EU: 22 miliárd eur pre nové európske partnerstvá

Cieľom 11 nových partnerstiev Európskej  komisie so zástupcami odvetvia priemyslu je podporiť investície do výskumu a inovácií, riešiť hlavné výzvy v oblasti klímy a udržateľnosti a urobiť z Európy prvú klimaticky neutrálnu ekonomiku v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Partnerstvá majú zároveň prispievať k Európskemu digitálnemu desaťročiu – ambíciám EÚ v oblasti digitálnych technológií na najbližších desať rokov, ktoré je „dvojičkou“ zelenej a digitálnej transformácie. Na svoju činnosť získajú viac ako 8 miliárd eur z programu Horizont Európa – nového programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Celkové záväzky, vrátane záväzkov od súkromných partnerov a členských štátov, dosiahnu približne 22 miliárd eur.

Vďaka týmto finančným prostriedkom bude možné presadzovať celoplošné inovačné riešenia napr. zvládnuť emisie z energeticky náročných a ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako sú lodná doprava a výroba ocele, a zároveň vyvíjať a zavádzať vysokovýkonné batérie, udržateľné palivá, nástroje umelej inteligencie, dátové technológie, robotika a iné. Spojením úsilia, úsilia, zdrojov a investícií v rámci partnerstiev prinesie aj rozsiahle dlhodobé pozitívne vplyvy, zvýši európsku konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu a vytvorí pracovné miesta a rast.

Ide o týchto jedenásť partnerstiev:

1. Európske partnerstvo pre európsky cloud pre otvorenú vedu. Jeho cieľom je do roku 2030 zaviesť a skonsolidovať otvorené, dôveryhodné virtuálne prostredie, ktoré umožní 2 miliónom európskych výskumníkov uchovávať, zdieľať a opätovne využívať výskumné údaje naprieč hranicami a vednými disciplínami.
2. Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, dáta a robotiku. Snahou je ponúknuť Európe čo najviac výhod z umelej inteligencie (AI), dát a robotiky, preto bude toto partnerstvo podporovať inovácie, zavádzanie a využívanie týchto technológií v prospech občanov i podnikov.
3. Európske partnerstvo pre fotoniku (svetelné technológie). Cieľom je urýchliť fotonické inovácie, zabezpečiť technologickú suverenitu Európy, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporiť prosperitu a tvorbu dlhodobých pracovných miest.
4. Európske partnerstvo pre ekologickú oceľ – výroba nízkouhlíkovej ocele. Pôjde o podporu EÚ v jej úsilí stať sa lídrom v transformácii oceliarskeho priemyslu na uhlíkovo neutrálny priemysel, ktorá bude katalyzátorom aj pre ďalšie strategické odvetvia.
5. Európske partnerstvo „Made in Europe“ bude hnacou silou pri dosahovaní vedúceho postavenia Európy v oblasti udržateľnej výroby dodržiavaním zásad obehového hospodárstva (žiadny odpad a iné), digitálnej transformácie a klimaticky neutrálnej výroby.
6. Európske partnerstvo „Processes4Planet“. Zámerom je urobiť z európskeho spracovateľského odvetvia celosvetový príklad dosahovania cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 so silným dôrazom na nízkouhlíkové technológie, obehovosť vrátane centier obehového hospodárstva a konkurencieschopnosti.
7. Európske partnerstvo pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí („Built4People“). Cieľom sú kvalitné, nízkouhlíkové, energeticky a zdrojovo efektívne zastavané prostredia ako napr. budovy, infraštruktúra a iné, ktoré podporia prechod k udržateľnosti.
8. Európske partnerstvo v oblasti cestnej dopravy s nulovými emisiami („2Zero“). Jeho cieľom je systematicky urýchliť rozvoj dopravy s nulovými emisiami a podporovať klimaticky neutrálny a ekologický systém cestnej dopravy.
9. Európske partnerstvo pre kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Zámerom je urýchliť zavádzanie inovačných, kooperatívnych, prepojených a automatizovaných technológií a služieb mobility.
10. Európske partnerstvo pre batérie: na ceste ku konkurencieschopnému európskemu hodnotovému reťazcu s batériami. Cieľom je podporiť rozvoj špičkového výskumného a inovačného ekosystému v oblasti batérií a podporovať vedúce postavenie európskeho priemyslu v dizajne a výrobe batérií pre ďalšiu generáciu fixných i mobilných aplikácií.
11. Európske partnerstvo v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami. Cieľom je urobiť z EÚ lídra v transformácii námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy v snahe odstrániť všetky škodlivé environmentálne emisie (vrátane skleníkových plynov, látok znečisťujúcich vodu a ovzdušie) využitím inovačných technológií a možností prevádzky a túto transformáciu čo najviac urýchliť.

Dovolenka: Obavy cestovať do zahraničia

Tohtoročnú letnú dovolenku plánuje vyše 60 % Slovákov, najčastejšie zrejme na Slovensku. Viacerí dovolenkári si minulé leto COVID doniesli ako nechcený suvenír, aj preto viac ako štvrtina slovenskej populácie (28 %) má aj tento rok výrazné obavy dovolenkovať v zahraničí. Mierne obavy cestovať do zahraničia má 42 % slovenskej populácie. Žiadne obavy vycestovať v lete mimo Slovenska nemá 30 % obyvateľov Slovenska.

Ako ďalej vyplynulo z prieskumu agentúry Go4insight (1.000 respondentov vo veku 15-79 rokov, prelom mája a júna 2021) v porovnaní s minulým rokom sme podstatne väčší optimisti. Minulé leto malo obavy cestovať do zahraničia až päť šestín obyvateľstva. Nie je prekvapením, že cestovania za hranice sa najviac obávajú tí najstarší. Medzi ľuďmi nad 60 rokov je až polovica takých, čo majú veľké obavy a zároveň len pätina tých, ktorí sa neobávajú cestovať do zahraničia vôbec. Čím je človek mladší, tým obavy z cestovania mimo Slovenska klesajú a zároveň rastie skupina tých, čo sa neobávajú vôbec. Zároveň platí, že muži sa letných dovoleniek v zahraničí obávajú výraznej menej ako ženy.

Tesne pred tohtoročnou letnou sezónou (prelom mája a júna 2021) nejakú letnú dovolenku plánovalo až 61 % obyvateľov Slovenska. Tento podiel je vyšší ako v období pred pandémiou a porovnateľný so situáciou minulý rok. Neistota okolo cestovania do niektorých destinácií, nutnosť karantény pri návrate, situácia s COVID pasmi a stále sa meniace pravidlá týkajúce sa cestovania spôsobili, že mnohí ľudia ešte svoju dovolenku zorganizovanú nemajú, hoci na ňu plánujú ísť. Objednanú alebo zaplatenú dovolenku malo začiatkom leta necelých 10 % populácie, teda len šestina tých, ktorí letnú dovolenku tento rok plánujú. Konkrétnejšie plány, ako strávia tohtoročné leto má ďalších 14% Slovákov. Najvyšší podiel je však tých, ktorí na letnú dovolenku plánujú ísť, ale ešte si ju ani nestihli nijak zorganizovať ani hlbšie premyslieť (takmer 40%). Ľudia si tento rok rozhodovanie o svojej dovolenke nechávajú na poslednú chvíľu. V súvislosti s optimistickým vývojom v oblasti cestovania a postupným uvoľňovaním opatrení v posledných dňoch je však možné, že slovenskí dovolenkári sa môžu rozhodnúť vycestovať do zahraničia vo vyššej miere, ako bolo deklarované na prelome mája a júna.

Na Slovensku plánuje stráviť svoju letnú dovolenku 43 % obyvateľov Slovenska. Sú to približne dve tretiny tých, čo nejakú dovolenku cez leto plánujú. Domácu dovolenku tak plánuje násobne viac obyvateľov Slovenska, ako tomu bolo v období pred svetovou pandémiou. Zo zahraničných destinácií sa najviac obyvateľov Slovenska chystá toto leto cestovať do Chorvátska (až 10%). Je to stále výrazne menej, ako tomu bolo pred pandémiou, ale zároveň takmer dva krát toľko ako minulý rok. Nárast v porovnaní s minulým rokom zaznamenajú tento rok aj bližšie prímorské destinácie ako Taliansko, Grécko alebo Bulharsko. Aj v prípade týchto krajín však počty slovenských dovolenkárov budú výrazne nižšie ako v rokoch pred pandémiou. Do susedného Česka sa cez leto chystá pozrieť 6% Slovákov, Česko sa tak pre Slovákov stane druhou najnavštevovanejšou zahraničnou destináciou tohto leta. Do Maďarska má cez leto namierených 2% obyvateľov, mimo Európu len 1% obyvateľov.

 

Dovolenka: Dôvod na pôžičku?

Slováci si na dovolenku spravidla nepožičiavajú – buď ju financujú z úspor či bežných výdavkov, alebo nikam necestujú. Podľa prieskumu pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) si niekedy na dovolenku požičalo viac než 5 % slovenských domácností. Tri pätiny z týchto pôžičiek tvorili sumy vyššie než 400 eur.

Na dovolenku si požičiavajú skôr muži. Podiel tých, ktorí si berú pôžičku na dovolenku, sa príliš nemení s vekom ani vzdelaním. Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú páry v partnerskom súžití s dvomi deťmi (viac než 9 % takýchto rodín) a to rovno spravidla sumu vyššiu než 400 eur. „Veľmi nízky podiel osôb, ktoré si požičiavajú peniaze na letnú dovolenku pozorujeme v našich prieskumoch už niekoľko rokov v rade. Zatiaľčo v roku 2018 by si pôžičku na dovolenku vzali len 3 % z opýtaných domácností, v roku 2019 považovali dovolenku za rozumný dôvod na pôžičku len 2 % mladých ľudí do 30 rokov. Z toho vyplýva, že ak Slováci na dovolenku nemajú nasporené alebo ju nemôžu financovať spolu s bežnými výdavkami, zostanú doma, prípadne zvolia lacnejšiu alternatívu", uviedla Jaroslava Palendalová.

Na dovolenku si požičiavajú častejšie ľudia, ktorí pracujú na zmluvu o dielo či dohodu o vykonaní práce (viac než 8 %) a zamestnanci so zmluvou na dobu neurčitú (viac než 7 %). Zo zamestnancov potom tí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a lesníctve (viac než 11 %) a v priemysle a stavebníctve (necelých 9 %). Pôžičky na účely dovolenky si neberú pracovníci v odbore IT a financií, ani podnikatelia a živnostníci. Menšiu náklonnosť k pôžičkám na dovolenku majú dôchodcovia a študenti. „Ako veľmi problematické vidím naše zistenie, že na dovolenku si často požičiavajú ľudia, ktorí majú ďalšie pôžičky či úvery, pričom niektoré z nich už teraz nedokážu splácať. Každý si samozrejme zaslúži odpočinok na dovolenke, ale obstarať si ju v takejto situácii na dlh je naozaj nerozumné, zvlášť ak hrozí značné riziko, že pôžička na dovolenku sa pridá k ďalším nesplateným dlhom, ktorých kumulácia vedie do dlhovej pasce. Ak sa niekto predsa len ocitne v takejto situácii, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohlaď na vlastné finančné možnosti“, dodala Jaroslava Palendalová.

EU: Prieskum v oblasti internetu vecí

Európska komisia uverejnila predbežné výsledky odvetvového prieskumu hospodárskej súťaže na trhoch internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby v Európskej únii. Predbežná správa potvrdzuje rýchly rast týchto trhov, ale poukazuje aj na potenciálne obavy respondentov v rámci odvetvového prieskumu.

Odvetvový prieskum v oblasti internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, sa začal 16. júla 2020 v rámci digitálnej stratégie Európskej komisie v nadväznosti na jej oznámenie Formovanie digitálnej budúcnosti Európy. Počas prieskumu komisia zhromaždila informácie od viac než 200 spoločností rôznych veľkostí pôsobiacich na trhoch internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, z rôznych častí Európy, Ázie a Spojených štátov amerických. Okrem toho tieto spoločnosti poskytli komisii vyše 1.000 dohôd. 

Hlavné zistenia predbežnej správy

Zistenia predbežnej správy o odvetvovom prieskume v oblasti internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, sa vzťahujú na: 

1. Charakteristiky internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby: V predbežnej správe sa uvádza, že hoci je internet vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, relatívne novou oblasťou, rýchlo rastie a stáva sa čoraz viac súčasťou nášho každodenného života. Okrem toho existuje trend zvyšovania dostupnosti a šírenia hlasových asistentov ako používateľských rozhraní umožňujúcich interakciu s rôznymi inteligentnými zariadeniami a internetom vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby.

2. Aspekty hospodárskej súťaže na trhoch internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby: Väčšina respondentov odvetvového prieskumu uvádza náklady na investície do technológií a konkurenčnú situáciu ako hlavné prekážky vstupu alebo expanzie v tomto sektore. Podľa odpovedí sú investičné náklady na technológie mimoriadne vysoké na trhu s hlasovými asistentmi. Pokiaľ ide o konkurenčnú situáciu, veľký počet respondentov uviedol ťažkosti s konkurovaním vertikálne integrovaným spoločnostiam, ktoré si vybudovali svoje vlastné ekosystémy v sektore internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, ako aj mimo neho (napríklad Google, Amazon alebo Apple). Keďže títo hráči poskytujú najbežnejšie operačné systémy inteligentných a mobilných zariadení, ako aj najrozšírenejších hlasových asistentov, práve oni určujú procesy integrácie inteligentných zariadení a služieb do systému internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby.

3. Hlavné oblasti potenciálnych obáv v súvislosti so súčasným fungovaním trhov internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, ako aj v súvislosti s výhľadom do budúcnosti:

• Respondenti vyjadrili obavy týkajúce sa určitých praktík v oblasti exkluzivity a viazania v súvislosti s hlasovými asistentmi, ako aj praktík obmedzujúcich možnosť využívať rôznych hlasových asistentov na tom istom inteligentnom zariadení. 
• V predbežnej správe sa uvádza niekoľko potenciálnych obáv, ktoré respondenti vyjadrili v súvislosti s postavením hlasových asistentov a operačných systémov inteligentných zariadení ako sprostredkovateľov medzi používateľmi na jednej strane a inteligentnými zariadeniami alebo internetom vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby, na strane druhej. Toto postavenie im spolu s ich kľúčovou úlohou pri tvorbe a získavaní údajov umožní vykonávať kontrolu nad užívateľskými vzťahmi. V tejto súvislosti respondenti vyjadrili obavy aj v súvislosti s objaviteľnosťou a viditeľnosťou svojich spotrebiteľských služieb v oblasti internetu vecí.
• Je zrejmé, že poskytovatelia operačných systémov inteligentných zariadení a hlasových asistentov majú rozsiahly prístup k údajom vrátane informácií o interakciách používateľov s inteligentnými zariadeniami a internetom vecí tretích strán, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby. Respondenti odvetvového prieskumu sa domnievajú, že tento prístup k veľkým množstvám údajov a ich akumulácia by nielenže poskytli poskytovateľom hlasových asistentov výhody v súvislosti so zlepšením všeobecne použiteľných hlasových asistentov a s ich pozíciou na trhu, ale zároveň by im umožnili ľahšie využiť pákový efekt, pokiaľ ide o susedné trhy.
• Podľa respondentov vyvoláva prevaha proprietárnej technológie, ktorá niekedy vedie k vytvoreniu „de facto noriem“, spolu s fragmentáciou technológií a nedostatkom spoločných noriem obavy v súvislosti s nedostatočnou interoperabilitou v sektore internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby. Konkrétne sa uvádza, že niekoľko poskytovateľov hlasových asistentov a operačných systémov jednostranne kontroluje procesy interoperability a integrácie a že sú schopní obmedziť funkcie inteligentných zariadení a internetu vecí tretích strán, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby, nie však seba samých.

Predbežná správa o zisteniach odvetvového prieskumu je teraz predmetom verejnej konzultácie, a to do 1. septembra 2021. Komisia plánuje uverejniť záverečnú správu v prvom polroku 2022. Zistenia tohto odvetvového prieskumu môžu tiež prispieť k prebiehajúcej legislatívnej diskusii o návrhu aktu o digitálnych trhoch.

SR: Zamestnanosť a mzda v apríli 2021

Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) sa zamestnanosť na Slovensku v apríli 2021 medziročne zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach a vo vybraných trhových službách. Rast mzdy bol najvýraznejší v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, dosiahnutá mzda však v týchto odvetviach bola najnižšia.

Zamestnanosť na Slovensku sa v apríli 2021 v porovnaní s aprílom 2020 podľa ŠÚ SR zvýšila iba v informačných a komunikačných činnostiach o 3,4 % a vo vybraných trhových službách o 2,4 %. Naopak najviac sa znížila v ubytovaní o 19,7 % a pokles nad 10 % bol aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 12,2 %). Klesla aj v stavebníctve o 5,1 %, veľkoobchode o 4,7 %, maloobchode o 4,5 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,3 %, priemysle o 3 % a v doprave a skladovaní o 1,6 %.

Rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v apríli t. r. bol takmer vo všetkých odvetviach dvojciferný, v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev dokonca presiahol 20 %, dosiahnutá mzda však bola v týchto odvetviach najnižšia. Najväčší medziročný nárast priemernej nominálnej mesačnej mesačná mzdy bol v apríli 2021 v ubytovaní o 28,9 % (dosiahla 700 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 21,1 % (557 eur). Nad 10 % sa zvýšila v priemysle, vzrástla o 16,6 % (1.263 eur), doprave a skladovaní o 14,7 % (1.097 eur), veľkoobchode o 13,7 % (1.153 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 12,2 % (1.101 eur), maloobchode o 11,7 % (848 eur), stavebníctve o 10,9 % (801 eur), vybraných trhových službách o 10,7 % (1.106 eur). Najpomalší rast bol v informačných a komunikačných činnostiach o 9,8 %, úroveň dosiahnutej mzdy však bola najvyššia (2.189 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda v apríli 2021 oproti aprílu 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 26,9 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 19,2 %. Dvojciferný rast bol aj v priemysle o 14,8 %, doprave a skladovaní o 12,9 %, veľkoobchode o 11,9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 10,4 %. Zvýšila sa aj v maloobchode o 9,9 %, stavebníctve o 9,2 %, vybraných trhových službách o 9 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 8,1 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7 %, stavebníctve o 6,3 %, priemysle o 6,1 %, veľkoobchode o 4,8 %, informačných a komunikačných činnostiach o 3,9 %, maloobchode o 3,5 % a v doprave a skladovaní o 3,3 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,4 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,6 %. V ubytovaní klesla o 6,6 %.

V priemere za štyri mesiace roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,7 %. Klesla v ubytovaní o 21,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13,5 %, stavebníctve o 8,2 %, veľkoobchode o 6,4 %, maloobchode o 4,7 %, priemysle o 4,6 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4 %, doprave a skladovaní o 3,4 % a vo vybraných trhových službách o 0,4 %. Mzda sa zvýšila vo vybraných trhových službách o 8,2 % (1.107 eur), stavebníctve o 7,5 % (777 eur), priemysle o 7,3 % (1.211 eur), veľkoobchode o 6 % (1.114 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 5 % (2.128 eur), maloobchode o 4,6 % (819 eur), doprave a skladovaní o 4,4 % (1.046 eur), a v predaji a oprave motorových vozidiel o 3,5 % (1.066 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,7 % (538 eur). Znížila sa len v ubytovaní o 5,6 % (676 eur).