EU: Proti šíreniu dezinformácií

Európska komisia uverejnila usmernenie na posilnenie Kódexu postupov proti dezinformáciám, aby sa stal účinnejším nástrojom na boj proti dezinformáciám. Vyzýva na pevnejšie záväzky signatárov a predpokladá širšiu účasť. Vďaka monitorovaciemu rámcu a jasným ukazovateľom výkonnosti by mali signatári znížiť finančné stimuly pre dezinformácie, posilniť postavenie používateľov, aby sa aktívne podieľali na predchádzaní ich šíreniu, lepšie spolupracovať s overovateľmi faktov vo všetkých členských štátoch a jazykoch EÚ a poskytnúť výskumným pracovníkom rámec pre prístup k údajom.

V usmernení sa apeluje na posilnenie kódexu v týchto oblastiach:

• Širšie zapojenie s individuálne prispôsobenými záväzkami. Komisia podporuje etablované a vznikajúce platformy pôsobiace v EÚ, príslušné zainteresované strany v ekosystéme on--line reklamy (napr. platformy na výmenu reklamy, poskytovatelia reklamných technológii, značky využívajúce reklamy), služby odosielania súkromných správ ako aj zainteresované strany, ktoré môžu prispieť zdrojmi alebo odbornými znalosťami k účinnému fungovaniu kódexu, aby sa k nemu pripojili. Súčasťou posilneného kódexu by mali byť nové prispôsobené záväzky zodpovedajúce veľkosti a povahe služieb poskytovaných signatármi.
• Znížiť hodnotu dezinformácii. Platformy a aktéri v ekosystéme on--line reklamy musia prevziať zodpovednosť a lepšie spolupracovať v oblasti obmedzovania financovania dezinformácií najmä výmenou informácií o dezinformačných reklamách, ktoré jeden zo signatárov odmietol, zlepšením transparentnosti a zodpovednosti pri umiestňovaní reklamy a znemožnením účasti subjektom, ktorí systematicky uverejňujú dezinformácie.
• Zabezpečiť integritu služieb. Posilnený kódex by mal podrobne riešiť súčasné a vznikajúce formy manipulatívneho správania, ktoré sa využívajú na šírenie dezinformácii (napr. boty, falošné účty, organizované manipulačné kampane, krádež účtov), a mal by obsahovať prispôsobené záväzky na zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti za opatrenia prijaté na zníženie ich vplyvu.
• Posilniť postavenie používateľov, aby porozumeli dezinformáciám a vedeli ich nahlásiť. Používatelia musia mať prístup k nástrojom, ktoré im pomôžu lepšie porozumieť on--line prostrediu a bezpečne sa v ňom pohybovať. Signatári musia zabezpečiť transparentnosť svojich odporúčacích systémov, t. j. zaistiť transparentnosť spôsobu, akým používatelia vnímajú obsah, a prijať opatrenia na zmiernenie rizík, ktoré spôsobujú, napríklad šírenie dezinformácií on--line. Mali by používateľom takisto poskytnúť dostupné a účinné nástroje a postupy, ako nahlásiť dezinformácie, ktoré predstavujú hrozbu pre verejnosť alebo jednotlivcov. Používatelia, ktorých obsah alebo účty boli predmetom opatrení prijatých v reakcii na takéto nahlásenie, by mali mať prístup k vhodnému a transparentnému mechanizmu, aby sa proti tomu mohli odvolať a podať sťažnosť. Posilnený kódex by mal takisto zlepšiť viditeľnosť spoľahlivých informácií verejného záujmu a varovať používateľov, ktorí prišli do styku s obsahom, ktorý overovatelia faktov označili za falošný.
• Zvýšiť rozsah overovania údajov a poskytnúť výskumným pracovníkom lepší prístup k údajom. Nový kódex by mal zahŕňať lepšiu spoluprácu s overovateľmi faktov a pokrytie naprieč krajinami a jazykmi EÚ. Posilnený kódex by mal takisto zahŕňať pevný rámec pre prístup výskumných pracovníkov k údajom.
• Pevný rámec monitorovania. Súčasťou posilneného kódexu by mal byť zlepšený rámec monitorovania založený na jasných kľúčových ukazovateľoch výkonnosti (KPI), ktoré merajú výsledky a vplyv opatrení prijatých platformami, ako aj celkový vplyv kódexu na dezinformácie v EÚ. Platformy by mali Európskej komisii pravidelne podávať správy o prijatých opatreniach a príslušných kľúčových ukazovateľoch výkonnosti. Mali by poskytovať informácie a údaje v štandardizovaných formátoch, s členením podľa členských štátov.

V neposlednom rade by signatári mali vytvoriť Centrum pre transparentnosť, kde uvedú, aké politiky prijali na vykonávanie záväzkov kódexu, ako tieto záväzky presadzovali, ako aj všetky údaje a parametre, ktoré sú pre kľúčové ukazovatele výkonnosti relevantné. Usmernenie takisto navrhuje zriadenie stálej pracovnej skupiny, ktorej by predsedala Európska komisia. Bola by zložená zo signatárov, zástupcov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) a Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO), ktoré dostalo viac ako 11 miliónov eur na vytvorenie ôsmich regionálnych centier na pomoc pri vykonávaní a rozširovaní svojich činností v členských štátoch. Pracovná skupina, ktorá sa bude takisto opierať o podporu odborníkov, bude pomáhať pri preskúmaní kódexu a jeho adaptácii na technologický, spoločenský, trhový a legislatívny vývoj.

Novinka: Cestovný semafor

Od podelka 31. mája 2021 začne platiť tzv. cestovný semafor. Cieľom je umožniť osobám relatívne bezpečné cestovanie do zahraničia a súčasne minimalizovať import nových infekcií a ich mutácií. Semafor sa bude aktualizovať raz za dva týždne, v individuálnych prípadoch aj skôr. Úrad verejného zdravotníctva SR bude vo vyhláškach precizovať výnimky najmä pre pendlerov, ako aj režim na hraniciach.

Krajiny sú v cestovnom semafore rozdelené z hľadiska rizikovosti na:

Zelené krajiny - krajiny Európskej únie a štáty s priaznivou epidemiologickou situáciou. Medzi zelené krajiny patria od 31. mája t. r. členské štáty Európskej únie, Austrália, Čínska ľudová republika, Čínska republika (Taiwan), Grónsko, Island, Izrael, Južná Kórea, Macao, Nórsko, Nový Zéland, Singapur.

Po návrate zo zelenej krajiny platí 14-dňová domáca karanténa, ktorá môže byť ukončená negatívnym RT-PCR testom po príchode. Výnimku z povinnej izolácie majú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, osoby, ktoré ochorenie prekonali za posledných 180 dní, a deti do 18 rokov.

Červené krajiny - krajiny s nepriaznivou epidemiologickou situáciou. Červenými krajinami sú od 31. mája t. r. Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna hora, Egypt, Gruzínsko, Jordánsko, Kanada, Kazachstan, Kuba, Kuvajt, Malajzia, Mongolsko, Ruská federácia, Severné Macedónsko, Srbsko, Spojené štáty americké, Tadžikistan, Thajsko, Tunisko, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan. 

Po návšteve z červenej krajiny musí absolvovať cestujúci 14-dňovú domácu karanténu, ktorá môže byť ukončená negatívnym RT-PCR testom najskôr na ôsmy deň.

Čierne krajiny - všetky ostatné krajiny, do ktorých sa neodporúča cestovať. 

Pri návrate z čiernej krajiny 14-dňová karanténa pokračuje bez ohľadu na výsledok testu. 

Radíme: Platby v zahraničí

Pri platbe v zahraničí je dobré dodržiavať pravidlá jednak pri bezhotovostných platbách, pri vyberaní peňazí, ale aj v prípade problémov ako krádež peňaženky či zneužitie platobnej karty.

Okrem kreditnej či debetnej karty sa v zahraničí odporúča aj menšia hotovosť. Hotovosť už síce nie je nutnosť, ale na odľahlejších miestach mimo väčších centier, v horách či za nákup na miestnom trhu platobnou kartou zväčša nezaplatíte. Na výber z bankomatov v zahraničí zvoľte debetnú kartu. Niektoré debetné karty ponúkajú výber zdarma po celom svete. Kreditná karta je potom vhodnejšia na platenie v obchodoch alebo za služby a celkom iste ju oceníte aj v autopožičovni. V niektorých požičovniach automobilov prijímajú iba kreditné karty. 

Ak vám niekto ukradne peňaženku s dokladmi v zahraničí, okamžite kontaktujte svoju banku, prípadne vydavateľa vašej karty so žiadosťou o jej blokáciu. „Blokácia karty sa dá vybaviť rýchlo - buď zatelefonujete na zákaznícku linku vašej finančnej inštitúcie alebo to urobíte prostredníctvom internetbankingu. Základným pravidlom je zbytočne neotáľať a konať čo najrýchlejšie, aby nedošlo k zneužitiu karty. Je dobré si do telefónu uložiť číslo klientskeho centra a mať ho tak kedykoľvek po ruke. Po návrate domov vám vydajú novú kartu", radí Miroslav Zborovský z Home Creditu. V prípade blokácie karty dochádza k zablokovaniu aj digitalizovaných kariet v mobilných peňaženkách, čiže ak máte nahratú kartu v mobile, zablokuje sa. Niektoré bankové a nebankové inštitúcie vydávajú virtuálne karty, ktorej dôležitou prednosťou je väčšia bezpečnosť. Virtuálna karta sa nemôže stratiť, alebo ju nikto nemôže ukradnúť. Klient si ju ale môže sám ihneď zablokovať v mobilnej aplikácii, a to aj dočasne, ak má podozrenie, že došlo k zneužitiu, napríklad pri platení on--line.

Pri strate alebo krádeži nesiete zodpovednosť do nahlásenia straty prevádzkovateľovi. Po tomto nahlásení za ďalšie čerpanie nezodpovedáte. Pokiaľ máte kartu, ktorá má bezkontaktnú funkciu, znamená to, že môžete čerpať prostriedky do určitej výšky bez zadávania PIN, tento limit sa môže v jednotlivých krajinách líšiť, popr. niekedy je požadované zadanie PIN v prípade akejkoľvek platby. „Ak vám kartu niekto ukradne a urobí s ňou platby, najprv je potrebné ju zablokovať, potom to nahlásiť na polícii a následne podať reklamáciu u prevádzkovateľa. Nastáva preverenie, či nedošlo k prezradeniu PIN a ak je potvrdené, že bolo platené bez PIN - bezkontaktne, tak vo väčšine prípadov prevádzkovateľ reklamáciu uzná a peniaze klientovi vráti“, dodáva Miroslav Zborovský. Krádež alebo stratu dokladov treba urýchlene nahlásiť na najbližšej policajnej stanici. Na veľvyslanectve v danom štáte by vám mali vydať náhradný doklad - teda cestovný preukaz.

Facebook: Stále najpoužívanejší

Niektorú sociálnu sieť využíva aspoň raz za mesiac 86 %, na dennej báze 61 % obyvateľov Slovenska. Ide o jednu z najčastejších činností, ktoré Slováci na internete vykonávajú, vo väčšej obľube ženy ako muži. Podľa prieskumu Go4insight (1.000 respondentov, prelom februára a marca 2021) „zosieťovaní“ sú aj ľudia nad 50 rokov. Viac ako polovica dôchodcov tiež využíva sociálne siete aspoň raz mesačne, tretina na dennej báze. Medzi ľuďmi vo veku do 40 rokov sú mimo sociálnych sietí už len veľmi malé okrajové skupiny.

Najvyužívanejšou sociálnou sieťou u nás (ale aj globálne) je Facebook. Aspoň raz do mesiaca Facebook využíva až 76 % obyvateľov Slovenska, denné využívanie je na úrovni 55 %. Facebook je o niečo populárnejší medzi mladšími ľuďmi a s postupne narastajúcim vekom intenzita jeho vyžívania klesá. Aj tínedžeri, ktorí využívajú mnohé ďalšie iné siete, používajú Facebook na dennej báze najčastejšie spomedzi všetkých sociálnych sietí a rovnako často ako ľudia vo veku 20 - 29 rokov. Používajú ho prakticky rovnako často ľudia v mestách aj na dedinách, bez ohľadu na región a sociálnu triedu. Muži majú radi Facebook len o niečo menej ako ženy. Veľmi univerzálnym využívaním sa môže pochváliť aj YouTube, aspoň raz do mesiaca ho využíva 78 % Slovákov, aspoň raz denne 31 % obyvateľstva. YouTube je fenoménom videobsahu na Slovensku, v niektorých cieľových skupinách (hlavne mladí ľudia) je najsledovanejším poskytovateľom videoobsahu vo všeobecnosti a predbehol tak všetky televízie. Instagram sa stal treťou široko využívanou sieťou. Hoci jeho jadro tvoria najmladšie vekové kategórie, Instagramu sa podarilo preklenúť generačnú bariéru. Aspoň raz za mesiac Instagram používa až 42 % populácie, denne ho využíva pätina obyvateľstva (22 %). Medzi mladými ľuďmi do 26 rokov Instagram využíva až 80 %, v skupine nad 60 rokov len približne 10 %.

Okrem Instagramu sú v najmladšej vekovej skupine (15-26 rokov) obľúbené hlavne siete Snapchat a Tik-tok. Snapchat mal raketový nástup pred niekoľkými rokmi, ale neskorším posilnením pozície Instagramu a Tik-toku sa jeho rast spomalil. Na Slovensku momentálne skôr stagnuje, využíva ho mesačne 9 % Slovákov, na dennej báze už len 3 %. Používatelia Snapchatu sú prakticky výhradne ľudia do 26 rokov (jadrom sú tínedžeri). Snapchat je tak „najmladšou“ sociálnou sieťou (z hľadiska priemerného veku používateľov). V poslednom období sa stáva fenoménom Ti-tok s používateľmi často aj pod vekovou hranicou 15 rokov (nie sú do prieskumu zahrnuté). Využívanie sa postupne dostáva aj do vyšších vekových kategórií. Aspoň raz za mesiac si aplikáciu Tik-toku otvorí 13 % obyvateľov Slovenska, na dennej báze približne 5 %.

Kedysi najobľúbenejšia sociálna sieť na Slovensku Pokec sa stále nevzdáva, na mesačnej báze ho používa 19 % slovenskej populácie. Denne sa na Pokec prihlási necelých 9 % populácie. Najčastejšie ho využívajú ľudia vo veku 27 - 40 rokov, občas aj o niečo starší. Ide viac o ľudí z menších sídiel, nižších sociálnych skupín a z menej rozvinutých častí Slovenska. Na Slovensku sa až tak neuchytil Twitter, raz za mesiac ho využíva 13 %, na dennej báze však len necelé 3 %. Twitter je tak využívaný veľmi pasívne a jeho vplyv na Slovensku je skôr okrajový. Jeho užívateľmi je však zaujímavá cieľová skupina, sú to skôr lepšie situovaní ľudia v mladšom strednom veku s vyšším príjmom a vyšším sociálnym postavením. Môžeme ich definovať ako opinion lídrov. Na slovenskom trhu si našli miesto aj užšie zamerané siete. Prekvapivo vysokú penetráciu má Pinterest (tesne nad 20 % mesačných používateľov), hoci jeho jadrových pravidelných používateľov je len malá časť z nich. Na profesionálny LinkedIn aspoň raz mesačne zavíta 8 % obyvateľov Slovenska. Horúca novinka zo začiatku roka 2021, audio sociálna sieť Clubhouse, zatiaľ zaujala len okrajový podiel obyvateľov Slovenska.

e-Commerce: Mimoriadny rast

Rok 2020 sa zapíše do histórie aj obrovským rastom v oblasti e-commerce predaja, ktorý v rámci Európy predstavuje nárast až o 26,7 % v porovnaní s rokom 2019. Vôbec najrýchlejší rast zaznamenali v Španielsku (o 36 %) a na druhom mieste je Veľká Británia (nárast o 34,7 %). V rámci Európy stúpla v roku 2020 dôležitosť e-commerce o 12 % (v roku 2019 to bolo 9 % a v roku 2018 8,5 %), pričom progres zaznamenali všetky európske krajiny. V celosvetovom meradle vedie Čína, kde má oblasť e-commerce až 45 % podiel na predaji. V Európe pribudlo až 15 miliónov nových e-shopperov. Absolútne číslo zákazníkov e-shopov tak dosiahlo 381,6 milióna.

Zákazníci využívali nákup cez internet najmä z dôvodu obáv z nákazy vírusom Covid-19. Napríklad až 74 % Francúzov verí, že vírus sa šíri dotýkaním sa predmetov, až 52 % Britov sa obávalo nákazy počas nakupovania v kamenných predajniach a opatrní boli zákazníci aj pri e-shopoch. Napríklad až 68 % Španielov si dávalo veľký pozor aj pri otváraní balíkov dovezených kuriérmi. Najviac sa zvýšil objem nákupov základných potrieb – potravín a čerstvého jedla, a to až o 95 % za obdobie marec až december 2020 v porovnaní s januárom 2020, kedy ešte nebola pandémia. Viac sa nakupovala technika a tiež produkty z oblasti DIY, teda „do it yourself“, keďže ľudia trávili väčšinu času doma a aj mnohé činnosti, opravy v domácnosti si začali riešiť sami (nákup techniky stúpol 61 %, bytové zariadenie o 40 %). Naopak poklesol záujem o nakupovanie odevov a módnych doplnkov, a to zhruba o 5 %. Z občasných zákazníkov e-shopov sa stali pravidelní „e-shopperi“ a pribudli aj úplne noví, ktorí sú zväčša z generácie 55 rokov a viac. Zákazníci spomedzi seniorov nakupujú aj cez internet tradičnejšie – používajú viac počítač ako smartfón, nezaváži u nich natoľko reklama či inzercia na sociálnych sieťach, ak sa rozhodnú nakúpiť a majú naplnený košík, je u nich menej pravdepodobné, že nákup nedokončia a až 92 % z nich uprednostňuje spôsob doručenia na domácu adresu.

Počas roka pandémie boli on--line nakupujúci viac otvorení novým veciam – až 39 % zákazníkov objavilo nejaký nový, pre nich zaujímavý, e-shop a 29 % dalo šancu malým obchodníkom, o ktorých dovtedy nevedeli. Až 49 % z mladších generácií (miléniálov a narodených od roku 2000) si našlo nejaký nový e-shop, ale platilo to aj u starších generácií (z nich si našlo nové internetové obchody 37 %). Až 9 z 10 zákazníkov (85 %) plánuje ostať aj pri novoobjavených e-shopoch, teda nakúpiť v nich znova. Podľa DPDgroup barometra z roku 2019 až 70 % pravidelných zákazníkov e-shopov považovali za veľmi podstatnú súčasť e-commerce zodpovednosť za ochranu životného prostredia. Európskym e-shopperom záleží na etickom a udržateľnom získavaní produktov, uprednostňujú miestnych dodávateľov (v Taliansku až 80 % zákazníkov uprednostňuje lokálnych dodávateľov, Španielsku je to 72 % a v Nemecku 64 %). Nakupujúci uprednostňujú tovar typu „vintage“ a „secondhand“ aj z dôvodu redukcie odpadu. Pre mnohých začal byť rozhodujúci aj vplyv on--line nákupu na životné prostredie a sú ochotní uprednostniť obchod a dopravcu, ktorý ponúka „zdravšie“ riešenie. Napríklad vo Veľkej Británii na to prihliada takmer polovica zákazníkov (43 %). Pri mladej generácii 18– až 24-ročných je to až 56 %. Zákazníci žiadajú bezemisné doručovanie, alebo to riešia kombinovanými objednávkami (až 71 % Francúzov sa snaží kombinovať objednávky tak, aby im ich doručili viacero naraz). V Británii sa 40 % e-shopperov vyslovilo za možnosť vyberať si medzi kuriérskymi firmami, ktoré informujú o emisiách pri svojich spôsoboch doručovania.

Zákazníci si zvykli na výhody nakupovania cez internet. Ako hlavné argumenty za zotrvanie pri on-line nakupovaní uvádzajú: ceny, udržateľnosť, kvalitu produktov a služieb, zdravotné dôvody a bezpečnosť. Hlavným očakávaním je doručenie zásielky na druhý deň, čo vyžadujú najmä pri tzv. životne základných tovaroch a produktoch. Menia sa aj požiadavky na iné spôsoby doručovania ako na domácu adresu. Napríklad v Poľsku zákazníci uprednostňujú vyzdvihnutie si tovaru z uzamykateľných boxov (nárast záujmu o 112 %), či z tzv. bezpečných miest v Nemecku (nárast záujmu o 122 %).