Radíme: Prvé príkrmy

Mrkva, hrášok, zemiak, či jabĺčko? Uvarené alebo čerstvé ovocie? Kedy je najvhodnejší čas dňa na ochutnanie novej potraviny? Prechod dieťatka z výlučne mliečnej na tuhú stravu so sebou prináša množstvo otázok. Iniciatíva Prvých 1000 dní v spolupráci s pediatrami vydala Sprievodcu prvými príkrmami, v ktorom rodičia nájdu praktické rady a typy podľa najnovších a overených vedeckých poznatkov a množstvo receptov pre deti od šiestich mesiacov.

Výživa dieťatka počas prvých tisíc dní života (teda od počatia po druhé narodeniny) má významný vplyv nielen na jeho rast a vývoj, ale aj na celoživotné zdravie. V prvých mesiacoch života je jedinečnou a ideálnou stravou materské mlieko, ktoré zabezpečuje nielen všetky výživové potreby dieťaťa, ale plní aj ochrannú funkciu a pomáha pri správnom formovaní imunitného systému. V období okolo šiestich mesiacov by sa súčasťou dennej stravy dieťatka mali postupne stávať aj iné potraviny. Prieskum Iniciatívy Prvých 1000 dní medzi pediatrami ale ukázal, že práve v tomto období robia rodičia najviac chýb. Pritom zoznámenie sa s rôznymi potravinami v správnom čase môže u dieťaťa nastaviť nielen vhodné chuťové preferencie, ale najmä správne „trénovať“ imunitný jeho systém. MUDr. Silvia Barteková, pediatrička so 17-ročnou praxou pôsobiaca v Bratislave, uvádza: „V ambulancii sa na mňa rodičia často obracajú s otázkami o prechode na tuhú stravu a stretávam sa aj s nevhodným zavádzaním prvých príkrmov. Veríme, že vysvetlenie imunologického okna, ako aj jedálničky a recepty, ktoré sme vytvorili na základe najnovších vedeckých poznatkov, rodičom uľahčia obdobie prechodu dieťatka na tuhú stravu a budú sa s ním môcť tešiť z objavovania nového sveta chutí, konzistencií a tvarov.“

Nový Sprievodca prvými príkrmami je určený najmä pre rodičov dojčiat vo veku 4 až 12 mesiacov. Vysvetľuje sa v ňom význam „imunologického okna“ a spôsob, ako sa dá efektívne využiť, aby sa čo najviac podporila rozvíjajúca sa imunita ich dojčaťa. Text doplnený inštruktážnymi obrázkami a schémami sprevádza rodičov krok za krokom zavádzaním jednotlivých príkrmov a dáva im praktické rady pri ich príprave, servírovaní, stolovaní, informuje o pitnom režime a upozorňuje aj, čo do stravy dojčaťa nepatrí. Brožúrka je dostupná on-line na stránke 1000dni.sk aj v ambulanciách všeobecných lekárov pre deti a dorast.

Výzva: Projekty pre mládež

Podpora mládeže je cieľom novej výzvy rezortu školstva, v rámci ktorej môžu uchádzači získať príspevok 20.000 eur na jeden projekt. Žiadosti je možné predkladať do 9. apríla 2021.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR podporí prácu s mládežou prostredníctvom dotačnej výzvy PRIORITY. Výzva je súčasťou dotačnej schémy Programy pre mládež na roky 2014-2021. V tomto roku sa subjekty môžu uchádzať o maximálnu alokáciu 20.000 eur na jeden projekt. Projekty je možné predkladať z oblastí podpory sociálnej inklúzie mladých ľudí a prevencie pred sociálno-patologickými javmi; rozvojových programov pre mládež; informačných a poradenských služieb pre mládež či z oblasti podpory participácie a dobrovoľníctva mládeže v škole, komunite a spoločnosti.

Žiadosti je možné predkladať do 9. apríla 2021. IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže k tejto výzve zároveň pripravila informačný seminár, ktorý sa uskutoční 11.marca. Prihlásiť sa naň je možné prostredníctvom linku: https://sk-sk.facebook.com/events/529230711372044/.

SR: Priemerná mesačná mzda v 4. štvrťroku 2020

Štatistický úrad SR zverejnil prehľady o vývoji miezd na Slovensku v poslednom kvartáli minulého roku aj za celý rok 2020. Priemerná mzda zamestnanca si v roku 2020 navzdory epidémii koronavírusu udržala rast, iba zmiernila jeho tempo o polovicu na 3,8 % a dosiahla hodnotu 1.133 eur. V poslednom štvrťroku bola medziročná dynamika rastu priemerného zárobku 5,8 %. Na sklonku roka prvýkrát priemerné mzdy prekročili hranicu 1.000 eur vo všetkých ôsmich krajoch SR. 

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla vo 4. štvrťroku minulého roka 1.245 eur, medziročne bola vyššia o 5,8 %. Napriek tomu, že rok 2020 poznamenala kríza spojená s Covid-19, dopad tlmiacich opatrení na výkon ekonomiky ovplyvnil rast miezd na celoslovenskej úrovni menej, ako sa očakávalo. Priemerné mzdy síce zaznamenali medziročný pokles v 2. štvrťroku 2020 o 1,2 %, v treťom a štvrtom štvrťroku sa vrátili k rastúcemu trendu. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda vo 4. štvrťroku 2020 vzrástla o 4,2 %. Sezónne očistená priemerná mzda sa oproti 3. štvrťroku 2020 zvýšila o 1,9 %. 

Oproti rovnakému obdobiu roka 2019 priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach s výnimkou dvoch najviac zasiahnutých odvetví, a to v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerný zárobok klesol o 14,4 % a v umení, zábave a rekreácii pri poklese o 1,5 %. V ostatných 17 odvetviach mzdy vzrástli, a to od 0,2 % v administratívnych službách do 14,6 % v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Zvýšenie priemernej mzdy nad 10 % pocítili aj vo vzdelávaní (o 10,3 %) a výrazný rast zaznamenali aj vo verejnej správe a obrane (o 9,6 %). 

Z územného hľadiska rast priemernej mzdy zaznamenali vo všetkých krajoch, najvyšší relatívny prírastok o 7,6 % bol v Prešovskom a po 6,1 % v Trnavskom a Žilinskom kraji. Súčasne prvýkrát priemerný hrubý zárobok presiahol úroveň 1.000 eur vo všetkých ôsmich krajoch Slovenska (na kvartálnej úrovni) a pohyboval sa od 1.007 eur v Prešovskom kraji do 1.530 eur v Bratislavskom kraji. Z regiónov mimo hlavného mesta bola najvyššia priemerná mzda v posledných troch mesiacoch roka 2020 v Žilinskom kraji (1.152 eur).

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca si v roku 2020 navzdory epidémii koronavírusu udržala rast, zvýšila sa o 3,8 % na 1.133 eur. Mzdy tak vzrástli v priemere o 41 eur. Tempo rastu sa v porovnaní s rokom 2019 síce spomalilo o polovicu, ale mzdy aj tak v priemere prekročili úroveň 1.100 eur. Reálne po započítaní rastu spotrebiteľských cien mzda medziročne vzrástla o 1,9 %. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 bol rast reálnej mzdy pomalší o 3,1 percentuálneho bodu. 

Z 19 sledovaných odvetví hospodárstva 17 zaznamenalo medziročný rast, v dvoch odvetviach priemerné zárobky klesli. Zásadný pokles na kvartálnej, ale aj na celoročnej úrovni, sa prejavil v odvetví ubytovacie a stravovacie služby, kde klesla priemerná mzda o 6,8 % a dosiahla 613 eur. Zaostávanie odmeňovania za prácu v tomto odvetví, ktoré dlhodobo vedie rebríčky najnižších miezd v SR sa tak prehĺbilo. Priemerné mzdy sa znížili aj v administratívnych službách a to o 1,2 %. V ostatných odvetviach priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla, najvýraznejšie pracovníkom v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 8,7 % a vo verejnej správe a obrane o 8,5 %. Najvyššia priemerná mzda sa priblížila k úrovni 2.000 eur, a to v odvetviach, ktoré sú dlhodobo lídrami mzdových tabuliek v informáciách a komunikácii a v odvetví finančné a poisťovacie činnosti. 

V roku 2020 priemerné mzdy rástli vo všetkých krajoch, relatívne najrýchlejšie v Prešovskom (o 5,3 %), Banskobystrickom (o 4,8 %) a Nitrianskom kraji (o 4,2 %), ktoré sú regiónmi s nižším priemerným zárobkom. Aj v roku 2020, podobne ako v predošlých rokoch, bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1.412 eur.). Tento kraj mal zároveň najvyšší absolútny prírastok priemernej mzdy (o 53 eur), v dôsledku čoho sa regionálne rozdiely v odmeňovaní oproti roku 2019 neznížili.

Darknet: Vakcíny proti COVID-19 za 200 až 1000 eur

Nie je žiadnym prekvapením, že podvodníci a obchodníci na čiernom trhu dychtivo siahli po možnosti profitovať aj z pandémie. Experti Kaspersky preskúmali 15 rôznych predajných miest na Darknete (časti internetu, ktorý nie je štandardne prístupný) a našli ponuky na tri hlavné vakcíny proti ochoreniu COVID-19: Pfizer/BioNTech, AstraZeneca a Moderna. Našli sa tu však aj predajcovia ponúkajúci neoverené vakcíny.

Väčšina predajcov pochádzala z Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie a USA a ceny za jednu dávku vakcíny sa pohybovali v rozmedzí od 200 do 1000 eur. Komunikácia medzi predajcom a kupujúcim sa odohráva prostredníctvom komunikačných aplikácií so šifrovaním ako sú Wickr či Telegram a platba sa realizuje prostredníctvom kryptomien, predovšetkým cez bitcoin. Takisto väčšina týchto predajcov na čiernom trhu uskutočnila od 100 do 500 transakcií, čo naznačuje, že k obchodu skutočne došlo. Čo presne však nakupujú používatelia Darknetu zostáva nejasné. Podľa informácií, ktoré mali k dispozícii bezpečnostní experti, nie je možné zistiť, koľko dávok vakcín inzerovaných on-line sú reálne dávky (keďže mnohým zdravotníckym zariadeniam nejaké zvyšné dávky zostali) a v koľkých prípadoch ide o podvod. Treba si uvedomiť, že aj keby ste vôbec nejakú zásielku obdržali poštou, s najväčšou pravdepodobnosťou bude to, čo dostanete, neúčinná a neefektívna dávka. Avšak dôležitejšie je to, že získavanie takýchto vakcín je nezákonné.

„Na Darknete nájdete takmer všetko, takže nie je prekvapením, že sa predajcovia pokúsili zúročiť aj očkovaciu kampaň. Za posledný rok došlo k množstvu podvodov využívajúcich tému COVID-19 a mnoho z nich bolo úspešných. Momentálne však ľudia nepredávajú len vakcíny ako také, ale dokonca aj záznamy o očkovaní – teda dokument, ktorý by vám mohol umožniť voľne cestovať. Je dôležité, aby si používatelia dávali pozor na akékoľvek „ponuky“ súvisiace s pandémiou, a samozrejme, mali na pamäti, že kúpiť si vakcínu na Darknete nie je dobrý nápad“, upozorňuje Dmitry Galov, bezpečnostný expert.

Aby ste boli počas pandémie COVID-19 v bezpečí pred podvodníkmi:

• Nikdy nekupujte výrobky, vrátane dávok vakcín, na Darknete.

• Ak vidíte reklamu na niečo, čo súvisí s ochorením COVID-19, pozorne si prezrite adresy URL stránok, ktoré navštevujete. Ak iba jedno písmeno vyzerá nevhodne, alebo ak webová stránka nemá zvyčajnú koncovku .com a je nahradená ako .com.tk a pod., v takom prípade pôjde pravdepodobne o phishing. Na takýchto stránkach nikdy nezadávajte svoje osobné informácie!

• Venujte pozornosť gramatike a vzhľadu webov, ktoré navštevujete a rovnako aj emailom, ktoré dostávate. Ak niečo nesedí, bude to pravdepodobne nekalé.

EU: Právo na rovnakú odmenu za prácu

Právo na rovnakú odmenu pre ženy a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je základnou zásadou Európskej únie už od podpisu Rímskej zmluvy v roku 1957! A v roku 2021 Európska komisia prezentuje ďalší návrh týkajúci sa transparentnosti odmeňovania, pretože prax je stále iná...

Legislatívny návrh sa zameriava na dva základné prvky rovnakej odmeny: opatrenia na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania pracovníkov a zamestnávateľov, ako aj lepší prístup k spravodlivosti pre obete diskriminácie v oblasti odmeňovania.

Opatrenia na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania:

• Transparentnosť odmeňovania pre uchádzačov o zamestnanie – zamestnávatelia budú musieť poskytnúť informácie o nástupnej výške mzdy alebo jej rozsahu v oznámení o voľnom pracovnom mieste alebo pred pohovorom s uchádzačom o zamestnanie. Zamestnávatelia nebudú môcť žiadať potenciálnych zamestnancov, aby im oznamovali svoje predchádzajúce platové pomery.
• Právo na informácie pre zamestnancov – pracovníci budú mať právo požadovať od svojho zamestnávateľa informácie o výške svojej individuálnej mzdy a o priemernej výške odmeny v členení podľa pohlavia za kategórie pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
• Podávanie správ o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov – zamestnávatelia s minimálne 250 zamestnancami musia zverejňovať informácie o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov vo svojej organizácii. Na interné účely by mali poskytovať aj informácie o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov podľa kategórií pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
• Spoločné hodnotenie odmeňovania – ak sa v správach o odmeňovaní odhalí rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo výške aspoň 5 % a ak zamestnávateľ nedokáže tento rozdiel vysvetliť objektívnymi, rodovo neutrálnymi dôvodmi, zamestnávatelia budú musieť v spolupráci so zástupcami pracovníkov realizovať hodnotenie odmeňovania.

Lepší prístup k spravodlivosti pre obete diskriminácie v oblasti odmeňovania:

• Odškodnenie pracovníkov – pracovníci, ktorí utrpeli diskrimináciu v odmeňovaní žien a mužov, môžu získať odškodnenie vrátane spätného získania všetkých odmien a súvisiacich prémií či nepeňažných platieb.
• Dôkazné bremeno zamestnávateľa – štandardne bude na zamestnávateľovi, a nie na pracovníkovi, aby preukázal, že v oblasti odmeňovania nedošlo k diskriminácii.
• Sankcie budú zahŕňať pokuty – členské štáty by mali stanoviť osobitné sankcie za porušovanie pravidla rovnakej odmeny vrátane minimálnej výšky pokút.
• Orgány pre rovnaké zaobchádzanie a zástupcovia pracovníkov môžu v súdnych alebo správnych konaniach vystupovať v mene pracovníkov a zároveň v prípade kolektívnych žalôb o rovnakú odmenu viesť súdne konania.

Návrh nabáda členské štáty, aby na nahlasovanie údajov využívali dostupné zdroje. Náklady na podávanie správ o odmeňovaní sa v prípade zamestnávateľov, resp. spoločností s viac než 250 zamestnancami odhadujú na 379 až 890 EUR ročne.

Návrh Európskej komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po jeho prijatí budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva a na oznámenie príslušných znení. Po ôsmich rokoch sa vykoná hodnotenie navrhovanej smernice.