EU: Digitálne pracovné platformy

Európska komisia začína prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi, ako zlepšiť pracovné podmienky ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Práca pre platformy sa v EÚ rýchlo rozvíja v stále väčšom počte podnikateľských odvetví. Môže ponúknuť väčšiu flexibilitu, pracovné príležitosti a dodatočné príjmy, a to aj pre ľudí, ktorí by mohli mať ťažkosti so vstupom na tradičný trh práce. 

Kríza spôsobená koronavírusom urýchlila digitálnu transformáciu a rozšírenie obchodných modelov založených na platformách na vnútornom trhu. Niektoré platformy zohrali dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prístupu k službám počas zákazov vychádzania. V dôsledku sanitárnej krízy sa ale zároveň ešte viac zvýraznila zraniteľná situácia ľudí pracujúcich v oblastiach, akým je hospodárstvo založené na platformách, a to z hľadiska vystavenia zdravotným a bezpečnostným rizikám, ako aj obmedzeného prístupu k sociálnej ochrane a dávkam.  K ďalším výzvam súvisiacim s prácou pre platformy patrí jej cezhraničný rozmer a otázka algoritmického riadenia.

Tento vývoj a cezhraničný charakter digitálnych platforiem ešte viac zdôraznili potrebu iniciatívy na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť pracovné podmienky ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem. Cieľom tejto prvej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi je vyzvať európskych sociálnych partnerov, aby vyjadrili svoje názory na potrebu a smerovanie možných opatrení EÚ na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Konzultácia bude prebiehať aspoň šesť týždňov.

Pohľadávky: Čo ovplyvňuje cenu

Ceny, za ktoré inkasné spoločnosti odkupujú pohľadávky po splatnosti závisia od viacerých faktorov. Podľa skúseností expertov skupiny EOS majú jednoznačne najvyššiu pridanú hodnotu pohľadávky, ktoré sú „čerstvé” - maximálne 90 dní po splatnosti. Pri veku pohľadávok do jedného roka sa ešte stále dá hovoriť o vyššej cene; pri dvoj-, trojročných však už ide výraznejšie nadol. 

Značné rozdiely v cenách pohľadávok vytvára aj fakt, že v Česku napríklad majú inak nastavené odpisovanie pohľadávok. Na Slovensku je možné dosiahnuť úplný daňový odpis až po troch rokoch od splatnosti. To veriteľov u nás núti predávať staršie pohľadávky, čo hýbe ich cenou. Ďalším dôležitým faktorom je, že na českom trhu pôsobí silnejšia konkurencia. Naopak v Rusku, kde platí všeobecne zlá vymožiteľnosť, je cena pohľadávok nízka. „Keďže cena vždy závisí od predpokladanej vymožiteľnosti balíka, v rámci porovnania krajín má najväčšiu váhu celková ekonomická situácia krajiny. Ďalej je to tiež legislatíva, ktorá často limituje vymožiteľnosť. V rámci toho ide o ochranu spotrebiteľa, ekonomické súvislosti a dopady postúpenia pohľadávok, komplikácie v súdnych konaniach, konkurzy, exekúcie... No v neposlednom rade spomeniem aj konkurenciu na trhu ako faktor výšky ceny pohľadávok“, hovorí Peter Hetteš.

Podstatné faktory tvorby ceny v prípade kúpy dlhového portfólia:

• vek pohľadávok,
• história pohľadávok (čo všetko robil s pohľadávkami veriteľ a či boli pohľadávky riešené inkasnými spoločnosťami, či pripadne už boli zažalované, alebo sú v exekúcii a pod.),
• výška pohľadávok (vyššie pohľadávky sú horšie vymožiteľné, navyše pribúdajú vyššie náklady na súdne poplatky a pod.),
• typ odvetvia (napr. pohľadávky z oblasti telekomunikácií sú nižšie vymožiteľné ako pohľadávky bánk),
• platobná história dlžníkov (ako splácali predmetnú pohľadávku v minulosti pôvodnému veriteľovi – aké sumy v akých obdobiach),
• výkonnosť podobných portfólií odkúpených v minulosti,
• kvalita dokumentácie,
• spôsob zabezpečenia (ručenie, zmenky, uznanie záväzku...),
• záruky veriteľa, ktoré je ochotný poskytnúť pri postúpení (zmluvné podmienky medzi postupcom a postupníkom) a pod.

Expert EOS KSI Slovensko dopĺňa, že dôležité sú aj informácie napríklad o tom, ako dlho bol dlh oneskorený a kedy bude premlčaný, alebo kde žije neplatič. Čím hodnovernejšia informácia, tým väčšia šanca na určenie kúpnej ceny, ktorá je spravodlivým odrazom pohľadávky a portfólia. Pretože okrem množstva zohráva dôležitú úlohu aj kvalita údajov. Peter Hetteš vysvetlil, že v niektorých krajinách je možné dostať aj sedem telefónnych čísel pre každú pohľadávku: „Neviete, ktoré z nich je aktuálne, kým nevyskúšate všetky a nemáte šťastie. Prihliadať sa musí aj na fakt, že podrobnosti poskytnuté pred desiatimi rokmi, keď bola čerpaná pôžička, už nemusia byť platné."

Práve v čase pandémie je tiež prospešné myslieť na to, či portfólio pohľadávok nepochádza z obdobia krízy. Je potrebné zohľadniť, kedy bola posledná platba skutočne vykonaná, aká je história predajcu a čo sa v tom čase dialo na trhu. Aké je percento platobnej neschopnosti? Nezmenila sa legislatíva? S každou ďalšou otázkou sa profil dlhového portfólia stáva podrobnejším. Avšak, aj ľudský faktor hrá rolu. Pretože každé portfólio rozpráva svoj vlastný príbeh a je úplne jedinečné.

IT: Rast nákladov v zdravotníctve

Od zdravotníckych zariadení sa bude očakávať virtuálna zdravotná starostlivosť, monitorovanie na diaľku či elektronické predpisovanie liekov. Pandémia tiež podnietila záujem o telemedicínu. Prieskumy naznačujú, že vyše 70 % svetovej populácie bude v budúcnosti naďalej používať telemedicínu ako primárny kanál pre prvý kontakt s lekárom. 

Podľa KPMG prieskumu Harvey Nash/ KPMG CIO survey 2020 si až 39 % respondentov zo sektoru zdravotníctva myslí, že zmeny v dôsledku pandémie s nami ostanú nastálo a sú v prospech pacientov. Je to o 10 % opýtaných viac, ako je priemer v ostatných odvetviach. „Aj realita na Slovensku ukázala, že veľká časť starostlivosti o pacienta sa dá preniesť z ambulancie do telemedicíny. Lekári vedia v mnohých prípadoch pomôcť pacientovi aj cez telefón, čím predídu plným čakárňam. Negatívne na tejto zmene je, že počas pandémie v domácej liečbe ostávajú aj pacienti, ktorí by boli za štandarných okolností hospitalizovaní. Aby pacienti vedeli zvládať domácu liečbu, pomohlo by, ak by telefonický kontakt bol doplnený on-line nástrojmi, kde by si pacienti mohli zaznamenávať svoje zdravotné parametre (napríklad teplotu alebo výsledky z oxymetra)“, konštatuje Pavol Adamec.

Náklady na technologické riešenia v zdravotníctve narástli medziročne z dôvodu pandémie o 10 %. Sedem z desiatich opýtaných IT manažérov považuje za preferovanú cestu na poskytovanie služieb automatizáciu. Okrem nej patria medzi prioritné IT investície v zdravotníctve používateľská skúsenosť pacientov, ich zapojenie do procesu, ako aj bezpečnosť a ochrana dát a súkromia. Ani tento sektor neobchádzala v roku 2020 zvýšená miera kybernetických útokov. Ich počet sa v prvej vlne pandémie zvýšil o 35 %, čo je však o 6 % menej ako v ostatných sektoroch. Viac ako osem z desiatich takýchto útokov bolo vo forme phishingu, teda podvodných emailov. Aj v zdravotníctve je preto v oblasti IT najvyšší dopyt po kandidátoch so znalosťou kybernetickej bezpečnosti.

Top talenty do sektoru zdravotníctva podľa prieskumu KPMG priláka štýl vedenia a firemná kultúra, platové podmienky aj možnosti kariérneho rastu a vzdelávania.  Z výsledkov prieskumu tiež vyplynulo, že počas pandémie zaviedli takmer tri štvrtiny firiem zo sektoru zdravotníctva vo svete programy na ochranu duševného zdravia zamestnancov. Odborníci odporúčajú, aby sa vedúci pracovníci nebáli o tejto téme otvorene diskutovať.

Aktuálne: Voľný čas v práci

Až 85 % zamestnancov z oblasti IT bezpečnosti sa v pracovnom čase venuje aj voľnočasovým aktivitám. Typicky tieto záľuby zodpovedajú až šiestim [1] hodinám týždenne, čo je o hodinu viac ako u iných zamestnancov vo firme.

Do prieskumu sa zapojilo viac než 5.200 odborníkov z oblasti IT a kybernetickej bezpečnosti na celom svete. Medzi najčastejšie aktivity, ktorým sa bezpečnostní IT pracovníci venovali, patrilo čítanie správ (42 %), sledovanie videí na YouTube (37 %) a pozeranie filmov alebo televíznych seriálov (34 %). Tretina respondentov čítala odbornú literatúru (33 %), alebo cvičila (31 %). Dôvodom týchto prestávok môže byť potreba rozptýliť sa od vysokej pracovnej záťaže, ktorá sa tiež spomínala ako najčastejší dôvod na odchod zo zamestnania v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Tieto zistenia vyplývajú z aktuálnej správy spoločnosti Kaspersky „Managing your IT security team“ (Riadenie vášho IT bezpečnostného tímu). Práca v oblasti kybernetickej bezpečnosti zahŕňa rutinné a opakujúce sa úlohy, čo však ovplyvňuje produktivitu aj motiváciu pracovať. Prechod na prácu z domu rozostrel hranice medzi pracovným a osobným časom, čo môže viesť k situáciám, kedy sú zamestnanci v práci rozptyľovaní.

Okrem toho takmer polovica (46 %) IT zamestnancov v oblasti bezpečnosti verí, že ich kolegovia dali výpoveď z dôvodu vysokej pracovnej záťaže, pričom v prípade zamestnancov naprieč všetkými oddeleniami ide len o 41 %. Aj keď sa môže zdať, že zistenia si, vzhľadom na to, koľko času zamestnanci trávia pri voľnočasových aktivitách, odporujú, tak 48 % zamestnancov vysvetlilo, že rozptýlenie od práce bolo vyvolané potrebou prestávky medzi úlohami, než kvôli nude alebo nedostatku práce. Navyše, pri práci z domu môžu byť niektoré povinnosti a schôdzky naplánované mimo štandardného pracovného času. Počas dlhších pracovných dní je potreba urobiť si prestávku ešte dôležitejšia, aby zamestnanci zostali produktívni aj v prípade predĺženej pracovnej doby. „Nemyslím si, že ide o problém, ak sú zamestnanci rozptýlení od práce. Mala by skôr existovať kontrola nad vykonávaním úloh, nie nad tým, koľko pracovných hodín zamestnanec venuje koníčkom. Takisto môže byť normálne, že ľudia pozerajú videá, pretože môžu poskytnúť informácie na riešenie problémov. Vo všeobecnosti, ak práca, ktorú niekto vykonáva preňho nie je zaujímavá a chýba tam manažovanie úloh, zamestnanec si nájde spôsob, ako robiť niečo iné, a to aj keď pracuje v kancelárii“, hovorí Miroslav Kořen.

Niekoľko odporúčaní, ako riadiť tímy v oblasti IT bezpečnosti:

• Zabezpečte, aby vo vašej spoločnosti pracoval dostatok bezpečnostných IT odborníkov. Ideálne by na 10 IT odborníkov mal pripadať jeden zamestnanec v oblasti kyberbezpečnosti.
• V prípade nepretržitej prevádzky Bezpečnostného operačného centra (SOC) by za monitoring malo byť zodpovedných najmenej päť zamestnancov. Zaveďte prácu na zmeny, aby nedošlo k prepracovaniu.
• Outsourcujte opakujúce sa úlohy v oblasti IT bezpečnosti. Zabezpečíte tak interným zamestnancom viac času, aby sa mohli sústrediť na špecifické požiadavky spoločnosti a ochranu staršej IT infraštruktúry.
• Zaistite, aby ste zamestnancom dávali rôzne aj neštandardné úlohy, aby nerobili len rutinnú prácu a mohli rozvíjať svoje schopnosti.

[1] Použitá bola stredná hodnota, tzv. medián. Ide o prostrednú hodnotu oddeľujúcu hornú polovicu od dolnej polovice vzorky údajov. Táto metóda bola zvolená preto, aby znázorňovala typickú rutinu, pretože priemerný počet bol výrazne ovplyvnený malou vzorkou, ktorá venovala veľa času svojim záľubám.

EU: Zelená, klimaticky neutrálna a digitálna Európa

Európska komisia navrhla založiť 10 nových európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo priemyslom. Cieľom je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. 

EÚ poskytne finančné prostriedky vo výške takmer 10 miliárd eur a partneri vyčlenia aspoň rovnakú sumu investícií. Očakáva sa, že tento kombinovaný príspevok zmobilizuje dodatočné investície na podporu dvojakej transformácie a bude mať dlhodobý pozitívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie i spoločnosť. Cieľom navrhovaných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev je zlepšiť pripravenosť a reakciu EÚ na infekčné choroby, vyvinúť účinné nízkouhlíkové lietadlá pre čisté letectvo, podporovať využívanie obnoviteľných biosurovín pri výrobe energie, zabezpečiť vedúce postavenie Európy v oblasti digitálnych technológií a infraštruktúr a zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy.

Desať partnerstiev, z ktorých niektoré vychádzajú z existujúcich spoločných podnikov:

1. Globálne zdravie EDCTP3 (Global Health EDCTP3): toto partnerstvo prinesie nové riešenia na zníženie zaťaženia infekčnými chorobami v subsaharskej Afrike a posilní výskumné kapacity s cieľom pripraviť sa a reagovať na opätovne sa objavujúce infekčné choroby v subsaharskej Afrike a na celom svete. Jeho zámerom je do roku 2030 vyvinúť a zaviesť aspoň dve nové technológie na boj proti infekčným chorobám a na podporu aspoň 100 výskumných ústavov v 30 krajinách s cieľom vyvinúť ďalšie zdravotnícke technológie proti opätovne sa objavujúcim epidémiám.
2. Iniciatíva Inovatívne zdravie (Innovative Health Initiative): táto iniciatíva pomôže vybudovať celoeurópsky výskumný a inovačný ekosystém v oblasti zdravia, ktorý uľahčí prenos vedeckých poznatkov do konkrétnych inovácií. Bude zahŕňať prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb. Iniciatíva prispeje k dosiahnutiu cieľov európskeho plánu na boj proti rakovine, Novej priemyselnej stratégie pre Európu a farmaceutickej stratégie pre Európu.
3. Kľúčové digitálne technológie (Key Digital Technologies): partnerstvo sa zameriava na elektronické súčiastky, ich dizajn, výrobu a integráciu do systémov, ako aj softvér, ktorý riadi ich fungovanie. Hlavným cieľom tohto partnerstva je podporovať digitálnu transformáciu všetkých hospodárskych a spoločenských odvetví a prispievať k cieľom Európskej zelenej dohody, ako aj stimulovať výskum a inovácie smerom k ďalšej generácii mikroprocesorov. Spolu s vyhlásením o európskej iniciatíve týkajúcej sa procesorov a polovodičových technológií, ktoré podpísalo 20 členských štátov, nadchádzajúcou alianciou pre mikroelektroniku a možným novým dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu zameraným na prelomové inovácie, o ktorom v súčasnosti diskutujú členské štáty, pomôže toto nové partnerstvo zvýšiť konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu Európy. 
4. Európa a obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály (Circular Bio-based Europe): toto partnerstvo významne prispeje k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy do roku 2030, pripraví pôdu pre klimatickú neutralitu do roku 2050 a zvýši udržateľnosť a obehovosť systémov výroby a spotreby v súlade s Európskou zelenou dohodou. Jeho cieľom je rozvíjať a rozširovať udržateľné získavanie a premenu biomasy na biovýrobky, ako aj podporovať zavádzanie bioinovácií na regionálnej úrovni s aktívnym zapojením miestnych aktérov a s cieľom oživiť vidiecke, pobrežné a okrajové regióny.
5. Čistý vodík (Clean Hydrogen): toto partnerstvo urýchli rozvoj a zavádzanie európskeho hodnotového reťazca pre čisté vodíkové technológie, čím prispeje k udržateľným, dekarbonizovaným a plne integrovaným energetickým systémom. Spolu s vodíkovou alianciou prispeje k dosiahnutiu cieľov Únie stanovených vo vodíkovej stratégii EÚ pre klimaticky neutrálnu Európu. Partnerstvo sa zameria na výrobu, distribúciu a uskladňovanie čistého vodíka a na dodávateľské odvetvia, ktoré sa ťažko dekarbonizujú, ako sú ťažký priemysel a ťažké úžitkové dopravné aplikácie.
6. Čisté letectvo (Clean Aviation): týmto partnerstvom sa urýchľuje vývoj a zavádzanie disruptívnych výskumných a inovačných riešení a letecká doprava sa tak dostáva na cestu ku klimatickej neutralite. Cieľom je vyvinúť novú generáciu ultraúčinných nízkouhlíkových lietadiel s novými zdrojmi energie, motormi a systémami, a tak zlepšiť konkurencieschopnosť a zamestnanosť v odvetví letectva, čo bude osobitne dôležité pre oživenie hospodárstva.
7. Európske železnice (Europe's Rail): toto partnerstvo urýchli vývoj a zavádzanie inovačných technológií, najmä digitálnych a automatizovaných, aby sa dosiahla radikálna transformácia železničného systému a splnili ciele Európskej zelenej dohody. Partnerstvo zlepší konkurencieschopnosť a podporí vedúce postavenie Európy v oblasti technológií v železničnej doprave.
8. Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (Single European Sky ATM Research 3): cieľom iniciatívy je urýchliť technologickú transformáciu manažmentu letovej prevádzky v Európe, zosúladiť ho s digitálnym vekom, urobiť z európskeho vzdušného priestoru najefektívnejší a najekologickejší vzdušný priestor vo svete a podporiť konkurencieschopnosť a oživenie európskeho odvetvia letectva po kríze spôsobenej koronavírusom.
9. Inteligentné siete a služby (Smart Networks and Services): toto partnerstvo podporí technologickú suverenitu inteligentných sietí a služieb v súlade s novou priemyselnou stratégiou pre Európu, novou stratégiou kybernetickej bezpečnosti EÚ a súborom nástrojov 5G. Jeho cieľom je pomôcť riešiť spoločenské výzvy a umožniť digitálnu a ekologickú transformáciu, ako aj podporné technológie, ktoré prispejú k oživeniu hospodárstva. Zároveň umožní európskym aktérom rozvíjať technologické kapacity pre systémy 6G ako základ budúcich digitálnych služieb do roku 2030. 
10. Metrológia (Metrology): toto partnerstvo je zamerané na urýchlenie celosvetového vedúceho postavenia Európy v metrologickom výskume a vytvorenie autonómnych európskych metrologických sietí zameraných na podporu a stimuláciu nových inovatívnych produktov, reagovanie na spoločenské výzvy a umožnenie účinného navrhovania a vykonávania právnych predpisov a noriem podporujúcich verejné politiky.