EU: Otvorený európsky výskum

Otvorený prístup sa dnes vzťahuje na 91 % všetkých publikácií a 95 % všetkých recenzovaných publikácií financovaných z programu Horizont 2020. Ambíciou je, aby sa otvorený prístup vzťahoval na všetky vedecké publikácie pochádzajúce z výskumu financovaného Európskou komisiou. Pomôcť má platforma Otvorený európsky výskum (Open Research Europe) uverejňujúcej sprístupnené vedecké dokumenty s výsledkami výskumu financovaného z programu Horizont Európa, ktorý je program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027, a z programu Horizont 2020, ktorý bol jeho predchodcom.

Platforma poskytne každému, či už ide o vedcov alebo občanov, bezplatný prístup k najnovším vedeckým objavom. Je priamou reakciou na hlavné ťažkosti, ktoré sa často spájajú so zverejňovaním vedeckých výsledkov, vrátane oneskorení a prekážok brániacich opakovanému využitiu výsledkov a vysokých nákladov. Platforma je pre príjemcov programu Horizont Európa a programu Horizont 2020 nepovinnou službou, pomocou ktorej môžu bez akýchkoľvek nákladov splniť požiadavky na financovanie súvisiace s okamžitým otvoreným prístupom. Predložilo sa už približne 40 vedeckých dokumentov z veľmi rozmanitých oblastí výskumu, ktoré si vedecká komunita môže na platforme prečítať a preskúmať ich.

Európska komisia vo svojom oznámení Nový EVP pre výskum a inovácie zavádza Otvorený európsky výskum ako platformu s otvoreným prístupom na uverejňovanie výsledkov výskumu financovaného z programov Horizont 2020 a Horizont Európa vo všetkých tematických oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, ako aj spoločenských vied, umenia a humanitných vied. Príjemcom programu Horizont 2020 a programu Horizont Európa uľahčí dodržiavanie príslušných podmienok ich financovania súvisiacich s otvoreným prístupom: okamžitý otvorený prístup, ktorý sa vyžaduje v programe Horizont Európa, a automatické ukladanie údajov vo všeobecnom úložisku (na porovnanie v prípade programu Horizont 2020 sa predpokladalo uloženie na 6 až 12 mesiacov). Výskumným pracovníkom ponúkne miesto na rýchle zdieľanie svojich výsledkov a poznatkov a uľahčí otvorené a konštruktívne diskusie o výskume. Obsahuje širokú škálu parametrov na meranie vedeckého a sociálneho vplyvu článkov a poskytuje informácie o ich používaní a opakovanom využití.

Trend: Útoky na protokoly vzdialenej pracovnej plochy

Útoky na protokoly vzdialenej pracovnej plochy za posledný rok rapídne vzrástli, na Slovensku dokonca päťnásobne. V polovici marca minulého roka Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne vyhlásila, že svet čelí pandémii. Následne na to krajiny začali prijímať opatrenia na zastavenie, resp. spomalenie šírenia vírusu. Populárnym opatrením na boj proti pandémii bola zmena miesta výkonu práce, a to z kancelárií do našich obývačiek a spální. Avšak pre nedostatok času na túto transformáciu veľa spoločností nemalo čas prijať príslušné bezpečnostné opatrenia, čím sa stali zraniteľnejšími voči viacerým novým bezpečnostným rizikám. 

Jedným z najbežnejších útokov boli útoky proti protokolom, ktoré využívali zamestnanci na vzdialený prístup ku korporátnym zdrojom. RDP je pravdepodobne najobľúbenejším protokolom vzdialenej pracovnej plochy a používa sa na prístup k Windowsu alebo k firemným serverom. Po prechode na prácu z domu útoky na tento protokol prudko vzrástli. Pri útokoch hrubou silou (tzv. brute-force útoky) útočníci testujú rôzne používateľské mená a heslá, kým nenájdu tú správnu kombináciu, čím ku korporátnym zdrojom získajú prístup. Aj keď celkový počet brute-force útokov za posledný rok raz klesal, potom zas stúpal, v porovnaní s úrovňou spred pandémie naďalej rástol. Podľa údajov z telemetrie spoločnosti Kaspersky od marca 2020, kedy došlo k prepuknutiu pandémie na celom svete, celkový počet útokov hrubou silou proti RDP vyskočil z 93,1 milióna vo februári 2020 na 277,4 milióna v marci 2021, čo predstavovalo nárast o 197 percent. Od apríla 2020 počet týchto útokov neklesol mesačne ani raz pod 300 miliónov a v novembri dosiahol ich počet celosvetové maximum – 409 miliónov útokov.

Na Slovensku bola situácia veľmi podobná. Počet brute-force útokov kopíroval globálny vývoj, pričom v jednotlivých mesiacoch za posledný rok zaznamenal aj zopár väčších výkyvov. Cez prvý milión sa ich počet prehupol v máji, pričom za posledných 7 mesiacov dokonca 3-krát prekročil hranicu 2 miliónov útokov. V medziročnom porovnaní februárových mesiacov došlo k nárastu týchto útokov až o 400 %. Vo februári 2021, takmer rok od začiatku pandémie, došlo k 377,5 miliónu brute-force útokov, čo je značný rozdiel oproti 93,1 milióna útokov zo začiatku roka 2020.

„Práca na diaľku ani zďaleka nekončí. Aj keď spoločnosti už začínajú uvažovať o opätovnom otvorení svojich kancelárií, mnohé z nich uviedli, že do svojho pracovného modelu zahrnú aj prácu na diaľku, resp. že budú využívať hybridný formát. Takže je pravdepodobné, že k útokom hrubou silou na protokoly vzdialenej pracovnej plochy bude dochádzať aj naďalej. Rok 2020 jasne ukázal, že spoločnosti musia aktualizovať svoju bezpečnostnú infraštruktúru a vhodným miestom, kde začať, je poskytnutie silnejšej ochrany k ich RDP prístupu“, komentuje Miroslav Kořen.

Na ochranu pred brute-force útokmi odborníci spoločnosti Kaspersky odporúčajú:

• Umožniť prístup k protokolu vzdialenej pracovnej plochy (RDP) prostredníctvom korporátnej VPN siete.

• Pri vzdialenom pripojení zahrnúť overenie na úrovni siete (Network Level Authentication –NLA).

• Ak je to možné, zaviesť viacfaktorovú autentifikáciu.

• Použiť korporátne bezpečnostné riešenie vybavené ochranou pred sieťovými hrozbami.

Upozorňujeme: Úvery od FEB Bank

Národná banka Slovenska na svojom webe upozorňuje, že spoločnosti FEB Bank (https://feb-bank.com/index.html) nevydala povolenie na vykonávanie činností banky na Slovensku. Túto spoločnosť neeviduje ani ako poskytovateľa bankových služieb na základe jednotného európskeho povolenia.

FEB Bank ponúka úver, pri ktorom musí klient vopred zaplatiť poplatok za jeho poskytnutie, čo je podvod. Preto Národná banka Slovenska neodporúča reagovať na ponuku úveru od FEB Bank. Poškodeným klientom sa odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a podať trestné oznámenie.

Klienti na finančnom trhu by mali dôkladne zvážiť, s ktorou spoločnosťou vstúpia do zmluvného vzťahu. Oprávnenie na podnikanie jednotlivých subjektov je možné overiť na internetovej stránke NBS.

EU: Prvé hodnotenie SURE

Európska komisia uverejnila svoje prvé predbežné posúdenie vplyvu nástroja SURE vo výške 100 miliárd eur určeného na ochranu pracovných miest a príjmov postihnutých pandémiou COVID-19. podľa správy pomohol zabezpečiť, aby bol nárast nezamestnanosti v prijímajúcich členských štátoch počas krízy výrazne nižší ako počas celosvetovej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.

Nástroj SURE je základným prvkom komplexnej stratégie EÚ v oblasti ochrany občanov a zmierňovania výrazne negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19. Poskytuje finančnú podporu vo forme úverov, ktoré poskytuje EÚ za výhodných podmienok členským štátom na financovanie vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času a iných podobných opatrení, ktoré sú zamerané na zachovanie zamestnanosti a podporu príjmov, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj určité opatrenia súvisiace so zdravím. Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu vo výške 90,6 miliardy eur pre 19 členských štátov. V rámci nástroja SURE je stále možné sprístupniť finančnú pomoc vo výške viac ako 9 miliárd eur a členské štáty môžu stále predkladať žiadosti o podporu. Komisia je pripravená posúdiť dodatočné žiadosti členských štátov v reakcii na opätovný výskyt infekcií COVID-19 a nové obmedzenia.

Hlavné zistenia

• V správe sa uvádza, že v roku 2020 bolo vďaka nástroju podporených 25 až 30 miliónov ľudí. To predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
• Takisto sa v nej odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
• Vďaka vysokému úverovému ratingu EÚ členské štáty ušetrili použitím nástroja SURE približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak by samy vydali štátny dlh. Budúce úhrady pravdepodobne prinesú ďalšie úspory.
• Zo spätnej väzby od príjemcov vyplýva, že podpora z nástroja SURE zohrala dôležitú úlohu pri vytváraní ich režimov skráteného pracovného času a pri zvyšovaní ich pokrytia a objemu.

Správa sa vzťahuje aj na operácie prijímania a poskytovania pôžičiek na financovanie, podľa ktorej dopyt po nástroji zo strany členských štátov bol silný, pričom viac ako 90 % celkového finančného krytia vo výške 100 miliárd eur, ktoré je k dispozícii v rámci nástroja SURE, už bolo pridelených. Podobne výrazný bol aj záujem investorov o dlhopisy vydané v rámci nástroja SURE. Do dátumu uzávierky správy získala Európska komisia 53,5 miliardy eur v prvých štyroch emisiách, pri ktorých dopyt presahoval ponuku v priemere viac ako desaťnásobne. Všetky financie boli získané ako sociálne dlhopisy, čo dáva investorom dôveru v to, že ich peniaze smerujú na opatrenia so skutočným sociálnym cieľom, ktoré v čase krízy udržujú príjmy rodín. Schopnosť EÚ získavať peniaze pre nástroj SURE bola podporená zárukou vo výške 25 miliárd eur od všetkých členských štátov, čo je silný signál európskej solidarity.

Bezpečnosť: České dráhy napadli hekeri, útok hrozí aj Slovensku

V uplynulých dňoch české štátne inštitúcie čelili masívnym hekerským útokom. Kyberútočníci napadli počítačové systémy Správy železníc ČR, kde podľa dostupných informácií prevádzku na tratiach ani bezpečnosť neohrozili. V tejto chvíli však nie je jasné, či sa im podarilo dostať k určitým citlivým údajom. So stupňujúcimi sa útokmi na nemocnice, vládne inštitúcie, elektrárne či nedávne napadnutie Microsoft Exchange serverov po celom svete vidieť zvyšujúce sa riziko nebezpečenstva aj v iných sektoroch hospodárstva. 

Odborníci na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies upozorňujú, že toto riziko môže hroziť aj Slovensku. Potenciálne dôsledky kybernetických útokov na železnice môžu byť vážne, a to od prerušenia prevádzky vlakov, poruchy napájania, poškodenia dobrého mena či straty osobných údajov zákazníkov. Ešte horším scenárom však môže byť úspešný útok na komunikačný systém riadenia vlakov. Ten by mohol spôsobiť nehodu a ohroziť životy pasažierov. Vladimír Palečka upozornil, že takéto riziko hrozí v budúcnosti aj Slovensku: „V rámci digitalizácie vlakovej dopravy v Európskej únii, vrátane Slovenska, sa napríklad implementuje jednotný systém riadenia vlakov v rámci celej únie. Počítače tu navzájom komunikujú, preto aj v tomto smere vzniká riziko, hoci aj v prípade napadnutia systému iba v jednom členskom štáte. Takýto systém totiž dáva zelenú vlakom na dôležitých uzloch, určuje rýchlosť vlakov, riadi signalizáciu, monitoruje údržbu, zabezpečuje ochranu videa cestujúcich či riadi rôzne informačné systémy.” 

Hekerských útokov na železničnú infraštruktúru pritom bolo v minulosti už viacero. V roku 2008 sa 14-ročnému mladíkovi podarilo heknúť systémy v poľskom meste Lodž a spôsobiť vykoľajenie električiek so zraneniami cestujúcich. V roku 2016 sa všeobecne uvádzalo, že železničná infraštruktúra Spojeného kráľovstva čelila v predchádzajúcom roku najmenej štyrom veľkým kyberútokom. V roku 2017 sa široko medializovaný útok skupiny Wannacry dotkol mnohých organizácií na celom svete. Nemecká Deutsche Bahn utrpela zlyhania systému a na stanici sa objavovali správy o ransomvéri na informačných obrazovkách.

„Vysoko sofistikované útoky si pravedpodobne budú vyžadovať podporu štátu. Hekerské skupiny majú rovnaký cieľ – ukradnúť informácie, aby získali finančný alebo strategický prínos. Motivácia skupín zamerať sa na železničné komunikačné siete sa môže pohybovať od čírej demonštrácie sily až k politicky motivovanému činu”, vysvetľuje V. Palečka. Nie sú to však iba „externí“ páchátelia, ktorí stoja za takýmito útokmi. Až 70 % bezpečnostných incidentov prichádza zvnútra organizácií a stoja za nimi zväčša nahnevaní zamestnanci, ktorí použijú svoje prístupové práva, aby zamestnávateľovi narobili škody.