Výzva: Kreatívny voucher

Kreatívny voucher poskytovaný v rámci projektu Podpora rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku môžu malí a strední podnikatelia využiť aj v roku 2021 na služby v troch odvetviach: dizajn, reklama a marketing, IKT – počítačové služby. Môžu tak získať podporu do výšky maximálne 50 % nákladov na služby z týchto oblastí. Výška finančnej pomoci je v rozpätí od 1.000 do 4.300 eur.

Jednou z najvýraznejších zmien v rámci zjednodušovania a zrýchľovania doterajších procesov je, že detaily projektu si žiadateľ upresní až po potvrdení rezervácie zdrojov s vysúťaženým subjektom. Pre vysúťažený subjekt aj naďalej platí podmienka podnikania v príslušnom odvetví kreatívneho priemyslu minimálne jeden rok. Avšak čas na ich povinný zápis do zoznamu oprávnených realizátorov sa predlžuje až po moment predloženia žiadosti o preplatenie kreatívneho vouchera. Momentálne je v Galérii realizátorov zverejnených už viac ako 860 profilov oprávnených realizátorov.

Podrobné informácie o podmienkach aktuálnych výziev sú k dispozícii na stránke vytvor.me v sekcii Výzvy. On-line registrácia žiadostí bude otvorená v pracovných dňoch od 26. 04. 2021 do 30. 04. 2021 v čase od 12:00 do 20:00 hod. Pri elektronickej registrácii vyplní podnikateľ jednoduchý formulár. Od momentu zaregistrovania sú pre podnikateľa v systéme rezervované prostriedky na jeho kreatívny voucher. Kompletné žiadosti bude možné predkladať do 21. 05. 2021. V prípade otázok môžu záujemcovia o vouchere kontaktovať konzultačné centrá národného projektu v Bratislave a v Košiciach. Pomoc vo forme kreatívnych voucherov je poskytovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

Sociálne médiá: Preč z nášho života

Aj keď majú sociálne médiá veľa pozitívnych vlastností, niekedy sa môžu zmeniť na veľmi toxické prostredie. Príkladom bol nedávno francúzsky futbalista Thierry Henry, ktorý skončil so sociálnymi sieťami kvôli kyberšikane a rasizmu. Spoločnosť Reboot Online využila on-line analytický nástroj Ahrefs na prieskum, v ktorých krajinách používatelia s najväčšou pravdepodobnosťou opustia sociálne médiá. Základom bola analýzy kľúčových on-line dotazov naznačujúcich jasný úmysel opustiť sociálne médiá.

Analýza on-line vyhľadávaní bola triedená do skupín podľa neustále sa opakujúcich dopytov na Google od jednotlivcov, ktoré najviac predikovali zámer opustiť sociálne siete, napríklad: Ako odstrániť sociálne médiá? Ako odstrániť Facebook? Ako odstrániť Instagram? Ako odstrániť Tumblr? Ako vymazať TikTok? Ako vymazať Twitter? Ako odstrániť Snapchat?

Podľa výsledkov s najväčšou pravdepodobnosťou opustia sociálne médiá najmä Američania, čo potvrdil najvyšší priemerný počet on-line dopytov za mesiac 1.134.400. To zodpovedá 36.594 on-line vyhľadávaní na túto tému každý deň. Keď sa to porovná s počtom aktívnych internetových používateľov v Amerike (312.320.000), opustiť sociálne siete plánuje 0,363 % amerických používateľov internetu. Na druhom mieste je India s počtom 497.940 on-line vyhľadávaní signalizujúcich zámer opustiť sociálne siete. Spojené kráľovstvo je na treťom mieste, pretože každý mesiac Briti zadajú v priemere 308.850 on-line dopytov, ktoré demonštrujú ich vôľu natrvalo opustiť sociálne siete. Keď vezmeme do úvahy počet aktívnych používateľov internetu vo Veľkej Británii (65.001.016), má záujem mesačne opustiť sociálne siete 0,475% britských používateľov internetu.Medzi ďalšie krajiny patrí Kanada (109.120 on-line vyhľadávaní) a Austrália (97.060 on-line vyhľadávaní), ktorých občania mesačne uskutočnia vyše 90.000 on-line vyhľadávaní naznačujúcich ambície ukončiť v dohľadnej budúcnosti sociálne siete (štvrté a piate miesto). Na opačnom konci 20. pozíciu obsadilo Španielsko s priemerným počtom 3.330 on-line vyhľadávaní občanov, ktoré prejavili svoju túžbu nadobro opustiť sociálne siete. Ak to porovnáme s počtom aktívnych používateľov internetu v Španielsku (42.400.756), plánuje mesačne iba 0,008 % španielskych používateľov internetu opustiť sociálne siete.

Tipy na obmedzenie používania sociálnych sietí:

1) Stop pre Push: Ihneď ako mobil vydá zvuk, láka našu pozornosť. Push notifikácie pripojené k aplikáciám sociálnych sietí je možné zakázať a bolo by rozumné urobiť to, aby sa znížil príjem sociálnych médií. Je pravdepodobné, že menej zvukov a svetiel upozornení od aplikácií sociálnych sietí bude mať pozitívny vplyv na produktivitu a úroveň koncentrácie.

2) Denný detox: Stanovte si denný cieľ a vymedzte si aspoň hodinu počas dňa, kedy nebude vôbec používaž sociálne siete - môže to byť počas rána, obeda alebo v noci - ktorákoľvek hodina vám vyhovuje najlepšie. Je to vynikajúci spôsob, ako sa odpútať od sociálnych sietí a znížiť svoju závislosť na nich. Možno si počas tej hodiny nájdete hobby, ktoré nezahŕňa zízanie na obrazovku.

3) Produktívny prístup: So sociálnymi sieťami sa dá ľahko dostať do nezmyselných debát, alebo sa nechať fixovať komediálnymi mémmi / videami, ale prečo netráviť svoj čas na sociálnych sieťach produktívne. Prečo aj tu nesledovať tie, o ktoré máte skutočný záujem a absorbovať ich obsah, aby ste získali cenné vedomosti?

Výzva: IMPULZ 2021

Cieľom novej výzvy Slovenskej akadémie vied (SAV) v rámci  programu IMPULZ 2021 je skvalitniť vedecké organizácie SAV prostredníctvom náboru medzinárodne uznávaných vedcov a talentovaných mladých výskumných pracovníkov pôsobiacich v zahraničí aj na Slovensku. Ich úlohou bude vytvoriť a riadiť svoje vlastné výskumné skupiny, ktoré budú pracovať na nových výskumných smeroch v súlade s aktuálnymi svetovými trendmi. Vybrané projekty môžu požiadať o finančné prostriedky v rozmedzí od 60.000 do 160.000 eur ročne.

Dátum vyhlásenia výzvy: 26. apríl 2021

Konečný termín podania prihlášok: 30. jún 2021, 23:59 SEČ (21:59 UTC/GMT)

Predpokladaný konečný termín posudzovania prihlášok: október 2021

Predpokladaný začiatok realizovania projektov: december 2021

Kritériá výberu uchádzačov

Prihlášky musia spĺňať kritéria výberu v súlade so Štatútom programu IMPULZ:

• Uchádzači musia byť v čase podávania prihlášky držiteľmi titulu PhD. alebo ekvivalentného titulu.
• Uchádzači musia preukázať dostatočné skúsenosti vo výskume získané na zahraničnom výskumnom pracovisku. Buď takto získali titul PhD., alebo absolvovali dlhodobý pobyt mimo SR, spravidla nie kratší ako dva roky.
• Uchádzači musia preukázať, že pravidelne publikujú vo významných vedeckých časopisoch v danej vednej oblasti, boli opakovane pozvaní prezentovať svoje vedecké výsledky na významných medzinárodných konferenciách a boli zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu.
• V prípade mladého výskumníka musia uchádzači preukázať svoju nezávislosť od školiteľa dizertačnej práce, a to uvedením zoznamu publikácií, ktorých spoluautorom nie je školiteľ. Navrhovaná téma projektu sa tiež musí líšiť od témy dizertačnej práce uchádzačov.
• Uchádzači musia preukázať schopnosti viesť navrhovaný výskumný tím, ako aj schopnosť získavať výskumné projekty v dlhodobom horizonte.

Prihlášky sa podávajú výlučne v anglickom jazyku prostredníctvom elektronického prihlasovacieho systému a musia obsahovať všetky náležitosti uvedené v Príručke o elektronickom podávaní prihlášok. Prihláška musí obsahovať aj stanovisko hostiteľskej organizácie (ústavu SAV), keďže počas celého trvania projektu musia byť uchádzači zamestnaní na plný pracovný úväzok v danom ústave SAV. Hodnotiaci proces je dvojkolový́. Po kontrole oprávnenosti prihlášok z hľadiska formálnych a technických požiadaviek posudzuje v prvom kole prihlášku Hodnotiaca komisia Programu Impulz. Komisia hodnotí životopis uchádzačov, rozšírený abstrakt projektu a stanovisko hostiteľskej organizácie (ústavu SAV). Vybrané prihlášky sa budú ďalej posudzovať v druhom kole, keď sa hodnotí celý projekt na základe konsenzu troch nezávislých zahraničných hodnotiteľov. Osobné stretnutie s uchádzačmi sa uskutoční iba na žiadosť hodnotiacej komisie alebo Predsedníctva SAV. Na konci hodnotiaceho procesu komisia odporučí vybraných uchádzačov Predsedníctvu SAV, ktoré urobí konečné rozhodnutie. Podrobné informácie, vrátane hodnotiacich kritérií, sú uvedené v Štatúte Programu IMPULZ.

Oprávnené náklady na projekt zahŕňajú mzdové náklady, cestovné náklady, náklady na materiál, výskumnú infraštruktúru, publikačné náklady, vrátane otvoreného prístupu a služby. Vybraní uchádzači budú zamestnaní na jednotlivých ústavoch SAV, ktoré zabezpečia financovanie nepriamych nákladov projektu. V polovici realizácie projektu sa uskutoční priebežné hodnotenie projektu. Len v prípade jeho kladného výsledku – t. j. splnenia vopred stanovených podmienok – sa bude projekt naďalej financovať. Priebežné hodnotenie projektu zohľadní aj všetky vyhliadky projektu na spolufinancovanie z iných externých zdrojov – ako je napr. Horizont Európa (s osobitným dôrazom na grantovú schému ERC) alebo iný prestížny zahraničný grant s porovnateľným financovaním ako riešený Projekt IMPULZ.

EU: Digitálna transformácia

Európsky parlament sa chystá hlasovať o správe o formovaní digitálnej budúcnosti v Európe. V tomto dokumente poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby sa intenzívnejšie zaoberala výzvami, ktoré so sebou prenáša digitálna transformácia, napríklad umelá inteligencia a jednotný digitálny trh, aby sme z nich mali čo najväčší úžitok.

Digitalizácia zohráva dôležitú úlohu vo všetkých politikách Európskej únie (EÚ). Digitálne riešenia so sebou prinášajú veľké príležitosti a sú veľmi dôležité pri obnove hospodárstva po koronakríze a upevňovaní pozície vo svetovej ekonomike. Európsky plán hospodárskej obnovy žiada od členských štátov, aby na digitalizáciu vynaložili minimálne 20 % zo záchranného balíka v hodnote 672,5 miliárd eur. Investičné programy EÚ, napríklad výskumný program Horizont Európa alebo Connecting Europe facility zameraný na infraštruktúru, majú vyčlenené nemalé čiastky svojho rozpočtu práve na digitalizáciu.

Počas aprílového plenárneho zasadnutia bude Európsky parlament hlasovať o programe Digitálna Európa. Ide o vôbec prvý finančný nástroj únie, ktorého cieľom je priblížiť technológie občanom a firmám. Z programu by sa mala financovať digitálna infraštruktúra a strategické technológie, ktoré by mali zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, pomôcť pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo a zabezpečiť technologickú suverenitu. Dokopy by sa z neho malo investovať takmer 7,6 miliardy eur v piatich oblastiach: superpočítače, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie digitálnych technológií do všetkých oblastí.

On-line platformy, ako napríklad sociálne siete alebo on-line trhoviská, sú dôležitou súčasťou ekonomiky aj nášho každodenného života. Existujú tu však aj značné výzvy. EÚ pracuje na nových právnych predpisoch o digitálnych službách, ktorých cieľom je podpora konkurencieschopnosti, inovácie a rastu a zároveň posilnenie on-line bezpečnosti, boj proti nelegálnemu obsahu a zabezpečenie ochrany slobody prejavu, slobody tlače a demokracie. Parlament bude v apríli hlasovať aj o nových pravidlách, ktoré majú zabrániť šíreniu teroristického obsahu on-line. Poslanci majú na stole aj návrh na zriadenie nového európskeho centra pre kybernetickú bezpečnosť.

Umelá inteligencia nám môže priniesť mnoho výhod, či už je to lepšia zdravotná starostlivosť, bezpečnejšie autá alebo služby na mieru. Môže zlepšiť výrobné procesy a priniesť konkurenčnú výhodu európskym podnikom, a to aj v odvetviach, v ktorých majú spoločnosti EÚ už silné postavenie, ako je napríklad zelené a obehové hospodárstvo, strojárska výroba, poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch. Ak chce Európa čo najlepšie využiť možnosti umelej inteligencie, poslanci zdôraznili, že potrebujeme právny rámec zameraný na človeka, ktorý zabezpečí dôveryhodnosť, etické štandardy, pracovné miesta a konkurencieschopnosť a ktorý bude schopný formovať globálne štandardy. Európska komisia predložila svoj návrh nariadenia o umelej inteligencii 21. apríla 2021. Vývoj umelej inteligencie v Európe bude do veľkej miery závisieť na tom, ako využívame údaje. Parlament už zdôraznil potenciál priemyselných a verejných údajov pre firmy a výskum v EÚ a žiadal vytvoriť európske dátové priestory, infraštruktúru pre big data a právne predpisy, ktoré zabezpečia dôveru.

Trend: Menej úverov, viac nákupov on-line

Aj segment spotrebiteľských úverov sa za posledný rok presunul do on-line prostredia. Ľudia vo zvýšenej miere kupujú tovar na splátky v e-shopoch, naučili sa oveľa viac využívať kreditné karty pri nákupoch na internete a taktiež vzrástol počet používateľov mobilných aplikácií. Očakáva sa, že Slováci, ktorí v uplynulých mesiacoch využívali nakupovanie vo virtuálnom svete, sa už do kamenných prevádzok nevrátia. Ľudia by pri zadlžovaní sa v najbližšom období mali byť o niečo opatrnejší. 

Podľa analýz Home Credit sa spotrebiteľské správanie väčšiny Slovákov za uplynulý rok nútene zmenilo vplyvom širokých obmedzení spôsobených koronavírusom a taktiež pre zhoršenú ekonomickú situáciu viacerých domácností. Zatvorené kamenné prevádzky väčšiny obchodov ľudí prinútili nakupovať len vo virtuálnom prostredí. Vo väčšej miere sa tak Slováci naučili využívať kreditné karty aj pri on-line nákupoch a takisto vzrástol počet používateľov mobilných aplikácií na on-line nakupovanie. „Očakávame, že väčšina zákazníkov, ktorí si úspešne vyskúšali on-line prostredie na poli spotrebiteľských úverov, pri tom už zostane. Menšia časť sa, samozrejme, vráti ku klasickému splátkovému predaju v kamenných predajniach," konštatuje Milan Cáder. S ústupom pandémie odborníci počítajú s postupným oživovaním ekonomiky. „Predpokladáme, že spotreba domácností bude stúpať, ale neočakávame skokový návrat v krátkodobom horizonte k predcovidovej situácii. Množstvo ľudí bude míňať svoje úspory a budú opatrnejší pri zadlžovaní sa. Očakávame taktiež nárast záujmu o konsolidácie úverov, keďže ľudia budú hľadať možnosti, ako ušetriť na mesačnej splátke, a práve konsolidácia je jedným z možných nástrojov, ako to dosiahnuť", dopĺňa Milan Cáder.

Zatvorené kamenné prevádzky a znížené príjmy veľkého množstva ľudí viedli logicky aj k zníženému dopytu po spotrebiteľských úveroch. Spoločnosť Home Credit za vlaňajšok na Slovensku vykázala približne 10-percentný pokles záujmu o spotrebiteľské úvery v porovnaní s rokom 2019. Väčší prepad bol najmä pri úveroch, ktoré priamo súvisia s lockdownom, teda pri nákupoch na splátky v kamenných predajniach a taktiež v prípade pôžičiek na automobily. Naopak, medziročne nastal 20-percentný nárast nákupov na splátky v e-shopoch. Vlani nastal veľký obrat aj pri vydávaní kreditných kariet. Zatiaľčo v roku 2019 bolo schválených klientom Home Creditu 6 krát viac kreditných kariet v kamenných predajniach ako v e-shopoch, v roku 2020 tvorili kreditky vydané v kamenných prevádzkach obchodov už len 1,5-násobok v porovnaní s e-shopmi. Ďalším fenoménom, ktorý priniesla pandémia, je odklad splátok úverov. Celkovo si klienti spoločnosti Home Credit odložili vlani na Slovensku splácanie približne 5 tisíc úverov. O odklad sa častejšie žiada v prípade väčších úverov, kde sú splátky vyššie. „Počet žiadostí o odklad, resp. o individuálny splátkový kalendár, postupne klesá. Mesačne je to momentálne približne 200 prípadov. Očakávame, že žiadosti o odklady splátok ešte nejaký čas potrvajú, presné čísla je však vzhľadom k neistej situácii okolo pandémie ťažké odhadnúť", uvádza Martin Popík.

V roku 2020 bol produktom číslo jeden kúpeným cez kreditnú kartu iPhone 11. Z údajov Home Credit ďalej vyplýva, že až štvrtina zo všetkých takýchto nákupov pripadla na čiernu techniku (mobily, televízory, notebooky, tlačiarne a pod.), 19 percent tvorili domáce doplnky (koberce, závesy, dekorácie a pod.), rovnako 19 percent biela technika (chladničky, práčky sušičky, mikrovlnky a pod.) a 14 percent nábytok (sedačky, skrine, postele, stoly a pod.)