Aktuálne: Obávate sa GDPR? Ešte nepoznáte nové ePrivacy nariadenie

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (známe pod skratkou GDPR) bolo prijaté už v roku 2016, ale začalo sa v celej Európskej únii aplikovať až od 25. mája 2018. Za 3 roky aplikácie GDPR je na Slovensku najvyššou udelenou pokutou sankcia Sociálnej poisťovni vo výške 50 tisíc eur. Na porovnanie, dve najvyššie pokuty udelil Francúzsky úrad (CNIL) spoločnosti Google a to vo výškach 100 miliónov a 50 miliónov EUR. Britský dozorný úrad (ICO) dokonca uvažoval o pokute 200 miliónov eur pre British Airways, ale najvyššiu britskú pokutu nakoniec znížil (aj kvôli pandémii) na 22 miliónov.

V roku 2020 udelil Úrad na ochranu osobných údajov na Slovensku celkovo 54 pokút vo výške 103 tisíc eur. Najvyššia pokuta vo výške 20 tisíc eur bola udelená Dopravnému podniku Bratislava, priemerná pokuta dosiahla úroveň 1.913 eur. Začatých bolo 219 konaní. Najviac pokút dostali mestá a obce, najmä kvôli zverejneniu údajov zo zmlúv a rokovaní na webe, druhé v poradí boli školské zariadenia. Aj keď pokuty podľa GDPR pre slovenské firmy stále predstavujú akéhosi univerzálneho „strašiaka“, je otázne či sú obavy oprávnené. „Slovensko patrí vo výške pokút, ale aj vo výklade a vymáhaní pravidiel podľa GDPR na úplný chvost Európy. Problém však nie je GDPR, ale zákony o ochrane osobných údajov a prax, ktorú sme tu mali dávno pred GDPR. Tento historický a nesprávny prístup nám bráni venovať sa zmysluplným a novým témam. Témy ako rodné čísla, povinne zverejňované zmluvy, kamerové systémy alebo nástenky obcí – na ktoré sa Úrad svojou praxou zameriava – podľa mňa nie sú to, čomu by sme sa mali v dnešnej dobe venovať“, tvrdí Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie DAGITAL Legal.

Zmeny, ktoré GDPR v skutočnosti prinieslo, neboli až tak výrazné, ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pribudli nové povinnosti, avšak charakter regulácie ochrany osobných údajov zostal rovnaký a astronomických pokút sme sa na Slovensku stále nedočkali. Pritom GDPR nikdy nehovorilo, na čo je konkrétne potrebný súhlas a na čo nie. Presne toto však nariaďuje ePrivacy legislatíva už od roku 2002. Nové ePrivacy nariadenie teda opäť nebude úplne nové, podobne ako pred tromi rokmi nebolo nové ani GDPR. Nariadenie existuje už dnes v podobe ePrivacy smernice z roku 2002 a zákona o elektronických komunikáciách z roku 2011, ktorý smernicu do slovenskej legislatívy implementuje. Tieto predpisy vyžadujú napr. súhlas s používaním cookies, sledovaním lokalizačných údajov alebo súhlas na marketingové elektronické oslovovanie. Výnimky z týchto súhlasov sú už dnes pomerne prísne a tieto súhlasy musia spĺňať prísne požiadavky podľa GDPR. „V západnej Európe je súhlas na používanie analytických a marketingových cookies, pixelov, skriptov, či prakticky takmer všetkých platených kampaní na sociálnych sieťach, ale aj súhlas na mnohé operácie bežne vykonávané mobilnými aplikáciami, horúcou témou. Na Slovensku tieto súhlasy prakticky nikto nezbiera a téma ani len nerezonuje vo verejnej debate a už vôbec nie v činnosti regulátorov. Nikto nerieši stav, kedy väčšina cookies okien a mobilných aplikácií na internete absolútne nespĺňa základné požiadavky. Ide podľa mňa o alarmujúci stav," upozorňuje Jakub Berthoty.

Verejnosť má problém rozumieť rozdielom medzi ePrivacy legislatívou a GDPR. Častokrát dochádza k zámene týchto rozdielnych predpisov, ktoré, ako sa zdá, treba chápať a aplikovať spoločne na viaceré, dnes už bežne používané technológie. Jasné však nie sú ani národné predpisy, ktoré sa snažia implementovať túto legislatívu EÚ a ani postavenie rôznych regulátorov. Na Slovensku sa ePrivacy vôbec nedodržiava a nekontroluje, pritom je primárne zodpovednosťou štátu správne implementovať a vynucovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ. 

Vyše 80 % Slovákov pravidelne stráca veci

Každá strata je nepríjemná, a navyše môže vyjsť aj poriadne draho. Počas roka stratí viac ako polovica Slovákov v priemere do dvoch vecí, ďalších 22 % stratí každoročne až do 10 predmetov. Až 57 % stratených vecí sa pohybuje rádovo v desiatkach až stovkách eur. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Samsung (Instant Research výskumnej agentúry Ipsos, január 2021, 1.095 ľudí starších než 18 rokov).

O aké predmety Slováci najčastejšie prichádzajú? Slováci najčastejšie strácajú dáždnik (40,5 %). Na druhom mieste sa umiestnili kľúče (36,9 %) a veci, akými sú taška, ruksak či kabelka (13,8 %) nasledované mobilným telefónom (12,9 %) a peňaženkou (10,3 %). Slováci často strácajú tiež rôzne kusy oblečenia, okuliare, peniaze, USB kľúče alebo slúchadlá, ale napríklad aj dôležité dokumenty. „Strata týchto predmetov znamená nielen finančnú ujmu, ale veľakrát aj časovú, obzvlášť ak ide o stratu peňaženky s dokladmi. V niektorých prípadoch ľudí netrápi ani čas či peniaze, ale emocionálna väzba ku stratenému objektu, ako v prípade stratených domácich miláčikov“, komentoval Tomáš Balík. Ročne takmer polovica Slovákov (45,7 %), v dôsledku straty rôznych predmetov, príde o desiatky eur. Škoda sa ale môže vyšplhať až do stoviek či tisícok eur (11,9 %), pokiaľ ide o drahé okuliare alebo mobilný telefón. Najčastejším miestom, kde ľudia strácajú svoje veci, sú domácnosť alebo vonkajšie bližšie nešpecifikované prostredie, ktoré sú nasledované kanceláriou a obchodom. Prieskum neukázal zásadné rozdiely medzi pohlaviami, ženy a muži sú na tom teda pri strácaní vecí podobne.

Na otázku Aký najneobvyklejší / najšialenejší objekt ste počas svojho života stratili, odpovedali Slováci naozaj rôznorodo. V oblasti šperkov a cenností to boli najčastejšie náušnice, prsteň, zásnubný prsteň, retiazka, náramok či hodinky, ale aj samotné peniaze či rovno celá peňaženka, ale aj heslo od účtu v banke. Slováci veľmi často strácajú bežné veci, s ktorými prichádzajú do kontaktu, alebo s nimi dennodenne manipulujú: kľúče a mobilné telefóny. Uvádzajú však aj rôzne doklady, občiansky preukaz, vodičský preukaz, pas, vysvedčenie a rodný list. Aj zdanlivo nehodnotné veci však môžu pre človeka znamenať veľa, napríklad strata zberateľských kartičiek, či už ide o pokémonov alebo hokejistov. Medzi zaujímavé straty, ktoré Slováci uvádzajú, ale patria tiež kuriozity ako zubná protéza a uhlová brúska. Pri cestovaní potom Slováci strácajú batožinu, ale aj rodinných príslušníkov, či už je to dieťa alebo manželka. Súčasná doba priniesla aj stratu rúška a certifikátu s výsledkom testu na COVID.

EU: Fond na spravodlivú transformáciu

Európsky parlament schválil pravidlá fungovania Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý krajinám Európskej únie (EÚ) pomôže riešiť sociálne a hospodárske následky prechodu na klimatickú neutralitu. Tvorí prvý pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie (JTM) – kľúčového nástroja zameraného na podporu regiónov, priemyselných odvetví a pracovníkov, ktorí by mali čeliť najvážnejším výzvam v súvislosti s implementáciou Európskeho ekologického dohovoru (Európska zelená dohoda).

Rozpočet fondu tvorí 7,5 miliardy eur z Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 a dodatočných 10 miliárd eur z nástroja na obnovu EÚ. Bude podporovať projekty zamerané na hospodársku diverzifikáciu, rekonverziu či tvorbu pracovných miest, ako aj projekty, ktoré prispievajú k prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové európske hospodárstvo. V čase, kedy sa hospodárstvo EÚ usiluje o dosiahnutie klimatickej neutrality, by mal fond financovať pomoc pri hľadaní zamestnania, zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu či aktívne začleňovanie pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie do meniaceho sa hospodárstva. Zameraný bude na podporu mikropodnikov, podnikateľských inkubátorov, univerzít a verejných výskumných ústavov, ako aj investícií do nových energetických technológií, energetickej účinnosti a udržateľnej miestnej mobility. Naopak, nebude podporovať spaľovanie odpadu, vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky alebo ich výstavbu, činnosti spojené s produkciou tabakových výrobkov ani investície do fosílnych palív. Členské štáty musia vo svojich plánoch spravodlivej transformácie určiť územia najviac zasiahnuté energetickou transformáciou a prostriedky z fondu zamerať práve na ne. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná špecifikám ostrovov, ostrovných oblastí a najvzdialenejších regiónov.

Poslancom sa počas vyjednávania so zástupcami členských štátov o konečnom znení pravidiel fungovania fondu podarilo presadiť, aby bol v prípade navýšenia rozpočtu fondu po 31. decembri 2024 zavedený tzv. mechanizmus ekologického odmeňovania. Išlo by o dodatočné zdroje, ktoré by sa rozdelili medzi členské štáty v závislosti od pokroku, ktorý dosiahli v oblasti znižovania priemyselných skleníkových plynov. Ďalšie kľúčové aspekty nariadenia:

• Podmienkou získania prostriedkov z Fondu na spravodlivú transformáciu bude záväzok na úrovni členských štátov dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Kým členské štáty tento cieľ neprijmú, budú mať nárok len na 50% národných alokácií z tohto fondu.

• Podniky vo finančnej tiesni budú môcť získať podporu v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa dočasnej štátnej pomoci, ktoré boli zavedené na riešenie výnimočných okolností.

• Prostriedky bude možné dobrovoľne presmerovať z iných kohéznych fondov.

• Podiel investícií poskytovaných z prostriedkov EÚ (spolufinancovanie) bude predstavovať maximálne 85 % v prípade menej rozvinutých regiónov, 70 % v prípade prechodných regiónov a 50 % v prípade rozvinutejších regiónov.

Po Európskom parlamente musí vopred dohodnutý legislatívny text schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Trend: Mladšie jazdené autá

Dopyt Slovákov po jazdených autách smeruje stále silnejšie k mladším autám s menším nájazdom kilometrov. Troj- a štvorročné autá tvorili podľa dát Carvago v roku 2020 spolu až 26 % (13,0+13,1 %) celkového predaja, podiel jednotlivých ročníkov áut starších ako sedem rokov nepresahoval 5 %. Najväčšia časť týchto vozidiel má najazdených medzi 150 a 200-tisíc kilometrov a cenu medzi 6 a 8- tisíc eurami.

V roku 2020 bola najpredávanejším modelom Škoda Octavia s rokom výroby 2017 vo verzii kombi so 140-tisíc kilometrami a priemernou koncovou cenou 13 545 eur. Octavie tvorili až 10 percent všetkých kupovaných áut z druhej ruky. Slovensko, podobne ako Česká republika, ostáva aj pri jazdených autách krajinou s dominantnou značkou Škoda. 8 z 10 najpredávanejších modelov patrilo škodovke, zvyšné dve pozície značke Volkswagen. Za najpredávanejšími modelmi Škoda (v poradí Octavia, Superb, Fabia) a Volkswagen (Passat, Golf) nasleduje Audi A4, VW Tiguan, Audi A6, Kia Ceed a Hyundai i30.

Aj keď v TOP20 najpredávanejších vozidiel figuruje len jeden model 4x4, autá s pohonom všetkých kolies sú na Slovensku stále veľmi populárne a tvorili takmer tretinu (30 %) všetkých jazdených áut predaných v roku 2019. Rastúci význam otázky životného prostredia nevidno ani na štatistike paliva. Až 63,3 % predaných jazdených áut stále tvoria vozidlá na naftu. Trh áut na alternatívny pohon je ešte v plienkach, keď hybridy tvorili 0,6 % predaných áut.

Aktuálne: Prísnejšie pravidlá pre hotovosť

Od 3. júna 2021 začnú v Európskej únii platiť prísnejšie pravidlá pre prevoz finančnej hotovosti z alebo do tretích krajín. V súčasnosti platí, že ak cestuje občan so sumou 10 tisíc eur a viac, alebo jej ekvivalentom v inej mene, bez vyzvania ich musí ohlásiť hraničnému colnému úradu na predpísanom tlačive. Po novom tak bude musieť cestujúci urobiť aj v prípade, že peniaze bude posielať poštou, leteckou, námornou, cestnou či železničnou dopravou cez hranice EÚ.

Nové pravidlá vyplývajú z novely colného zákona, ktorá preberá nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Hlásenie o odosielateľovi, príjemcovi, pôvode peňazí či o ich pravdepodobnom použití musí odosielateľ alebo príjemca doručiť finančnej správe do 30 dní odo dňa, keď finančná správa požiada odosielateľa alebo príjemcu predloženie oznámenia o preprave hotovosti. Členské štáty EÚ budú používať jednotný formulár oznámenia, ktorý je potrebné vyplniť v jednom z jazykov dostupných pre krajinu, do ktorej občan vstupuje, alebo ktorú opúšťa. Formuláre sú dostupné on-line alebo ich budú mať k dispozícii orgány v miestach kontroly. Pri podozrení, že finančné prostriedky majú súvis so spáchaním trestného činu, bude ich môcť finančná správa zadržať.

Od 3. júna sa do sumy 10 tisíc eur a viac budú zaraďovať po prvýkrát aj zlaté mince s obsahom zlata najmenej 90 %, zlaté tehly, nugety alebo hrudy s obsahom zlata najmenej 99,5%. Rovnako tiež šeky, cestovné šeky, vlastné zmenky, peňažné poukážky bez uvedeného príjemcu, bankovky aj mince, ktoré už v súčasnosti nie sú v bežnom obehu, ale je ich možné vymeniť v centrálnej banke. Oznámenie o prevoze treba vyplniť na predpísanom formulári a podať colným orgánom v mieste kontroly vstupu alebo výstupu z EÚ.