Cookies: Zákonné používanie

Stránky na internete aj aplikácie v elektronických zariadeniach o nás zbierajú údaje, ktoré následne využívajú na marketingové účely. Európska únia a členské štáty sa týmito, často neoprávnenými zásahmi do súkromia zaoberajú už roky, no v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, stále absentuje reálny enforcement pravidiel, ktoré v Európskej únii existujú minimálne od roku 2002 a u nás od roku 2011. Prvé zmeny v podobe pokút by mal priniesť nový Zákon o elektronických komunikáciách, no oveľa dôležitejšie bude finálne znenie ePrivacy nariadenia, ktorým sa už zaoberá Európsky parlament.

Medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k novému Zákonu o elektronických komunikáciách prinieslo 801 pripomienok, z toho 460 zásadných a len 2 sa týkali právnej úpravy tzv. cookies. Skriptové technológie (cookies) aktuálne reguluje čl. 5 ods. 3 ePrivacy smernice a § 55 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, ktoré podmieňujú ich marketingové využívanie súhlasom používateľa. Na rozdiel od väčšiny členských štátov EÚ má Slovenská republika túto právnu úpravu síce implementovanú, no nešťastne a bez reálneho enforcementu. V platnom Zákone o elektronických komunikáciách napríklad chýba zmienka o pokutách za porušenie cookies regulácie a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR k problematike cookies od roku 2011 nevyvinul prakticky žiadne aktivity. „Obávam sa, že pri regulácii cookies nový zákon v praxi veľké zmeny neprinesie. V časti venovanej cookies a podobným technológiám je prakticky totožný s pôvodným zákonom, vypadol iba súhlas cez webový prehliadač, ktorý bol od začiatku aj tak otázny. Väčšina prehliadačov je totiž prednastavená na akceptovanie akýchkoľvek cookies“, hodnotí Jakub Berthoty. Problém však doteraz podľa neho nebol ani tak so znením zákona, ako s nulovým enforcementom cookies pravidiel. Zmeniť by to mal nový zákon, ktorý výslovne zavádza sankcie za porušenie pravidiel cookies, ktoré v zákone doteraz absentovali. „Prekvapila ma však ich výška, ktorá by sa mala pohybovať až do 10 % z obratu právnických osôb. Čl. 15 ePrivacy smernice a rovnako aj návrhy ePrivacy nariadenia počítajú s rovnakými sankciami ako podľa GDPR, t.j. do 20 miliónov eur alebo 4 % z obratu podľa toho, čo je vyššie. S týmto režimom je v rozpore aj výnimka pre fyzické osoby, ktorým sa navrhujú pokuty do 20.000 eur. Pri takto významných zásahoch do súkromia je jedno, či ich robí fyzická alebo právnická osoba a takéto znenie bude skôr predstavovať motiváciu na obchádzanie zákona. Na druhej strane hovoríme o pokutách, ktoré na Slovensku ešte nikdy neboli udelené. Kým sa tieto pravidlá reálne neaplikujú, je to asi aj jedno“, konštatuje advokát Jakub Berthoty.

Vyzerá to tak, že nový Zákon o elektronických komunikáciách výrazne nezmení aktuálny stav v oblasti cookies a priameho marketingu a reálne zmeny regulačného rámca pravidiel cookies prinesie až ePrivacy nariadenie. Je možné, že s príchodom nového ePrivacy nariadenia bude potrebná novela tohto zákona, čo už môže byť čoskoro. ePrivacy nariadenie bude dopĺňať nariadenie GDPR, no kým GDPR sa vzťahuje na pravidlá spracúvania osobných údajov, ePrivacy bude špecifikovať, kedy a na čo je potrebný súhlas koncového používateľa. Regulácia cookies sa rozšíri aj o zachytávanie dát vysielaných koncovým zariadením (napr. Bluetooth beacons, infrared žiarenia, wifi tracking). Ďalší podstatný rozdiel oproti GDPR je v tom, že ePrivacy chráni rovnako právnické aj fyzické osoby, kým GDPR iba fyzické. Konečná podoba ePrivacy nariadenia by mala byť schválená Európskym parlamentom do júna 2021, pričom s účinnosťou sa počíta už od 1. augusta 2022. Či sa termíny stihnúť podarí je však nateraz otázne.

GDPR aj ePrivacy sa s veľkou pravdepodobnosťou budú vzťahovať súčasne na každého, kto používa Google Analytics, nástroje Facebooku, prevádzkuje aplikáciu alebo webstránku. Podnikateľov sa však ePrivacy nariadenie dotkne ďaleko viac ako GDPR. Advokát Berthoty je presvedčený, že verejnosť si stále neuvedomuje dopady cookies regulácie na každodenný podnikateľský život. Kto dnes nepoužíva webstránku, mobilnú aplikáciu, Google Analytics alebo nástroje sociálnych sietí pre svoj business? Poznáte vôbec niekoho, kto nespadne pod ePrivacy? „Zdá sa, že schválenie nového ePrivacy nariadenia je už len otázkou času, a preto odporúčam začať s analýzou používaných technológií pri weboch aj aplikáciách už teraz. Je dôležité vedieť, na ktoré technológie je potrebný platný GDPR súhlas používateľa a zároveň sa zamerať aj na prenosy údajov do USA. Firmám a podnikateľom s kolegami odporúčame skontrolovať a doplniť ich Privacy Policy aj o cookies a zverejňovať ju všade – od webového sídla, cez sociálne siete, až po odkaz na Privacy Policy v podpise emailu. Základ je, aby bola ľahko dostupná, čo poslúži ako dobrý argument a dôkaz pri prípadnej kontrole“, radí Jakub Berthoty.

Zálohovanie: 4 rozhodujúce faktory

Slovenská republika sa pripravuje na zálohovanie jednorazových plastových a kovových obalov. Aby celý proces prebiehal bez problémov, potrebujú obchodníci kvalitný a spoľahlivý zálohový systém. Odborníci vysvetľujú, ako má vyzerať.

Európska únia prijala v roku 2019 Smernicu o plastoch na jedno použitie. Podľa nej musia členské štáty do roku 2029 recyklovať až 90 % všetkých plastových fliaš. Na Slovensku sa dnes darí zhromaždiť len približne 60 % použitých jednorazových obalov. Preto podľa prijatého zákona začneme na Slovensku už 1. januára 2022 zálohovať PET fľaše a plechovky. Obchodníkov pôsobiacich na slovenskom trhu teraz čaká rozhodovanie o výbere systému zálohovania. Poznatky, ktoré vychádzajú zo skúseností krajín, kde zálohovanie už prebieha, im môžu pomôcť pripraviť sa na tento dôležitý krok. Spoločnosť TOMRA vypracovala analýzu, v ktorej pomenovala základné kroky vedúce k zavedeniu a efektívnemu fungovaniu systému zálohovania jednorazových obalov. Aby sme dosiahli najvyššiu mieru efektivity zberu, je podľa nej podstatné dodržiavať štyri princípy:

• Výkon: Na dosiahnutie žiaducich výsledkov je potrebné skombinovať dostatočné množstvo vyzbieraných obalov so zmysluplnou výškou zálohy.
• Pohodlie: Systém musí byť praktický, ľahko dostupný a férový pre spotrebiteľov aj pre obchody, ktoré budú obaly zbierať.
• Zodpovednosť výrobcov: Zálohový systém financujú výrobcovia. Investície sa im vrátia vďaka nevyzdvihnutým zálohám, komoditným výnosom a eko-modulovaným poplatkom rozšírenej
• zodpovednosti výrobcov.
• Integrita systému: Dôveru v systém buduje transparentný manažment, dátové zúčtovacie strediská a spoľahlivé výkupné technológie.

Vedci odhadujú, že momentálne je len v oceánoch až 150 miliónov ton plastu a toto číslo sa do roku 2040 strojnásobí. Zálohovanie jednorazových obalov a ich následná recyklácia je dôležitým krokom vpred. Efektívne fungujúci systém zálohovania zachytáva až 90 % všetkých jednorazových obalov. Práve toto číslo je aj podľa nariadení Európskej únie stav, ktorý by sme mali dosiahnuť aj na Slovensku. Pre úspech celého procesu je však podstatné napĺňať všetky spomenuté kľúčové faktory. Takýto postup je osvedčenou metódou, ktorá pomáha znižovať znečistenie životného prostredia a posúva vpred obehové hospodárstvo krajiny.

Systém zálohovania obalov zvýši cenu nápojov o malý záložný poplatok. Pri vrátení prázdnej PET fľaše alebo plechovky na recykláciu dostane zákazník zálohu naspäť. Minimálna výška zálohy pritom musí zohľadňovať potreby trhu a motiváciu spotrebiteľov. Z analýzy spoločnosti TOMRA sa však napríklad ukazuje, aký je dopad výšky zálohy na objem vrátených obalov. Napríklad v americkom štáte Michigan, ktorý používa zálohu vo výške 10 centov za jednu vrátenú plastovú fľašu, ľudia zálohujú až 90 % obalov. Naopak, v Connecticute, kde je záloha len 5 centov, klesla návratnosť obalov do roku 2018 až na úroveň 50 %. 

EU: Európska rada pre inováciu

Cieľom Európskej rady pre inováciu (EIC) s rozpočtom vo výške 10 miliárd EUR (v bežných cenách) na roky 2021 – 2027 je rozvíjať a rozširovať prelomové inovácie. Vychádza z úspešného pilotného projektu v rámci programu Horizont 2020, pričom spojí výskum nových technológií s programom Akcelerátor a špecializovaným kapitálovým fondom Európskej rady pre inováciu na pomoc pre startupy a malé a stredné podniky (MSP). Fondu EIC budú pridelené približne 3 miliardy EUR z rozpočtu EIC.

Hlavné novinky

• Európska rada pre inováciu (EIC) má viacero prvkov, ktoré jej umožňujú jedinečným spôsobom podporovať priekopnícke podniky a projekty.
• Z nástroja EIC Akcelerátor sa podporujú MSP, najmä startupy a spin-off podniky, aby rozvíjali a rozširovali prelomové inovácie. EIC Akcelerátor využíva nový systém na podávanie žiadostí, ktorý je ústretový voči inováciám a na základe ktorého môžu startupy a MSP kedykoľvek požiadať o financovanie prostredníctvom zjednodušeného postupu.
• Tím programových manažérov EIC bude zodpovedný za rozvíjanie vízií pre technologické a inovačné prelomové objavy (ako je bunková a génová terapia, zelený vodík a nástroje na liečbu ochorení mozgu), správu portfólií projektov EIC a združovanie zainteresovaných strán s cieľom pretaviť tieto vízie do praxe.
• Nový systém financovania EIC Transformácia pomôže premeniť výsledky výskumu (z nástroja EIC Prieskumník a Európskej rady pre výskum) na inovácie (spin-off podniky, obchodné partnerstvá atď.).
• Zavádzajú sa nové opatrenia na podporu žien inovátoriek, medzi ktoré patrí program pre ženy na vedúcich pozíciách. V partnerstve so sieťou Enterprise Europe Network sa budú talentované ženy inovátorky, ako aj inovatívne MSP z menej známych regiónov podnecovať k tomu, aby si podávali žiadosti o financovanie, čo pomôže prekonať rozdiely v oblasti inovácií.

Možnosti financovania v roku 2021

• Financovanie z nástroja EIC Akcelerátor vo výške 1 miliardy EUR sa poskytne startupom a MSP na vývoj a rozširovanie inovácií s veľkým vplyvom, ktoré majú potenciál vytvárať nové trhy alebo prevratným spôsobom meniť existujúce trhy. Ide o jedinečné kombinované financovanie s využitím vlastného kapitálu (alebo kvázi kapitálu, ako sú konvertibilné úvery) vo výške od 0,5 milióna EUR do 15 miliónov EUR. Poskytuje sa z fondu EIC vo forme grantov, a to až do výšky 2,5 milióna EUR. Z uvedeného finančného krytia vo výške 1 miliardy EUR je 495 miliónov EUR vyčlenených na prelomové inovácie súvisiace s Európskou zelenou dohodou a strategickými digitálnymi a zdravotníckymi technológiami.
• Z nástroja EIC Prieskumník pre multidisciplinárne výskumné tímy s finančným krytím 300 miliónov EUR sa financuje realizácia vizionárskeho výskumu, ktorý má potenciál viesť k prelomovým technologickým objavom. Výskumné tímy môžu požiadať o granty až do výšky 4 milióny EUR. Väčšina finančných prostriedkov sa prideľuje prostredníctvom otvorených výziev bez vopred stanovených tematických priorít, ale 132 miliónov EUR je vyčlenených na riešenie piatich výziev nástroja EIC Prieskumník: uvedomelá umelá inteligencia, nástroje na meranie aktivity mozgu, bunková a génová terapia, zelený vodík a inžinierske živé materiály.
• Z nástroja EIC Transformácia s finančným krytím 100 miliónov EUR sa financuje premena výsledkov výskumu na inovačné príležitosti. Prvá výzva v rámci nástroja EIC Transformácia sa zameria na výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci pilotných projektov nástroja EIC Prieskumník a projektov Európskej rady pre výskum zameraných na overenie koncepcie, s cieľom zdokonaliť technológie a zabezpečiť obchodné využitie pre konkrétne aplikácie.

Všetky projekty Európskej rady pre inováciu majú prístup k službám podnikateľskej akcelerácie, ktoré zahŕňajú služby koučov a mentorov, prístup k odborným poznatkom, príležitosti na partnerstvá s podnikmi, investormi a inými subjektmi a celý rad ďalších služieb a podujatí.

Aktuálne: Zmeny práce

Nový prieskum PwC (32.500 pracovníkov v 19 krajinách) potvrdil, že ľudia nemajú rovnaké príležitosti kariéry ani zvyšovania kvalifikácie: 60 % respondentov sa pritom obáva, že automatizácia ohrozuje veľa pracovných miest, 48 % si myslí, že tradičné zamestnania už v budúcnosti nebudú a 39 % považuje za pravdepodobné, že ich náplň práce bude do piatich rokov nepotrebná.

Podľa 40 % pracovníkov sa počas lockdownu ich digitálne zručnosti zlepšili, budú sa naďalej vzdelávať a rozvíjať ich. Až 77 % je pripravených naučiť sa nové zručnosti, alebo úplne sa preškoliť a 74 % považuje školenie za záležitosť osobnej zodpovednosti. A 80 % si je istých, že sa dokážu prispôsobiť novým technológiám, ktoré prichádzajú, pričom veľká väčšina respondentov v Indii (69 %) a v Južnej Afrike (66 %) uviedla, že sú si veľmi istí. Okrem toho až 49 % respondentov sa chce zamerať na rozvoj svojich podnikateľských schopností a má záujem založiť si vlastnú firmu.

V prieskume 50 % zamestnancov uviedlo, že v práci čelili diskriminácii, v dôsledku ktorej prišli o kariérny postup alebo odborné vzdelávanie. Ďalej 13 % uviedlo, že prišli o príležitosti pre etnický pôvod a 14 % zažilo diskrimináciu na základe pohlavia, pričom u žien je dvakrát vyššia pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie ako u mužov. Okrem toho 13 % uvádza diskrimináciu na základe socioekonomickej triedy, pričom u pracovníkov s vyšším vzdelaním je pravdepodobnejšie, že sa ozvú, ak budú mať pocit, že sú obeťou predsudkov. U mladých ľudí je pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie na základe veku rovnaká ako u starších ľudí. Navyše sa v prieskume zistilo, že existujú rozdiely v prístupe k príležitostiam na zvyšovanie kvalifikácie. Zatiaľčo 46 % ľudí s postgraduálnym vzdelaním tvrdí, že zamestnávateľ im dáva veľa príležitostí na zdokonalenie ich digitálnych zručností, iba 28 % ľudí s vysokoškolskou kvalifikáciou hovorí to isté. V odvetviach ako maloobchod alebo doprava, ktoré sú najviac ohrozené veľkými zmenami biznis modelov, to tvrdí len 25 %, respektíve 20 % pracovníkov, zatiaľ čo v bankovníctve až 42 %.

Tri štvrtiny pracovníkov na celom svete (75 %) uviedli, že chcú pracovať pre organizáciu, ktorá pozitívne prispieva k fungovaniu spoločnosti. Tento pocit bol obzvlášť silný v Číne (87 %), Indii (90 %) a v Južnej Afrike (90 %). Ekonomická neistota však obmedzuje ochotu ľudí zasvätiť svoj profesionálny život práci, ktorá bude pozitívnym prínosom pre spoločnosť, pričom najviac sa to dotýka mladších ľudí. Celkovo 54 % opýtaných uviedlo, že ak by sa museli rozhodnúť, vybrali by si prácu, ktorá im umožňuje využiť každú príležitosť na dosiahnutie čo najväčšieho príjmu, pred prácou, ktorá pomáha ľuďom alebo robí svet lepším (46 %). Pracovníci vo veku od 18 do 34 rokov majú väčšiu pravdepodobnosť ako iné generácie, že vo svojej práci uprednostnia príjem (57 %) pred prácou prospešnou pre spoločnosť (43 %).

Trend: Slováci si kupujú drahšie autá

Priemerná cena jazdeného vozidla, ktoré si Slováci zobrali na úver, narástla za uplynulé desaťročie takmer dvojnásobne. Zatiaľčo v roku 2011 to bolo necelých 6 a pol tisíc eur, vlani už vyše 12 a pol tisíc. Medziročný cenový nárast viac ako 660 eur sa nezastavil ani v roku 2020, ktorý už bol výrazne poznačený koronakrízou. 

Slováci si v porovnaní s Čechmi kupujú drahšie autá, a to o takmer 1.000 eur a taktiež o 5 rokov mladší než ich západní susedia. Priemerný vek vozidla sa dlhodobo pohybuje nad hranicou 6 rokov, tri štvrtiny kupujúcich pritom tvoria muži. Vyplýva to z údajov spoločnosti Home Credit. Výrazný posun za uplynulé desaťročie nastal aj pri akontáciách. Kým pred desiatimi rokmi tvorila akontácia pri kúpe auta na úver v priemere asi tretinu jeho nadobúdacej ceny (31 %) vlani to už nebola ani pätina (19 %). Na druhej strane priemerný vek kupovaného vozidla sa za posledné desaťročie výrazne nezmenil a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 6,5 roka. Stále oveľa častejšie kupujú autá muži, pričom ženy tvoria len štvrtinu kupujúcich.

Je bežné, že Slováci aj Česi si pomáhajú s financovaním nákupu auta pôžičkou. Zatiaľčo Čech si týmto spôsobom zaobstará auto v priemere vo veku 40 rokov, Slovák si ho dopraje už v 35 rokoch. V oboch krajinách ale platí, že ľudia tu nakupujú dvakrát drahšie auto ako pred 10 rokmi. Slováci tiež preferujú aj iné značky áut. V roku 2020 sa medzi najobľúbenejšie autá kúpené na úver zaradili ku Škode, Volkswagenu a Fordu taktiež BMW a Audi. Tomu zodpovedá aj vyššia priemerná obstarávacia cena automobilov na Slovensku v porovnaní s Českou republikou. Kým v SR bola vlani 12.545 eur, v ČR 304.070 Kč (v prepočte 11.628 eur). Na porovnanie, v Česku sú po najpredávanejších modeloch značiek Škoda a Volkswagen, ďalšie v poradí Ford, Hyundai a Kia.

Kúpa auta na úver je spravidla investíciou na niekoľko rokov, preto je potrebné ju dobre zvážiť. Tak, ako to platí pri všetkých ostatných úveroch, aj tu je nutné sa zamyslieť, koľko budete mesačne splácať a počítať s nejakou finančnou rezervou. Nie vždy je však najnižšia splátka tým najlepším variantom. „Berte do úvahy, na koľko mesiacov si pôžičku beriete, nízka splátka možno vyzerá lákavo, reálne však zhodnoťte svoje možnosti, a ak je to možné, radšej si zvoľte variant kratšieho obdobia splácania, ale vyššie mesačné splátky, v celkovom dôsledku vás úver vyjde lacnejšie", radí Miroslav Zborovský, ombudsman klientov Home Credit.