Upozorňujeme: Energetickí šmejdi

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaznamenal prípady, kedy sa niektorí podomoví predajcovia elektriny a plynu pokúšajú zneužiť meno úradu. Svojim potenciálnym zákazníkom napríklad tvrdia, že úrad im poskytol zoznam zákazníkov s nevýhodnou zmluvou na dodávku elektriny a plynu a oni sa teraz na nich obracajú na základe tohto zoznamu s lepšou ponukou. 

Niektorí podomoví predajcovia ďalej tvrdia, že úrad zabraňuje zákazníkom v prechode k tomu najvýhodnejšiemu dodávateľovi (čo je samozrejme ten ich, ktorého práve ponúkajú). Úrad sa voči takýmto praktikám ostro ohradzuje a varuje občanov, aby sa nedali takýmito "energetickými šmejdami" nachytať.

Úrad zdôrazňuje, že v žiadnom prípade:

• nehodnotí, či odberateľ má alebo nemá výhodnú sadzbu alebo cenu za komodity
• nespolupracuje a neodporúča v spolupráci s dodávateľmi zmenu dodávateľa z dôvodu lepšej ceny
• neposkytuje žiadne údaje a kontakty o odberateľoch a ich zmluvách žiadnemu z dodávateľov, ani nimi nedisponuje.

Ak sa niektorý podomový predajca bude snažiť takúto informáciu použiť v súvislosti s prestupom k inému dodávateľovi z dôvodu lepšej ceny, ide o tzv. nekalé praktiky! V takom prípade informujte svojho dodávateľa energií a obráťte na úrad (na adresu: spotrebitel@urso.gov.sk), prípadne vyhľadajte pomoc spotrebiteľského združenia vo vašom kraji. Nič nepodpisujte! Viac informácií ako sa nedať nachytať pri podomovom predaji, nájdete tiež na webových stránkach úradu urso.gov.sk/sites/default/files/dokumenty/Prirucka-pre-spotrebitela-2020.pdf

EU: Práva detí

Európska komisia prijala prvú komplexnú stratégiu Európskej únie v oblasti práv dieťaťa, ako aj návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti, na podporu rovnakých príležitostí pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Stratégia EÚ: šesť tematických oblastí a navrhované opatrenia

• Deti ako aktéri zmeny demokratického života: Komisia navrhuje celý rad opatrení – od vypracovania právnych textov zohľadňujúcich potreby detí až po konzultácie s deťmi v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy a vykonávania klimatického paktu a zelenej dohody. Členské štáty by tiež mali umožniť účasť detí na občianskom a demokratickom živote.
• Právo detí na plné využitie svojho potenciálu bez ohľadu na sociálne zázemie: Komisia sa snaží zaviesť európsku záruku pre deti s cieľom bojovať proti ich chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Komisia sa napríklad bude zaoberať duševným zdravím detí a bude podporovať zdravú a udržateľnú výživu v európskych školách. Komisia sa bude usilovať o lepšie celoeurópske normy v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti a budovať inkluzívne a kvalitné vzdelávanie.
• Právo detí na život bez násilia: Komisia navrhne právne predpisy na boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu a predloží odporúčania na predchádzanie škodlivým praktikám páchaným na ženách a dievčatách. Členské štáty sa vyzývajú, aby budovali integrované systémy ochrany detí a zlepšili ich fungovanie, ako aj posilnili reakciu na násilie v školách a prijali vnútroštátne právne predpisy na ukončenie telesných trestov vo všetkých prostrediach.
• Právo detí na súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v postavení obete, svedka, podozrivého, obvineného zo spáchania trestného činu alebo účastníka akéhokoľvek súdneho konania: Komisia bude napríklad prispievať k špecializovanej odbornej justičnej príprave a spolupracovať s Radou Európy na vykonávaní usmernení o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí z roku 2010. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali napríklad odbornú prípravu a vyvinuli spoľahlivé alternatívy k súdnej činnosti, ako sú alternatívy k zaisteniu alebo mediácii v občianskoprávnych veciach.
• Právo detí bezpečne sa pohybovať v digitálnom prostredí a využívať jeho príležitosti: Komisia aktualizuje Európsku stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti. Cieľom navrhovaného aktu o digitálnych službách je poskytnúť deťom bezpečné využívanie on-line priestoru. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali pravidlá ochrany detí uvedené v revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách a podporovali u detí rozvoj základných digitálnych zručností. Komisia takisto naliehavo vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, aby sa zaoberali škodlivým správaním na internete a odstraňovali nezákonný obsah.
• Práva detí na celom svete: Práva detí sú univerzálne a EÚ posilňuje svoj záväzok chrániť, presadzovať a napĺňať tieto práva na celosvetovej a multilaterálnej úrovni. To sa dosiahne napríklad pridelením 10 % finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc na vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách. Komisia do roku 2022 pripraví akčný plán pre mládež s cieľom podporiť účasť mládeže a detí na celom svete a posilniť kapacity na ochranu detí v rámci delegácií EÚ. Komisia takisto zachováva politiku nulovej tolerancie detskej práce.

V roku 2019 žilo takmer 18 miliónov detí v EÚ (22,2 % detskej populácie) v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To vedie k medzigeneračnému kolobehu znevýhodnenia s hlbokým a dlhodobým vplyvom na deti. Cieľom európskej záruky pre deti je prelomiť tento kolobeh a podporiť rovnosť príležitostí zabezpečením prístupu k súboru kľúčových služieb pre deti v núdzi (do 18 rokov, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením).V rámci európskej záruky pre deti sa členským štátom odporúča, aby deťom v núdzi zabezpečili bezplatný a účinný prístup k:

• predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti – napríklad aby sa vyhli segregovaným triedam;
• vzdelávaniu a školským aktivitám, ako je napríklad primerané vybavenie na dištančné vzdelávanie a školské výlety;
• aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a
• zdravotnej starostlivosti , ako je napríklad uľahčenie prístupu k lekárskym vyšetreniam a zdravotným skríningovým programom.

Komisia takisto odporúča, aby členské štáty poskytli týmto deťom účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu: deti by napríklad mali dostávať zdravú stravu aj mimo školy a deti bez domova a ich rodiny by mali mať prístup k primeranému ubytovaniu.

Pri identifikácii detí v núdzi a navrhovaní vnútroštátnych opatrení by členské štáty mali zohľadniť osobitné potreby detí zo znevýhodneného prostredia, ako sú deti bez domova, so zdravotným postihnutím, žijúce v neistých rodinných situáciách, s migrantským pôvodom, z menšinovej rasovej alebo etnickej skupiny alebo deti v náhradnej starostlivosti. Finančné prostriedky EÚ na podporu týchto opatrení sú k dispozícii v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (EFS+), z ktorého sa financujú projekty na podporu sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a investovania do ľudí, ako aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Fondu InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Auto: Starostlivosť po zime

Tohtoročná zima priniesla na viaceré miesta dostatok snehu. Väčšina vozidiel jazdila hlavne v mestách, kde technické služby nešetrili soľou, pre autá zimný nepriateľ číslo jeden. Mrazy zase mohli negatívne ovplyvniť kapacitu autobatérií. S príchodom jari tak nastáva čas na dôkladnú očistu vozidla ale tiež kontrolu funkčnosti všetkých jeho súčastí.

Posypová soľ sa dostáva aj na miesta, ktoré by majiteľovi vozidla ani len nenapadli. Ak napríklad nastúpite do vymrznutého auta s topánkami od snehu a soli a zapnete kúrenie, sneh so soľou sa rozpustí a dostane sa až na kovové konštrukcie pod kobercami, kde môže spôsobiť koróziu. Ešte viac pochopiteľne trpí podvozok. Preto je dôležité po zime všetky miesta, kam sa soľ mohla dostať, čo najskôr očistiť a vymyť. Rovnako tak v zimných mesiacoch trpí aj brzdová sústava a výfukový systém. Častá návšteva umývačky by tak mala byť v zime štandardom. Rozhodne je lepšie využívať ručné vysokotlakové umývačky, kde nehrozí poškodenie laku kefami.

Nemilo dokáže po zime prekvapiť aj akumulátor, ktorému teploty pod bodom mrazu rozhodne nesvedčia. Stav akumulátora, bohužiaľ, pohľadom nespoznáte. Ak nevlastníte záťažový merač, budete si musieť stav autobatérie overiť v servise. Záťažový merač odhalí, či je batériu po zime potrebné len dobiť alebo rovno vymeniť. Pozornosť by ste mali venovať aj stieračom, ktoré sa v priebehu zimy musia potýkať s nadmerným opotrebením stieracích líšt pri odstraňovaní väčšieho množstva hrubších nečistôt alebo aj ľadu a snehu. 

Koncom marca prichádza aj čas na výmenu pneumatík zo zimných na letné. Všeobecne platí, že výmenu je vhodné naplánovať na dobu, kedy sa teplota stabilne drží nad 10 °C. Dobre udržiavané a pravidelne servisované vozidlo totiž svojmu majiteľovi nielen dobre slúži, ale zároveň si aj dlhšie udrží svoju hodnotu.

Videohovor: Najlepšie farby pozadia

Dokáže zvolené pozadie ovplyvniť naše šance na úspech pri virtuálnom videohovore? Prieskum medzi 3.489 novoprijatými zamestnancami ( SavoyStewart.co.uk, od 1. 3. 2021 do 15. 3. 2021) zisťoval, aké farby a objekty sa objavili na pozadí ich on-line pracovných pohovoroch. A zdá sa, že určité kombinácie naozaj zvyšujú vyhliadky na úspech.

Svetlé šedé (ako Polished Pebble alebo Grey Owl) ovplyvňujú hovory na diaľku pozitívne zrejme najviac. Celkovo 84 % nových zamestnancov používalo túto farbu pri videohovoroch, či už išlo o virtuálne pozadie alebo maľovanú stenu. Zdá sa, že aj neutrálne farby prinášajú pozitívne výsledky, pretože na druhom mieste je biela – 79 % nových zamestnancov malo práve biele pozadie pri videopohovoroch. Žlté tóny (ako Hawthorne Yellow a Babouche) si pripisujú tretie miesto so 74 %. Ale nie všetky teplé farby sú dobrou voľbou: červená má najmenší pozitívny vplyv, iba 18 % uchádzačov o zamestnanie sa po jej použití zamestnala.

Dennis Relojo-Howell radí, čo treba zohľadniť pri videohovore:

1) Zvážte psychologické účinky farieb pozadia: Farby - a im zodpovedajúce tóny - sú často spojené s postojmi a emóciami človeka. Preto je dôležité vziať do úvahy psychologické účinky, ktoré môžu mať farby počas on-line rozhovoru, kde sa môžu stratiť mnohé nuansy osobných rozhovorov. Ak sa napr. uchádzate o miesto právneho poradcu, najlepšie je použiť neutrálne tóny.

2) Ak môžete, zvoľte neutrálne farby: Počas on-line pracovných pohovorov je najlepšie byť neutrálny - najmä pokiaľ ide o pozadie. Výsledky ukázali, že ľudí priťahuje neutrálne pozadie (všeobecne je to biela farba); je nielen najbezpečnejšie, ale môže osvetliť aj vašu tvár. Svetlošedé tóny pôsobia veľmi upokojujúco a pôsobia profesionálne.

3) Pri výbere teplých farieb buďte opatrní: Teplé farby (napríklad červená, oranžová a žltá) môžu vyvolať celý rad emócií od pohodlia a tepla až po nepriateľstvo a hnev.

4) Je tiež potrebné vziať do úvahy štýl a prvky pozadia: Výskum ukázal, že farba ovláda naše postoje a emócie enormným spôsobom. A samozrejme to nie je len farba, ale aj štýly pozadia. Osobne by som odporučil minimalistický prístup s cieľom sprostredkovať profesionálnejšiu, ale prístupnejšiu atmosféru; s umelým svetlom iba na zvýraznenie žiaru v tvári.

5) Pozor aj na prípadné objekty v pozadí! Nezabúdajte ani na objekty za vami, pretože či už to prijmeme alebo nie, anketári môžu rýchlo predpokladať objekty za nami.

6) Buďte sami sebou! Veľa ľudí sa môže počas videohovorov cítiť doma v rozpakoch, pretože máme idealizované predstavy, že všetko on-line by malo byť upravené. Je tu tiež pokušenie, aby sme sa predstavili tak, ako nám to diktujú sociálne média a youtuberi.

Dlhy: Najviac v Bratislave

Priemerný dlh slovenských dlžníkov sa mierne znížil. Zatiaľčo v roku 2019 išlo v priemere o 2.700 eur, v minulom roku sa stredná výška záväzku slovenských dlžníkov znížila na 2.500 eur. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch majú dlhy skôr muži (58 % dlžníkov), ktorí majú tiež mierne vyššie záväzky (v priemere skoro 2.800 eur). Viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať.

Pokles výšky záväzkov slovenských dlžníkov potvrdila analýza spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Najviac Slovákov s dlhmi pochádza z Košického a Nitrianskeho kraja, ide o 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.300 eur, resp. 2.400 eur v Nitrianskom kraji. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom 2.400 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší – bezmála 3.100 eur. Len o niečo menej, takmer 2.800 eur, dlžia obyvatelia Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (viac než 8 %) s priemerným dlhom 2.300 eur.

„Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom koronavírusovej pandémie, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti. Koncom marca minulého roka sa začal u ľudí prejavovať veľký strach nielen o vlastné zdravie a zdravie ich blízkych, ale aj zo straty zamestnania a ľudia začali viac šetriť v obavách z toho, či budú schopní platiť najnutnejšie výdavky, napríklad na jedlo či lieky. Viac zvažovali, či budú mať prostriedky na pokrytie záväzkov zo spotrebiteľských úverov. V tomto kontexte je pozitívne zistenie, že podľa analýzy je relatívne nízky podiel dlžníkov v najmladšej i najstaršej vekovej kategórii“, uviedla Jaroslava Palendalová. Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2.700 eur. Veková kategória 45 – 54 rokov reprezentuje takmer 28 % dlžníkov s priemerným dlhom viac než 2 600 eur. Len necelé 1 % dlžníkov, s priemerným dlhom 1.200 eur, spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Takmer 13 % dlžníkov je vo veku viac než 65 rokov a priemerne dlžia takmer 1.700 eur.