Výzva: On-line spolupráca Slovenska a Nórska

Špeciálnu výzvu pre on-line bilaterálnu spoluprácu medzi inštitúciami zo Slovenska a Nórska vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako Národný kontaktný bod pre Granty EHP a Nórska. 

V rámci Grantov EHP a Nórska v aktuálnom programovom období 2014 – 2021 bol na priamu podporu spolupráce zriadený Fond pre bilaterálne vzťahy. Aktuálna Výzva s označením FBR02 je v poradí už treťou výzvou  a pre on-line bilaterálnu spoluprácu vyčlenila 200.000 eur. Podpora sa týka dvoch oblastí:

• Politická a inštitucionálna spolupráca medzi Slovenskom a Nórskom.
• Kultúrna spolupráca – kultúrna výmena, podpora kultúry a kultúrny rozvoj na Slovensku a v Nórsku.

Minimálna výška príspevku je 10.000 eur a maximálna 50.000 eur. Dátum ukončenia výzvy je koniec roka 2021, alebo do vyčerpania alokácie. Žiadosti je možné predkladať priebežne – budú hodnotené v poradí, v akom budú doručené. O príspevky sa môžu uchádzať žiadatelia zo Slovenska alebo z Nórska. V prípade politickej a inštitucionálnej spolupráce sú oprávnené žiadať o príspevok všetky verejné subjekty, profesijné združenia, akademické inštitúcie a inštitúcie s osobitným verejným poslaním zriadené na Slovensku alebo v Nórsku. V rámci kultúrnej spolupráce sú oprávnené žiadať o príspevok všetky právnické osoby zriadené na Slovensku alebo v Nórsku.

Nevyhnutným predpokladom realizácie je aktívne zapojenie partnerov – každý slovenský žiadateľ musí realizovať svoju iniciatívu s partnerským subjektom z Nórska a naopak. Z výzvy budú podporené aktivity, ktoré smerujú k posilneniu bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Nórskom, k zlepšeniu spolupráce, spoločného poznania a porozumenia v oblasti kultúry a v politickej a inštitucionálnej oblasti. Táto výzva podporuje komplexné a dlhodobejšie iniciatívy namiesto jednorazových aktivít. Vítané sú napríklad virtuálne série školení, konferencií, workshopov, stretnutí, seminárov či iných druhov on-line podujatí. Príkladom môže byť tiež vysielanie on-line diskusií medzi poprednými slovenskými a nórskymi expertmi či on-line prednášky popredných odborníkov zo Slovenska a z Nórska na určité témy v kultúrnej alebo politickej a inštitucionálnej oblasti. Kompletné informácie o aktuálnej výzve sú dostupné na webstránke: eeagrants.sk/vyzvy/otvorena-vyzva-pre-on-line-bilateralne-iniciativy-medzi-slovenskom-a-norskom-fbr02/.

EU: COVID pas

Návrh Európskej komisie na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia má uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Tzv. COVID pas bude dôkazom, že osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu, alebo ochorenie COVID-19 prekonala. 

K dispozícii bude bezplatne v digitálnej alebo papierovej forme. Bude obsahovať kód QR na zaistenie bezpečnosti a pravosti certifikátu. Komisia vybuduje digitálnu bránu, aby bolo možné overiť všetky osvedčenia v celej EÚ, a bude podporovať členské štáty pri technickej realizácii osvedčení. Členské štáty budú naďalej zodpovedné za rozhodnutie o tom, od ktorých obmedzení v oblasti verejného zdravia vzťahujúcich sa na cestujúcich upustia, ale takéto výnimky budú musieť uplatňovať rovnakým spôsobom aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi digitálneho zeleného certifikátu.

1. Kľúčové prvky 

Dostupné a bezpečné osvedčenia pre všetkých občanov EÚ:

• Digitálne zelené osvedčenie bude pokrývať tri druhy potvrdení – potvrdenie o očkovaní, potvrdenie o teste na COVID-19 (test NAAT/RT-PCR alebo rýchly antigénový test) a potvrdenie pre osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19.
• Osvedčenia sa budú vydávať v elektronickej alebo papierovej forme. Obe verzie budú obsahovať kód QR s potrebnými kľúčovými informáciami, ako aj digitálny podpis zaisťujúci pravosť osvedčenia.
• Komisia vytvorí digitálnu bránu a podporí členské štáty pri vývoji softvéru, ktorý môžu príslušné orgány používať na overovanie podpisov na všetkých osvedčeniach v celej EÚ. Bránou nebudú prechádzať žiadne osobné údaje uvedené v osvedčení, ani ich nebude uchovávať overujúci členský štát.
• Osvedčenia budú k dispozícii bezplatne a v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu a v angličtine.

2. Nediskriminácia:

• Pri cestovaní v EÚ by nárok na digitálne zelené osvedčenie mali mať všetci občania – očkovaní aj neočkovaní. S cieľom zabrániť diskriminácii osôb, ktoré nie sú očkované, Európska komisia navrhuje vytvoriť nielen interoperabilné potvrdenie o očkovaní, ale aj potvrdenie o teste na COVID-19 a potvrdenie pre osoby, ktoré sa prekonali ochorenie COVID-19.
• Rovnaké právo pre cestujúcich s digitálnym zeleným osvedčením – ak členské štáty akceptujú dôkaz o očkovaní s cieľom upustiť od určitých obmedzení týkajúcich sa verejného zdravia, ako je testovanie alebo karanténa, vyžadovalo by sa od nich, aby za rovnakých podmienok akceptovali potvrdenia o očkovaní vydané v rámci systému digitálnych zelených osvedčení. Táto povinnosť by sa obmedzovala na vakcíny, ktoré majú povolenie na uvedenie na trh v rámci EÚ, členské štáty však budú môcť akceptovať aj iné očkovacie látky.
• Oznámenie o ďalších opatreniach – ak bude členský štát naďalej vyžadovať, aby držitelia digitálneho zeleného osvedčenia podstúpili karanténu alebo test, musí to oznámiť Európskej komisii a všetkým ostatným členským štátom a takéto opatrenia odôvodniť.

3. Iba základné informácie a zabezpečené osobné údaje:

• Osvedčenia budú obsahovať obmedzený súbor informácií: meno a priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania, príslušné informácie o očkovacej látke/teste/prekonaní ochorenia a jedinečný identifikátor. Tieto údaje možno kontrolovať iba na účel potvrdenia a overenia pravosti a platnosti osvedčenia.

Digitálne zelené osvedčenie bude platné vo všetkých členských štátoch EÚ a k jeho používaniu môže pristúpiť aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Digitálne zelené osvedčenie by sa malo vydávať občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Malo by sa vydávať aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú pobyt v EÚ, a návštevníkom, ktorí majú právo cestovať do iných členských štátov.

Systém digitálnych zelených osvedčení je dočasným opatrením. Pozastaví sa, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási koniec medzinárodnej núdzovej situácie v oblasti zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19. Aby bol tento návrh do leta pripravený, musí ho urýchlene prijať Európsky parlament a Rada. Zároveň musia členské štáty zaviesť rámec dôvery a technické normy dohodnuté v rámci siete elektronického zdravotníctva, aby sa zabezpečila včasná realizácia digitálnych zelených osvedčení, ich interoperabilita a úplný súlad s ochranou osobných údajov. 

Blue Light: Vplyv na naše zdravie

Komunikačná kampaň ASUS má rozšíriť povedomie o problematike škodlivého modrého svetla (tzv. blue light), ktoré vyžarujú klasické displeje a obrazovky. Upozorňuje na zdravotné benefity využívania OLED displejov a ich schopnosť redukovať modré svetlo až o 70 %.

Konzultant a ambasádor kampane, ktorá vyvrcholí 29. marca 2021 on-line panelovou diskusiou, Hynek Medřický zdôrazňuje: „Je dôležité, pokiaľ je to možné, posúvať na všetkých displejoch hranicu zo 450 nm na 460 nm, aby sme opustili energiu, ktorá by mohla mať pri dlhodobom používaní zlý vplyv na našu sietnicu, spánok a duševné zdravie.“

Keďže oči detí nie sú úplne vyvinuté, priehľadnosť ich šošovky a rohovky spôsobuje ešte väčšiu náchylnosť voči prieniku modrého svetla. U detí vo veku päť rokov môže preniknúť okom až 80 % modrého svetla. U 60-ročného dospelého človeka je táto hodnota iba 20 % (podľa Lakeside Vision Center (2018), essilorpro.com/content/dam/essilor-redesign/product-resources/crizal/Blue-Light-Roundtable_White-Paper.pdf).

Novinka: On-line kurzy Google

Google spúšťa prostredníctvom platformy Coursera.org nový vzdelávací program. V regióne Európa, Stredný východ a Afrika navyše udelí celkovo až 100-tisíc štipendií. 

On-line kurzy Google Career Certificates pomôžu získať praktické profesijné zručnosti v odboroch ako IT podpora, projektový manažment, dátová analytika alebo UX dizajn. Kurzy prebiehajú prostredníctvom platformy Coursera.org a sú určené najmä tým záujemcom, ktorí sa chcú vzdelávať vlastným tempom, alebo nemajú dostatočné finančné prostriedky potrebné ku klasickému štúdiu na vysokej škole. Absolvovanie kurzu nevyžaduje žiadne predošlé skúsenosti či vzdelanie v odbore a je možné ich dokončiť za menej ako 6 mesiacov. Kurz je následne zakončený udelením certifikátu.

Kurzy Google Career Certificates

• IT podpora – tento kurz približuje všeobecne oblasť IT. Absolventi kurzu získajú poznatky o rôznych aspektoch IT, vrátane základov moderných sieťových technológií a protokolov, používania najrozšírenejších operačných systémov či správy systémov.
• Projektový manažment – kurz sa zameriava na základy tradičného projektového riadenia, no priblíži aj agilné projektové riadenie, keďže inovatívne techniky už prerástli vývoj softvéru a týkajú sa rôznych priemyselných odvetví a funkcií.
• Dátová analytika – kurz má pomôcť rozvinúť schopnosti efektívnej analýzy dát. Dátoví analytici vedia, ako sa pýtať tie správne otázky, ako pripraviť, spracovať a analyzovať dáta, na základe ktorých získajú potrebné poznatky na formuláciu odporúčaní, čo ďalej. Absolventi kurzu si budú prostredníctvom praktických zadaní a projektov rozvíjať zručnosti vo využívaní rôznych nástrojov a platforiem na analýzu dát.
• UX dizajn – UX dizajnéri sa zameriavajú na interakciu používateľov s produktmi, ako sú webové stránky, aplikácie a fyzické objekty. Absolventi kurzu sa zoznámia so svetom UX dizajnu prostredníctvom praktických cvičení vyvinutých spoločnosťou Google.

Celkovo rozdelí spoločnosť Google medzi žiadateľov v Česku a na Slovensku 2.000 štipendií prostredníctvom neziskovej organizácie Czechitas, na Slovensku navyše s podporou Aj Ty v IT. V snahe pomôcť menej zvýhodneným skupinám sa pri distribúcií štipendií zameria na ženy v pracovnom procese, vysokoškolské a stredoškolské študentky, čiastočne aj pedagogičky a pedagģov, s ktorými organizácia úzko spolupracuje v rámci IT vzdelávania na školách.

Štúdia Google a McKinsey ešte pred vypuknutím pandémie poukázala na potrebu dodatočných zručností. Z jej zistení napríklad vyplynulo, že viac ako 90 miliónov pracovníkov v Európe bude pravdepodobne musieť nadobudnúť nové zručnosti na svojej súčasnej pracovnej pozícii, takisto až 21 miliónov ľudí bude pravdepodobne musieť opustiť zamestnanie v oblastiach so znižujúcimi sa nárokmi na pracovnú silu ako poľnohospodárstvo či kamenný predaj. Úbytok pracovných miest sa podľa štúdie týka aj Slovenska, a to najmä v priemyselnej výrobe. Naopak sa bude zvyšovať záujem o pracovníkov v oblasti služieb. Súčasná globálna kríza však mnohé z predpovedaných trendov ešte viac urýchlila. Poradenská spoločnosť McKinsey odhaduje, že po pandémií bude musieť v Európe prejsť na nové pracovné miesta až o 25 % viac ľudí.

Trend: Technologické vylepšenia

Ako sa pozeráme na ľudí s implementovanými technológiami vo vlastnom tele? Dnes rozlišujeme 2 typy vylepšení (tzv. human augmentation): zo zdravotných dôvodov, napríklad použitie bionickej končatiny, alebo z vlastného rozhodnutia, napríklad vložením čipov vysokofrekvenčnej identifikácie (RFID).

Takmer polovica (46,5 %) Európanov je  podľa celoeurópskej štúdie spoločnosti Kaspersky presvedčená, že ľudia by mali mať slobodnú možnosť voľby vylepšiť si vlastné telo prostredníctvom technológie, avšak mnohí majú obavy z dlhodobého spoločenského vplyvu týchto technológií. Spomedzi 6.500 respondentov zo siedmych európskych krajín iba 12 % by bolo proti práci s „technologicky“ vylepšenou osobou, a to z dôvodu neférovej výhody. Takmer dvaja z piatich (39 %) Európanov však vyjadrilo obavy, že vylepšenie človeka prostredníctvom technológií by mohlo viesť buď k budúcej sociálnej nerovnosti alebo konfliktu. Celkovo je však takmer polovica (49 %) Európanov „nadšená“ či „optimistická“ pri pohľade na budúcnosť spoločnosti, ktorá zahŕňa ľudí s technologickými vylepšeniami aj bez nich.

Viac ako polovica (51 %) Európanov hovorí, že už niekoho s takýmto vylepšením stretla. Pokiaľ ide o osobný život, takmer polovica (45 %) Európanov by nemala problém ísť na schôdzku s niekým, kto takéto vylepšenia má, a 5,5 % Európanov uviedlo, že už s takto vylepšenou osobou randilo. Viac ako tretina uvádza, že „vždy akceptovali“ takto vylepšených ľudí a 17 % hovorí, že ich dnes akceptujú vo väčšej miere ako pred desiatimi rokmi. Polovica Európanov – mužov (50 %) tvrdí, že sú buď „nadšení“ alebo „optimistickí“ pri pohľade na budúcnosť, v ktorej žijú ľudia s takýmito vylepšeniami aj bez nich, v porovnaní so 40 % Európaniek.

Ak by člen rodiny vyžadoval aplikáciu augmentačnej technológie zo zdravotných dôvodov, ľudia by sa cítili komfortnejšie, ak by mal člen rodiny bionickú ruku (38 %) alebo nohu (37 %), pričom najvyššiu akceptáciu prejavili ľudia v Spojenom kráľovstve. Pokiaľ ide o dobrovoľné vylepšenie, čiže z vlastného rozhodnutia, respondenti v Portugalsku (56 %) a Španielsku (51 %) sa zas najviac prikláňajú k názoru, že ľudia sú pánmi svojho tela a preto je na ich rozhodnutí, ako naložia so svojím telom. Najmenej s týmto výrokom súhlasia vo Veľkej Británii (36 %). Takmer traja z desiatich (29,5 %) Európanov by podporilo člena rodiny, ktorý by sa rozhodol pre technologické vylepšenie svojho tela, bez ohľadu na ich výber, pričom najväčšiu podporu prejavili Portugalci (46 %) a najmenej Francúzi (19 %).

Iba 16,5 % Európanov považuje technologické vylepšenie človeka na základe vlastného rozhodnutia za „čudné“ (v rozmedzí od iba 8 % v Portugalsku po 30 % vo Veľkej Británii), zatiaľčo takmer štvrtina (24 %) to považuje za „odvážne“. Len niečo vyše štvrtiny Európanov (27 %) si myslí, že ľudia s technologickými vylepšeniami by mali mať špeciálne zastúpenie na vládnej úrovni, v porovnaní so 41 %, ktorí sú proti tejto myšlienke.

On-line prieskum realizovala prieskumná agentúra Atomik Research na vzorke 6.500 Európanov (vo veku nad 18 rokov) v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a vo Veľkej Británii. Prieskum sa uskutočnil medzi 1. a 4. marcom 2021.