EU: Sociálne práva

Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý predložila Európska komisia začiatkom marca, stanovuje konkrétne opatrenia na ďalšie vykonávanie 20 zásad piliera. Navrhujú sa v ňom aj hlavné ciele v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia na úrovni Európskej únie (EÚ), ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Tento akčný plán má pomôcť Európe zvládnuť transformáciu, ktorú so sebou prináša nový spoločenský, technologický a hospodársky vývoj a sociálno-ekonomické dôsledky pandémie. Zároveň má pomôcť zaručiť, aby sa v rámci dvojakej digitálnej a klimatickej transformácie na nikoho nezabudlo.

Pandémia COVID-19 mala ďalekosiahly a zásadný sociálno-ekonomický vplyv. Spoločná reakcia členských štátov a EÚ prispela k ochrane pracovných miest a živobytia občanov, ako aj k obmedzeniu mnohých negatívnych účinkov pandémie. Nezamestnanosť a nerovnosti však pravdepodobne budú pretrvávať a narastať. Účastníci sociálneho samitu na vysokej úrovni v Porte preto vyzývajú lídrov EÚ, aby nasmerovali zdroje tam, kde sú potrebné najviac. Tvorcovia politík by mali zamerať svoje úsilie na oživenie zamestnanosti a vytváranie kvalitných pracovných miest, na investície do celoživotného vzdelávania, ktoré ľuďom umožní nadobudnúť nové alebo dodatočné zručnosti, ktoré potrebujú na to, aby uspeli v ekologickej a digitálnej transformácii, a na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom podpory rovnakých príležitostí pre všetkých.

Tri hlavné ciele do roku 2030 stanovené v akčnom pláne Európskej komisie na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv:

1. zamestnaných by malo byť najmenej 78 % ľudí vo veku 20 – 64 rokov;

2. každoročne by sa na odbornej príprave malo zúčastňovať aspoň 60 % všetkých dospelých;

3. počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí.

Tento záväzok prijali v prvý deň sociálneho samitu v Porte predsedníčka Európskej komisie, predseda Európskeho parlamentu, premiér Portugalska, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ, európski sociálni partneri aj organizácie občianskej spoločnosti. Ďalej sa zaviazali urobiť maximum pre vybudovanie inkluzívnejšej, sociálnejšej Európy. Cieľom je dať do pohybu silné a spravodlivé oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest.

SR: V apríli bankrotovali najmä štyridsiatnici

V apríli 2021 zbankrotovalo 419 obyvateľov Slovenska. Podľa spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) to v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 963 osobnými bankrotmi predstavuje pokles o 56,49 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v marci zbankrotovalo 284 dlžníkov, ich v štvrtom mesiaci toho roka bolo o 47,54 percenta viac. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca apríla 2021 zbankrotovalo už 51.090 obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca apríla 2021 zbankrotovalo 1.669 dlžníkov.

„V apríli sme medzi dlžníkmi identifikovali 59 osôb bez domova – s adresou na obecnom, miestnom alebo mestskom úrade, prípadne na virtuálnej adrese. Predstavujú až viac ako 14-percentný podiel. Identifikovali sme aj 16 manželských párov a tri páry v inom príbuzenskom zväzku, napríklad rodičov s deťmi. Osobný bankrot tak v mnohých prípadoch zasahuje celé rodiny“, upozorňuje analytička Jana Marková. Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom – 92 a najmenej v Bratislavskom kraji – 26. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov v každom kraji klesol, najviac v Trenčianskom kraji (- 73,39 percenta). Z celkového množstva osobných bankrotov v apríli 2021 ich bolo 30 (7,16 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 389 (92,84 percenta) na majetok nepodnikateľov. Na mužov pripadlo 266 a na ženy 153 osobných bankrotov. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, v medziročnom porovnaní ich pomer na celkovom počte osobných bankrotov narástol o 2,43 percentuálneho bodu (63,48 percenta v apríli 2021 vs. 61,06 percenta v apríli 2020). Pomer žien v apríli 2021 medziročne o 2,43 percentuálneho bodu klesol (36,52 percenta v apríli 2021 vs. 38,94 percenta v apríli 2020). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v apríli 2021, malo 1,88 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v apríli 2020 ich bolo 3,23 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,61 percenta dlžníčok (v apríli 2020 ich bolo 2,93 percenta). V apríli sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali štyridsiatnici s 30,55 percenta (29,60 percenta v apríli 2020), za nimi nasledovali tridsiatnici s podielom 26,25 percenta (26,17 percenta v apríli 2020).

V minulom mesiaci bolo vyhlásených 414 konkurzov (98,81 percenta) a 5 dlžníci (1,19 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. V apríli 2021 súdy zároveň zrušili 700 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 644 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 56 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

SR: Informačné technológie vystriedal obchod a výroba

Analýza portálu Profesia.sk potvrdzuje, že máme za sebou najúspešnejší apríl za posledných šesť rokov. Aktuálnu situáciu ovplyvnilo uvoľnenie opatrení. Vyše 23-tisíc pracovných ponúk neevidoval portál ani v apríli 2019, ani 2018, ale ani v roku 2017 či 2016. Oproti minulému roku stúpol počet ponúk na takmer trojnásobok. Apríl 2020 bol po príchode pandémie na Slovensko mesiacom s najnižším počtom pracovných inzerátov. Rok 2019 prekonávame už posledné štyri týždne.

Za posledné dva kalendárne týždne uverejnili zamestnávatelia na Profesii od pondelka do nedele vždy viac než 6-tisíc pracovných ponúk. Takéto počty nových pracovných príležitostí sme nevideli ani v rovnakom období v roku 2019, kedy svet pojem koronakríza ešte nepoznal. Vyššie čísla, ako bolo v spomínanom roku 2019, eviduje Profesia už posledné 4 kalendárne týždne. Akých ponúk je najviac? Zamestnávatelia ponúkajú aktuálne najviac pracovných možností na operátorov a operátorky výroby. Najväčšia časť ponúk požaduje maturitné vzdelanie. Spomedzi inzerátov, ktoré zamestnávatelia uverejnili v apríli, išlo až o 37 percent.

Kým prvý štvrťrok t. r. uverejnili firmy na Slovensku najviac pracovných ponúk v IT, v apríli bolo najviac inzerátov v obchode a vo výrobe. Zamestnávatelia uverejnili za posledný mesiac 4.185 pracovných inzerátov v obchode, 3.980 vo výrobe a 3.420 v informačných technológiách. Uvoľnenie opatrení prebralo aj odvetvie cestovný ruch, gastro a hotelierstvo, kde pracovný portál zaznamenal v apríli 933 pracovných ponúk. To je o 320 inzerátov viac ako za celý prvý štvrťrok tohto roka. V januári išlo iba o 171, vo februári o 184 a v marci o 258 pracovných ponúk.

Kyberútoky: V riadených službách

Dopyt po riadených službách zásadne ovplyvní najnovšie trendy kybernetických útokov vrátane vylepšených vydieračských taktík, malvérových techník a nových ciest na ohrozovanie firemných systémov. Od poskytovateľov IT a riadených služieb to bude podľa ZEBRA SYSTEMS vyžadovať posilnenie aktuálnej ponuky služieb tak, aby vyšli v ústrety dopytom zákazníkov v oblasti IT bezpečnosti.

Podľa zistení spoločnosti N-able patria medzi hlavné kybernetické riziká:

• Ransomvér – Okrem už tradičného šifrovania dát napadnutých organizácií zdokonalili útočníci svoje vydieranie o hrozbu zverejnenia citlivých dát, ktoré by poškodili reputáciu či boli
• predmetom vysokej pokuty za nedodržanie GDPR.
• Nové vektory útokov – Emailová komunikácia naďalej zostáva hlavným distribučným kanálom malvéru, útočníci však stále viac využívajú otvorené internetové porty a RDP protokol,
• predovšetkým v útokoch na vzdialených pracovníkov.
• Bezsúborové útoky (Fileless attacks) – Pretože väčšina antivírusových programov skenuje iba súbory, útočníci ich obchádzajú pomocou techník, ktoré nevyužívajú súbory, ale zneužívajú
• administračné nástroje ako PsExec alebo PowerShell.
• Útoky na manažované služby – Stále viac útokov je cielených na poskytovateľov IT služieb a poskytovateľov IT bezpečnosti s cieľom preniknúť do systémov viacerých zákazníkov naraz. Aby ochránili svojich zákazníkov, potrebujú títo poskytovatelia zvýšiť úroveň vlastnej IT bezpečnosti alebo využiť služby externého MSSP (Managed Security Services Provider).

Kybernetickí útočníci neustále vylepšujú stratégie a techniky, ako obísť existujúcu obranu podnikov a organizácií a získať prístup k dátam, ktoré môžu speňažiť. Nielenže vylepšujú jednotlivé metódy útokov, ale tiež ich vzájomne kombinujú do komplexných, viacfázových útokov. Podmienkou úspešnej obrany proti takýmto napadnutiam je existencia viacvrstvového zabezpečenia.

EU: Budúcnosť únie

Dva dni pred zahájením Konferencie o budúcnosti Európy boli zverejnené kompletné výsledky prieskumu Eurobarometer zameraného na budúcnosť Európskej únie (EÚ). Prieskum, ktorého prvé výsledky boli zverejnené už 9. marca, si objednali spoločne Európsky parlament a Európska komisia. 

Podľa celkových výsledkov:

· približne osem z desiatich Európanov (81%) súhlasí a viac ako tretina (38%) rozhodne súhlasí s tým, aby jedna z priorít Konferencie o budúcnosti Európy bolo zlepšenie zvládania kríz, akou je súčasná pandémia ochorenia COVID-19;

· dve tretiny respondentov (66%) sú presvedčené, že projekt EÚ ponúka európskej mládeži perspektívu do budúcnosti a podobný podiel opýtaných (65%) vníma Úniu ako priestor stability v nepokojnom svete;

· viac ako dve tretiny respondentov podporujú voľbu predsedu Európskej komisie prostredníctvom výberu z vedúcich kandidátov európskych politických strán v európskych voľbách, proti takémuto postupu je menej ako štvrtina (22%) opýtaných;

· možnosť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za kandidátov z nadnárodných listín podporilo približne dvakrát viac opýtaných (42%), ako ju odmietlo (19%).

Približne osem z desiatich Európanov (81%) súhlasí s tým, aby sa Konferencia o budúcnosti Európy prioritne zamerala na to, ako na úrovni EÚ zlepšiť zvládanie kríz podobných súčasnej pandémii. Rozhodne sa s touto myšlienkou stotožňuje viac ako tretina (38%) respondentov. Európania, ktorí sa chcú na konferencii aktívne zúčastniť, preferujú za týmto účelom najmä stretnutia v okolí svojho bydliska, ktoré môžu mať formu diskusií alebo zhromaždení občanov (44%). Do procesu zhromažďovania podnetov či ideí sa chcú občania zapojiť odpovedaním na otázky v prieskume (34%), ponúkaním nápadov a predkladaním návrhov európskym a vnútroštátnym politikom (31%), ako aj účasťou na online konzultáciách prostredníctvom diskusných platforiem (30%).

Viac ako osem z desiatich Európanov (83%) si myslí, že do konferencie by za účelom presadenia nových myšlienok mali byť špecificky zapojení mladí ľudia. Štyria z desiatich opýtaných (40%) sa s týmto tvrdením stotožňujú úplne. Dve tretiny respondentov (66%) sú presvedčené, že projekt EÚ ponúka mladým ľuďom v Európe perspektívu do budúcnosti. Podobný podiel opýtaných (65%) súhlasí s tvrdením, že EÚ predstavuje priestor stability v nepokojnom svete - v porovnaní s prieskumom v roku 2018 však ide o pokles o 11 percentuálnych bodov.

Eurobarometer sa zameral aj na európske voľby a súvisiacu voľbu predsedu Európskej komisie. Výsledky prieskumu naznačujú, že možnosť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za kandidátov na nadnárodných listinách podporuje ako dobrý krok približne dvakrát viac Európanov (42%), ako ju odmieta (19%). Žiadnu preferenciu nevyjadrilo pri tejto otázke 36% respondentov. Viac ako dve tretiny opýtaných podporujú proces voľby predsedu Európskej komisie založený na výbere z vedúcich kandidátov európskych politických strán vo voľbách do Európskeho parlamentu, proti je menej ako štvrtina respondentov (22%). Takýto postup by podľa takmer dvoch tretín opýtaných (64%) priniesol viac transparentnosti do procesu voľby predsedu Európskej komisie, podľa 61% respondentov by však dával zmysel iba v prípade možnosti hlasovať v európskych voľbách za kandidátov z nadnárodných listín. Väčšina opýtaných si tiež myslí, že takýto postup voľby šéfa exekutívy EÚ by posilnil legitimitu Európskej komisie (63%) a predstavoval by významný pokrok pre demokraciu v EÚ (62%).

Osobitný prieskum Eurobarometer s názvom Budúcnosť Európy (EB94.1) prebiehal od 22. októbra do 20. novembra 2020 v 27 členských štátoch EÚ formou osobných rozhovorov, kvôli pandémii bol však v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi on_line. Celkovo bolo uskutočnených 27.034 rozhovorov.