SR: Priemyselná výroba

V apríli podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR priemyselná produkcia na Slovensku medziročne vzrástla až o 69 %. Stále ale nedosiahla predkrízovú úroveň a výroba je slabšia.  K pozitívnemu výsledku priemyslu samozrejme vo veľkej miere dopomohol bázický efekt, keďže vlani v apríli výroba výrazne klesla až o viac než -40 % (vplyvom prvej vlny pandémie).

Počas tohtoročného apríla sa na Slovensku medziročne zvýšila výroba vo všetkých priemyselných odvetviach a vo väčšine z nich dokonca dvojciferným tempom. Smerom nahor náš priemysel ťahali hlavne automobilky, ktorých výroba sa medziročne zvýšila až štvornásobne. Takto výrazný rast bol možný vďaka slabej báze z minulého roka (v apríli 2020 sa výroba automobilov prepadla až o cca -80 %) a tiež vďaka oživovaniu globálneho dopytu po autách. Aktuálne ale už aj na ne dopadla čipová kríza a museli kvôli tomu obmedzovať výrobu. Napriek výraznému rastu výroby v posledných mesiacoch automobilky stále zaostávajú za predkrízovou produkciou o cca 10 % (oproti aprílu 2019). Druhým ťahúňom našej ekonomiky je výroba počítačov a elektroniky, ktorá bola v apríli až o 75 % vyššia ako pred rokom. Výrazný rast produkcie ale dosiahli aj ďalšie priemyselné odvetvia - výroba elektrických zariadení (rast o 90 %), produkcia výrobkov z gumy a plastov (o 63 %), výroba strojov (rast o cca 56 %) a taktiež výroba kovov (o cca 40 %). 

Ako sa bude vyvíjať priemyselná produkcia v ďalších mesiacoch? Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v máji dosiahne naša priemyselná produkcia medziročný rast, ale miernejší než v predchádzajúcich mesiacoch. Smerom nahor ju bude opäť ťahať bázický efekt, keďže vlani v týchto mesiacoch dochádzalo k prudkému prepadu výroby. Májová produkcia už ale bude negatívne ovplyvnená odstávkami výroby v našich automobilkách kvôli chýbajúcim čipom. To bude ťahať priemyselnú výrobu nadol zrejme aj v letných mesiacoch. Produkcia v priemysle by potom mohla “nabrať na obrátkach” počas jesene, keď odznejú dopady niektorých chýbajúcich materiálov. Otáznik visí nad vývojom automobilového priemyslu v ďalších mesiacoch. Odvetvie je totiž silno zasiahnuté materiálovou krízou vo svete. Azda najciteľnejším je nedostatok čipov. Niektoré odhady hovoria o tom, že čipová kríza bude pretrvávať celý tento rok a teda negatívne ovplyvňovať výrobu aj v našich závodoch. Ďalším veľkým problémom pre priemysel vrátane automobiliek je nedostatok plastového granulátu, ktorého cena rapídne rastie. Ten sa využíva vo väčšine priemyselných odvetví. A zoznam nedostatkového tovaru sa týmto nekončí. Trh hlási už aj problémy s nedostatkom plechov, kovových dielov, dreva a aj skla. Ceny týchto vstupov teda pomerne výrazne rastú, čo bude tlačiť nahor aj ceny finálnych produktov pre spotrebiteľov. Táto globálna materiálová kríza v priemysle je spôsobná hlavne zabrzdením výroby počas krízy a s pomalším rozbiehaním výroby po pandémii. To spôsobuje dočasné odstávky výroby aj v našich automobilkách, ktoré pre chýbajúce súčiastky nemôžu vyrábať a exportovať.

SR: Wifi pre teba

V rámci projektu Wifi pre teba bolo za uplynulý rok schválených ďalších 110 žiadostí v objeme 1.300.000 eur. Dopytová výzva je jednou z výziev v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 7, ktorej gestorom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Doteraz sa uskutočnilo 6 kôl a prijatých bolo 576 žiadostí o podporu. Wifi pre teba je celkovo už v 496 obciach a mestách, pričom výška nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 6.450.000 eur. Obec alebo mesto mohlo na jeden projekt získať podporu maximálne 15.000 eur, pričom z európskych zdrojov ide 85 % hodnoty projektu, 10 % je zo štátneho rozpočtu a 5 % predstavuje spolufinancovanie zo strany žiadateľa.

Pre projekt bezplatných wi-fi zón sa pripravuje nová schéma. Ministerstvo tiež pripravilo národný broadbandový plán s cieľom zaviesť ultrarýchly širokopásmový internet pre všetkých obyvateľov Slovenska bez ohľadu na miesto, v ktorom žijú. Investície v oblasti digitalizácie v hodnote 580 miliónov eur budú financované v rámci komponentu Digitálne Slovensko v Pláne obnovy.

EU: Vrátenie peňazí za zájazdy zrušené počas pandémie

Európska komisia sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru nesúlad vnútroštátnych pravidiel Slovenska v rozpore s právom Európske únie (EÚ) v oblasti balíkov cestovných služieb. Slovensko pôvodne ohlásilo, že svoj zákon zmení, vnútroštátne ustanovenia o náhrade za dovolenkové zájazdy zrušené z dôvodu pandémie COVID-19, ktoré boli prijaté v máji 2020, však naďalej platia.

Podľa vnútroštátnych pravidiel SR musia cestujúci, ktorých balík dovolenkových služieb bol z dôvodu pandémie COVID-19 zrušený, akceptovať buď zmenenú zmluvu o balíku cestovných služieb, alebo náhradný balík ponúknutý organizátorom. Ako alternatívu majú cestujúci nárok na refundáciu až po 31. auguste 2021. Tieto pravidlá porušujú právo EÚ, keďže podľa smernice o balíkoch cestovných služieb majú cestujúci nárok na vrátenie peňazí do 14 dní, ak je ich zmluva o balíku cestovných služieb ukončená v dôsledku neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností.

Už v júli 2020 začala Európska komisia konať v prípade porušenia povinnosti proti Slovensku (a ďalším deviatim členským štátom) za to, že zaviedlo pravidlá pre dovolenkové balíky, ktoré neboli v súlade so smernicou o balíkoch cestovných služieb. V októbri 2020 pristúpila k ďalšej fáze a zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko. V decembri 2020 naň Slovensko odpovedalo a poskytlo návrh legislatívnej zmeny. Zmena mala byť prijatá v marci 2021, s účinnosťou od 1. mája 2021. Slovenské orgány koncom marca 2021 informovali Európsku komisiu, že pozmeňujúci návrh stále nebol prijatý a že sa začne nový legislatívny postup. 

Prvá pomoc: Nové podmienky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR informovalo o pokračovaní Prvej pomoci v nadväznosti na Covid automat. Po splnení podmienok bude možné žiadať o príspevok až do konca roka 2021, tzn. do nadobudnutia účinnosti zákona o podpore v čase skrátenej práce (tzv. Kurzarbeit). Predpokladané celkové výdavky na realizáciu projektu do konca roka 2021 predstavujú 2.249.652.855,58 eur. K 9.6.2021 bolo vyplatených z projektu Prvá pomoc 1.754.738.875,74 eur na podporu udržania pracovných miest.

Napriek postupnému uvoľňovaniu opatrení a oživovaniu ekonomickej aktivity stále pretrvávajú negatívne ekonomické dopady pandémie na pracovný trh. Od júla 2021 bude Prvá pomoc napojená na Covid automat, tzn. výška poskytovanej pomoci sa bude odvíjať od aktuálnej epidemiologickej situácie.

Podmienky schémy pomoci

Fáza 3: Pri nepriaznivej epidemiologickej situácie, tzn. III. a IV. stupeň varovania podľa celonárodného Covid automatu, sa bude pomoc vyplácať podľa pravidiel projektu Prvá pomoc++ . Zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta, dostanú v tejto fáze príspevok na preplatenie mzdových nákladov na zamestnanca vo výške 100 % celkovej ceny práce. SZČO a zamestnávatelia môžu žiadať o paušálny príspevok až do výšky 870 €. SZČO, ktorým nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia a nie sú dobrovoľne poistení a jednoosobové s.r.o. majú nárok na príspevok vo výške 360 €.

Fáza 2: V prípade zlepšujúcej sa epidemiologickej situácie, tzn. I. a II. stupeň varovania podľa celonárodného Covid automatu, sa bude pomoc vyplácať podľa pravidiel projektu Prvá pomoc+ . Podľa týchto kritérií zamestnávatelia môžu žiadať o finančný príspevok vo výške 80 % celkovej ceny práce zamestnancov. Vo fáze 2 si nebudú môcť zamestnávatelia žiadať o paušálny príspevok z opatrenia 3B. SZČO majú nárok na pomoc do výšky 810 €. V prípade ak im nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia a nie sú dobrovoľne poistení môžu žiadať o príspevok vo výške 315 € (platí aj pre jednoosobové s.r.o.).

Fáza 1: Pri priaznivom epidemiologickom vývoji, tzn. ak nie je vyhlásený celonárodný Covid automat na I. až IV. stupni varovania a zároveň je v stupni monitoring najviac 39 okresov, príspevky sa budú vyplácať na základe podmienok z pôvodného projektu Prvá pomoc. Zamestnávatelia v tejto fáze dostanú príspevok na preplatenie mzdových nákladov na zamestnanca vo výške 80 % hrubej mzdy. Rovnako ako v predošlej fáze, ani vo fáze 1 zamestnávatelia nebudú mať nárok na paušálny príspevok z opatrenia 3B. SZČO môžu čerpať finančnú pomoc do výšky 540 € a v prípade ak neboli nemocensky a dôchodkovo poistení, majú nárok na príspevok vo výške 210 € (rovnaká výška aj pre jednoosobové s.r.o.).

Fáza 0: Pomocná schéma sa nebude uplatňovať, ak žiadny z okresov nebude v I. až IV. stupni varovania a zároveň v stupni monitoring bude minimálne 40 okresov.

Covid automat sa aktualizuje na týždennej báze, avšak pre zjednodušenie systému vyplácania príspevkov sa schéma pomoci bude nastavovať na celý kalendárny mesiac. Pre určenie fázy Prvej pomoci bude rozhodujúci prevažujúci počet dní v danom stupni. V prípade rovnakého počtu dní v mesiaci sa použije výhodnejší model prvej pomoci. Medzimesačný prechod medzi jednotlivými fázami je možný najviac o dve fázy.

SR: Choroby z povolania

Podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2020 pribudlo na Slovensku menej novozistených prípadov chorôb z povolania než v predchádzajúcich rokoch. Choroby z povolania najčastejšie postihujú ľudí pracujúcich v priemyselnej výrobe.

V Slovenskej republike bolo v roku 2020 hlásených 254 novozistených prípadov chorôb z povolania (136 mužov, 118 žien), čo predstavuje najnižší počet prípadov od roku 2001, kedy bolo nahlásených až 577 chorôb z povolania. V roku 2020 neboli hlásené žiadne ohrozenia chorobou z povolania. Podobne ako v minulých rokoch, aj v roku 2020 bola najčastejšie hlásenou chorobou z povolania choroba končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (52,4 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR). Ďalšími v poradí boli infekčné, prenosné a parazitárne ochorenia (11,4 %) a choroby z vibrácií (9,4 %).

Postihnutými boli predovšetkým pracujúci medzi 50. – 54. rokom života, nasledovala veková skupina 45 – 49-ročných a 55 – 59-ročných. Chorobami z povolania najčastejšie trpeli ľudia pracujúci v priemyselnej výrobe (62,2 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania), zdravotníctve a sociálnej pomoci (10,5 %) a ťažbe a dobývaní (9,8 %).