Internatizácia: Pomocou distribučných spoločností

Regionálne distribučné spoločnosti pôsobiace na Slovensku 4. 3. 2021 podpísali Memorandum o porozumení so zámerom zefektívniť budovanie a využívanie novej generácie inteligentných sietí. Západoslovenská distribučná, a.s., Stredoslovenská distribučná, a.s. a Východoslovenská distribučná, a.s. v rámci výstavby a rekonštrukcií už rozširujú svoje distribučné sústavy o prvky optickej siete na nadzemných elektrických vedeniach vysokého napätia (VN) aj nízkeho napätia (NN), a to s cieľom skvalitniť služby prostredníctvom automatizácie a optimalizácie riadenia svojich sústav využívajúc vysokorýchlostné dátové prenosy.

Podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je model založený na synergickom využití jednej infraštruktúry pre viacero hospodárskych odvetví jedinečnou príležitosťou, ako včas splniť záväzky Slovenskej republiky ako člena Európskej únie v oblasti využívania širokopásmového pripojenia k internetu do roku 2025 v požadovanej kvalite a rozsahu. „Vieme, že Slovensko má veľa tzv. bielych miest, teda takých, kde je internetizácia v lepšom prípade nedostatočná, v horšom možnosti internetového pripojenia ani nie sú. Ide o oblasti s malým počtom potenciálnych užívateľov, kde by vystavanie nových telekomunikačných sietí bolo časovo nestihnuteľné, o finančnej návratnosti sa ani nedá hovoriť. Elektrina, a teda aj elektroenergetické rozvody sú v každej obci, čo je veľká príležitosť aj pre pokrytie internetom a ušetrenie nemalých finančných prostriedkov“, doplnil Ivan Marták. 

Model multipoužiteľných inteligentných sietí podporuje aj predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris: „ÚRSO považuje možnosť, že s inteligentnou infraštruktúrou a internetizáciou v Slovenskej republike pomôžu samotné distribučné sústavy za ekonomicky optimálne riešenie pre štát, preto sme toto strategické smerovanie aj podporili. Inteligentné siete zohrajú v očakávanej transformácii energetiky, ale aj celého slovenského hospodárstva, významnú úlohu. Efektívnosť a spoľahlivosť dodávok energií sú dôležité nielen pre bežný chod domácností a priemyslu, ale ich význam sa preukázal aj v dnešných výnimočne ťažkých časoch pandémie. Tak isto sa preukázalo, že internetové pripojenie a dátové služby sú oveľa viac ako len jednou z alternatív k zaužívanej komunikácii. Využívanie infraštruktúry pre iné ako energetické účely je možné za podmienok transparentného a nediskriminačného prístupu, a zároveň musí platiť, že nesmie byť nijako kvalitatívne obmedzená primárna funkcionalita, teda distribúcia elektriny.“

SR: V prvom štvrťroku 2021 zbankrotovalo 1.250 obyvateľov

Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 3.636 osobnými bankrotmi predstavuje počet osobných bankrotov v prvom kvartáli 2021 pokles až o 65,62 %. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy od októbra do decembra 2020 zbankrotovalo 2.745 dlžníkov, ich v prvom štvrťroku bolo o 54,46 % menej.

„V januári sme zaznamenali najnižší počet osobných bankrotov za predchádzajúcich 44 mesiacov, po februárovom náraste marec priniesol ešte nižší počet oddlžených občanov. Predpokladáme, že dôvodom tohto poklesu sú vládne obmedzenia v súvislosti s bojom proti pandémii koronavírusu a prísnejšie legislatívne podmienky, keď o osobný bankrot môže požiadať iba dlžník s minimálne rok trvajúcou exekúciou“, uviedla analytička Jana Marková. V marci 2021 bolo na Slovensku vyhlásených iba 284 osobných bankrotov. V porovnaní s marcom 2020 s 1.150 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný pokles až o 75,30 percenta. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy vo februári 2021 zbankrotovalo 669 dlžníkov, ich v treťom mesiaci 2021 bolo o 57,55 percenta menej. Menej osobných bankrotov bolo iba v prvých piatich mesiacoch roku 2017 a v predchádzajúcich rokoch 2006 až 2016, kedy však platila iná, ešte pôvodná legislatívna úprava, a bankroty dosahovali v jednotlivých mesiacoch len dvojciferné hodnoty.

V minulom mesiaci bolo vyhlásených 281 konkurzov (98,94 %) a 3 dlžníci (1,06 %) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v marci 2021 ich bolo 26 (9,15 %) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 258 (90,85 %) na majetok nepodnikateľov. V marci 2021 súdy zrušili 730 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 648 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 82 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca marca 2021 zbankrotovalo už 50.671 obyvateľov Slovenskej republiky.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v marci 2021 ich pripadalo na mužov 169 a na ženy 115. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, v medziročnom porovnaní sa však ich pomer na celkovom počte osobných bankrotov znížil o 0,84 percentuálneho bodu (59,51 % v marci 2021 vs. 60,35 % v marci 2020). Pomer žien v marci 2021 medziročne o 0,84 percentuálneho bodu narástol (40,49 % v marci 2021 vs. 39,65 % v marci 2020). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v marci 2021, malo 6,51 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v marci 2020 ich bolo 2,88 %). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 6,09 % dlžníčok (v marci 2020 ich bolo 2,85 %). V marci sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali tridsiatnici s 28,52 % (24,70 % v marci 2020), za nimi nasledovali štyridsiatnici s podielom 24,65 % (31,48 % v marci 2020). 

V treťom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom – 73 a v Košickom kraji – 51; najmenej v Nitrianskom – 6 a v Trnavskom kraji – 8. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov v každom kraji klesol, najviac v Nitrianskom (- 96,92 %) a v Trnavskom kraji (-91,11 %). 

EU: Dodržiavanie ľudských práv a environmentálnych štandardov

Europoslanci prostredníctvom schváleného legislatívneho uznesenia požiadali Európsku komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh, ktorý zaistí, že spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu EÚ budú niesť právnu zodpovednosť za nepriaznivý vplyv ich aktivít alebo činnosti na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných. Nový predpis by zároveň mal obetiam zabezpečiť prístup k právnym prostriedkom nápravy. Predmetný legislatívny návrh plánuje Európska komisia predložiť v priebehu tohto roka.

Podniky by na základe budúcich pravidiel náležitej starostlivosti mali identifikovať, riešiť a naprávať dôsledky aktivít v rámci ich hodnotového reťazca (všetky činnosti, operácie, priame aj nepriame obchodné vzťahy a investičné reťazce danej spoločnosti), ktoré by mohli viesť alebo vedú k:

• porušovaniu ľudských práv vrátane sociálnych, odborových a pracovných práv,

• poškodzovaniu životného prostredie vrátane prispievania k zmenám v podnebí či odlesňovaniu,

• narušeniu dobrej správy vecí verejných, napríklad prostredníctvom korupcie či úplatkárstva.

Poslanci zdôraznili, že náležitá starostlivosť je primárne preventívnym nástrojom, ktorý od podnikov požaduje prijatie primeraných opatrení. Tie by mali byť založené na pravdepodobnosti a závažnosti potenciálnych nepriaznivých vplyvov, odvetvia ich činnosti, veľkosti a dĺžky hodnotového reťazca a veľkosti podniku.

Spoločnosti, ktoré majú záujem o prístup na vnútorný trh EÚ vrátane podnikov so sídlom za hranicami únie, by podľa poslancov mali preukázať, že spĺňajú požiadavky náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia či ľudských práv. Európsky parlament tiež vyzval na prijatie ďalších opatrení vrátane zákazu dovozu výrobkov spojených s vážnym porušovaním ľudských práv, akými sú  nútená práca alebo detská práca. Tento prístup by podľa poslancov mal byť zohľadnený aj v obchodných dohodách EÚ, konkrétne v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji. Plénum zároveň vyzvalo Európsku komisiu, aby dôkladne preverila, či podniky so sídlom v oblasti Sin-ťiang, ktoré vyvážajú svoje výrobky do Únie, neporušujú ľudské práva, a to najmä v súvislosti s represiou Ujgurov.

Spoločnosti by mali zodpovedať za škodu, ktorú podniky pod ich kontrolou spôsobili, alebo ku ktorej prispeli. Cieľom opatrenia je umožniť obetiam dosiahnuť účinný prostriedok nápravy. Sankcii by sa podniky mohli vyhnúť, ak preukážu, že konali v súlade so svojimi povinnosťami náležitej starostlivosti a prijali opatrenia na zabránenie takejto škode. Nová právna úprava by mala chrániť aj práva obetí v krajinách za hranicami únie, ktoré sú obzvlášť zraniteľné, a to prostredníctvom možnosti žalovať podniky na základe práva EÚ. Rozsah pôsobnosti budúcej legislatívy o náležitej starostlivosti by mal byť podľa poslancov dostatočne široký, aby sa vzťahoval na všetky veľké podniky, ktoré sa riadia právom EÚ, alebo sú usadené na území únie, vrátane podnikov poskytujúcich finančné produkty a služby. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať aj na všetky verejne kótované malé a stredné podniky a vysoko rizikové malé a stredné podniky, ktorým by mala byť poskytnutá technická pomoc s plnením požiadaviek náležitej starostlivosti.

AI: Kurz Elements of AI

Ako funguje umelá inteligencia priblíži medzinárodný akreditovaný osvetový program Elements of AI, ktorý prichádza na Slovensko pod gesciou Centra pre umelú inteligenciu na Slovensku (CUI) AIslovakIA. Podľa informácií Americkej obchodnej komory v SR kurz vytvorili partneri z Univerzity v Helsinkách a spoločnosť Reaktor Innovations s podporou fínskej vlády a Európskej komisie. 

Odborným garantom kurzu je Univerzita Komenského v Bratislave a kurz má aj mnoho podporovateľov z radov firiem a odborných spoločností. Bežných ľudí chce v slovenčine formou e-learningu bezplatne vzdelávať a pripravovať na reálne situácie, kedy dochádza ku kontaktu s umelou inteligenciou. Nielen študenti, ale aj bežní ľudia a zamestnanci si tak môžu interaktívne osvojiť úplné základy AI a zvyšovať si svoje digitálne zručnosti aj celkovú IT gramotnosť. Úspešný absolvent dostane certifikát. 

Kurz Elements of AI už absolvovalo vyše 620.000 ľudí z vyše 160 krajín sveta z rôznych demografických skupín. Podľa doterajších štatistík takmer 40 % účastníkov sú ženy a viac než 25 % tvoria ľudia starší než 45 rokov. Kurz sa skladá zo šiestich častí, ktoré objasňujú rôzne aspekty AI, napríklad definície, základy pravdepodobnosti, neurónové siete, strojové učenie a implikácie na spoločnosť. Počas výučby sa účastníci vžívajú do roly pracovníkov, voličov, aj ako konzumentov médií a rôznych produktov. Kurz obsahuje praktické cvičenia a vyžaduje aj slovné odpovede, ktoré sú hodnotené. Predpokladaná časová náročnosť kurzu je 25 až 50 hodín, v závislosti od vzdelania účastníka.

Výzva: Projekty Slovenska a Taiwanu

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) vyhlásila novú výzvu na roky 2022 – 2023 na podporu projektov medzi Slovenskom a Taiwanom. Výzva je vyhlásená na základe dohody medzi Slovenským ekonomickým a kultúrnym úradom Taipei a Zastupiteľským úradom Taipei v Bratislave o vedecko-technickej spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 2015.

Celkový objem finančných prostriedkov určený na celé obdobie na podporené projekty v tejto výzve bude maximálne 110.000 eur. Na riešenie jedného projektu je možné poskytnúť maximálne 10.000 eur na celú dobu riešenia a maximálne 5.000 eur na kalendárny rok projektu. Predkladať možno návrhy projektov zo všetkých oblastí vedy a výskumu s maximálnou dobou trvania 24 mesiacov. Cieľom projektov bilaterálnej spolupráce je nadviazanie novej alebo zintenzívnenie už existujúcej vedecko-technickej spolupráce. Žiadosti je možné posielať do 2. júna 2021.

O informácie súvisiace s výzvou a podaním žiadosti cez elektronický systém na podávanie žiadostí na riešenie projektov môžete požiadať vyplnením kontaktného formulára na webe APVV.