Práca: Až tretina zametnancov uvažuje o zmene

Napriek globálnej pandémie koronavírusu uvažuje až 35 % zamestnancov o zmene zamestnania v nasledujúcich 12-tich mesiacoch. Vyplýva to zo správy spoločnosti Kaspersky pod názvom „ Securing the Future of Work “ (Zabezpečiť si pracovnú budúcnosť). Dve najsilnejšie motivácie na zmenu kariéry sú za aktuálnych okolností prirodzené a pochopiteľné: ašpirácia na získanie vyššieho platu (49 %) a udržanie si primeranej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom (41 %).

Napriek neistote na trhu práce majú ľudia stále svoje ambície. Aj keď takmer každý druhý človek by radšej zostal na svojej súčasnej pozícii (48 %), veľa zamestnancov stále cíti potrebu zmeniť svoje pracovné povinnosti tak, aby lepšie zapadli do ich osobného života. Uprostred opatrení ohľadom obmedzenia pohybu ľudí a práce z domu mali respondenti viac času zamyslieť sa nad svojou budúcou kariérou, zvyšovaním kvalifikácie alebo učením sa niečomu novému. Bez ohľadu na to, aký smer si zvolia, ich najväčšou motiváciou smerom k novému zamestnaniu je dosiahnutie lepšieho platu (49 %). Druhým najčastejším dôvodom je lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, ktorá motivuje 41 % respondentov. Ľudia sa v rámci pandémie prirodzene tešia z toho, že trávia viac času doma s rodinou ako aj nad osobnými záujmami a záľubami. Zamestnanci sa týchto radostí pravdepodobne nebudú chcieť v budúcnosti vzdať.

Tretina ľudí tiež túži po užitočnej a zmysluplnejšej práci (35 %). Je možné, že udalosti roku 2020 umožnili zamestnancom prehodnotiť svoju súčasnú prácu a uvedomiť si hodnotu svojho času ako aj spôsobu, ako ho chcú tráviť. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako bude vyzerať budúcnosť trhu práce, môžete si zahrať novú dobrodružnú videohru od spoločnosti Kaspersky „ Own Your Future“. Hráčov prevedie povinnosťami vybranej profesie v rámci jedného pracovného dňa a zobrazí návyky a rozhodnutia, ktoré pomôžu zamestnancom vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk.

EU: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030

Cieľom Stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 je zabezpečiť ich plnú účasť na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie. Napriek tomu, že v posledných desaťročiach získali lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu, rekreačným aktivitám a mohli sa väčšmi zapojiť do politického života, stále pretrvávajú viaceré prekážky.

Nová stratégia vychádza z predchádzajúcej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 a prispieva k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, ku ktorému Európska komisia prijme akčný plán určujúci smerovanie politík zamestnanosti a sociálnych politík v Európe. Zároveň podporuje vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany EÚ a jej členských štátov, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

V novej desaťročnej stratégii sa stanovujú kľúčové iniciatívy týkajúce sa troch hlavných tém:

• Práva v EÚ: Osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo presťahovať sa do inej krajiny, alebo sa zúčastňovať na politickom živote ako ostatní občania EÚ. Na základe skúseností z pilotného projektu prebiehajúceho v ôsmich krajinách Európska komisia do konca roka 2023 navrhne preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím. Mal by platiť pre všetky krajiny EÚ a uľahčiť vzájomné uznávanie postavenia osoby so zdravotným postihnutím medzi členskými štátmi, a tým pomôcť zdravotne postihnutým osobám využívať právo na voľný pohyb. Komisia bude takisto úzko spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účasť osôb so zdravotným postihnutím na volebnom procese v roku 2023.
• Nezávislosť a samostatnosť: Osoby so zdravotným postihnutím majú právo žiť nezávisle a vybrať si, kde a s kým chcú žiť. Na podporu nezávislosti a začlenenia do spoločnosti Európska komisia vypracuje usmernenie a začne uskutočňovať iniciatívu na zlepšenie sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím.
• Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: Cieľom stratégie je chrániť osoby so zdravotným postihnutím pred akoukoľvek formou diskriminácie a násilia. Zároveň má zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti, vzdelávaniu, kultúre, športu a cestovnému ruchu, ako aj rovnaké príležitosti v týchto oblastiach. Rovnaký prístup treba zabezpečiť aj vo vzťahu ku všetkým službám zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu.

Ak niekoho fyzické alebo virtuálne prostredie nie je prístupné, nemôže sa zapojiť do spoločnosti rovnako ako ostatní. Vďaka pevnému právnemu rámcu EÚ (napr. Európsky akt o prístupnosti, smernica o prístupnosti webových sídiel, práva cestujúcich) sa prístup zlepšil, aj keď viaceré oblasti stále nie sú upravené pravidlami EÚ a existujú rozdiely v prístupnosti budov, verejných priestranstiev a niektorých druhov dopravy. Európska komisia preto v roku 2022 zriadi európske stredisko zdrojov AccessibleEU s cieľom vybudovať vedomostnú základňu informácií a osvedčených postupov v oblasti prístupnosti naprieč všetkými sektormi.

Krajiny EÚ sú kľúčovými aktérmi pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Európska komisia zriadi platformu pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorá bude združovať vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonávanie dohovoru, organizácie osôb so zdravotným postihnutím a Komisiu v záujme podpory vykonávania stratégie a posilnenia spolupráce a výmeny pri vykonávaní dohovoru. Táto platforma bude mať komplexné on-line zastúpenie a bude zabezpečovať kontinuitu činností počas celého roka. Osoby so zdravotným postihnutím budú súčasťou dialógu a procesu vykonávania Stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030. Komisia začlení otázky zdravotného postihnutia do všetkých politík a hlavných iniciatív EÚ.

Výzva: Granty na boj proti pandémii

Novú grantovú výzvu v celkovej sume 30.000 eur pre projekty, ktorých cieľom je pomôcť efektívne zvládať pandémiu a jej dopady na spoločnosť, vyhlásila Nadácia ESET. Požiadať o grant je možné do 31. marca 2021 na webstránke nadácie.

Cieľom novej grantovej výzvy je podporiť vznik efektívnych nástrojov, aplikácií a inovácií, vedecko-výskumných prieskumov a analýz na boj proti pandémii a tiež pre zníženie jej negatívnych následkov na spoločnosť.

Výzva je otvorená prioritne pre projekty so zameraním:
Tvorba vedecko-výskumných nástrojov pre účinné zvládanie pandémie Covid‑19:
- výskum metód prevencie ochorenia COVID‑19,
- výskum postojov a správania – pre zlepšenie chápania behaviorálnych a sociálno-ekonomických vplyvov epidémie.
Získavanie epidemiologických dát pre zníženie šírenia pandémie COVID‑19:
- dátové analýzy populácie pri šírení nákazy COVID‑19 z hľadiska jej zdravotného stavu, stupňa rizikovosti pri cezhraničnej migrácii, migrácie medzi okresmi a pod.,
- analýzy dezinformácií k pandémii COVID.
Odborné diskusie na tému dopad pandémie

O grant môžu požiadať výskumné pracoviská vysokých škôl, neziskové organizácie a občianske združenia, verejné výskumné organizácie a podnikateľské subjekty, ak ide o nekomerčné projekty. Výzva je otvorená do 31. marca 2021. Formulár s ďalšími informáciami sa nachádza na nadaciaeset.sk.

COVID-19: Nežiadúce účinky vakcín

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ku konci februára t. r. eviduje 1.612 hlásení podozrení na nežiaduce účinky, z ktorých ústav prijal 1.589 hlásení a 23 hlásení bolo zaslaných do európskej databázy. V mesiaci december 2020 boli na Slovensku prijaté prvé 3 hlásenia, v januári 2021 bolo zaslaných 452 a vo februári 2021 išlo o 1.157 hlásení. Z uvedeného počtu bolo 44 hlásení vyhodnotených ako závažné (2,7 %). Na Slovensku bolo k 28.2.2021 podľa údajov NCZI podaných 444.765 dávok vakcín na prevenciu COVID-19, z toho 378.400 vakcíny Comirnaty, 44.054 COVID-19 Vaccine AstraZeneca a 22.152 COVID-19 Vaccine Moderna.

Zo súčasne používaných vakcín na prevenciu ochorenia COVID-19 sa vakcíny Comirnaty (od konzorcia Pfizer a BioNTech) týka 1.007 hlásení, vakcíny COVID-19 Vaccine AstraZeneca 578 hlásení a vakcíny COVID-19 Vaccine Moderna 22 hlásení (u 5 hlásení zatiaľ nebol typ vakcíny špecifikovaný). Počet prijatých hlásení závisí od počtu dostupných vakcín a následne zaočkovaných osôb jednotlivými vakcínami, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia. Niektorí zaočkovaní pristupujú ku vzniknutým reakciám zodpovednejšie a hlásia vyššie percento nežiaducich účinkov na rozdiel od takých, ktorí miernejšie reakcie považujú za bežné a očakávané a nenahlásia ich. Výskyt nežiaducich účinkov takisto súvisí s celkovým zdravotným stavom pacienta, vekom a tým, či ide o podanie prvej alebo druhej dávky. Je preto nesprávne považovať vakcínu s vyšším počtom hlásení za menej bezpečnú.

Pri vakcíne Comirnaty zaevidoval štátny ústav v mesiaci február 555 hlásení. Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie boli lokálne v mieste aplikácie vakcíny (bolestivosť, opuch a začervenanie), regionálne (opuch a bolesť lymfatických uzlín v podpazuší) a celkové reakcie (zvýšenie telesnej teploty, zimnica, bolesť hlavy, svalov, kĺbov, únava a celková slabosť). Celkom 578 hlásení bolo zaevidovaných v súvislosti s očkovaním po COVID-19 Vaccine AstraZeneca. Najčastejšie nežiaduce reakcie boli horúčka, triaška, bolesť hlavy a celého tela, únava, ktoré väčšina odosielateľov popisovala ako príznaky podobné chrípke. Hlásené boli aj gastrointestinálne ťažkosti ako sú nauzea, vracanie a hnačka. V prípade vakcíny COVID-19 Vaccine Moderna bolo zaevidovaných 19 hlásení. Nahlásené nežiaduce reakcie sú rozložené rovnomerne medzi lokálne, regionálne a celkové reakcie. 

Ústav zaevidoval 23 podozrení na závažné nežiaduce účinky, akými sú krátkodobá strata vedomia, paréza tvárového nervu, trombóza a pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi. Vo väčšine prípadov reakcie odzneli spontánne a nevyžadovali si lekárske ošetrenie, niektoré viedli k hospitalizácii a vyžadovali si lekársku intervenciu. V posledných týždňoch venuje ŠÚKL zvýšenú pozornosť hláseniam v súvislosti s očkovaním vakcínou od spoločnosti AstraZeneca, ktorá si vo viacerých prípadoch vyžadovala pokojový režim, prípadne prerušenie pracovnej činnosti. V nadväznosti na danú skutočnosť je vhodné po akomkoľvek očkovaní obmedziť fyzickú aktivitu.

Odpad: Rast poplatkov

Slovenské domácnosti zaplatia za zber odpadu vyššie poplatky, ktoré už v niektorých mestách a obciach vzrástli o desiatky percent. Podľa údajov Štatistického úradu SR, z ktorých vychádzala analytička Eva Sadovská, náklady spojené s bývaním ukrajujú z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností približne štvrtinu. V rokoch 2018 až 2020 predstavovali medziročný nárast cien o 2,1 %, 3,9 % a 2,6 %. Naopak pokles cien sa očakáva v prípade plynu, elektriny a tepla. 

Ceny v oblasti bývania zaznamenali v januári 2021 medziročný pokles o – 1,1 % kvôli nižším cenám energií, ktoré poklesli v priemere o 4,7 %. Energie sa pritom na celkových výdavkoch domácností podieľajú takmer desiatimi percentami. Najvýraznejší pokles, v priemere o - 9,7 %, si v úvode roka na svoje konto pripísal zemný plyn. Ceny elektriny boli medziročne nižšie o 4,3 % a teplo dodávané teplárňami zlacnel v priemere o jedno percento.  

V prípade poplatkov za zber zmesového komunálneho odpadu je trend opačný. Podľa údajov Štatistického úradu SR boli v januári 2021 poplatky za zber smetí v priemere medziročne vyššie o 6,1 %. Dôvodom je podľa analytičky najmä skutočnosť, že na Slovensku sa stále vo veľkom skládkuje, a to až na 80 % územia SR. Od roku 2019 však cena za neekologické zneškodnenie odpadu z roka na rok rastie. Odráža vyššie poplatky pre Envirofond a postupy, ktoré by mali viesť k ekologickejšiemu nakladaniu s komunálnym odpadom, napríklad triedenie a spracovanie kuchynského biologického odpadu. Triedený zber kuchynského bioodpadu podľa analytičky pre samosprávy znamená väčšinou ďalšie náklady. Obce a mestá tak zvyšujú poplatkov aj pre samotných občanov.