EU: Reforma pravidiel environmentálnej zodpovednosti

Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali na posilnenie existujúcich pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti environmentálnej zodpovednosti podnikov s cieľom predchádzať či aspoň obmedziť škody na životnom prostredí.

Európsky parlament požaduje novelizáciu smernice o environmentálnej zodpovednosti (ELD) a smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu (ECD). Zmeny by podľa poslancov mali zvýšiť dôveru občanov v platné pravidlá EÚ a posilniť proces ich uplatňovania. Zamerať by sa mali aj na efektívnejšiu prevenciu a nápravu škôd na životnom prostredí. Súčasťou odporúčaní poslancov je:

• transformácia smernice o environmentálnej zodpovednosti na plne harmonizované nariadenie s pôsobnosťou na všetky podniky operujúce v Európskej únii;
• zosúladenie smernice o environmentálnej zodpovednosti s ostatnými právnymi predpismi EÚ zameranými na ochranu životného prostredia vrátane smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a s Parížskou dohodou o zmene klímy, ako aj väčšie úsilie o harmonizáciu vykonávania smernice v členských štátoch;
• aktualizácia smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu zameraná na zohľadnenie nových druhov environmentálnej trestnej činnosti, a to na základe dôkladného posúdenia vplyvu takejto aktualizácie;
• preskúmanie možnosti zadefinovať „ekocídu“ v právnych predpisoch EÚ a usilovať sa o jej uznanie na medzinárodnej úrovni;
• objasnenie kľúčových právnych pojmov v smerniciach ELD a ECD a vypracovanie harmonizovanej klasifikácie trestných činov proti životnému prostrediu;
• vytvorenie pracovnej skupiny EÚ pre smernicu o environmentálnej zodpovednosti, ktorá by bola zložená z vysokokvalifikovaných odborníkov a zástupcov Komisie, s cieľom pomáhať členským štátom presadzovať platné pravidlá a poskytovať podporu a poradenstvo obetiam škôd na životnom prostredí;
• posúdenie možnosti zavedenia povinného systému finančnej záruky - zahŕňajúceho napríklad poistenie, bankové záruky, dlhopisy alebo fondy - s cieľom zabrániť tomu, aby náklady spojené s nápravou škôd na životnom prostredí znášali daňoví poplatníci.

Poslanci vyjadrili poľutovanie nad nízkou mierou odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré predstavujú štvrtú najrozšírenejšiu formu trestnej činnosti na svete. Parlament v tejto súvislosti vyzval na zvýšenie odbornej spôsobilosti zodpovedných orgánov vrátane prokurátorov a sudcov s cieľom účinnejšie postihovať environmentálnu trestnú činnosť. Zákonodarcovia tiež požadujú rozšírenie mandátu Európskej prokuratúry tak, aby do jej pôsobnosti spadali aj trestné činy proti životnému prostrediu. Zároveň parlament dôrazne odsúdil akékoľvek formy násilia, obťažovania alebo zastrašovania obhajcov environmentálnych ľudských práv. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby zabezpečili riadne a účinné vyšetrenie a stíhanie týchto činov.

Plénum tiež prijalo samostatné uznesenie, prostredníctvom ktorého poslanci vyzvali EÚ na poskytnutie podpory a ochrany obhajcom environmentálnych práv a uznanie „ekocídy“ za medzinárodný trestný čin podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.

SR: Najviac platíme za lieky

Takmer dve tretiny (62 %) slovenských domácností minú v súvislosti so zdravím (za lieky, rehabilitácie, zdravotné pomôcky, nehradené úkony a pod.) menej ako desatinu svojho mesačného rozpočtu. Viac ako štvrtina domácností (29 %) minie s rovnakým cieľom 10 až 30 % svojho rozpočtu a 4 % domácností nemíňa za zdravie žiadne peniaze.  

V prieskume agentúry STEM/MARK pre KRUK Česká a Slovenská republika bezmála 72 % respondentov uvádza, že najviac peňazí v súvislosti so zdravím minie za doplatky liekov a voľne predajné liečivé prípravky. Nasleduje 14 % domácností, pre ktoré sú najväčším nákladom v spojitosti so zdravím poplatky za lekárske výkony nehradené zo zdravotného poistenia (napríklad očkovanie, ošetrenie u zubára atď.), 3 % domácností, ktoré míňajú predovšetkým za zdravotnícke a terapeutické pomôcky. „Okrem relatívne nízkeho zaťaženia nákladmi na lekársku starostlivosť pri absolútnej väčšine slovenských domácností sa ukazuje, že do svojho zdravia investujú Slováci prakticky bez ohľadu na svoj mesačný príjem, socioekonomické postavenie alebo vzdelanie. Nijako prekvapivý nie je rast výdavkov spojených so zdravím spoločne s vekom“, hovorí Jaroslava Palendalová.

Nadštandardné služby, napríklad kúpele, si o niečo viac dopriavajú respondenti starší než 65 rokov a obyvatelia veľkých miest. Zároveň ale muži častejšie ako ženy uvádzajú, že v súvislosti so zdravím žiadne peniaze nemíňajú. Za úkony nehradené zo zdravotného poistenia zasa častejšie míňajú ženy.

„Náš prieskum ukazuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti bez zásadného obmedzenia financiami a regionálnych rozdielov. Vďaka robustnému systému zdravotného poistenia Slováci v súvislosti so zdravím doplácajú takmer najmenej peňazí z obyvateľov Európskej únie, pandémia koronavírusu sa tu zatiaľ výrazne neprejavila“, dodáva Jaroslava Palendalová. Podľa údajov Štatistického úradu SR, publikovaných v auguste 2020, Slováci na svoju zdravotnú starostlivosť priplácali v priemere 150 eur ročne. Pokiaľ ide o podiel výdavkov na zdravotnú starostlivosť oproti hrubému domácemu produktu, nachádzala sa Slovenská republika na 23. mieste medzi krajinami EÚ.

Trend: Nákupy na internete

Počas pandémie 49 % zákazníkov na Slovensku nakupovalo on--line viac módnych produktov než rok predtým. Takmer tretina preto, že si častejšie nakúpi viac vecí naraz cez internet. Ďalšia tretina preto, že e-shopy ponúkali lepšie zľavy a 26 % nakúpilo viac z dôvodu voľného času. Naopak 29 % zákazníkov nakupovalo menej, či už kvôli finančným možnostiam alebo z dôvodu, že si nové oblečenie nemali kam obliecť.

Rok pandémie v e-commerce spôsobil, že Slováci (51 %) objavili nové značky, ktorých produkty si aj nakúpili. Objavovali ich najmä cez webové vyhľadávače a doporučené položky (60 %), ďalej cez sociálne siete ako Instagram a Facebook (47 %), no malé módne značky vyhľadávali aj spontánne z dôvodu ich podpory počas náročného obdobia (7 %). Móde v roku 2020 dominoval trend pohodlia. Podľa výskumu Fashion (Re)search vyhľadávača GLAMI si Slováci najčastejšie zvolili tenisky (44 %), nasledovali legíny (36 %), rifle (35 %) a tepláky (34 %). V tesnom závese sa umiestnili mikina a domáce tričko. Zatiaľčo minulý rok bolo prioritou pre Slovákov doručenie tovaru zdarma, v súčasnosti je to dobrý pomer ceny a kvality produktu (37 %). V porovnaní s minulým rokom sa stali dôležitejšími rýchlosť doručenia (o 3 %), nízke ceny (o 3 %), možnosť platby za tovar až pri doručení (o 8 %) a predĺžená možnosť na vrátenie tovaru (o 5 %). Dôležitosť témy ako bezpečnosti pri doručovaní ako aj platba tovaru naopak klesla, čo zrejme vyplýva zo spoločenského povedomia o víruse rok od vypuknutia globálnej pandémie.

Najväčšou výzvou pre on--line nákupy je virtuálny výber produktov. Možnosť prezrieť si tovar na vlastné oči a ohmatať si ho chýba až 42 % zákazníkov. S výberom správnej veľkosti módnych kúskov má problém 37 %. Nie je preto prekvapením, že najhoršie sa nakupuje v kategóriách, kde sa ťažko odhaduje veľkosť. Na prvom mieste skončili nohavice (49 %), nasledovali topánky (33 %) a tretie miesto obsadila spodná bielizeň (23 %). To môže byť hlavným dôvodom prečo až 45 % zákazníkov uvádza, že čaká s niektorými nákupmi na otvorenie kamenných predajní. O čosi viac (49 %) zákazníkov nečaká na nič a nakupuje on--line. Zvyšok zákazníkov stále váha. I napriek tomu, 56 % nováčikov, ktorí predtým nakupovali len offline, tvrdí, že zostáva pri nákupoch on--line. S rozvojom umelej inteligencie (AI) sa pravdepodobne zbúrajú jednotlivé bariéry pri internetovom nákupnom procese a ochota nakupovať on--line sa ešte zvýši. „AI môže zákazníkovi pomôcť s odporučením veľkosti, značky, štýlu na základe interakcií používateľa so stránkou, predchádzajúcich objednávok, či vrátených položiek. Prípadne mu AI ponúkne možnosť vyskúšať oblečenie virtuálne pomocou vlastných fotiek“, predstavuje víziu blízkej budúcnosti Antonín Hoskovec.

EU: Digitálne osvedčenie pre COVID-19

Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady EÚ dospeli k predbežnej dohode o zavedení digitálneho osvedčenia EÚ pre COVID. V papierovej alebo digitálnej forme potvrdí, že jeho držiteľ bol zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19, absolvoval negatívny test na prítomnosť nového koronavírusu, prípadne toto ochorenie prekonal. V skutočnosti teda budú existovať tri druhy certifikátov s účinnosťou 12 mesiacov. Nebude však podmienkou uplatnenia práva na voľný pohyb v rámci EÚ, nepôjde ani o cestovný doklad.

Európska komisia sa s cieľom zvýšiť prístupnosť a cenovú dostupnosť testovania na nový koronavírus zaviazala zmobilizovať aspoň 100 miliónov eur z nástroja núdzovej podpory, ktoré sa použijú na nákup testov na diagnostikovanie infekcie SARS-CoV-2 za účelom ich využitia v súvislosti s vydávaním nových osvedčení. Tieto prostriedky by mali pomôcť najmä osobám, ktoré často prekračujú hranice kvôli práci, škole, návšteve príbuzných, zdravotnej starostlivosti či starostlivosti o blízkych, ako aj pre kritický personál. Vyjednávači sa tiež dohodli, že v prípade potreby môže byť na nákup testov uvoľnených ďalších 100 miliónov eur. Takéto rozhodnutie však bude podliehať schváleniu rozpočtových orgánov EÚ.

Členské štáty by nemali v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 zavádzať ďalšie cestovné obmedzenia: karanténu, samoizoláciu alebo testovanie, pokiaľ nie sú primerané a nevyhnutné na zabezpečenie ochrany verejného zdravia. Pri prijímaní takýchto opatrení by mali byť zohľadňované dostupné vedecké poznatky vrátane epidemiologických údajov zverejňovaných Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Komisia a členské štáty by mali byť upovedomení najneskôr 48 hodín pred začiatkom uplatňovania takýchto dodatočných obmedzení.

Členské štáty budú musieť akceptovať osvedčenia vydané v inej krajine EÚ potvrdzujúce zaočkovanie vakcínou, ktorej použitie v EÚ odobrila Európska agentúra pre lieky (EMA). V súčasnosti ide o vakcíny Pfizer-BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Janssen. Vlády členských štátov sa budú môcť rozhodnúť, či uznajú aj osvedčenia vydané inou krajinou EÚ o zaočkovaní vakcínou, ktorá bola odobrená iba v procese vnútroštátnej núdzovej autorizácie, prípadne potvrdenia o zaočkovaní vakcínou zo zoznamu núdzového použitia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Osvedčenia budú podliehať overovaniu integrity a pravosti elektronických pečatí s cieľom predchádzať podvodom a falšovaniu. Členský štát, na ktorého územie držiteľ smeruje, si nebude môcť ukladať osobné údaje z osvedčenia a žiadna centrálna databáza nevznikne ani na úrovni EÚ. Zoznam inštitúcií, ktoré budú mať právo spracúvať a získavať údaje z osvedčení, bude verejný tak, aby si mohli občania uplatniť svoje práva vyplývajúce zo Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).

SR: Vývoj nezamestnanosti v apríli

V apríli bolo na Slovensku podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR najviac voľných pracovných miest od začiatku tohto roka. V období január až apríl 2021 došlo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 tiež k poklesu počtu nahlásených hromadných prepúšťaní o 28, počet ohrozených pracovných miest poklesol o 2.619.

Na trhu práce sa v apríli 2021 uplatnilo presne 11.379 uchádzačov o zamestnanie, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 5.458 osôb (v apríli 2020 to bolo 5.921 osôb). V porovnaní s predošlým mesiacom sa v apríli 2021 uplatnilo na trhu práce o 486 osôb viac. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v apríli 2021 na úrovni 8,55 %. Medzimesačne, v porovnaní s marcom 2021, poklesla o 0,03 p. b. Ide o prvý pokles miery nezamestnanosti za posledného pol roka. Úrady práce evidovali celkovo 234.472 ľudí bez práce, čo je o 470 osôb menej ako v marci 2021 (o 0,20 %). Oproti predošlému mesiacu poklesol aj počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie do 29 rokov, a to o 1.052 osôb (marec 2021, 55 484 osôb). Zároveň o 729 osôb poklesol aj počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie do 25 rokov (marec 2021, 29 549 osôb).

V apríli dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 8,00 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bol zaznamenaný minimálny nárast, a to o 0,02 p. b. (7,98 % v marci 2021). Medziročný nárast je o 1,43 p. b. (6,57 % v apríli 2020). Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 219 293 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 666 osôb (o 0,30 %). Celkovo bolo z evidencie vyradených 13.654 uchádzačov o zamestnanie, z toho 53 pre nespoluprácu a ďalších 2.222 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Slovenský trh práce stále ponúka vyše 60-tisíc voľných pracovných miest, pričom v apríli ich bolo najviac od začiatku tohto roka - 66.685, čo je o 3.893 pracovných miest viac ako v marci 2021. Najviac voľných miest bolo v Bratislavskom kraji, a to 19.560 miest (podiel 29,33 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.080 (podiel 4,62 %). Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov bol v mesiaci apríl na úrovni 30.022, čo je najviac od začiatku tohto roka. Zamestnávatelia hľadajú najmä operátorov a montérov strojov a zariadení, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov.