Trend: „Security as a Service“ porastie na úkor predaja softvéru

Podľa prieskumu medzi poskytovateľmi riadených služieb (MSP) dochádza v oblasti kybernetickej bezpečnosti k dramatickému presunu dopytov zákazníkov od tradičného nákupu softvéru a hardvéru k predplatnému riadených služieb. Prieskum uskutočnil Acronis v spolupráci so spoločnosťou Omdia na konci roku 2020 medzi 244 MSP poskytovateľmi všetkých veľkostí z celého sveta.

Jednou z najväčších výziev, ktorým čelia IT predajcovia v súčasnosti, je rýchlosť zmien – dopyty zákazníkov, využívaných MSP technológii aj organizácie v oblasti ľudských zdrojov. Trend digitalizácie a migrácie na cloud, ktorý pred necelým rokom začala prvá vlna pandémie COVID -19, zďaleka neustáva a podľa výsledkov prieskumu je možné predpokladať, že bude pokračovať aj v ďalších niekoľkých rokoch.

Hlavné zistenia zahŕňajú:

• Od začiatku roka 2020 zaznamenali MSP poskytovatelia najväčší záujem zákazníkov o podporu vzdialených pracovníkov, služby kybernetickej bezpečnosti, podporu digitálnej transformácie
• a migráciu do cloudu.
• MSP očakávajú, že v nasledujúcich dvoch rokoch vzrastie ich obrat v segmente riadených služieb IT 
• bezpečnosti v priemere o 89 %, cloudových riadených služieb o 51 %, pričom poklesne obrat z predaja softvéru o 20 % a hardvéru o 63 %.
• MSP plánujú v tomto roku posilniť svoju ponuku o služby ochrany proti zero-day hrozbám (18 % respondentov), zabezpečenie koncových staníc nad rámec antivírusu (17 %) a detekciu malvéru na
• báze AI (14 %).
• V oblasti zálohovania chcú MSP vylepšiť svoje ponuky o anti-ransomvérovú ochranu (24 %), obnovu do odlišných prostredí (15 %) a rýchle RTO a RPO platformy (13 %).
• K najdôležitejším zálohovacím funkciám podľa MSP patrí v súčasnosti ochrana proti ransomvéru a
• zálohovanie SaaS riešení (typicky Office 365).

„Aj na Slovensku registrujeme rýchlo rastúci záujem našich partnerov o poskytovanie riadených služieb

v oblasti kybernetickej bezpečnosti. de o pomerne veľký posun – zatiaľ čo ešte pred tromi rokmi sa väčšina IT predajcov dívala na cloud ako na raritu, dnes naši partneri nehovoria takmer o ničom inom. Vďaka platforme Acronis Cyber Protect Cloud majú možnosť uspokojiť dramaticky rastúce nároky svojich zákazníkov a navyše rýchlejšie prejsť od tradičného modelu softvérového predaja k finančne

stabilnejšiemu modelu predaja služieb“, uviedol Štěpán Bínek. 

Aktuálne: Takmer tretina slovenských domácností nemá úspory

Viac než dve tretiny (69 %) slovenských domácností myslí na nečakané výdavky či horšiu ekonomickú situáciu a sporia. Najčastejšie majú našetrenú sumu presahujúcu mesačný príjem až do výšky trojmesačného príjmu (29 %), každá šiesta domácnosť (17 %) má úspory vo výške trojmesačného až šesťmesačného príjmu a viac než osmina domácností (13 %) má úspory vo výške šesťmesačného až ročného príjmu. 

Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), vypracovala agentúra STEM/MARK, tiež ukazuje, že takmer každá siedma (15 %) domácnosť vystačí s úsporami dlhšie než jeden rok (z toho viac než 5 % dokonca dlhšie než 3 roky). Porovnanie s podobným prieskumom z roku 2018 ukazuje, že na jednej strane má dnes viac slovenských domácností vyššie úspory, než je ich mesačný príjem – až do výšky trojmesačného príjmu (21 % v roku 2018) a až do výšky trojmesačného až šesťmesačného príjmu (15 % v roku 2018), na druhej strane však výrazne pribudlo domácností s úsporami len do výšky mesačného príjmu (12 % v roku 2018, 26 % v roku 2020). „Rast počtu slovenských domácností, ktoré majú úspory len do výšky mesačného príjmu, môže z hľadiska nielen nečakaných, ale aj pravidelných výdavkov viesť k problematickej finančnej situácii. Ľudia bez úspor alebo s úsporami do výšky mesačného príjmu by mali obmedziť náklady a premýšľať nad tým, ako zohnať ďalší zdroj príjmov, či ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Ak sú už v situácii, keď nezvládajú splácať svoje záväzky, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti“, hovorí Jaroslava Palendalová.

Pozitívnym trendom je, že najčastejšie sporia študenti, ktorí majú väčšinou úspory do výšky svojho trojmesačného príjmu. Prieskum ukázal, že pravidelne si nejakú finančnú sumu ukladá 85 % študentov. Úspory má tiež 75 % zamestnancov so zmluvou na dobu neurčitú a z úplne pochopiteľných dôvodov dokáže šetriť len 36 % nezamestnaných respondentov. „Najčastejšie sporia ľudia pracujúci v oblasti finančných služieb a pracovníci z verejného sektora. Úspory na najdlhšie obdobie majú IT pracovníci, až 41 % si s úsporami vystačí na viac než jeden rok (z toho viac než 12 % dokonca na dlhšie než 3 roky). Okrem študentov a zamestnancov majú úspory aj viac než tri pätiny slovenských penzistov“, dodala Jaroslava Palendalová.

SR: Vývoj zamestnanosti

V januári 2021 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 7,81 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne vzrástla o 0,24 p. b. (v decembri 2020 7,57 %). Medziročný nárast je na úrovni 2,83 p. b. (január 2020: 4,98 %).

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v januári 2021 na úrovni 8,50 %. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2020, vzrástla o 0,20 p. b. Úrady práce evidovali celkovo 232 839 ľudí bez práce, čo je o 5 498 osôb viac ako v decembri 2020. Podľa doby evidencie je až 83 591 uchádzačov evidovaných viac ako 12 mesiacov, čo predstavuje 35,9 % z celkového počtu nezamestnaných.

Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 213.881 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 6.697 osôb. Celkovo bolo v januári 2021 z evidencie vyradených 13.409 uchádzačov o zamestnanie, z toho 17 pre nespoluprácu a ďalších 1.364 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Na trhu práce sa v januári 2021 uplatnilo vyše 12.000 nezamestnaných, čo je o 6.107 osôb viac ako v apríli 2020 počas prvej vlny pandémie. Najviac ľudí si počas januára 2021 našlo uplatnenie v oblasti priemyselnej výroby, a to až 2.458 osôb. Druhou najčastejšou oblasťou, v ktorej si našlo prácu 1.214 osôb, boli administratívne služby. Vo veľkoobchode a maloobchode sa v januári 2021 uplatnilo 1.190 ľudí.

V januári 2021 úrady práce evidovali 63.411 voľných pracovných miest. Najviac voľných pozícií bolo v Bratislavskom kraji, a to 17.890 miest (podiel 28,21 %) a najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.143 (podiel 4,96 %). Až 27.415 voľných pracovných miest bolo vhodných pre absolventov. Najčastejšie ponúkali zamestnávatelia voľné pracovné miesta v profesii Operátori a montéri strojov a zariadení (28.136 miest). Druhý najvyšší počet voľných pracovných miest evidovali úrady práce v profesii Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (13.034 miest). Tretiu najžiadanejšiu profesiu zo strany zamestnávateľov tvorili Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (6.612 miest).

EU: Big data

V našom bežnom živote čoraz viac využívame elektronické a digitálne zariadenia. Digitalizácia sa čoraz viac využíva aj vo výrobe. Každý deň sa takto vyprodukuje obrovské množstvo údajov. Podľa odhadov Európskej komisie by mohol globálny objem údajov vzrásť do roku 2025 o 530 % v porovnaní s rokom 2018.

Údaje sú nesmierne dôležité pre európsku digitálnu transformáciu. Napríklad umelá inteligencia, jedna z priorít EÚ, ja založená na dátach. Jej vývoj bude veľmi záležať od toho, ako budeme využívať údaje. Dáta sú aj neoddeliteľnou súčasťou digitálnych služieb, ktoré využívame každý deň a ktoré sa stávajú čoraz dôležitejšou súčasnou našej ekonomiky. Európsky parlament sa preto venuje novej európskej dátovej stratégii. Tá ma zaručiť, aby mali ľudia aj podniky z dát čo najväčší úžitok a aby boli čo najlepšie využité pri hospodárskej obnove a ekologizácii.

Big data alebo veľké dáta označujú zhromaždené súbory údajov, ktoré sú také veľké a zložité, že na ich spracovanie sú potrebné nové technológie, napríklad umelá inteligencia. Pochádzajú z viacerých zdrojov. Často sú rovnakého typu, napríklad údaje GPS z miliónov mobilných telefónov sa používajú na zmierňovanie dopravných zápch. Ale môže to byť aj kombinácia, napríklad zdravotné záznamy o pacientovi a to, ako používa zdravotnú aplikáciu v mobile. Moderné technológie umožňuje, aby sa tieto údaje zhromažďovali veľmi rýchlo, takmer v reálnom čase a analyzovali s cieľom získať nové informácie.

Kde sa berú big data? Produkujú ich ľudia pri používaní mobilných aplikácií, surfovaní na internete vrátane sociálnych sietí, pri on-line nákupoch. Za big data sa považujú aj elektronické údaje o občanoch v štátnej správe. Generujú ich zariadenia a zhromažďujú sa prostredníctvom senzorov. Napríklad inteligentné autá, továrne, satelity pre GPS, satelity zbierajúce údaje o počasí a iné zariadenia napojené na internet vecí.

Big data môžu byť veľmi užitočné vo viacerých oblastiach

Priemysel: Veľké dáta umožňujú spoločnostiam inovovať, a to buď tak, že budú vďaka nim lepšie analyzovať potreby a želania ľudí, alebo ponúknu úplne nových produktov. Osobné údaje sú ústredným prvkom fungovania aplikácií a platforiem, ktoré sa stali dôležitou súčasťou nášho života a hospodárstva. Lepšie využitie priemyselných údajov by mohlo v EÚ priniesť novú vlnu inovácií. Dáta môžu tiež zvýšiť produktivitu a pomôcť znížiť náklady, môžu napríklad pomôcť predpovedať objem predaja alebo potrebu údržby v inteligentných továrňach.

Životné prostredie: Satelitné údaje môžu zlepšiť výskum a pomôcť EÚ znížiť emisie skleníkových plynov a pomôcť pri prevencii a reakcii na prírodné katastrofy, akými sú lesné požiare. Zlepšenie efektívnosti výroby v priemysle by mohlo znížiť emisie aj odpad.

Zdravotná starostlivosť: Analýza veľkých súborov klinických údajov, napríklad anonymizované zdravotné záznamy alebo údaje zadávané pacientmi do aplikácií, môžu umožniť lepšiu diagnostiku, liečbu a vývoj liekov pri súčasnom znížení nákladov.

Poľnohospodárstvo: Farmári môžu pomocou údajov zo satelitov a senzorov lepšie využívať zdroje ako voda alebo slnečné svetlo a prispôsobovať plodiny meniacim sa okolnostiam.

Verejná správa: Údaje a ich pokročilá analýza môžu zvýšiť účinnosť a efektívnosť verejných služieb, ponúknuť služby lepšie prispôsobené občanom a zvýšiť transparentnosť.

Doprava: Veľké dáta zhromaždené z GPS a sociálnych médií môžu pomôcť zmierniť dopravné zápchy. Lepšia regulácia dopravy tiež prispieva k úsporám času a paliva a znižuje emisie CO2.

Poskytovatelia digitálnych služieb majú dnes oveľa viac informácií o svojich používateľoch ako používatelia o nich. Neregulovaná nerovnováha moci môže spôsobiť, že preferencie používateľov a dokonca aj ich slabé stránky budú zneužité na obchodný alebo politický zisk. Aj vysoko cielená reklama vyvoláva obavy z možnej manipulácie, pri ktorej sa využívajú preferencie alebo dokonca slabosti spotrebiteľov.

Automatizované hodnotenia založené na údajoch môžu tiež viesť ku kategorizácii jednotlivcov alebo skupín, kvôli čomu môžu byť vylúčení z výberového pracovného procesu ale zdravotného poistenia.

Brigády: Výrazný pokles

Za ľahkú prácu si budú môcť na Slovensku privyrobiť pokojne aj žiaci na základnej škole. Od marca 2021 začína platiť novela Zákonníka práce, podľa ktorej môžu firmy zamestnať brigádnikov už od 15 rokov. Ako to však aktuálne vyzerá s brigádami na pracovnom trhu Slovenska?

Podľa analýzy portálu Profesia legislatívna zmena prichádza v období, kedy je dostupnosť tohto typu práce výrazne obmedzená. Celkový počet brigádnických ponúk za minulý rok, v ktorých sa hľadali študenti stredných či vysokých škôl, bol 3.584. Oprot roku 2019 ide o pokles až o tretinu. Kým počet brigád klesol v roku 2020 o takmer 34 percent, pri plnom úväzku to bolo necelých 28 percent.

Napriek tomu, že trh práce sa v roku 2021 postupne preberá, na počte brigád pre študentov sa to až tak neprejavuje. Od 1. januára do 14. februára uverejnili firmy zatiaľ 125 takýchto pracovných ponúk. Zamestnávatelia na Slovensku hľadajú mladých brigádnikov najčastejšie na pozície v obchode, administratíve, pomocných prácach, cestovnom ruchu či gastre. Spomedzi brigádnických ponúk, ktoré sú vhodné najmä pre stredoškolských študentov ide najmä o pozície predavačov, pokladníkov, pomocných pracovníkov, anketárov či čašníkov. Pri brigádach, ktoré sú vhodné pre vysokoškolských študentov, môžeme vidieť viac ponúk v administratíve. Prevažujú tu ponuky na administratívnych pracovníkov, asistentov, recepčné, predavačov či HR asistentov. A o aké pozície majú najväčší záujem neplnoletí Slováci od 15 do 17 rokov? Najviac reakcií mladých uchádzačov bolo v obchode, pomocných prácach a v cestovnom ruchu. Najväčší záujem je najmä o voľné miesta predavačov a pokladníkov.