utorok 11. mája 2021

Trend: Zodpovedné nakupovanie

Riešenie od slovenskej technologickej spoločnosti Vacuumlabs 2030 Calculator umožňuje firmám aj spotrebiteľom vypočítať uhlíkovú stopu produktov, čím sa snaží pomôcť ekologickejšiemu nakupovaniu. Navyše softvérový vývojársky nástroj umožňuje bankám a ďalším firmám integrovať do svojich aplikácií údaje o ekologickej stope každej aktivity ich zákazníkov.

Švédsky startup Doconomy sa dostal do povedomia svojou kreditnou kartou DO Black, ktorá ako prvá na svete limituje disponibilnú sumu na účte používateľov nie na základe finančného stropu, ale v závislosti od produkcie oxidu uhličitého spojeného s výrobou a používaním zakúpených produktov a služieb. Zákazníci podľa prognóz nebudú v budúcnosti porovnávať produkty len podľa ceny a kvality, ale aj na základ uhlíkovej stopy, čo bude predstavovať veľmi potrebný posun v spotrebiteľskom správaní.  S CO2 kalkulačkou reaguje aj na Emission Gap Report, ktorý v roku 2018 vydala OSN a odporúča v ňom na záchranu udržateľnosti a klímy znížiť produkciu oxidu uhličitého o 50 %. Vzhľadom na to, že vyše 60 % tvorby tohto skleníkového plynu je spojených s ľudskou spotrebou, spoločnosť sa rozhodla vytvárať nástroje, ktoré môžu pomôcť každému jednotlivcovi pochopiť tvorbu CO2 a aktívne znižovať svoju uhlíkovú stopu uprednostnením zodpovedných nákupov.

2030 Calculator je on-line nástroj, ktorý môže každá značka alebo výrobca použiť na rýchly výpočet uhlíkovej stopy svojich výrobkov. Obsahuje kompletne bezplatné informácie o emisiách produktu alebo služby od jeho výroby, cez prepravu až po predaj. Do výpočtu uhlíkovej stopy započítava materiál, obaly, prepravu aj energiu spotrebovanú pri výrobnom procese. Ide o súčasť globálneho vzdelávacieho programu a zároveň je súčasťou zastrešujúceho konceptu Planet Loyalty, ktorého cieľom je zaviesť označovanie produktov uhlíkovou stopou ako základ pre vedomú spotrebu. Podporujú ho nielen veľké značky ako Mastercard, ale aj vládne organizácie.


pondelok 10. mája 2021

Konkurzy: Najmä vo firmách bez zamestnancov

V apríli 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 11 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené 3 reštrukturalizácie. Podľa analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov klesol o 56 percent (z 25 na 11) a počet reštrukturalizácií sa zvýšil o 200 percent (z 1 na 3). V medziročnom porovnaní s aprílom 2020 počet konkurzov klesol o 8,33 percenta (z 12 na 11) a počet reštrukturalizácií sa zvýšil o 200 percent (z 1 na 3). V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 13 konkurzných konaní (14 v apríli 2020) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 7 konkurzov (7 v apríli 2020). Zároveň sa začalo 25 nových konkurzných konaní (18 v apríli 2020).

„Pandemická situácia zatiaľ iba minimálne ovplyvnila počet vyhlásených bankrotov firiem. Štatistiky v ďalších mesiacoch sa však môžu zmeniť, nie všetky firmy s finančnými problémami spĺňajú podmienky na dočasnú ochranu pred veriteľmi po legislatívnej úprave a budú tak musieť podstúpiť bankrot“, uvádza analytička Ing. Jana Marková. V apríli 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (4). Ostatné spoločnosti v konkurze pôsobili v oblastiach poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1), stavebníctvo (1), doprava a skladovanie (1), informácie a komunikácia (1); činnosti v oblasti nehnuteľností (1); odborné, vedecké a technické činnosti (1) a umenie, zábava a rekreácia (1). Spoločnosti s povolenou reštrukturalizáciou pôsobia v troch sekciách: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1); veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (1); administratívne a podporné služby (1). Najviac konkurzov súdy v apríli 2021 vyhlásili v Nitrianskom (3), Bratislavskom (2) a v Prešovskom kraji (2). V Banskobystrickom, Košickom, Trenčianskom a v Trnavskom kraji bol vyhlásený jeden konkurz. Ani jeden konkurz nebol vyhlásený v Žilinskom kraji. Spoločnosti, ktorým boli povolené reštrukturalizácie, sídlia v Banskobystrickom (1), Bratislavskom (1) a v Košickom (1) kraji.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v apríli 2021 bolo 10 konkurzov (90,91 percenta) vyhlásených na majetok spoločností s ručením obmedzeným a jeden na majetok akciovej spoločnosti (9,09 percenta). Až 63,64 percenta predstavujú spoločností bez zamestnancov a 27,27 percenta spoločnosti s menej ako 10 zamestnancami. Najväčším zamestnávateľom, na ktorého bol v minulom mesiaci vyhlásený konkurz, je nákladný cestný dopravca CAMION, s.r.o., s 20 – 24 pracovníkmi. V apríli 2021 boli povolené reštrukturalizácie jednej „eseročke“, jednej akciovej spoločnosti a jednému družstvu. Najväčším zamestnávateľom je JOBELCA SLOVENSKO, s.r.o., vyrábajúca dielce a príslušenstvo pre motorové vozidlá. Pracuje v nej od 250 do 499 zamestnancov. K najznámejším spoločnostiam, ktorej bola v minulom mesiaci povolená reštrukturalizácia, patrí finančná skupina Arca Capital Slovakia, a. s.


EU: Priemyselná stratégia

Priemyselná stratégia Európskej únie (EÚ) sa aktualizuje, aby ambície v tejto oblasti plne odzrkadľovali novú realitu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a boli hnacím motorom pri prechode na udržateľnejšie, digitálne, odolné a globálne konkurencieschopné hospodárstvo. Jadrom aktualizovanej stratégie sú malé a stredné podniky (MSP). Na ne je zacielená špecifická finančná podpora a opatrenia, ktoré majú MSP a startupom uľahčiť túto dvojitú transformáciu. Európska komisia prijala aj návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich jednotný trh. 

Posilnenie odolnosti jednotného trhu
Pandémia ochorenia COVID-19 bola pre jednotný trh náročnou skúškou, keďže po jej vypuknutí došlo k obmedzeniu dodávok, uzavretiu hraníc a fragmentácii trhu. Kríza zdôraznila zásadnú potrebu zachovať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu, ako aj nutnosť spolupracovať na posilnení jeho odolnosti voči narušeniam. Komisia na tento účel podnikne okrem iného tieto opatrenia:
  • Navrhne núdzový nástroj pre jednotný trh ako štrukturálne riešenie na zabezpečenie voľného pohybu tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz. Tento nástroj by mal zaručiť väčšiu transparentnosť a solidaritu a mal by pomôcť riešiť kritický nedostatok výrobkov tým, že urýchli ich dostupnosť a posilní spoluprácu v oblasti verejného obstarávania.
  • Zabezpečí, aby členské štáty v plnej miere vykonali smernicu o službách a plnili si svoje existujúce povinnosti vrátane oznamovacej povinnosti, aby bolo možné identifikovať a odstrániť nové potenciálne prekážky.
  • Posilní dohľad nad trhom s výrobkami tým, že bude podporovať vnútroštátne orgány pri zvyšovaní kapacít a urýchľovaní tempa digitalizácie pri kontrolách výrobkov a zbere údajov.
  • Zmobilizuje významné investície na podporu MSP. Navrhne a zavedie mechanizmy alternatívneho riešenia sporov na riešenie oneskorených platieb pre MSP a stanoví opatrenia na riešenie rizík platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP.
Riešenie strategických závislostí EÚ
Otvorenosť obchodu a investíciám je silnou stránkou EÚ, ktorá je významným dovozcom a vývozcom, ako aj zdrojom jej rastu a odolnosti. Pandémia však upriamila našu pozornosť aj na potrebu analyzovať a riešiť strategické závislosti technologického i priemyselného charakteru. Komisia preto:
  • Vykonala analýzu metódou zdola nahor založenú na obchodných údajoch: z 5.200 výrobkov dovážaných do EÚ sa v počiatočnej analýze identifikovalo 137 výrobkov (ktoré predstavujú 6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) v citlivých ekosystémoch, na ktorých je EÚ veľmi závislá. Ide najmä o energeticky náročné priemyselné odvetvia (ako suroviny) a ekosystémy v oblasti zdravia (ako farmaceutické zložky), ako aj iné výrobky, ktoré sú dôležité z hľadiska podpory zelenej a digitálnej transformácie. Z toho je 34 výrobkov (predstavujúcich 0,6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) potenciálne ešte zraniteľnejších z dôvodu obmedzených možností, pokiaľ ide o ďalšiu diverzifikáciu a nahradenie výrobou v EÚ. Analýza takisto odhalila výzvy a závislosti v oblasti pokročilých technológií.
  • Prezentuje výsledky šiestich hĺbkových preskúmaní týkajúcich sa surovín, batérií, účinných farmaceutických látok, vodíka, polovodičov a cloudových a špičkových technológií, ktoré poskytujú ďalšie informácie o pôvode strategických závislostí a ich dosahu.
  • Začne druhú fázu preskúmania potenciálnych závislostí v kľúčových oblastiach vrátane výrobkov, služieb alebo technológií, ktoré sú kľúčové pre dvojitú transformáciu. K nim patria obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie a kybernetická bezpečnosť. Okrem toho vytvorí monitorovací systém v rámci strediska Európskej komisie na monitorovanie kritických technológií.
  • Pracuje na diverzifikácii medzinárodných dodávateľských reťazcov a usiluje sa nadväzovať medzinárodné partnerstvá v záujme zlepšenia pripravenosti.
  • Podporuje nové priemyselné aliancie v strategických oblastiach, v ktorých sa takéto aliancie považujú za najlepší nástroj na urýchlenie činností, ktoré by sa inak nerozvinuli. Priemyselné aliancie sa budú podporovať tam, kde dokážu prilákať súkromných investorov, aby diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch otvoreným a transparentným spôsobom a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Podporovať sa budú aj oblastiach, kde majú potenciál vytvárať inovácie a pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú v zásade širokú a otvorenú platformu, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť začleneniu startupov a MSP.
  • Komisia pripravuje spustenie Aliancie pre procesory a polovodičové technológie a Aliancie pre priemyselné dáta, edge a cloud. Okrem toho zvažuje založenie Aliancie pre kozmické nosné rakety a Aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.
  • Podporuje úsilie členských štátov o združovanie verejných zdrojov prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblastiach, kde trh nedokáže priniesť prelomové inovácie. Na tento účel môže prípadne vynaložiť prostriedky z rozpočtu EÚ.
  • Avizuje stratégiu a možnú legislatívnu zmenu s cieľom posilniť vedúce postavenie pri stanovovaní noriem, a to aj v oblasti služieb, pričom otvorene spolupracuje s ostatnými aktérmi v oblastiach spoločného záujmu.
Urýchlenie dvojitej transformácie
V priemyselnej stratégii z roku 2020 sa oznámili opatrenia na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, no pandémia mala radikálny vplyv na jej rýchlosť a rozsah. Komisia preto načrtáva nové opatrenia na podporu podnikateľského hľadiska v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou tým, že:
  • Vytvorí v partnerstve s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami transformačné dráhy v oblastiach, v ktorých je to potrebné, počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami. Takéto dráhy by mohli umožniť lepšie pochopenie rozsahu, nákladov a podmienok požadovaných opatrení, ktoré súvisia s dvojitou transformáciou v najrelevantnejších ekosystémoch. To by viedlo k vypracovaniu vykonateľného plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti.
  • Zabezpečí koherentný regulačný rámec na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia Európy a ambícií balíka „Fit for 55“ okrem iného rýchlejším zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie a zaručením prístupu k dostatočným dodávkam cenovo dostupnej a dekarbonizovanej elektrickej energie.
  • Zabezpečí služby poradcov pre udržateľnosť pre MSP a bude podporovať obchodné modely založené na údajoch, aby MSP mali čo najväčší úžitok zo zelenej a digitálnej transformácie.
  • Bude investovať do zvyšovania úrovne kvalifikácií a rekvalifikáciu v záujme podpory dvojitej transformácie.
Prebiehajúcou rozsiahlou revíziou pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa takisto zabezpečí, aby v čase, kedy sa zásadne mení aj globálne konkurenčné prostredie, podporovali tieto pravidlá zelenú a digitálnu transformáciu v prospech Európanov.


Smartfón: Chránite svoje osobné údaje?

V roku 2020 v Európskej únii používalo smartfón na súkromné ​​účely 81 % ľudí vo veku 16 - 74 rokov.  Až 18 % uviedlo, že pri používaní alebo inštalácii aplikácie do smartfónu nikdy neobmedzili či neodmietli prístup k osobným údajom, akými sú napr. aktuálna poloha alebo kontakty. Dokonca 6 % nevedelo, že je možné obmedziť či odmietnuť prístup k ich osobným údajom pri používaní alebo inštalácii aplikácie.

Údaje vychádzajú z ročného prieskumu Eurostatu o využívaní info - komunikačných technológií  v domácnostiach a jednotlivcami. Uvedené výsledky sa týkajú skúseností jednotlivcov za posledné tri mesiace pred prieskumom, teda prvý štvrťrok 2020. Referenčné obdobie sa týka hlavne obdobia pred začiatkom pandémie COVID-19. Kvôli obmedzeniam COVID-19 bolo potrebné terénne práce odložiť alebo predĺžiť a načasovanie trojmesačného referenčného obdobia sa v jednotlivých krajinách líši, pričom z Francúzska údaje za rok 2020 nie sú k dispozícii. Vo výsledku sa odhadol agregát EÚ.

Podiel ľudí, ktorí nikdy neobmedzili alebo neodmietli prístup k svojim osobným údajom, bol najvyšší medzi najmladšími (20 % pre osoby vo veku 16 - 24 rokov) a najnižší medzi najstaršími (14 % pre osoby vo veku 65 - 74 rokov). Asi tretina ľudí vo veku 16 - 74 rokov nikdy neobmedzila alebo neodmietla prístup k svojim osobným údajom pri používaní alebo inštalácii aplikácie v Chorvátsku (37 %) a Česku (36 %), ako aj v Lotyšsku (32 %) a Litve (31 %) ). Naproti tomu iba 11 % ľudí vo veku 16 - 74 rokov vo Švédsku nikdy neobmedzilo alebo neodmietlo prístup, nasledované Talianskom, Holandskom a Portugalskom (všetci 12 %), Belgickom, Nemeckom a Slovinskom (všetci 13 %).



Trend: Drahšie nehnuteľnosti

Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu zvýšili v 1. kvartáli tohto roka medziročne až o 15,5 %. Meter štvorcový nehnuteľnosti je v priemere za 1.930 eur, čo je o takmer 260 eur viac ako pred pandémiou. Aj v kvartálnom porovnaní ceny nehnuteľností vzrástli, a to o 4,2 %. Za meter štvrocový teda zaplatíme o 77 eur viac ako v závere vlaňajška. Ceny na našom realitnom trhu rástli počas celého minulého roka a aj tento rok má zdražovanie nehnuteľností pokračovať.

Prvý kvartál tohto roka bol silno zasiahnutý druhou vlnou pandémie, ktorá spôsobila nárast nezamestnanosti a aj mzdový rast sa spomaľuje. To by malo za následok aj ďalšie zhoršenie dostupnosti bývania u nás. Z dlhodobého hľadiska ale na dostupnosť bývania pozitívne vplývajú nízke úrokové sadzby, keďže veľa ľudí si byty kupuje na hypotéku. Prečo ceny nehnuteľností napriek koronakríze stále rastú? Koronakríza stiahla našu ekonomiku do recesie, spôsobila nárast nezamestnanosti, na realitnom trhu sa ale takpovediac neprejavila. Dôvodom rastúcich cien bytov a domov je predovšetkým dlhodobo slabá ponuka cenovo dostupných nehnuteľností, ktorá nedokáže uspokojiť dopyt. Navyše, niektoré stavebné spoločnosti pristúpili počas krízy k okresávaniu investícií, alebo odložili plánovanú výstavbu na neskôr. NAvyše úrokové sadzby z úverov sú stále na úrovni historických miním, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu a tlačí ceny smerom nahor. No a v neposlednom rade na realitný trh vplýva aj rozbehnutá vakcinácia, ktorá prináša patričnú dávku optimizmu na trhy.

Kde sú ceny dnes v porovnaní s realitným boomom v roku 2008 a prečo porovnanie práve s týmto rokom? Išlo totiž o rok ekonomického boomu, kedy prudký rast cien nehnuteľností viedol k vytvoreniu realitnej bubliny. Ceny bytov aj domov vtedy dosiahli svoje historické maximá a následne došlo k prasknutiu bubliny a ceny prudko klesli. V úvodnom kvartáli tohto roka boli nehnuteľnosti v priemere až o takmer 25 % drahšie než v roku 2008 (porovnanie s 2. kvartálom 2008). Meter štvrocový nehnuteľnosti vychádza drahšie až o 381 eur. Drahšie ako v roku 2008 sú predovšetkým byty. Za jeden štvorcový meter si priplatíme až 560 eur, teda cca 35 %. Úrovne z roku 2008 už prekročili všetky typy bytov, no najvýraznejší náskok zaznamenali veľkometrážne byty. Aj ceny domov sú vyššie oproti roku 2008, ale nárast je miernejší (o 14 % resp. o 179 eur za meter štvorcový). Drahšie nehnuteľnosti ako v roku 2008 sú realitou vo všetkých našich regiónoch. Úrovne z obdobia realitného boomu najviac prekročili nehnuteľnosti v Žilinskom kraji, kde je meter štvorcový drahší až o 45 % , t. j. o 431 eur. Najmiernejší rast zaznamenal Prešovský kraj, kde sú byty a domy drahšie „len“ o pätinu, teda o 202 eur za meter štvorcový. V Bratislavskom kraji sú ceny vyššie o zhruba 28 % oproti cenám v roku 2008. V absolútnom vyjadrení to ale predstavuje až 560 eur za meter štvorcový. Nehnuteľnosti sú síce dnes drahšie, ale na rozdiel od roku 2008 sa v súčasnosti nenachádzame vo fáze realitnej bubliny. Rástli totiž nielen ceny realít, ale aj naše platy. Opatrnosť je ale aj tak na mieste, nakoľko podľa údajov NBS sa nachádzame vo fáze rizika, za ktorou už nasleduje len spomínaná fáza bubliny.

Ako sa budú vyvíjať ceny bytov a domov v tomto roku? Analytička Jana Glasová predpovedá, že na náš realitný trh budú aj naďalej pôsobiť dva veľmi dôležité faktory. Tým prvým je nízka ponuka nehnuteľností, ktorá už dlhodobo nedokáže uspokojovať dopyt. Druhým dôležitým faktorom je to, že úrokové sadzby z úverov sú na minimálnych úrovniach, čo láka ľudí ku kúpe nehnuteľnosti. Rovnako bude pôsobiť aj rastúca zaočkovanosť populácie a návrat nášho života do normálu. Naopak brzdiaco na realitný trh vplývajú prísnejšie pravidlá pre poskytovanie hypték stanovené NBS. Vzhľadom na uvedené faktory očakávam, že ceny nehnuteľností na našom trhu sa budú aj počas tohto roka zvyšovať.