utorok 2. marca 2021

5G: Najväčší skeptici

5G je jednou z nových špičkových technológií, ktorá má priniesť revolúciu v každodennom živote. Vďaka svojej hlavnej výhode superrýchleho internetu s nízkou latenciou má silný potenciál odomknúť možnosti ďalších pokrokových technológií, akými sú rozšírená realita či internet vecí (IoT). Napriek týmto pozitívnym benefitom existuje stále veľa cynikov nedôverujúcich 5G.

Spoločnosť Prolifics Testing využila on-line analytický nástroj Ahrefs na zistenie, ktoré krajiny na svete sú voči 5G na základe svojich on-line vyhľadávaní vo vzťahu k 5G najskeptickejšie. Testovanie klasifikovalo a zoskupovalo konzistentne sa opakujúce vyhľadávania Google jednotlivcami na témy 5G, napríklad: Je 5G nebezpečné? Je 5G bezpečné? Je 5G škodlivé? Predstavuje 5G zdravotné riziká? 5G spôsobuje / šíri koronavírus (Covid-19)? 

Prvú priečku obsadili Američania, ktorí každý mesiac uskutočnili neuveriteľných 374.700 skeptických on-line vyhľadávaní týkajúcich sa 5G, čo je ekvivalent 1.027 skeptických on-line vyhľadávaní denne! Na druhom mieste je Spojené kráľovstvo, pričom Briti v 93.400 on-line vyhľadávaniach mesačne pochybujú a spochybňujú rôzne aspekty 5G. Na treťom mieste je Austrália v priemere s 32.970 pochybujúcimi on-line dotazmi ohľadne 5G za mesiac. Medzi ďalšie krajiny na svete patria Kanada (22.680) a Poľsko (20.510) s vyše 20.000 on-line vyhľadávaniami okolo 5G každý mesiac (štvrté a piate miesto). Zaujímavé bolo zistenie, že v Afrike uskutočnili Juhoafričania (ôsme miesto) iba 13.780 on-line vyhľadávaní mesačne a Nigérijčania (trináste miesto) dokonca iba 6.850 on-line vyhľadávaní mesačne o negatívnych dôsledkoch technológie 5G. 



Na poslednom 20. mieste je Dánsko, kde bolo mesačne zrealizovaných v priemere najmenej, 1.410 skeptických on-line vyhľadávaní týkajúcich sa nebezpečenstiev 5G.

Koronakríza: Vplyv na naše nákupy

Koronakríza najtvrdšie zasiahla sektor služieb, najmä oblasť cestového ruchu, hotely a penzióny, reštaurácie, kaviarne, zábavné podniky, fitnescentrá a wellness ako aj oblasť umenia a kultúry. Práve v týchto segmentoch sa naša spotreba prepadla najvýraznejšie, nakoľko tieto zariadenia z dôvodu protipandemických opatrení ani navštevovať nemôžeme, alebo ich môžeme využívať len v obmedzenej forme. Potvrdil to aj podľa analytičky Jany Glasovej najväčšií prepad tržieb v tomto segmente. 
 

Existujú ale aj odvetvia, ktorým sa počas krízy darí lepšie ako ostatným. Z hľadiska našej spotreby (teda maloobchodu) sú to hlavne supermarkety a eshopy. Tržby internetových predajcov počas prvej vlny pandémie síce tiež klesli, ale od júla opäť rastú a počas jesenných a zimných mesiacov zaznamenali dokonca výrazne vyššie tržby ako pred rokom. Za celý minulý rok bol tržby eshopov medziročne vyššie v priemere o 2,3 %. Čo sa týka supermarketov, tak ich tržby medziročne rástli počas celého roka 2020 a boli v priemere o 5 % vyššie ako v roku 2019. Z pohľadu jednotlivých mesiacov sa tržby supermarketov najvýraznejšie zvýšili v marci. Súviselo to s tým, že ľudia sa obávali, že potravín bude nedostatok a vytvárali si zásoby, čo viedlo k tomu, že regále v obchodoch naozaj niekedy zívali prázdnotou. Po vypuknutí druhej vlny pandémie sa už ale takáto situácia nezopakovala. 

Aké budú naše nákupné zvyklosti, keď sa život vráti do normálu? Z očkovania budú najviac profitovať podnikatelia, ktorí v súčasnosti najviac trpia protipandemickými opatreniami – cestovné kancelárie, hotely, reštaurácie, kaviarne a kluby, kiná, divadlá a v podstate všetky firmy pôsobiace v oblasti kultúry, umenia a zábavy. Ich služby totiž počas pandémie využívame len veľmi obmedzene alebo vôbec. Očkovanie ale vráti náš život do normálu a je možné, že budeme viac míňať na tovary a služby, ktoré sme si počas pandémie “kúpiť nemohli”. Viacerí z nás budú trpieť deficitom kultúry, umenia, zábavy, cestovania a pod. A preto sa môže stať, že budeme ochotní míňať viac v reštauráciách, kinách, divadlách, častejšie budeme navštevovať rôzne podujatia alebo si doprajeme drahšiu dovolenku. A aby sme si to mohli dovoliť, radšej sa uskromníme v iných oblastiach. Aj takto môžu vyzerať naše nákupy krátko potom, ako sa vrátime k normálnemu životu. Samozrejme z dlhodobého hľadiska sa naša spotreba vráti späť do starých koľají, teda do istého štandardu, na ktorý sme boli zvyknutí. 

Koronakríza ale priniesla aj také zmeny nákupného správania, ktoré zrejme budú trvalé. Zatvorené obchody a nákupné centrá viedli k tomu, že sme naše nákupy presmerovali do on-line sveta. Počas lockdownu ale kupujeme v eschopoch aj to, čo by sme si za normálnych okolností radšej kúpili v kamennej predajni. Preto po odznení pandémie pri niektorých nákupoch opäť vymeníme eshopy za klasické obchody. Koronakríza nás ale posunula bližšie k on-line nakupovaniu a zvykli si naň aj tí, ktorí predtým na stránky eshopov neklikali príliš čato. Preto očakávame, že internetový predaj bude ďalej rozkvitať a to aj dávno potom, ako sa naše životy vrátia do normálu. Náš život je totiž čoraz viac on-line, viac digitálny a pandémia tento proces ešte urýchlila.

pondelok 1. marca 2021

Onkológia: Nový výskum

Slovenskí vedci zistili, že proteíny homologickej rekombinácie (čo je druh núdzovej opravy DNA rozsiahlych poškodení) regulujú zapínanie a vypínanie vyše 500 génov. Doteraz sa predpokladalo, že sa podieľajú len na oprave DNA. U človeka môže tento mechanizmus zohrávať úlohu aj pri onkologických ochoreniach. 

Keď sa poškodí DNA, organizmus zapojí mechanizmy na opravu. Jedným z najvážnejších poškodení DNA sú dvojvláknové zlomy. Dôsledkom chybnej opravy týchto zlomov môže byť vznik rakoviny alebo smrť bunky. Jednou z dvoch hlavných dráh zodpovedných za opravu dvojvláknových zlomov na DNA je homologická rekombinácia. Slovenskí vedci odhalili súhru medzi dráhou homologickej rekombinácie a komplexom HIRA.

„Komplex HIRA sa výraznou mierou podieľa na regulácii zapínania a vypínania viacerých génov. Svojou aktivitou tiež zabraňuje vírusovej DNA ovplyvniť ľudský genóm, čím prispieva k antivírusovej vnútornej imunite“, približuje Tomáš Szemes z Vedeckého parku UK. Podľa výskumu dráha homologickej rekombinácie ovplyvňuje prepis vyše 500 génov. Porovnávacia analýza ukázala, že rovnaký typ génov je regulovaný aj prostredníctvom komplexu HIRA. Zaujímavosťou je, že gény, ktoré sú takýmto mechanizmom regulované, sa nachádzajú v blízkosti tzv. LTR retrotranspozónov. Tie sú mobilnými elementmi v genóme, ktoré majú zrejme spoločný pôvod ako retrovírusy.




EU: Nová stratégia na zmenu klímy

Zmena klímy si už vyberá daň na celom svete vo forme smrteľných vĺn horúčav, ničivého sucha, alebo hynúcich lesov a erodovaného pobrežia v dôsledku stúpajúcej hladiny morí. Európska komisia prijala novú stratégiu adaptácie na zmenu klímy. Návrhy vychádzajú zo stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 s cieľom preniesť pozornosť z chápania problému na vypracúvanie riešení a ich realizáciu.

Hospodárske straty vyplývajúce z čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku zmeny klímy neustále narastajú. Len v EÚ tieto straty v priemere dosahujú už viac ako 12 miliárd eur ročne. Z opatrnejších odhadov vyplýva, že vystavenie súčasného hospodárstva EÚ globálnemu otepleniu o 3 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami by viedlo k ročnej strate najmenej 170 miliárd eur. Zmena klímy ovplyvňuje tiež zdravie a životné podmienky Európanov, ktorí čoraz viac trpia vlnami horúčav; v roku 2019 bola najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou vlna horúčav v Európe, ktorá si vyžiadala 2.500 obetí na životoch. Do opatrení pri adaptácii na zmenu klímy sa musia zapojiť všetky časti spoločnosti a všetky úrovne štátnej správy na území EÚ i mimo nej. 

Opatrenia na adaptáciu musia byť založené na spoľahlivých údajoch a nástrojoch na posudzovanie rizika, ktoré budú k dispozícii všetkým: od rodín kupujúcich, stavajúcich a renovujúcich príbytky, cez podniky v pobrežných regiónoch až po poľnohospodárov plánujúcich, aké plodiny budú pestovať. Stratégia na tento účel obsahuje návrhy opatrení, ktoré pomôžu naučiť sa oveľa viac o adaptácii na zmenu klímy, aby sme mohli získavať viac kvalitných údajov o rizikách a stratách súvisiacich so zmenou klímy a sprístupňovať ich všetkým. Európska platforma pre poznatky o adaptácii na zmenu klímy Climate-ADAPT sa rozšíri a vytvorí sa špecializované stredisko monitorovania zdravia, ktorého úlohou bude lepšie stopovať a analyzovať vplyvy zmeny klímy na zdravie a predchádzať im. Komisia bude otázku odolnosti proti zmene klímy naďalej zaraďovať do všetkých relevantných oblastí politiky. Bude podporovať ďalší rozvoj a vykonávanie adaptačných stratégií a plánov, pričom sa zameria na tri prierezové priority: začlenenie adaptácie na zmenu klímy do makrofiškálnej politiky, adaptačné riešenia blízke prírode a miestne adaptačné opatrenia.

Parížska dohoda vytýčila celosvetový cieľ adaptácie. EÚ bude podporovať vnútroštátne koncepcie, koncepcie na nižšej úrovni aj regionálne koncepcie adaptácie a osobitne sa zameria na adaptáciu na zmenu klímy v Afrike a malých ostrovných rozvojových štátoch. Bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi aj pri úsilí odstrániť rozdiely v medzinárodnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy.

Auto: Benzín alebo nafta?

Pandémia ovplyvňuje aj správanie motoristov, ktorí začali viac premýšľať, aký typ auta a najmä aká pohonná jednotka sú pre nich ideálne. Už dlhšie rastie podiel benzínových motorizácií a stúpajú aj predaje áut s hybridnými alebo plne elektrickými motormi. Zaujímavosťou je skok z 0 % na 2,7 % pri benzínových motoroch u dodávok, kde bola nafta vždy prakticky stopercentná. Rast je spôsobený zaradením benzínových motorizácií do pick-upov, ktoré využívajú najmä stále rastúce rozvozové a donáškové služby v mestách.
 
„Nie je to tak dávno, čo boli stredoeurópske krajiny "dieselovým" regiónom. V posledných pár rokoch sa trend obracia a v súčasnosti už benzínové motorizácie vedú predajné štatistiky v Českej republike s podielom 49,4 %, naftové majú 48,2 %, zvyšok pripadá alternatívnym palivám. V Poľsku ide pomer ešte viac v prospech benzínu, tam je podiel už mierne cez 60 %. Iba na Slovensku stále o niečo vedú ešte diesle s 51,6 %, ale svoj náskok pomaly strácajú aj tu", uviedol Petr Vaněček.

Sú kategórie jazdených vozidiel, kde sa trendy od roku 2019 výrazne nezmenili. Sem patria napríklad hatchbacky alebo kombi, kde sa podiel benzínových motorizácií pohybuje na úrovni okolo 77 %, respektíve 33 % u „kombíkov“. Naopak, u stále populárnejšej kategórie športovo úžitkových vozidiel SUV a crossoverov, je nárast zrejmý. Oproti roku 2019 podiel benzínových motorizácií vzrástol o 7,7 percentuálneho bodu - na súčasných 49,9 %. Je to dané tým, že automobilky dnes produkujú oveľa viac modelov tejto kategórie a zároveň sa u veľkej časti zákazníkov znížili vzdialenosti a početnosť jázd, na ktoré auto využívajú, takže sa im úspornejší naftový motor až tak neoplatí. 

Opačný trend, teda príklon k nafte, je vidieť u jazdených sedanov, teda luxusnejších limuzín využívaných najmä stredným a vyšším manažmentom vo firmách. Tu poklesol podiel benzínových motorizácií od roku 2019 zo 44 % na súčasných 36,8 %. „Tu si to vysvetľujeme downsizingom, kedy automobilky postupne vyraďujú z ponuky kultivované viacvalcové benzínové motory, ktoré nahrádzajú práve diesely alebo hybridné pohony. Veľkých sedanov s hybridným ústrojenstvom pribúda a s ním aj ich predaje v rámci trhu ojazdených áut, kde dnes ide už takmer o jedno percento," uzatvára Vaněček.