EU: Horizont Európa 2021 – 2027

Európsky parlament schválil výskumný program Horizont Európa na roky 2021 – 2027. Program Európskej únie (EÚ) na podporu výskumu a inovácií má pomôcť systémom zdravotnej starostlivosti lepšie sa pripraviť na budúce pandémie, priemyslu účinnejšie znižovať emisie, digitalizovať aj inovovať. Celkový rozpočet bol schválený vo výške 95,5 miliardy eur.

Horizont Európa bude v rokoch 2021 - 2027 zaisťovať krátkodobé a dlhodobé financovanie výskumu a inovácií spojených s celosvetovými výzvami, akými sú napríklad boj proti zmene klímy, digitalizácia či pandémia nového koronavírusu. Na základe dohody poslancov a ministrov členských štátov sa z rozpočtu EÚ vyčlenila rekordná suma na financovanie výskumu v oblasti digitálnych technológií a digitalizácie. Program je zameraný aj na podporu inovatívnych malých a stredných podnikov (MSP) a európskej výskumnej infraštruktúry. Parlamentným vyjednávačom sa tiež podarilo presadiť uvoľnenie ďalšej miliardy eur na základný výskum, ktorú bude mať na starosti Európska rada pre výskum.

Európska komisia už nový program predbežne spustila, a to 1. januára 2021. Európsky parlament ho s konečnou platnosťou a v znení, ktoré je výsledkom dohody vyjednávačov EP a Rady (ministrov) EÚ, schválil 27. apríla 2021:

• Celkový rozpočet vo výške 95,5 miliardy eur vrátane 5,4 miliardy eur z plánu obnovy EÚ pre budúce generácie.

• Výrazné zameranie na oblasti zdravia, digitalizácie a podpory inovatívnych malých a stredných podnikov.

• Predbežné uplatňovanie programu od 1. januára 2021.

Superodpočet: Prvenstvo pre IT sektor

Možnosť uplatnenia superodpočtu nákladov na výskum a vývoj v roku 2019 využilo 373 subjektov, najviac z Bratislavského kraja. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) spoločne čerpali vyše 119,5 mil. eur. Pri 21 % sadzbe tak na dani z príjmov ušetrili viac ako 25 mil. eur. Napriek zvýšeniu sadzby zo 100 na 150 percent vynaložených nákladov však superodpočet nedosiahol úroveň čerpania v roku 2018. 

V uplatňovaní superodpočtu nepokračovalo 76 subjektov, ktoré si ho uplatňovali v predchádzajúcom roku. Najvýznamnejším z nich je spoločnosť U. S. Steel Košice, na ktorú v predchádzajúcich dvoch rokoch pripadala viac ako tretina, resp. takmer polovica objemu čerpaného superodpočtu. Bez jej vplyvu na výsledky roku 2018 by medziročný index rastu čerpaného superodpočtu mierne presiahol 1,5-násobné navýšenie zodpovedajúce rastu sadzby. Výpadok týchto subjektov na objeme čerpaného superdopočtu bol takmer v plnej miere kompenzovaný superodpočtom 177 spoločností - nováčikov. 

Zastúpenie subjektov v rukách zahraničného kapitálu v roku 2019 dosiahlo necelých 27 %, čo je od roku 2016 najnižší výsledok. Klesol aj ich podiel na objeme čerpaného superodpočtu z úrovne cca 70 % na 55 %. „V kategórii superodpočtov nad 1 mil. eur naďalej dominujú subjekty vo vlastníctve zahraničných osôb. Medzi 27 subjektmi je len 5 v rukách slovenských vlastníkov. Tie však čerpali spolu viac ako 21 percent z celkového objemu miliónových superodpočtov, kým v roku 2018 to bolo len 13 percent“, konštatuje Jana Šnircová. Z hľadiska odvetvového smerovania superodpočtu vo výsledkoch za rok 2019 početnosťou aj objemom vedie priemysel: zahŕňa necelých 40 % subjektov, ktoré si uplatnili takmer 60 % z celkového objemu superodpočtu. Pre oba parametre je to však najnižšia úroveň v doterajšej histórii superodpočtu. Nadpolovičný podiel v počte stratila sekcia Priemyselnej výroby už v roku 2018, o post najväčšieho generátora objemu superodpočtu prišla v roku 2019. Väčší objem superodpočtu si uplatnili nové subjekty zo sekcie J – Informácie a komunikácia, ktorá tak získala až 36,5-percentný podiel na objeme superodpočtu čerpaného nováčikmi.

Zaujímavosťou roka 2019 je aj posilnenie zastúpenia subjektov v rukách domácich vlastníkov v štatistikách nováčikov. To sa dokonca výraznejšie prejavuje v objeme čerpania superodpočtu ako v samotnom počte subjektov. „Pokles objemu čerpania superodpočtu pri 1,5-násobnom navýšení jeho sadzby môžeme hodnotiť ako negatívny výsledok. Už v predchádzajúcich analýzach sme avizovali, že 

úspech tohto nástroja daňovej stimulácie súkromných investícií do výskumu a vývoja na Slovensku môže naraziť na bariéru nemožnosti uplatniť si vynaložené náklady formou superodpočtu voči dostatočnému daňovému základu. Pokles ziskov slovenských podnikateľských subjektov naprieč takmer všetkými odvetviami hospodárstva sa objavil už v roku 2018 a očakával sa aj pre rok 2019, teda už v rokoch pred pandémiou. Dobrou správou pre budúcnosť superodpočtu je však zapojenie sa 177 nováčikov. Je pravdepodobné, že získaná skúsenosť so superodpočtom týchto nováčikov povzbudí k opätovnému využívaniu takejto daňovej úľavy aj v nasledujúcich rokoch. Širší okruh skúsených spoločností dáva väčšiu šancu, že superodpočet za covidový rok 2020 dosiahne aspoň úroveň čerpania v roku 2019. Legislatíva síce pripravila lákavé navýšenie jeho sadzby až na 200 %, otázkou ale zostáva, koľkým subjektom ekonomické dopady pandémie dajú šancu túto sadzbu využiť“, upozorňuje analytička Jana Šnircová v kontexte budúcnosti superodpočtu v rokoch zasiahnutých koronakrízou.

Napriek tomu, že počet aj podiel veľkých superodpočtov nad 100 tis. eur kontinuálne rástol od začiatku uplatňovania tohto stimulačného daňového nástroja, a to aj vďaka rastu jeho sadzby (z 25 % v prvých troch rokoch na 100 % v roku 2018 a 150 % v roku 2019), až v roku 2019 prvýkrát v histórii viac ako polovica subjektov čerpala superodpočet nad 100 tis. eur. Pri takých hodnotách už možno predpokladať reálne výsledky posilnenia konkurencieschopnosti investorov do výskumu a vývoja. Paradoxne však maximálny superodpočet roka 2019 bol takmer päťkrát nižší ako v roku 2018. Dôvodov, prečo 76 subjektov, ktoré čerpali superodpočet v roku 2018, nenachádzame v zozname za rok 2019, môže byť viacero. Napríklad aj ukončenie projektov a nezáujem o nové. Až 33 z nich však dosiahlo v roku 2019 daňovú stratu, teda nemali možnosť uplatniť si superodpočet, aj keby im oprávnené náklady na výskum a vývoj vznikli. Pritom týchto 76 subjektov v roku 2018 spoločne čerpalo superodpočet v objeme takmer 57,4 mil. eur (z toho viac ako 52 mil. pripadá na tých 33 subjektov, ktoré v roku 2019 dosiahli daňovú stratu). Postihnuté boli všetky tri najsilnejšie sekcie SK NACE v čerpaní superodpočtu: priemysel, IT aj obchod. Objemovo najväčší výpadok bol v sekcii priemyslu, z ktorej v zozname chýba 34 subjektov čerpajúcich spolu v roku 2018 viac ako 52 mil. eur. V štruktúre divízií najviac subjektov (10) vypadlo z divízie 62 - Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, ďalších 9 z divízie 28 - Výroba strojov a zariadení a 5 z divízie 45 – Veľkoobchod a maloobchod a opravo motorových vozidiel a motocyklov.

Upozorňujeme: Zastarané systémy

Až 22 % používateľov počítačov stále používa operačný systém Windows 7, ktorého podpora bola ukončená v januári 2020. Pritom ak operačný systém dospel ku koncu svojej životnosti, nie sú preň viac vydávané aktualizácie vrátane kritických bezpečnostných opráv. Hoci operačný systém môže na prvý pohľad fungovať správne, môže byť náchylnejší na útoky. 

Keď sú operačné systémy na konci svojej životnosti, zraniteľné miesta zostávajú bez bezpečnostných záplat a tak poskytujú kybernetickým útočníkom potenciálne spôsoby, ako získať prístup do systému. Z týchto dôvodov je preto nevyhnutné aktualizovať operačný systém, aby ste chránili systémy či firemné siete pred hrozbami, ktorým sa dá tak jednoducho predísť. Medzi používateľmi, ktorí stále používajú Windows 7, majú podľa štúdie Kaspersky z anonymizovaných metadát operačných systémov poskytnutých so súhlasom používateľov siete Kaspersky Security Network takmer rovnaký podiel spotrebitelia, malé a stredné podniky ako aj mikropodniky – po 22 %. Takmer štvrtina mikropodnikov stále používa zastaraný operačný systém, pričom práve z dôvodu, že nemajú dedikovaného IT pracovníka zodpovedného za kyberbezpečnosť, je ešte dôležitejšie zabezpečiť aktuálnosť využívaného operačného systému. V súčasnosti majú spoločnosti k dispozícii rozšírenú platenú podporu pre Windows 7, čo však predstavuje ďalšie výdavky – a táto ponuka nebude dostupná večne (podľa MS Extended Security Updates FAQ končí posledné obdobie rozšírených platených aktualizácií v roku 2023).

Iba malé percento (menej ako 1 %) ľudí aj organizácií stále používa staršie operačné systémy, akými sú Windows XP a Vista, ktorých podpora sa skončila v roku 2014 pre XP a v roku 2017 pre Vistu. Celkovo takmer štvrtina (24 %) používateľov stále používa operačný systém Windows bez bežnej podpory (Windows 7, Windows 8, Windows XP, Windows Vista). Našťastie až 72 % používateľov používa Windows 10, najnovšiu verziu operačného systému Windows, ktorá sa javí ako najbezpečnejšia voľba. 

Poznanie rizík operačného systému na konci životného cyklu je dobrým začiatkom, ale na základe týchto znalostí je potrebné aj konať. Aby ste chránili seba či svoju firmu, spoločnosť Kaspersky odporúča:

• Používajte aktuálnu verziu operačného systému a uistite sa, že máte aktivovanú funkciu automatické aktualizácie.
• Ak aktualizácia na najnovšiu verziu operačného systému nie je možná, organizácie by mali zakomponovať túto skutočnosť do svojich modelov hrozieb a uvažovať nad inteligentným oddelením zraniteľných uzlov od zvyšku siete. Špeciálne riešenie môže poskytnúť podporu, pretože umožňuje prevádzkovať aj taký starý operačný systém ako Windows XP SP2, ktorý beží na systémoch s veľmi nízkymi hardvérovými nárokmi.
• Používajte technologické riešenia so zakomponovanou prevenciou proti zneužitiu, ktoré pomáhajú znižovať riziko zneužitia nezaplátaných zraniteľností, ktoré sa môžu nachádzať v zastaraných operačných systémoch (Windows 7 a starších).

Aktuálne: Nepoznáme úroveň mailových rizík

Lokálne SMB firmy a organizácie (malé a stredne veľké spoločnosti) zápasia v oblasti IT bezpečnosti s celým radom výziev, hlavne s ochranou elektronickej pošty, kritickými softvérovými opravami a zlepšovaním celkovej úrovne zabezpečenia. Zistenia vyplývajú z aprílového prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými IT pracovníkmi zo SMB segmentu.

Firemní správcovia v poslednom čase čelia niekoľkým výzvam: rastie počet koncových zariadení, IT infraštruktúra sa kvôli koronavírusovým opatreniam rozširuje za fyzické hranice organizácií a IT administrátori majú stále menej času a zdrojov na riešenie bezpečnostných incidentov. Firmy stále častejšie zisťujú, že antivírus a firewall už nestačí, a stoja pred dilemou, ktoré časti svojej IT infraštruktúry ochrániť skôr a ktoré neskoršie.

Zistenia z prieskumu medzi lokálnymi IT pracovníkmi:

 79 % IT pracovníkov v SMB spoločnostiach nepozná úroveň aktualizácie emailových rizík.

 46 % nemôže potvrdiť, že v organizácii sú nainštalované všetky kritické opravy.

 V 44 % spoločností nie sú odstránené všetky zastarané prihlásenia zo zariadení.

 Nainštalovaný antivírus na všetkých zariadeniach nemá 15 % organizácií.

 48 % pracovníkov nedokáže preukázať postupné zlepšovanie úrovne zabezpečenia IT vo svojej

organizácii.

„Počas minuloročnej pandémie sa firmy v prvotnej reakcii sústredili predovšetkým na pokrytie vzdialených pracovníkov pomocou VPN sietí. S ročným odstupom naše aktuálne zistenia hovoria o tom, že v českých a slovenských SMB organizáciách sa nachádza mnoho iných medzier, ktoré ohrozujú ich IT bezpečnosť a obchodnú kontinuitu. Alarmujúce je hlavne podceňovanie nebezpečných emailových útokov a nedôsledná aktualizácia systémov a aplikácií“, dodal Jozef Kačala.

EU: Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európsky parlament a Rada sa politicky dohodli o návrhu Európskej komisie týkajúcom sa úverového nástroja pre verejný sektor. Boli odsúhlasené všetky návrhy týkajúce sa Mechanizmu spravodlivej transformácie a teraz sa čaká na ich konečné schválenie Európskym parlamentom a Radou.

Nástroj je osobitne zameraný na verejné subjekty a vytvára preferenčné úverové podmienky pre projekty, ktoré negenerujú dostatočné príjmy na to, aby boli finančne životaschopné. Pozostáva z kombinácie grantov (1,5 miliardy EUR) z rozpočtu Európskej únie a úverov (10 miliárd EUR) poskytovaných Európskou investičnou bankou (EIB). Podpora vo forme grantov bude dopĺňať úvery EIB s cieľom znížiť finančnú záťaž prijímateľov a zvýšiť atraktívnosť príslušných investícií. Prijímateľom sa bude poskytovať poradenská podpora prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU. Plnením cieľov Európskej zelenej dohody pomôže tento nástroj riešiť sociálno-ekonomické výzvy spojené s prechodom na klimatickú neutralitu v tých regiónoch, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia touto transformáciou najviac negatívne zasiahnuté. Bude dopĺňať ďalšie dva piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorými sú Fond na spravodlivú transformáciu a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU.

Celkovo sa očakáva, že prostredníctvom tohto nástroja sa počas nadchádzajúcich siedmich rokov zmobilizujú investície vo výške 25 až 30 miliárd EUR. Jeho hlavným finančným partnerom bude EIB. V nariadení sa však stanovuje možnosť spolupracovať s inými finančnými partnermi v prípade možného budúceho navýšenia zdrojov. Nástroj bude vykonávať Európska komisia a Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie v rámci priameho riadenia a podpora sa z neho bude poskytovať buď na individuálne projekty alebo prostredníctvom rámcových úverov.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• Zdroje: 1,525 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na grantovú zložku a úvery od EIB vo výške 10 miliárd EÚ.
• Cieľ: podpora verejnoprávnych subjektov pri riešení sociálno-ekonomických výziev na územiach, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia najviac negatívne zasiahnuté klimatickou transformáciou EÚ.
• Grantová zložka sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia.
• Granty sa budú udeľovať v dvoch krokoch: granty udelené na základe výziev na predkladanie návrhov, ktoré nepresahujú prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny, a granty udelené na súťažnom základe na úrovni EÚ až do vyčerpania zostávajúcich zdrojov.
• Poradenská podpora pri príprave, vypracovaní a realizácii oprávnených projektov sa prijímateľom bude poskytovať prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.
• Podmienky oprávnenosti a kritériá výberu projektov, ako aj ich prioritizácie v prípade, že dopyt presahuje finančné zdroje vyčlenené pre jednotlivé krajiny, budú špecifikované v pracovných programoch.
• Kritériá na vyhodnotenie návrhov, ktoré sa neskôr podrobne opíšu v pracovných programoch a ktoré možno uplatniť v prípade, že počet oprávnených projektov presiahne dostupné zdroje. Prednosť by mali prijímatelia nachádzajúci sa v najmenej rozvinutých regiónoch,
• Zoznam horizontálnych zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri všetkých iniciatívach vrátane rešpektovania základných práv, rodovej rovnosti, zásady nediskriminácie a sociálnej a environmentálnej ochrany. Súčasťou týchto prvkov je aj zásada „nespôsobovať významnú škodu“.
• Zvýšená grantová zložka pre menej rozvinuté regióny, ktorá by mohla dosiahnuť až 25 % úverovej zložky.
• Vyšší prídel prostriedkov na technickú pomoc v prospech realizátorov projektov v menej rozvinutých regiónoch.