SR: Priemerná mesačná mzda

Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejnil údaje o vývoji priemernej mesačnej mzde zamestnancov v 1. štvrťroku 2021. Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku v tomto období vzrástla medziročne o 38 eur. Celkovo však v šiestich spomedzi 19 sledovaných odvetví hospodárstva mzdy medziročne poklesli.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v prvom štvrťroku 2021 hodnotu 1.124 eur a medziročne sa zvýšila o 3,5 %. Dynamika jej rastu sa tak spomalila, v prvom štvrťroku 2020 rast dosahoval až 6,2 %. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda v prvom štvrťroku 2021 vzrástla o 2,5 %. Sezónne očistená priemerná mzda sa oproti predchádzajúcemu obdobiu (4. štvrťroku 2020) zvýšila o 0,2 %.

Z hľadiska vývoja rastu miezd a dynamiky zmien sa situácia v jednotlivých odvetviach ekonomiky výraznejšie líšila. Celkovo z 19 sledovaných odvetví hospodárstva až 13 zaznamenalo medziročný rast priemernej mzdy, ale 6 odvetví vykázalo medziročný pokles miezd. Relatívne najrýchlejšie vzrástli zárobky v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 14,5 %) a v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 10,4 %). Vyšší rast ako je celoslovenský priemer, zaznamenali tiež mzdy v stavebníctve, priemyselnej výrobe, dodávke vody, a aj v informáciách a komunikácii. Naopak, najväčší pokles bol v dodávke elektriny a plynu (o 4,3 %) a v ubytovacích a stravovacích službách (o 3,2 %).

Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla rast vo všetkých krajoch, s najvyšším relatívnym prírastkom o 6 % v Košickom kraji a o 4 % v Trenčianskom kraji. Vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola iba v Bratislavskom kraji (1.432 eur). Z regiónov mimo hlavného mesta bola najvyššia priemerná mzda v prvom štvrťroku 2021 v Trenčianskom kraji (1.047 eur) a nad úrovňou 1.000 eur boli tiež mzdy v Trenčianskom a Košickom kraji. Najnižšia mzda je dlhodobo v Prešovskom kraji (866 eur).

SR: V máji 2021 zbankrotovalo 596 obyvateľov

Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 1.055 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 43,51 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v apríli zbankrotovalo 419 dlžníkov, ich v piatom mesiaci toho roka bolo o 42,24 percenta viac. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca mája 2021 zbankrotovalo už 51.686 obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca mája 2021 zbankrotovalo 2.265 dlžníkov.

„Medzi dlžníkmi sme identifikovali 21 manželských párov a 6 príbuzenských väzieb. Adresu na obecnom, miestnom alebo mestskom úrade, prípadne na virtuálnej adrese malo 66 dlžníkov. Ľudia bez domova tak predstavujú 11-percentný podiel z celkového počtu obyvateľov Slovenska, ktorí zbankrotovali v máji. Zároveň bol vyhlásený konkurz na majetok 6 väzňov. Tieto prípady však nie sú zahrnuté v štatistikách osobných bankrotov, nakoľko s účinosťou od 1. januára 2018 dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody. V týchto prípadoch súd uložil trest prepadnutia majetku“, upozorňuje hlavná analytička Jana Marková. V piatom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Trnavskom – 93 a najmenej v Bratislavskom kraji – 47. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v siedmich krajoch, najviac v Nitrianskom kraji (- 63,52 percenta). Jedinou výnimkou bol Žilinský kraj, v ktorom počet osobných bankrotov medziročne vzrástol o 66,67 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v máji 2021 ich pripadalo na mužov 389 a na ženy 207. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, v medziročnom porovnaní ich pomer na celkovom počte osobných bankrotov narástol o 2,14 percentuálneho bodu (63,13 percenta v máji 2020 vs. 65,27 percenta v máji 2021). Pomer žien v máji 2021 medziročne o 2,14 percentuálneho bodu klesol (36,87 percenta v máji 2020 vs. 34,73 percenta v máji 2021). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v máji 2021, malo 3,60 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v máji 2020 ich bolo 3,30 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 5,31 percenta dlžníčok (v máji 2020 ich bolo 3,08 percenta). V máji sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali medzi mužmi tridsiatnici s 31,36 percentami (v máji 2020 s podielom 27,93 percenta boli tridsiatnici druhou najpočetnejšou skupinou bankrotujúcich mužov) a medzi ženami štyridsiatničky s podielom 31,40 percenta (s 30,33 percentami boli najpočetnejšou skupinou aj v máji 2020).

V minulom mesiaci bolo vyhlásených 592 konkurzov (99,33 percenta) a 4 dlžníci (0,67 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v máji 2021 ich bolo 46 (7,72 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 550 (92,28 percenta) na majetok nepodnikateľov. V máji 2021 súdy zároveň zrušili 759 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 681 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 78 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

Aktuálne: Rast maloobchodu

Maloobchodné tržby sa na Slovenskú počas druhej vlny pandémie nevyvíjali priaznivo a v prvom kvartáli tohto roka boli medziročne zhruba o desatinu nižšie než vlani. Spotrebitelia si počas krízy viac sporili a menej nakupovali. So zlepšujúcou sa pandemickou situáciou sa ale prebúdza aj naša spotreba.

V apríli t. r. sa našim maloobchodníkom podarilo zarobiť viac ako v marci o 3 % a taktiež viac ako pred rokom, a to až o 11,5 %. Pozitívny trend vývoja maloobchodných tržieb bol odštartovaný už v marci a v apríli sa teda ešte zintenzívnil. Medziročný rast tržieb bol ale samozrejme ovplyvnený aj bázickým efektom, keďže vlani v takomto období už boli predajne zatvorené kvôli prvej vlne pandémie. V skratke môžeme povedať, že tržby supermarketov medziročne klesli, ale výrazne rástli tržby v rôznych špecializovaných obchodoch, ktoré už mohli byť otvorené.

V medziročnom porovnaní sa v apríli podarilo zarobiť viac hlavne obchodníkom s tovarom pre kultúru a rekreáciu, obchodníkom predávajúcim tovar pre domácnosť, taktiež obchodom s oblečením, obuvou, drogériou a tiež obchodníkom s výpočtovou technikou. Dvojciferný rast tržieb okrem nich dosiahli ešte aj benzínky a e-shopy. Na aprílových číslach maloobchodu je vidieť, že došlo k oživeniu spotreby, čomu dopomohlo uvoľnenie protipandemických opatrení a otváranie ekonomiky. Mnohí ľudia totiž vyčkávali, kým sa otvoria kamenné predajne a pôjdu fyzicky nakupovať. On-line nakupovanie nie je pre každého a niektoré veci chceme radšej vidieť. Reč pritom nie je len o oblečení a topánkach, ale napríklad aj o elektronike, domácich spotrebičoch či autách. Naopak, pokles tržieb zaznamenali menšie špecializované predajne s potravinami a nápojmi, predávajúci v stánkoch a na trhoch a tiež aj supermarkety. Práve tie boli počas pandémie najmenej volatilné a ich tržby nezaznamenávali až take výrazné výkyvy. Pôsobil tu ale opačný efekt ako pri obchodníkoch, ktorí museli obchody po prepuknutí pandémie zavrieť a ich tržby sa prepadli. Supermarkety počas minuloročného apríla zarábali, takže bázický efekt aktuálne spôsobuje pokles ich tržieb.

Podľa analytičky Jany Glasovej aj v ďalších mesiacoch budú tržby našich obchodníkov rásť. Domácnosti budú totiž naďalej realizovať svoju odloženú spotrebu, teda nákupy, ktoré odkladali počas pandémie na neskôr. Bude teda rásť hlavne dopyt po elektronike či zariadení do domácnosti, oblečení, obuvy a športových potrebách a s príchodom letnej dovolenkovej sezóny aj dopyt po tovaroch pre rekreáciu. Vplyv na medziročne vyššie tržby ale bude mať aj bázický efekt, ktorý výrazne zvýšil tržby v apríli. Bázických efekt sa bude prejavovať aj v ďalších mesiacoch, ale jeho vplyv bude postupne slabnúť.

EU: Nové pravidlá v oblasti autorského práva

V pondelok 7. júna 2021 uplynula lehota, ktorú mali členské štáty na transpozíciu nových pravidiel EÚ v oblasti autorského práva do vnútroštátnych právnych predpisov. Nová smernica o autorskom práve chráni tvorivosť v digitálnom veku a prináša konkrétne výhody občanom, kreatívnym odvetviam, tlači, výskumníkom, pedagógom a inštitúciám zaoberajúcim sa kultúrnym dedičstvom v celej EÚ. Nová smernica o televíznych a rozhlasových programoch zase uľahčí európskym vysielateľom sprístupňovať niektoré programy v rámci ich on--line služieb aj cezhranične. 

Cieľom týchto dvoch smerníc (účinnosť jún 2019) je zmodernizovať pravidlá EÚ v oblasti autorského práva a umožniť tak spotrebiteľom aj tvorcom vyťažiť maximum z digitálneho sveta, v ktorom sa hudobné streamovacie služby, platformy videa na požiadanie, satelitné služby a IPTV, RSS agregátory a platformy s obsahom nahraným používateľmi stali hlavnými vstupnými bránami ku kreatívnym dielam a k novinovým článkom. Nové pravidlá podnietia tvorbu a šírenie väčšieho množstva obsahu a rozšíria možnosti digitálneho používania v kľúčových oblastiach spoločnosti. Zároveň budú chrániť slobodu prejavu a ďalšie základné práva. 

Smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu obsahuje nové pravidlá na zabezpečenie spravodlivejšieho odmeňovania tvorcov a nositeľov práv, vydavateľov tlače a novinárov, najmä ak sa ich diela používajú on--line, a zvyšuje transparentnosť ich vzťahov s on--line platformami. Takisto zahŕňa nové záruky na plnú ochranu slobody prejavu v on--line priestore. Občania EÚ tak budú môcť legitímne zdieľať svoj obsah. Nové pravidlá zároveň vytvárajú ďalšie príležitosti na to, aby sa materiál chránený autorským právom mohol na účely vzdelávania, výskumu a zachovania kultúrneho dedičstva používať aj on--line a na cezhraničnej úrovni. Usmernenie k článku 17 novej smernice o autorskom práve podporuje jednotné uplatňovanie tohto dôležitého ustanovenia nových pravidiel EÚ v oblasti autorského práva vo všetkých členských štátoch. Stanovuje, že poskytovatelia on--line služieb zdieľania obsahu musia na obsah nahratý na ich webovom sídle získať povolenie od nositeľov práv. Ak takéto povolenie nezískajú, musia podniknúť kroky na zabránenie neoprávnenému nahrávaniu. 

Nové pravidlá stanovené v smernici o televíznych a rozhlasových programoch zabezpečujú, aby mali občania EÚ on-line a cezhraničný prístup k širšiemu výberu programov. Smernica uľahčuje vysielateľom sprístupňovanie niektorých programov v ich živom televíznom vysielaní alebo v rámci služieb spätného sledovania vo všetkých členských štátoch, pričom zabezpečuje, aby tvorcovia dostávali primeranú odmenu za používanie ich obsahu. Prevádzkovateľom retransmisie zároveň zjednodušuje distribúciu väčšieho počtu rozhlasových a televíznych kanálov.

ESG: Environmentálne, sociálne a riadiace faktory

Podľa názoru biznis lídrov budú otázky týkajúce sa životného prostredia, sociálnych vecí a riadenia (ESG) v roku 2021 dôležitejšie než kedykoľvek predtým. V prieskume pre Grayling (agentúra Opinium Research, od 3. do 8. februára 2021, 500 biznis lídrov) takmer polovica (45 %) zo všetkých biznis lídrov vo veľkých firmách súhlasí s tým, že ESG faktory budú významnejšie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom roku. Ďalších 28 % uvádza, že ESG faktory budú dôležitejšie ako vo väčšine predchádzajúcich rokov. Po globálnej pandémii COVID-19 a pred klimatickým summitom COP26 si 82 % z nich tiež uvedomuje, že rozhodnutia, ktoré urobia tento rok, budú dôležitejšie ako v minulých rokoch.

Štúdia The New Collectivism: Building Better Business (Nový kolektivizmus: Budovanie lepšieho podnikania) mapuje meniace sa postoje biznis lídrov od prístupu zameraného len na zisk v 70. a 80. rokoch až po súčasnosť, kedy si firmy čoraz viac uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť. Odrážajúc tento posun takmer dve tretiny (63 %) podnikateľov súhlasí s tým, že firmy majú kolektívnu zodpovednosť za spoločnosť a komunity, v ktorých pôsobia. Z tých, ktorí súhlasili s myšlienkou kolektívnej zodpovednosti, až 94 % uvádza, že je to dôležité pre budúcu sociálnu prosperitu krajiny, v ktorej podnikajú a 85 % hovorí, že je to dôležité pre budúcu prosperitu ich podnikania. „Tieto zistenia potvrdzujú to, čo sledujeme už nejaký čas – že firmy prehodnocujú úlohu svojich organizácií v rámci spoločnosti. K tomu ich vedú tri veci – obavy týkajúce sa klimatických zmien a životného prostredia, sociálne nepokoje, ktoré sledujeme po celom svete a jednoduchá skutočnosť, že udržateľné podnikanie je dobré pre podnikanie. Tvrdenie, že posledný rok bol pre firmy zásadným, nevyjadruje závažnosť a dopad situácie, ktorou si firmy museli prejsť. Určite však spôsobil urýchlenie a pridal na naliehavosti prispôsobiť sa existujúcim trendom než tým novovznikajúcim. Očakávam, že tento pocit naliehavosti bude tento rok cítiť aj na klimatickom summite COP26, ktorý bude nepochybne najdôležitejším podujatím OSN o klimatických zmenách vôbec“, dodáva Tom Nutt.

Štúdia tiež zdôrazňuje dôležitosť komunikácie v oblasti udržateľnosti počas jedného z najkritickejších rokov vôbec. Pre takmer polovicu (43 %) zo všetkých respondentov to bude najvyššia priorita, pričom ďalšia tretina (33 %) uvádza, že to bude jedna z troch najvyšších priorít. Avšak mnoho zo zapojených biznis lídrov očakáva, že v súvislosti s komunikáciou na tému udržateľnosti budú čeliť viacerým výzvam, ako napríklad tomu, že Covid-19 je stále v centre záujmu, čo limituje diskusie týkajúce sa udržateľnosti (26 %), výzvy sa tiež týkajú politizácie problémov (14 %) a tlaku zo strany zákazníkov, spotrebiteľov alebo vlád, aby došlo k zmenám rýchlejšie, ako je možné (14 %).