tesne pred dôležitým hovorom alebo keď máte rozpísaný dlhý e-mail”, komentuje Miroslav Kořen.

Aby aktualizácie vyhovovali zamestnancom aj správcom IT sietí:

1. Aktualizácie plánujte skôr ku koncu pracovného dňa, kedy sú zariadenia ešte stále zapnuté a môžu si sťahovať požadované aktualizácie, no zároveň je už obvykle v tej dobe aktivita zamestnancov nižšia.

2. Ak je to možné, použite funkciu Wake-on-LAN. Táto technológia umožňuje zapnutie pracovných zariadení cez sieť, takže aktualizácie je možné sťahovať aj mimo pracovnej doby.

3. Rozdeľte používateľov do viacerých skupín, vrátane testovacej skupiny. Aktualizujte ich potom jednu skupinu po druhej, aby IT oddelenie mohlo všetkým včas pomôcť, ak dôjde k nejakým problémom.

4. Informujte zamestnancov o funkcii „automatického ukladania“ (AutoSave), ktorá je dostupná v niektorých softvéroch na produktivitu práce – automaticky ukladá všetky zmeny v dokumentoch.

5. Nainštalujte riešenie ochrany koncových bodov s funkciami správy opráv. Technológie detekcie správania a prevencie pred zneužitím nedajú útočníkom možnosť využiť nezaplátané bezpečnostné chyby.

ÚRSO: Verejná konzultácia o výnimkách

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) otvára verejnú konzultáciu ku kritériám udeľovania výnimiek z nariadení Komisie (EÚ) týkajúcich sa požiadaviek pripojenia do prenosovej alebo distribučnej sústavy. Pripomienky v rámci verejnej konzultácie je možné posielať v termíne od 21.06.2021 do 12.07.2021 elektronicky: denisa.lanikova@urso.gov.sk alebo písomne na poštovú adresu úradu.

Úrad spúšťa verejnú konzultáciu k vytvoreným kritériám, ktoré je potrebné splniť v prípade podania žiadosti o udelenie výnimiek z uvedených nariadení v súlade s nariadeniami Komisie (EÚ) č. 2016/631 zo 14. apríla 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre požiadavky na pripojenie výrobcov elektriny do elektrizačnej sústavy, č. 2016/1388 zo 17. septembra 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy a č. 2016/1447 z 26. septembra 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o požiadavkách na pripojenie sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia a jednosmerne pripojených jednotiek parku zdrojov do elektrizačnej sústavy. 

Materiál na verejnú konzultáciu:

https://www.urso.gov.sk/kriteria-pre-udelovanie-vynimiek-z-nariadeni-komisie-eu-tykajucich-sa-poziadaviek-pripojenia-do-prenosovej-alebo-distribucnej-sustavy/

EU: Boj proti bezdomovectvu

Európske inštitúcie, vlády EÚ a občianska spoločnosť sa po prvýkrát zaviazali spolupracovať v boji proti bezdomovectvu v únii. Na konferencii na vysokej úrovni v Lisabone oznámili zriadenie Európskej platformy na boj proti bezdomovectvu s cieľom podnietiť dialóg, uľahčiť vzájomné učenie, zlepšiť dôkazovú základňu a monitorovanie a posilniť spoluprácu medzi všetkými aktérmi, ktorí sa usilujú bojovať proti bezdomovectvu.

Konferenciu na vysokej úrovni v Lisabone spoluorganizuje portugalské predsedníctvo Rady EÚ, Európska komisia a Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA). Účastníci konferencie podpísali „lisabonské vyhlásenie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu“, na základe ktorého sa daná platforma zriaďuje. Všetci sa zaviazali spolupracovať pod záštitou platformy a vykonávať opatrenia v rámci svojich príslušných právomocí. Zriadenie platformy je začiatkom procesu na dosiahnutie spoločného porozumenia, stanovenie záväzku a zabezpečenie konkrétneho pokroku v členských štátoch v boji proti bezdomovectvu. Prestavuje príležitosť nadviazať kontakt a spolupracovať s miestnymi aktérmi vrátane miest a poskytovateľov služieb. Všetci aktéri si tak budú môcť lepšie vymieňať znalosti a postupy a určiť efektívne a inovatívne prístupy, čo im umožní dosiahnuť pokrok pri odstránení bezdomovectva.

Ciele vyhlásenia:

• nikto nesmie spať na ulici z dôvodu nedostatku dostupného, bezpečného a vhodného núdzového ubytovania,
• nikto nesmie žiť v núdzovom alebo prechodnom ubytovaní dlhšie než je to nevyhnutné na úspešný prechod k trvalému bývaniu,
• nikoho nesmú prepustiť zo žiadneho zariadenia (napr. väzenia, nemocnice, zariadenia dlhodobej starostlivosti) bez ponuky vhodného ubytovania,
• pokiaľ to je možné, malo by sa zabrániť nútenému vysťahovaniu a nikto nesmie byť vysťahovaný bez toho, aby mu bola v prípade potreby poskytnutá pomoc pri hľadaní vhodného bývania;
• nikto nesmie byť diskriminovaný kvôli bezdomovectvu.

S cieľom podporiť inkluzívne politické opatrenia zamerané na boj proti bezdomovectvu sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ. Členské štáty budú investovať významnú časť svojich prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) na podporu sociálneho začlenenia a znižovania chudoby. Príležitosti na podporu investícií do sociálnej infraštruktúry vrátane sociálneho bývania poskytuje aj fond InvestEU. Nová platforma je takisto konkrétnym výsledkom akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Pomáha splniť obnovený záväzok inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov prijatý na májovom sociálnom samite v Porte, ktorého cieľom je podporiť silnú sociálnu Európu a spravodlivú a inkluzívnu obnovu po pandémii.