NKÚ: Slovensko nedokáže čerpať eurofondy

Čerpanie európskej finančnej pomoci je dlhodobo problematickou témou, na ktorú upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) pravidelne. V rámci programového obdobia 2014–2020 mohla Slovenská republika využiť 13,7 mld. eur, ale k záveru minulého roka sa podarilo vyčerpať len 39,7 % z alokovaných európskych financií (približne 5,5 mld. eur). V rámci platných pravidiel sa prostriedky z ukončeného sedemročného programového obdobia môžu postupne čerpať až do konca roku 2023. 

Napriek prijímaným opatreniam je Slovensko každý rok na konci rebríčka čerpania zo všetkých členských štátov Európskej únie. Do konca minulého roka sa naša krajina nedokázala dostať cez hranicu 40 % čerpaných prostriedkov. Doteraz najviac prostriedkov išlo tradične do oblasti dopravy, v ktorej sa už podarilo vyčerpať 2,16 mld. eur, čo však predstavuje iba 36 % z celkovej alokácie. Kontrahovanie bolo v rámci tohto programu na úrovni 80 % z celkovej alokácie. Vzhľadom na to, že v ostatných rokoch nastali pri dopravných projektoch vážne pozemkové, stavebnotechnické problémy, ako aj problémy pri verejnom obstarávaní, môžu nastať komplikácie, ktoré v konečnom dôsledku bude musieť riešiť vláda z národných, nie alokovaných európskych zdrojov. Kontrolóri poukazujú tiež na zvýšenie finančných opráv z titulu nezrovnalostí, ktoré sa dostali na úroveň 200 mil. eur. 

Nízka výška čerpania nie je dobrým signálom hlavne v období, kedy sú verejné rozpočty výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami spojenými s minimalizáciou dopadov celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal k 55 mld. eur a v porovnaní s rokom 2019 tak vzrástol o takmer 10 mld. eur. Slovenská republika sa napriek nepriaznivému vývoju stále drží uprostred členských krajín EÚ s dlhom 60,6 % HDP. Dlh na jedného obyvateľa Slovenska je už nad úrovňou 10.100 eur. Výšku celkového verejného dlhu najvýraznejšie ovplyvnili výdavky štátneho rozpočtu (23,5 mld. eur), ktoré boli v mimoriadne zložitom rozpočtovom roku o 7,8 mld. eur vyššie ako príjmy (15,7 mld. eur). Vládne výdavky 1,8 mld. eur, ktoré priamo súviseli s riešením mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 zahrňujú aj európske prostriedky využité na úhradu výdavkov podpornej schémy Prvá pomoc vo výške 251,9 mil. eur a na poskytovanie úverov pre podnikateľov v sume 83 mil. eur. Podľa Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) Slovensko v roku 2020 vynaložilo na boj proti koronavírusu 4,9 % HDP. V porovnaní s finančnou krízou z roku 2009 slovenská vláda vyčlenila na boj s pandémiou dvanásťnásobne viac verejných zdrojov. 

SR: Vývoj nezamestnanosti v máji

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku aktuálne ponúkajú vyše 70-tisíc voľných pracovných miest, čo je najviac od začiatku tohto roka. Miera evidovanej nezamestnanosti v máji t. r. dosiahla úroveň 7,92 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles o 0,08 p. b. Pokles zaznamenali aj počty nahlásených hromadných prepúšťaní. V porovnaní s obdobím január až máj roku 2020, je to v tomto roku menej o 34 v prípade počtu ohrozených pracovných miest ide o pokles o 3.462 osôb.

V máji t. r. si podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR našlo prácu celkom 13.354 uchádzačov o zamestnanie, čo je len o 282 osôb menej ako v roku 2019, kedy na Slovensku neplatili žiadne pandemické opatrenia. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o nárast o 3.689 osôb (9.665 osôb v máji 2020). Miera evidovanej nezamestnanosti 7,92 % znamená medzimesačný pokles o 0,08 p. b. (8,00 % v apríli 2021). Počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú pripravení ihneď nastúpiť do práce predstavuje 217.162 osôb (v porovnaní s aprílom ide o mierny pokles (o 0,97 %). Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie medzimesačne poklesla a v máji 2021 bola na úrovni 8,47 %. Úrady práce evidovali celkovo 232.229 ľudí bez práce. Z evidencie bolo vyradených celkom 16.435 uchádzačov o zamestnanie.

Pozitívny vývoj potvrdzuje aj rast voľných pracovných miest, ktorých je najviac od začiatku tohto roka. Ich počet dosiahol úroveň 71.096 miest. Je to o 4.411 pracovných miest viac ako v apríli 2021. Najviac voľných miest eviduje Bratislavský kraj - 21.152 miest (podiel 29,75 %), najmenej pracovných príležitostí má Košický kraj - 3.463 (podiel 4,87 %). Rovnako najviac pracovných miest od začiatku roka ponúkol mesiac máj aj pre absolventov, celkovo 32.414. Zamestnávatelia hľadajú najmä operátorov a montérov strojov a zariadení, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov.

EU: Posilnenie európskeho ombudsmana

Funkcia európskej ombudsmanky bude posilnená. Po niekoľkých rokoch prieťahov sa v máji 2021 na modernizácii štatútu európskeho ombudsmana dohodol Európsky parlament s členskými štátmi aj Európskou komisiou. Nové pravidlá by mali poslanci schváliť na plenárnom zasadnutí v dňoch 23.-24. júna t. r.

Európsky ombudsman/ka má za cieľ chrániť záujmy ľudí a vyšetrovať prípady, kedy existuje podozrenie, že inštitúcia alebo orgán EÚ konala v rozpore so zákonom alebo správnymi administratívnymi postupmi. Prípady sa môžu týkať administratívnych nezrovnalostí, diskriminácie, zneužitie právomoci alebo nečinnosti. Aktualizovaný štatút posilňuje právo ombudsmana konať nielen pri sťažnostiach, ale tiež vykonávať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, najmä v systémových alebo závažných prípadoch zlej správy zo strany inštitúcií EÚ. Ombudsmanka mohla už predtým konať z vlastnej iniciatívy, no nové pravidlá budú oveľa jasnejšie. Umožňujú napr. právo požadovať v priebehu vyšetrovania prístup k utajovaným informáciám EÚ. O zdieľanie informácií môžu byť takisto požiadané aj orgány členských štátov.

Európsky ombudsman je volený Európskym parlamentom na začiatku každého legislatívneho obdobia. V budúcnosti bude platiť, že kandidáti nesmú byť v predchádzajúcich dvoch rokoch členmi Európskeho parlamentu, Európskej rady, Európskej komisie alebo národnej vlády. Cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť nezávislosť ombudsmana. Osobitný postup pre rozhodovanie o štatúte európskeho ombudsmana stanovuje Lisabonská zmluva: pravidlá navrhuje Európsky parlament, ktorý musí pred konečným hlasovaním poslancov získať stanovisko Európskej komisie a súhlas Rady.

SR: Pôrody v roku 2019

Podľa aktuálnych štatistických údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2019 na Slovensku narodilo 57.087 živých detí. Väčšina z nich mala pôrodnú hmotnosť od 2.500 do 3.499 gramov. Takmer tretina rodičiek priviedla svoje dieťa na svet cisárskym rezom.

V slovenských zdravotníckych zariadeniach bolo v roku 2019 evidovaných 56.596 pôrodov, z toho 44,0 % (24.874) pripadalo na prvorodičky. Najvyšší počet pôrodov bol v Bratislavskom kraji (50,3 pôrodov na 1.000 žien v reprodukčnom veku daného kraja) a Prešovskom kraji (49,9/1.000). Oproti tomu najnižší počet bol v Nitrianskom kraji (38,8/1.000). Najpočetnejšie boli pôrody u 25 až 29-ročných rodičiek (91,0 pôrodov na 1.000 žien v danej vekovej skupine) a 30 až 34-ročných rodičiek (86,9/1.000). Pôrody vo vyššom veku sa týkali najmä žien z Bratislavského kraja. Pôrody v mladších vekových skupinách sa vyskytovali najmä u žien z Košického a Prešovského kraja.

Z celkového počtu 56 596 pôrodov išlo v 67,9 % prípadov (38.405 pôrodov) o spontánny pôrod a vo zvyšných 32,1 % (18.191) o operačný pôrod. K najčastejším operačným pôrodom patrili pôrody cisárskym rezom (16.741). V ďalších prípadoch bolo nutné pôrod ukončiť pomocou zvonu (1.214 pôrodov) a zriedkavo sa pri pôrode zvolila operačná metóda kliešťami (224) alebo extrakciou (12). Kým 58,4 % (9.771) zákrokov cisárskym rezom bolo indikovaných ešte pred pôrodom, 21,7 % (3.631) vyplynulo z akútnej situácie počas pôrodu a 19,9 % (3.339) z akútnej situácie pred pôrodom. Čím staršia bola rodička, tým vyššia bola pravdepodobnosť pôrodu operačnou metódou. Vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov rodilo týmto spôsobom 46,3 % žien a vo vekovej skupine 45 až 49 rokov to bolo 47,1% rodičiek.

S nízkou pôrodnou hmotnosťou do 2.500 g sa narodilo 4.275 novorodencov a naopak s vysokou pôrodnou hmotnosťou nad 4.500 g to bolo 551 detí. Až 91,9 % novorodencov (52.463) bolo po prepustení domov alebo po preklade na iné oddelenie vyživovaných materským mliekom.

SMB: Najviac sa podceňujú slabé heslá a školenia

Malé a stredne veľké spoločnosti (SMB) najviac podceňujú oblasť správy hesiel a školenia používateľov o kybernetickej bezpečnosti. S ohľadom na zvýšené aktivity hekerov by ale mali tejto téme venovať špeciálnu pozornosť a preveriť u svojich poskytovateľov riadených služieb možnosti ich zabezpečenia.

Fakt, že slabé heslá sú jedným z hlavných bezpečnostných problémov SMB firiem, potvrdzuje drvivá väčšina oslovených MSP partnerov v prieskume Zebra systems. Môže to byť jedným z dôsledkov toho, že firmy sa dnes venujú presunu iných oblastí bezpečnosti do služieb, ako napr. zálohovanie a ochrana emailov, a nemajú kapacitu riešiť napr. práve správu hesiel. Pritom na úrovni MSP poskytovateľov existujú silné nástroje, ktoré ponúkajú organizáciám vysokú úroveň bezpečnosti a zároveň komfort v prístupe do podnikových systémov.

Najzaujímavejšie údaje z prieskumu:

• V oblasti kybernetickej bezpečnosti podceňujú zákazníci najviac slabé heslá (95 %), školenia používateľov (73 %), nezabezpečené emaily (36 %), nechránené siete (32 %) a neaktualizované aplikácie (32 %).
• Do SaaS služieb presúvajú predovšetkým zálohovanie (65 %), ochranu emailov (60 %), s odstupom aj ochranu koncových bodov (15 %).
• V oblasti riadených služieb poskytujú MSP poskytovatelia predovšetkým služby správy serverov (76 %), kompletnú správu IT (76 %), monitoring a správu sietí (67 %), správu koncových zariadení (62 %) a správu emailov (61 %).