EU: Erasmus+ 2021–2027

Poslanci Európskeho parlamentu schválili nové pravidlá fungovania programu Európskej únie (EÚ) na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu Erasmus+ v rokoch 2021 – 2027. V záverečnej fáze rokovaní s Radou sa poslancom podarilo zabezpečiť navýšenie rozpočtu programu o ďalších 1,7 miliardy eur. Finančné prostriedky vyčlenené na program tak budú takmer dvojnásobne vyššie (viac ako 28 miliárd eur z rôznych zdrojov) ako počas predchádzajúcich siedmich rokov (14,7 miliardy eur).

Nová generácia programu Erasmus+ bude ponúkať viac nástrojov a zdrojov na podporu začleňovania. Komisia a členské štáty musia predložiť akčné plány na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a mobilite pre ľudí, pre ktorých bolo doposiaľ náročné zúčastniť sa na tomto programe, akými sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím, ľudia žijúci v chudobe alebo v odľahlých oblastiach, či osoby prisťahovaleckého pôvodu. Osoby nedisponujúce dostatočnými prostriedkami na pokrytie počiatočných nákladov spojených s účasťou na programe, ktoré sa týkajú napríklad kúpy cestovného lístka na vlak či rezervácie ubytovania, môžu získať dodatočnú finančnú podporu vrátane zálohových platieb. Žiadosti nebude možné zamietnuť z dôvodu vyšších nákladov, pokiaľ vzniknú v spojitosti s opatreniami na zaručenie začlenenia. V porovnaní s minulosťou by mala nová generácia programu Erasmus+ podporovať aj pobyty študentov v rámci programov vzdelávania pre dospelých v inej krajine EÚ v dĺžke až šesť mesiacov. Program by tak mal pomôcť ľuďom rôzneho veku a pôvodu získať novú prácu a životné zručnosti a lepšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré so sebou prinášajú tak zelená a digitálna transformácia, ako aj pandémia ochorenia COVID-19.

Nový program Erasmus+ bude pre žiadateľov jednoduchší a prístupnejší, s používateľsky ústretovejšími IT systémami a nižšou mierou byrokracie. Menším organizáciám, napr. mládežnícke združenia a športové kluby, ponúkne osobitný systém financovania – tzv. drobné partnerstvá. Program bude dbať aj na svoj prínos k plneniu cieľov EÚ týkajúcich sa výdavkov v oblasti klímy a na znižovanie vlastnej environmentálnej stopy, napríklad motivovaním účastníkov, aby používali ekologické dopravné prostriedky.

Do programu Erasmus+ bude začlenená aj iniciatíva DiscoverEU, vďaka ktorej môžu mladí ľudia požiadať o bezplatný preukaz na cestovanie po Európe, aby sa mohli vzdelávať - napr. absolvovať intenzívny jazykový kurz alebo sa zúčastniť na workshope v múzeu - a objavovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Európy. Iniciatíva Európske univerzity zas študentom umožní získať diplom kombináciou štúdia vo viacerých krajinách EÚ. Tretia iniciatíva – tzv. Centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy – pomôže vytvoriť miestne ekosystémy zručností, ktoré budú prepojené na medzinárodnej úrovni.

Elektromobily: Rast záujmu

Veľa spoločností dnes reálne uvažuje o využití elektromobilov vo svojom vozovom parku. Zameranie na redukciu emisií z dopravy a posilnenie dôrazu na udržateľnosť je „trendy“ a prináša firmám aj rôzne praktické výhody. Svoju rolu zohrávajú aj prísne požiadavky na znižovanie emisií z cestnej dopravy.

Pred piatimi rokmi mal napríklad iba jeden z partnerov spoločnosti Eurowag vo svojom vozovom parku tri elektromobily a žiadne nákladné alebo dodávkové vozidlá. V roku 2021 sa však celkový počet elektromobilov zvýšil viac než 100-násobne, a to na 350 vozidiel na elektrický pohon, pričom počet elektrických nákladných vozidiel tento rok vzrastie celkovo na 10. „Na prelome rokov 2021/22 očakávame ešte väčší nárast elektromobilov, a to rádovo v desiatkach, najmä u zákazníkov, ktorí sa rozhodnú podporovať flotilu s nízkymi emisiami. V druhej polovici roku 2022 je očakávaný nárast elektromobilov rádovo v stovkách“, vysvetľuje Martin Vohánka.

Na zvýšený záujem o elektromobily majú vplyv aj prísne požiadavky na znižovanie emisií z cestnej dopravy vyplývajúce z aktuálnych smerníc Euróspkej únie (EÚ). Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 vyžaduje, aby do roku 2030 vozový park znížil emisie CO 2 o 37,5 % pri osobných automobiloch a o 31 % pri dodávkových vozidlách. V rámci Zelenej dohody pre Európu si tak EÚ stanovila cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Tento plán počíta okrem iného s redukciou emisií v doprave o 90 %, veľkou mierou by sa na jeho realizácii malo podieľať využitie alternatívnych palív a práve elektromobilita. Spoločnosti, ktorým sa emisné limity nepodaria splniť, budú čeliť hrozbe citeľných finančných sankcií. Zaradenie elektromobilov do podnikových flotíl je jednou z hlavných ciest, ako uvedený cieľ dosiahnuť. Podstatným aspektom je v poslednej dobe najmä rovnako zvýšený dôraz na spoločenskú zodpovednosť a ochranu životného prostredia, ktorý aj širšia verejnosť vníma jednoznačne pozitívne.

Aktualizácia: Rutina a nuda?

Čas strávený čakaním na inštaláciu aktualizácie môže byť využitý aj produktívne. Nová kampaň Pain in the neck (Oštara) spoločnosti Kaspersky sa zamerala na skúmanie postojov používateľov k aktualizáciám zariadení. Nie sú dôležité len z pohľadu získania prístupu k novým funkciám či rozhraniam, ale takisto pomáhajú udržiavať vysokú úroveň bezpečnosti. 

Výrobcovia zariadení, resp. vývojári softvéru pravidelne testujú svoje produkty, aby našli nové potenciálne zraniteľností, ktoré by mohli útočníci zneužiť. Včasná inštalácia aktualizácií môže slúžiť ako účinná ochrana pred kyberzločincami. Zároveň čas, kedy je zariadenie nepoužiteľné, môže slúžiť na zvýšenie produktivity ľudí či pomôcť celkovému pocitu komfortu. Respondenti v štúdii spoločnosti (apríl 2021) súhlasia s tým, že čas strávený čakaním na aktualizáciu zariadení je možné stráviť hodnotne, 40 % z nich uviedlo, že zariadenie je možné aj počas aktualizácie používať na iné účely, aj keď to ovplyvňuje ich produktivitu a 39 % si dokonca užíva krátky oddych preč od technológií. Používatelia väčšinou uprednostňujú iné aktivity počas inštalácie aktualizácií. Napríklad, ak zariadenia nie sú k dispozícii, 31 % respondentov sa snaží vypnúť a relaxovať, pozerať televíziu, čítať knihu, 18 % hľadá rozptýlenie vo varení a 9 % uprednostňuje šport alebo prechádzku. Takmer štvrtina respondentov (23 %) pokračuje v tom, čo robila, len jednoducho prejde na iné zariadenie.

Aj napriek výhodám takýchto prestávok, až 50 % respondentov zvyčajne odloží inštaláciu aktualizácií na neskôr. Najbežnejším dôvodom je, že používatelia sú zaneprázdnení prácou (30 %), 26 % používateľov nechce prestať používať svoje zariadenie v danom okamihu a štvrtina (25 %) nechce zavrieť aplikácie, ktoré aktuálne používa. Celkovo až 63 % respondentov nevidí v oneskorení aktualizácie žiaden problém.V rámci kampane sa spoločnosť spojila so známou blogerkou, učiteľkou jogy a osobnou trénerkou Shonou Vertue a pripravili krátky kurz jednoduchých cvičení, ktoré si môžete zacvičiť počas inštalácie aktualizácií. Samotný kurz je veľmi jednoduchý a zacvičiť si je možné aj v domácom prostredí.

Aktuálne: Ekonomika po 1. kvartáli

Štatistický úrad SR zverejnil rýchly odhad HDP za 1. kvartál tohto roka, podľa ktorého ekonomika Slovenska medziročne mierne vzrástla o 0,3 %. Po roku strávenom v recesii sa teda našej ekonomike podarilo prehupnúť opäť do zelených čísiel. Predpokladáme, že sa pod to podpísal hlavne zahraničný dopyt, vďaka ktorému môže rásť náš export a priemyselná výroba. Ruku k dielu ale pridal aj bázický efekt, nakoľko v 1. kvartáli 2020 sa náš HDP prepadol do červených čísiel. Očakáva sa, že za celý tento rok sa bude rast nášho HDP hýbať okolo úrovne 4 %.

Prvý kvartál tohto roka bol silno zasiahnutý druhou vlnou pandémie a tvrdými protipandemickými opatreniami. Tie zasiahli hlavne sektor služieb a stavebníctvo a ťahali naše hospodárstvo nadol. Priemysel ale zostal voči koronakríze ako-tak odolný. Prvý kvartál sa teda niesol v znamení rastúcej priemyselnej výroby a exportu, a to hlavne vďaka automobilkám. Exportne orientovaným priemyselným odvetviam sa darí, nakoľko vyvážajú jednak do krajín, ktoré sa z krízy rýchlo zotavujú a tiež do krajín, kde sa ekonomikám poskytujú rozsiahle fiškálne stimuly. Rast HDP v prvom kvartáli bol ale ťahaný aj bázickým efektom, keďže v úvode minulého roka prepukla pandémia a my sme sa prepadli do červených čísiel. Štruktúru HDP zatiaľ nepoznáme, ale predpokladáme, že ťahúňom hospodárstva bol export a negatívne na ekonomiku pôsobila slabšia spotreba obyvateľstva a nižšie investície.

Aký bude ďalší vývoj HDP v tomto roku? Podľa analytičky Jany Glasovej aj v druhom kvartáli sa nášmu hospodárstvu podarí dosiahnuť rast HDP, a to výraznejší než v prvom štvrťroku. Bude to možné aj vďaka slabej báze z minulého roka. Prepad HDP v 2. kvartáli 2020 bol totiž najsilnejší, na úrovni takmer -11 %. K rastu HDP bude ale samozrejme naďalej prispievať priemysel a pridá sa aj sektor služieb. Obchody, gastro sektor, hotely a rôzne prevádzky poskytujúce služby môžu konečne privítať zákazníkov a začať opäť zarábať. K slovu sa znova dostáva domáca spotreba, ktorá sa bude postupne zvyšovať. Domácnosti začínajú realizovať svoju odloženú spotrebu, teda nákupy, ktoré počas pandémie „odložili na neskôr“, či už kvôli šetreniu alebo kvôli zatvoreným prevádzkam. K úplnému návratu nášho života do normálu je potrebné, aby sme dosiahli vyššiu úroveň zaočkovanosti populácie a zabránili tak prepuknutiu tretej vlny pandémie. Ak sa to podarí, môže sa ekonomický vývoj v 2. polroku 2021 výraznejšie zlepšovať. Očakáva sa, že za celý tento rok dosiahne rast nášho HDP úroveň okolo 4 %. Negatívne sa v 1. polroku vyvíja hlavne domáca spotreba, ktorá je zasiahnutá horšou situáciou na trhu práce a šetrnejším správaním domácností. Spotreba domácností by mohla začať opäť rásť v druhom polroku, keď sa obyvatelia „vrátia“ k svojej odloženej spotrebe a trúfnu si aj na väčšie nákupy. Ťahúňom našej ekonomiky bude ale počas tohto roka hlavne zahraničný dopyt, ktorý pomáha nášmu exportne orientovanému priemyslu.

EU: Udržateľné modré hospodárstvo

Európska komisia navrhuje nový prístup k udržateľnému modrému hospodárstvu v Európskej únii (EÚ) pre priemyselné odvetvia a odvetvia súvisiace s oceánmi, morami a pobrežnými oblasťami. Udržateľné modré hospodárstvo má zásadný význam z hľadiska dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody a zabezpečenia zelenej a inkluzívnej obnovy po pandémii. Komisia bude aj naďalej vytvárať podmienky pre udržateľné modré hospodárstvo na medzinárodnej úrovni v súlade s programom medzinárodnej správy oceánov.

Všetky odvetvia modrého hospodárstva vrátane rybolovu, akvakultúry, pobrežného cestovného ruchu, námornej dopravy, prístavných činností a stavby lodí budú musieť znížiť svoj vplyv na životné prostredie a klímu. Predpokladom boja proti zmene klímy a strate biodiverzity sú zdravé moria a udržateľné využívanie ich zdrojov spôsobom, ktorý prináša alternatívy k fosílnym palivám a tradičnej výrobe potravín. Prechod na udržateľné modré hospodárstvo si vyžaduje investície do inovačných technológií. Energia z vĺn a prílivová energia, produkcia rias, vývoj inovačného rybárskeho výstroja alebo obnova morských ekosystémov povedú k vzniku nových zelených pracovných miest a podnikateľských príležitostí v modrom hospodárstve.

V oznámení sa stanovuje podrobný program pre modré hospodárstvo v týchto oblastiach:

• Dosahovanie cieľov klimatickej neutrality a nulového znečistenia, najmä rozvojom modrej energie (teda energie z oceánov), dekarbonizáciou námornej dopravy a ekologizáciou prístavov. Udržateľný energetický mix vrátane energie z plávajúcich veterných turbín, geotermálnej energie, energie vĺn a prílivovej energie by mohol v roku 2050 predstavovať štvrtinu elektrickej energie vygenerovanej v EÚ. Prístavy majú zásadný význam pre prepojenosť a hospodárstvo regiónov a krajín Európy a mohli by sa využívať ako energetické uzly.
• Prechod na obehové hospodárstvo a zníženie znečistenia, a to aj prostredníctvom obnovených noriem pre navrhovanie rybárskeho výstroja, recykláciu lodí a vyraďovanie morských plošín, ako aj pre opatrenia na zníženie znečistenia plastmi a mikroplastmi.
• Zachovanie biodiverzity a investovanie do prírody – ochrana 30 % morských oblastí EÚ zvráti stratu biodiverzity, zlepší stav populácie rýb, prispeje k zmierneniu zmeny klímy a zvýšeniu odolnosti a zároveň prinesie významné finančné a sociálne výhody. Environmentálny vplyv rybolovu na morské biotopy sa bude ďalej minimalizovať.
• Podpora adaptácie na zmenu klímy a odolnosti pobreží – činnosti v oblasti adaptácie, ako je rozvoj zelenej infraštruktúry v pobrežných oblastiach a ochrana pobreží pred rizikom erózie a záplav, pomôžu zachovávať biodiverzitu a chrániť krajinu a zároveň budú prínosom pre cestovný ruch a hospodárstvo pobrežných oblastí.
• Zabezpečenie udržateľnej výroby potravín — udržateľná produkcia morských plodov a nové normy týkajúce sa ich uvádzania na trh, využívanie rias a morskej trávy, prísnejšia kontrola rybolovu, ako aj výskum a inovácie v oblasti morských plodov na báze buniek pomôžu chrániť európske moria. Vďaka strategickým usmerneniam pre udržateľnú akvakultúru v EÚ, ktoré boli už takisto prijaté, sa Komisia zaviazala aj k rozvoju udržateľnej akvakultúry v EÚ.
• Zlepšenie riadenia priestoru na mori – nové modré fórum pre subjekty využívajúce moria na koordináciu dialógu medzi prevádzkovateľmi zariadení na mori, zainteresovanými stranami a vedcami zaoberajúcimi sa rybolovom, akvakultúrou, lodnou dopravou, cestovným ruchom, energiami z obnoviteľných zdrojov a ďalšími činnosťami bude stimulovať spoluprácu v záujme udržateľného využívania morského prostredia. Správa o vykonávaní smernice EÚ o námornom priestorovom plánovaní vyjde v roku 2022 po prijatí národných plánov o námornom priestorovom plánovaní v marci 2021.

Európska komisia a skupina Európskej investičnej banky zložená z Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu (EIF) zintenzívnia spoluprácu v oblasti udržateľného modrého hospodárstva. Inštitúcie budú spolupracovať s členskými štátmi na plnení existujúcich finančných potrieb s cieľom znížiť znečistenie v európskych moriach a podporovať investície do modrých inovácií a modrého biohospodárstva. Nový Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond bude slúžiť na podporu prechodu na udržateľnejšie hodnotové reťazce založené na oceánoch, moriach a pobrežných činnostiach, a to najmä prostredníctvom jeho platformy BlueInvest a nového fondu BlueInvest. V záujme ďalšieho financovania tejto transformácie Európska komisia vyzýva členské štáty, aby v období do roku 2027 začlenili do svojich národných plánov obnovy a odolnosti a národných operačných programov pre rôzne fondy EÚ investície do udržateľného modrého hospodárstva. Prispievať budú aj ďalšie programy EÚ, napríklad výskumný program Horizont Európa, a zriadi sa špecializovaná misia pre oceány a vody. Pokiaľ ide o súkromné investície, v príslušných investičných rozhodnutiach by sa mali uplatňovať dohodnuté zásady a normy udržateľnosti týkajúce sa oceánov, napríklad finančná iniciatíva v oblasti udržateľného modrého hospodárstva sponzorovaná EÚ.