Aktuálne: Pokles e-commerce

Sektor e-commerce sa mení závratnou rýchlosťou a to, čo platilo pred mesiacom, dnes už nemusí byť pravdou. Podľa Heureka síce e-commerce na Slovensku v máji t. r. oproti minulému roku klesol až o 22 %, ale aj napriek poklesu išlo o silný mesiac. 

„Nesmieme zabúdať na to, že porovnávame prvý mesiac s plne otvorenými kamennými obchodmi s extrémne silným minulým rokom. Presun zákazníkov z e-shopov do kamenných obchodov sme očakávali. Dokonca už od oznámenia otvorenia kamenných obchodov sme videli, že zákazníci začali s nákupmi vyčkávať a nechávať ich až do offline sveta. Verím ale, že v kamenných obchodoch všetci nezostanú a postupne sa do e-shopov vrátia“, dodal Tomáš Braverman.

Tento rok sa v dôsledku extrémne chladného a nepriaznivého jarného počasia spomalil nástup popularity záhradkárskeho sortimentu. Avšak už v máji spolu s ortuťou v teplomere začal stúpať v e- shopoch aj záujem o záhradný nábytok, náradie, vybavenie na úpravu záhrady alebo grily. Chladná jar sa podpísala aj na nezvyčajnom raste dopytu po prípravkoch do solárií. Ľudia ich začali vyhľadávať ihneď po otvorení, dopĺňali hladiny vitamínu D a už sa pomaly chystali na letnú sezónu. V máji vzrástol záujem o opaľovacie prípravky až o 200 %. V e-shopoch už dlhodobo rastie záujem o elektrické grily a inak tomu nie je ani túto jar. Tento rok sú grily ešte populárnejšie ako v roku 2020. Heureka v porovnaní s rekordným minulým rokom zaznamenala aj tento rok medziročný rast predaja grilov na Slovensku až o 62 %. Medziročne sa grilom darí aj v Česku (+23 %), Chorvátsku (+24 %) a Maďarsku (+5 %), slabšie to je len v Slovinsku (-14 %). 

EU: 20 mld. eur na podporu obnovy Európy

Európska komisia v rámci prvej transakcie NextGenerationEU predajom desaťročného dlhopisu splatného 4. júla 2031 získala 20 mld. eur na financovanie zotavenia Európy z krízy spôsobenej koronavírusom. Ide o historicky najväčšiu emisiu inštitucionálnych dlhopisov v Európe, vôbec najväčšiu inštitucionálnu transakciu s jednou tranžou a najväčšiu sumu, ktorú EÚ získala v rámci jedinej transakcie.

Dlhopis vyvolal veľký záujem investorov, vďaka čomu boli zabezpečené priaznivé cenové podmienky. Nový 10-ročný dlhopis má nulový kupón (0 %) a dosiahol výnos z opätovnej ponuky (re-offer yield) vo výške 0,086 %, čo predstavuje rozpätie –2 bázické body na sadzbu mid-swap a ekvivalent 32,3 bázických bodov nad Bund s nulovým kupónom splatný 02/2031. Konečná kniha objednávok presiahla 142 mld. eur, dopyt po dlhopise teda viac ako sedemnásobne prevýšil ponuku. Spoločnými vedúcimi manažérmi boli spoločnosti BNP Paribas, DZ BANK, HSBC, IMI-Intesa Sanpaolo a Morgan Stanley. Spolumanažérmi boli Danske Bank a Santander.

Komisia očakáva, že do konca roka 2021 umiestni na trhoch dlhopisy vo výške približne 80 mld. eur a túto sumu doplní o výnosy z krátkodobých poukážok EÚ v súlade s plánom financovania uverejneným v júni 2021. Presná suma dlhopisov EÚ ako aj poukážok EÚ bude závisieť od konkrétnych potrieb financovania, ktoré Európska komisia stanoví na jeseň pri revízii svojho pôvodného odhadu. Vďaka týmto operáciám bude môcť postupne v druhom polroku financovať všetky plánované granty a pôžičky členským štátom v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj pokryť potreby politík EÚ, ktoré sú financované z programu NextGenerationEU.

NextGenerationEU je dočasný nástroj obnovy v objeme približne 800 mld. eur v bežných cenách na podporu obnovy Európy po pandémii koronavírusu a na pomoc pri budovaní zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy. Na financovanie NextGenerationEU si Európska komisia v období do roku 2026 postupne požičia v mene EÚ na kapitálových trhoch sumu približne 800 mld. eur. Z toho 407,5 mld. eur na granty (v rámci Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ďalších rozpočtových programov EÚ); a 386 mld. eur bude alokovaných na úvery. Na získanie tejto sumy si Komisia na finančných trhov požičia prostriedky približne v priemernej výške 150 mld. eur ročne.

SR: Rozdielny dopad koronakrízy

Za vlaňajšok a počas tohto roku, kedy finančnú situáciu ovplyvnila pandémia, podľa najnovšieho prieskumu štyrom z desiatich Slovákov z usporených peňazí ubudlo, štvrtine dokonca výrazne. Na druhej strane zatvorené obchody či obmedzené služby priniesli pätine opýtaných zvýšenie rodinných úspor aj o tisícky eur. 

Podľa prieskumu pre Home Credit (začiatok júna 2021, agentúra STEM/MARK) niektorých postihla koronakríza výrazne, ďalších o niečo menej, no našli sa aj takí, ktorým sa počas nej darilo viac ako pred ňou. Predovšetkým počas vlaňajšku prišli niektorí Slováci pre pandémiu o zamestnanie,  viacerí sa museli na niekoľko mesiacov uskromniť a žiť zo znížených príjmov či z úspor. Prejavilo sa to aj na finančnej kondícii rodín. Polovica slovenských domácností má našetrených menej než jeden ich mesačný príjem. Naopak, viac ako tri mesačné príjmy má k dispozícii približne štvrtina. Ak sa na to pozrieme v konkrétnych sumách, tretina ľudí má k dispozícii maximálne 400 eur. Šiesti z desiatich majú do dvoch tisíc eur. Je tu však aj skupina oveľa bonitnejších – 14 percent opýtaných má našetrených vyše 12 tisíc eur.

Zníženie úspor domácností od začiatku roku 2020 doteraz deklarovalo 42 percent opýtaných, výrazné zníženie až štvrtina. „Približne traja z desiatich Slovákov ostali vo výške našetrených peňazí zhruba na tom istom ako boli predtým, no našlo sa aj päť percent takých, ktorí si počas koronakrízy výrazne pomohli a značne si navýšili svoje úspory“, približuje analytik Jaroslav Ondrušek. Dve tretiny Slovákov prišli o svoje úspory do sumy 800 eur, no boli aj takí, ktorí stratili oveľa viac. Až 16 percent opýtaných uviedlo, že im z úspor ubudlo najmenej 3.200 eur. Na druhej strane medzi tými, ktorí si počas koronakrízy finančne polepšili, dominovali takí, ktorým pribudlo do 400 eur (41 %). „Čo je zaujímavé, dvaja z desiatich ľudí, ktorým sa v sporení darilo, deklarovalo zvýšenie rodinných úspor o viac ako 4 000 eur“, doplnil Jaroslav Ondrušek.

Na čom Slováci ušetrili najviac? Ľudia, ktorí si napriek koronakríze zvýšili svoje úspory, v prieskume najčastejšie uvádzali, že za tým boli predovšetkým zavreté kamenné prevádzky obchodov a nefungujúce, inak nimi často využívané služby, pre obmedzenia spôsobené obavami zo šírenia koronavírusu. Jednoducho nemali kde míňať zarobené peniaze. Okrem vyššie spomenutých dôvodov to boli následne ďalšie faktory, ako zvýšenie mesačného príjmu, dedičstvo, predaj majetku, peniaze zo sporenia a investícií, ale aj zníženie výšky splátok úverov.

On-line: Influencerov sledujeme zo zvedavosti

Influencerov a známe osobnosti na sociálnych sieťach sledujú internetoví Slováci naprieč generáciami. Najčastejším dôvodom je číra zvedavosť, ďalej vyjadrenia osobnosti na témy, o ktoré sa respondenti zaujímajú. Tretina Slovákov aktívnych na internete si na základe podnetu z profilu sledovaných osobností vyhľadala viac informácií o spomínanej téme, necelá štvrtina vyskúšala alebo zakúpila niektorý influencerom spomínaný výrobok. Rovnaký podiel respondentov si vyhľadalo o propagovanom produkte viac informácií.

Na základe výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (on-line zber dát, 500 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela) až 67 % internetových Slovákov sleduje influencerov alebo známe osobnosti na niektorom zo svojich profilov na sociálnych sieťach: najčastejšie na Facebooku (56 %), YouTube (40 %) a Instagrame (37 %). Zatiaľčo najmladšia opytovaná generácia (15 až 24 rokov) sleduje influencerov predovšetkým na Instagrame a YouTube (s veľkým náskokom oproti ostatným skupinám), staršie vekové skupiny tak robia najviac na Facebooku. Až s veľkým odstupom sa o štvrté miesto delia siete Pinterest a TikTok: zhodne tu 8 % sleduje nejakých influencerov, pričom TikTok je takto využívaný opäť častejšie mladšími respondentami. Na piatom mieste je Twitter – aj ten je ako platforma ku sledovaniu známych osobností podstatne zaujímavejší pre najmladšiu vekovú skupinu. S rastúcim vekom zároveň stúpa počet ľudí, ktorí žiadne vplyvné osobnosti na sociálnych sieťach nesledujú. Z hľadiska vzdelania je najvyššie (42 %) zastúpenie tých, ktorí žiadne známe osobnosti nesledujú (aj keď majú účty na sociálnych sieťach), medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.

Ako dôvod, prečo tieto osobnosti sledujú, respondenti najčastejšie uvádzali zvedavosť (45 %) – čo vo väčšej miere platí pre mužov (51 % vz. 39 % žien), ďalej že sa vyjadrujú k témam, o ktoré sa sami respondenti zaujímajú (41 %), alebo že sa im páčia fotky, ktoré títo influenceri zdieľajú (38 %), 36 % taktiež uviedlo, že sú ich príspevky inšpiratívne – to je vo väčšej miere dôvodom skôr pre ženy (41 % ženy, 30 % muži) a mladšie vekové kategórie. Pokiaľ ide o aktivity, ktoré Slováci pohybujúci sa na internete už niekedy vykonali na základe podnetu z profilu sledovaných osobností, medzi najčastejšie patrí vyhľadávanie informácií o téme spomínanej v príspevku (32 %), ďalších 23 % vyskúšalo alebo si zakúpilo niektorý zo spomínaných produktov a rovnako tak 23 % si o tomto produkte vyhľadalo viac informácií. Ako pri vyskúšaní produktu, tak aj pri vyhľadávaní informácií o výrobkoch platí, že sa k nim častejšie uchyľujú ženy a napokon 28 % opýtaných na základe podnetu od influencera neurobilo nič.

Čo nám na aktivitách influencerov prekáža? Na príspevkoch influencerov Slovákom, ktorí niekoho na sociálnych sieťach sledujú, najviac vadí, keď sú príliš silené a neúprimné (41 %). S týmto sa vo väčšej miere stotožňujú ženy (48 % ženy, 34 % muži). Ruku v ruke s tým idú aj príliš upravované a retušované fotky (34 %), ktoré vadia opäť predovšetkým ženám (40 % ženy, 28 % muži). Respondentom (34 %) sa taktiež nepáči, keď je veľa po sebe nasledujúcich príspevkov sponzorovaných a 32 % prekáža, ak v príspevkoch nie je riadne označená reklama. Najmenší problém majú internetoví Slováci s tým, keď je v príspevku veľa textu a keď influenceri zverejňujú veľký počet príspevkov v krátkom čase (rovnako po 17 %). Pätine respondentov však zatiaľ na profiloch známych osobností nič nevadilo.

V rámci výskumu sa respondentov taktiež pýtali, či zaregistrovali anketu SOWA (Social Awards Slovakia) a či v tejto ankete hlasovali za svoje obľúbené osobnosti: 57 % odpovedalo, že si túto anketu vôbec nevšimlo. 30 % síce anketu zaregistrovalo, ale nehlasovalo, a 8 % hlasovať nestihlo. Z respondentov výskumu v tohtoročnej ankete SOWA hlasovalo 5 %.

Aktuálne: Inflácia prekročila 2 %

Medziročný rast cien tovarov a služieb na Slovensku v máji t. r. výrazne zrýchlil a dosiahol úroveň 2,2 %. Rast cien postupne zosilňuje už od februára t. r. Pod vyššiu medziročnú infláciu sa podpísali hlavne drahšie pohonné látky a tiež zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. V medzimesačnom porovnaní, teda oproti aprílu, taktiež zaznamenávame zdražovanie, keďže ceny sa zvýšili o 0,8 %. Tento rast ovplyvnili hlave vyššie ceny potravín.

Čo nás vychádza drahšie a čo lacnejšie? Podľa analytičky Jany Glasovej v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška najrýchlejšie rástli ceny v doprave (až o 10,7 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Za benzín zaplatíme aktuálne o 20 až 25 % viac ako pred rokom. Druhý najväčší rast dosiahol v máji alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 7,7 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. Lacnejšie ako v rovnakom období vlaňajška nás v máji vychádzali jedine potraviny (o -0,8 %.) Tie sú medziročne nižšie v dôsledku bázického efektu, keďže v úvode minulého roka potraviny výrazne zdražovali. Bolo to dané aj “vytváraním zásob” zo strany spotrebiteľov po vypuknutí prvej vlny pandémie. Efekt medziročne lacnejších potravín ale bude len dočasný. Na mesačnej báze totiž ceny potravín už istú dobu rastú a v máji oproti aprílu sa zvýšili až o 1,6 %. Najvýraznejšie zdražovalo ovocie a zelenina, vyššie ceny ale zaznamenali aj obilniny a pečivo a tiež mäso. V predchádzajúcich mesiacoch sme menej platili aj za bývanie a energie, ale tieto ceny už v máji t. r. medziročne stagnovali. V mesačnom porovnaní sa dokonca zvýšili, čo bolo dané drahším stavebným materiálom a vyššími cenami za údržbu a opravy. Ceny energií sa nemenili.

Očakáva sa, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo. Smerom nahor ju budú tlačiť hlavne vyššie ceny benzínu a pridá sa aj zdražovanie potravín. Za celý tento rok sa očakáva priemerná inflácia na úrovni 1,7 %. A ako sa budú vyvíjať ceny potravín? Svetové ceny potravín vzrástli v máji 12. mesiac po sebe a dosiahli najrýchlejší rast za posledných takmer 10 rokov. Vyplynulo to z indexu cien potravín podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Podľa tohto indexu boli v máji ceny obilnín medziročne vyššie až o 37 %, hlavne v dôsledku prudkého zdraženia kukurice. Tohtoročná globálna produkcia obilnín by ale mala byť mierne vyššia ako vlani. Smerom nahor ale na komoditnom trhu mieria aj ceny rastlinných olejov, cukru, mäsa a mlieka. Vzhľadom na vývoj agrokomodít vo svete sa predpokladá, že ceny potravín budú rásť aj v našich obchodoch. Môžeme pritom identifikovať tri hlavné faktory, ktoré budú podporovať rast cien potravín. Tým najdôležitejším sú rastúce ceny agrokomodít na svetovom trhu. Druhým faktorom je drahšia ropa, ktorá zvyšuje prepravné náklady. No a do tretice je to pandémia, ktorá v niektorých krajinách (Brazília, severná Amerika, ale aj Ázia) obmedzila produkciu kvôli protipandemickým opatreniam, karanténe a nedostatku pracovnej sily. Rastúci dopyt z Číny po bravčovom mäse z Európy povedie k tomu, že ceny bravčového pôjdu nahor. Čína totiž vo veľkom nakupuje bravčové mäso z Európy, keďže v Ázii vznikli obavy zo šírenia nových kmeňov moru ošípaných. Zdražovanie sa zrejme prejaví aj pri kuracom mäse a vajíčkach, pod čo sa podpisuje aj vtáčia chrípka. Smerom nahor sú ceny mäsa tlačené aj zvyšujúcimi sa cenami obilnín, keďže tie sa používajú na kŕmenie zvierat. Zvyšovať sa budú aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to hlavne kvôli drahším obilninám. V druhom polroku bude ceny potravín ovplyvňovať nová úroda, a to nielen tá naša, ale aj svetová. Pokiaľ bude dobrá, bude tlačiť ceny nadol. Naši ovocinári očakávajú, že sa tento rok budeme tešiť hlavne z úrody marhúľ, čerešní a jahôd, ale aj hrachu. Pomohol im hlavne dostatok zrážok počas jarných mesiacov. Výdatné dažde v apríli a máji ale naopak potrápili poľnohospodárov pestujúcich obilniny, ktorým premočená pôda neprospieva. Horšia bude teda možno úroda sóje či kukurice.