EU: Nové varianty COVID-19

Členovia výboru pre verejné zdravie Európskeho parlamentu diskutovali so zástupcami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej liekovej agentúry (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), či sú vakcíny autorizované v EÚ účinné aj proti novým mutáciám koronavírusu.

V EÚ a Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) sa momentálne rozširujú tri nové varianty vírusu: anglický (24.000 prípadov v EÚ28 a EHS), juhoafrický (900 prípadov v 18 krajinách EÚ a EHS) a brazílsky (200 prípadov v deviatich krajinách EÚ a EHS). Súčasné opatrenia a vakcíny by mali byť účinné aj proti novým variantom vírusu, no Dr. Bruno Ciancio z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zdôraznil, že krajiny musia tieto nové mutácie a ich šírenie zblízka sledovať. Dr. Marco Cavaleri z Európskej liekovej agentúry poslancov ubezpečil, že agentúra detailne skúma štúdie o efektívnosti vakcín na nové varianty COVID-u. Proces schvaľovania vakcín prispôsobených na nové varianty by mal byt podľa neho rýchlejší: „Výrobcovia nemusia podať úplne novú žiadosť na schválenie, ale bude schválená ako variant vakcín, ktoré boli podané na pôvodné schválenie. Toto nám ušetrí veľa času a veci budú jednoduchšie a flexibilnejšie.“ 

 

Pri sledovaní a skúmaní nových mutácií vírusu je potrebná celosvetová spolupráca a koordinácia, zdôraznila Katherine O’Brien zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Takisto musíme spolupracovať pri prispôsobovaní vakcín a ich distribúcii. Európska komisia zareagovala na nové varianty koronavírusu svojím inkubátorom HERA. Ide o plán pripravenosti s cieľom koordinovať výskumných pracovníkov, priemysel, regulačné a verejné orgány a zabezpečiť rýchly vývoj, schvaľovanie a dostatok vakcín proti novým variantom vírusu. Veľmi dôležitá je tiež správna komunikácia o vakcínach pre verejnosť, pretože riziko falošných správ a poklesu dôvery občanov je veľmi vysoké.

5G: Verejná diskusia

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb otvára verejnú diskusiu k príprave a realizácii výberového konania na pridelenie frekvencií z frekvenčného pásma 3,6 GHz určených pre pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby 5G. 

Cieľom pripravovaného výberového konania je podpora nových technológií 5G a investícií do nových technológií, ako aj v zmysle predvídateľnosti trhu opätovné pridelenie frekvencií v dostatočnom časovom predstihu pred ukončením platnosti súčasných individuálnych povolení vo frekvenčnom pásme 3,6 GHz. Zámerom verejnej diskusie je zistiť názory držiteľov individuálnych povolení na možnosť nasadenia mobilných služieb vo frekvenčnom pásme 3,6 GHz a problémy s nimi súvisiace, ako aj názory verejnosti na základné podmienky opätovného prideľovania frekvencií. Záujemcovia môžu predkladať stanoviská spolu so zdôvodnením v elektronickej forme v termíne do 6.4.2021 na emailovú adresu frequency@teleoff.gov.sk. 

Úrad zvažuje prideľovať frekvencie z úseku 3440 – 3800 MHz vo výberovom konaní formou SMRA elektronickej aukcie pre celé územie Slovenskej republiky. Frekvencie z úseku 3400 – 3440 MHz plánuje prideľovať v samostatnom výberovom konaní. Spektrálny limit, t.j. maximálne množstvo frekvencií z pásma 3,6 GHz, ktoré môže byť pridelené jednému podniku, bude stanovený na úrovni 100 MHz. V tomto roku úrad plánuje realizovať iba výberové konanie na pridelenie frekvencií z úseku 3440 – 3800 MHz, t.j. frekvencií určených na celoplošné použitie. Frekvencie z pásma 3,6 GHz boli harmonizované pre pozemské systémy schopné poskytovať elektronické komunikačné služby. V súčasnosti sú pridelené na budovanie mobilných / pevných komunikačných sietí (MFCN). Platnosť individuálnych povolení, ktorými sú pridelené frekvencie z úseku 3400 – 3600 MHz, končí dňa 31.08.2025 a z frekvenčného úseku 3600 – 3800 MHz končí dňa 31.12.2024.

Radíme: Ako sa starať o respirátor

Na Slovensku platí povinnosť nosiť respirátory FFP2 vo všetkých interiéroch okrem vlastnej domácnosti. Vieme ich však správne používať? Na hlavné zásady upozornil Úrad verejného zdravotníctva SR.

Životnosť jednorázových respirátorov FFP2 býva v bežných podmienkach najviac osem hodín používania. Opakovane použiteľné respirátory bývajú označené písmenom "R", čiže napríklad FFP2 R. Pri opakovanom použití stačí nechať respirátor voľne a riadne vyschnúť. Neodporúča sa doň vtierať dezinfekciu, prať ho, vyvárať či piecť v rúre alebo mikrovlnke v snahe zbaviť sa možných zachytených vírusov. Ani pri opakovanom použití respirátora by ale nemal celkový čas jeho nosenia presiahnuť osem hodín. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb CDC odporúča použité respirátory zavesiť do určeného skladovacieho priestoru alebo medzi jednotlivými použitiami do čistej priedušnej nádoby či obalu, napríklad do papierového vrecka. Pred použitím suchého a neznečisteného respirátora je vhodné nechať uplynúť lehotu tri až päť dní - minimalizujete tým riziko, že je povrch respirátora kontaminovaný.

Respirátory je potrebné skladovať tak, aby sa navzájom nedotýkali. Skladovacie nádoby by sa mali pravidelne likvidovať alebo dezinfikovať. Nádoba či obal by nemali deformovať tvar uskladneného respirátora.  Kombináciou dostatočného časového rozstupu medzi použitiami a vhodného uskladnenia sa vírus na respirátoroch deaktivuje aj bez použitia dezinfekcie.

On-line: Zahraničné e-služby

Držitelia slovenského občianskeho preukazu s elektronickým čipom (eID) alebo slovenského dokladu o pobyte cudzinca s čipom môžu okrem služieb Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk využívať aj elektronické služby verejného sektora iných členských štátov Európskej únie.

Prihlasovanie na zahraničné portály poskytujúce e-služby podobné ako na slovensko.sk je podmienené vystupovaním vo vlastnom mene. Zahraničné e-služby sú dostupné v národnom jazyku krajiny, ktorá služby poskytuje, alebo v anglickom jazyku. Rozsah poskytovaných elektronických služieb závisí od daného členského štátu EÚ. Povinnosť poskytovať konkrétne elektronické služby začne platiť podľa legislatívy EÚ v roku 2021 (napríklad pre cezhraničné zakladanie firiem) a na konci roka 2023 pre viaceré bežné životné situácie občanov. So slovenským eID alebo s dokladom o pobyte cudzinca (povolenie na pobyt s čipom) tak dnes môžete využiť napr. e-služby Daňového portálu Finančnej správy v Českej republike, e-služby Portálu justície v Rakúsku, e-služby pre podnikateľov v Poľsku či e-služby všeobecného Portálu Európskej komisie.

Na zahraničných portáloch je možné používať aj kvalifikované elektronické podpisy vyhotovené so slovenským preukazom s čipom. Spôsob opäť závisí od členského štátu a môže vyžadovať inštaláciu špecifických aplikácií. Podpisy vo formáte ASiC vyhotovené na portáli slovensko.sk ale musia byť v členských štátoch uznávané. V prípade potreby predkladať v zahraničí elektronické úradné dokumenty od úradov v SR, ktorých údaje sú vyplnené podľa elektronického formulára vo formáte XML, sa pre ich jednoduchšiu čitateľnosť odporúča vykonať zaručenú konverziu. Pre samotné elektronické dokumenty v súčasnosti nie sú pre celú EÚ stanovené jednotné povinné formáty pre rôzne typy konaní, v jednotlivých konaniach preto môžu byť stanovené konkrétne požiadavky. Odpovede na podania na zahraničných portáloch sú doručované spôsobom určeným v príslušnom štáte. Nie sú zasielané do elektronickej schránky na slovensko.sk, nakoľko v súčasnosti neexistuje prepojenie medzi elektronickými doručovacími systémami rôznych štátov EÚ.

Zoznam zahraničných portálov, na ktorých je možné využiť prihlásenie so slovenskými dokladmi s čipom: slovensko.sk/sk/eidas/slovenske-eid-je-mozne-pouzit.

EU: 9 miliárd eur zo SURE

Európska komisia vyplatila 9 miliárd eur siedmim členským štátom EÚ v rámci piatej tranže finančnej podpory z nástroja SURE Ide o druhú platbu v roku 2021. V rámci tejto operácie dostalo Česko 1 miliardu eur, Španielsko 2,87 miliardy eur, Chorvátsko 510 miliónov eur, Taliansko 3,87 miliardy eur, Litva 302 miliónov eur, Malta 123 miliónov eur a Slovensko 330 miliónov eur. 

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Dnešné úhrady nasledujú po emisii piateho sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov.

V rámci nástroja SURE dostalo zatiaľ 16 členských štátov celkovo 62,5 miliardy eur vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 by komisia vydaním dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE chcela získať ďalších viac než 25 miliárd eur. Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Česko dostane celkovo 2 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko 1 miliardu eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Litva 602 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur a Slovensko 631 miliónov eur.

Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu 19 členským štátom vo výške 90,6 miliardy eur, z čoho bolo schválených 90,3 miliardy EUR pre 18 členských štátov. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne. Okrem toho členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.