Novinka: Minerál Dobšináit

Slovenskí vedci objavili v okolí Dobšinej nový minerál. Dobšináit má ako holotyp bielu farbu, malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Medzinárodná mineralogická asociácia ho schválila za 23. nový minerál nájdený na území Slovenska.

Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku Geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici. Dobšináit je nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika. Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu – mesta Dobšiná s bohatou baníckou históriou.

„Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-Tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi, ako je erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit“, vysvetlil Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV, ktorý sa v spolupráci s kolegami z Národného múzea v Prahe, Masarykovej univerzity a Moravského zemského múzea v Brne a Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR zaslúžil o nájdenie tohto minerálu. 

DDoS: Vplyv kryptomien

Akonáhle začali ľudia v roku 2020 tráviť viac času on-line, prudko vzrástol počet DDoS útokov. V štvrtom štvrťroku 2020 pokračovali útoky na vzdelávacie inštitúcie: incidenty tohto typu postihli napríklad niekoľko škôl v Massachusetts či Laurentian University v Kanade. Herné streamovacie platformy sa im takisto nevyhli. 

Avšak v 4. štvrťroku 2020 došlo len k 10 % nárastu DDoS útokov v medziročnom porovnaní (Q4 2019), v tom medzikvartálnom (Q3/Q4 2020) došlo k poklesu o 31 %, pričom klesajúci trend bol zaznamenaný už aj v predchádzajúcom období pri porovnaní tretieho kvartálu s druhým. Odborníci naznačujú, že to môže byť spôsobené nárastom nákladov na ťažbu kryptomien. Totiž kybernetickí zločinci pravdepodobne museli „reprofilovať“ niektoré botnety, aby riadiace a kontrolné (C&C) servery, ktoré sa zvyčajne používajú pri DDoS útokoch, mohli použiť infikované zariadenia na nový účel – využiť ich výpočtový výkon na ťažbu kryptomien.

Vyplýva to zo štatistík bezpečnostnej siete Kaspersky (KSN). Počas celého roku 2019, ako aj začiatkom roka 2020, počet ťažiarov kryptomien klesal. Avšak od augusta 2020 došlo k zmene tohto trendu, kedy sa množstvo tohto druhu malvéru mierne zvýšilo a v 4. štvrťroku ich počet stagnoval. 

V záujme ochrany pred DDoS útokmi odborníci spoločnosti odporúčajú:

• Prevádzku webových služieb zverte do rúk odborníkom, ktorí vedia ako reagovať na DDoS útoky. 
• Overte dohody a opätovne si potvrďte kontaktné údaje tretích strán vrátane tých uzatvorených s poskytovateľmi internetových služieb. Tímom tak zabezpečíte rýchly prístup k týmto dohodám v prípade útoku. 
• Implementujte profesionálne riešenia na zabezpečenie svojej organizácie pred DDoS útokmi.  

Aktuálne: Chceme autá, ktoré nás rozmaznávajú

Pred pár rokmi bol najväčší záujem o novinky v oblasti komfortných prvkov v autách doménou tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Rok 2020 ukázal, že záujem o autonómne prvky výbavy, ale aj o už vcelku bežné bezpečnostné systémy najviac rastie u začínajúcich a mladých vodičov do tridsať rokov. Naopak, najmenší záujem o ne majú seniori. 

Podľa analýzy AAA AUTO na vzorke 70.000 predaných ojazdených vozidiel počas minulého roku bola výbava zásadná pre vodičov vo veku do tridsať rokov. Kým čoraz bežnejšie prvky výbavy ako tempomat, automatická klimatizácia, handsfree alebo parkovacie senzory nepatrili ešte pred piatimi rokmi medzi vyhľadávanú výbavu v tejto vekovej kategórii, dnešní mladí si väčšinou už nedokážu predstaviť, že by ich nemali. Až 58 % áut kúpených mladými vodičmi má tempomat, 57 % multifunkčný volant, 47 % vyhrievané sedačky, 34 % parkovacie senzory. Zvýšenej obľube sa tešia aj autonómne prvky výbavy ako asistent rozjazdu do kopca, automatické parkovanie či automatické zastavenie pred prekážkou. Nárast v týchto vekových kategóriách je za posledných päť rokov citeľný, aj o niekoľko desiatok násobne vyšší, zatiaľ čo u zrelších vodičov je nárast zhruba polovičný.

Skúsenejší vodiči nad tridsať rokov sa v poslednom roku zamerali viac na prvky, ktoré im uľahčia cestovanie s rodinou. V prvom rade si vyberali veľký priestor vo vozidle, najčastejšie teda karosériu kombi alebo SUV. Hoci komfortné prvky nestrácajú u nich na obľube, nie je to tak zásadné kritérium pri výbere vozidla. Seniori sa naopak často vyššej výbave skôr vyhýbajú a riešia čisto praktickú stránku veci. Najzásadnejšou je pre nich klimatizácia, ktorá ale nemusí byť automatická ako u mladších vodičov.

EU: Žaloba na Slovensko

Európska komisia postupuje Súdnemu dvoru Európskej únie žalobu na Slovensko v súvislosti so zlou kvalitou ovzdušia v dôsledku vysokej úrovne tuhých častíc (PM10). Ak sa prekročia limitné hodnoty stanovené v právnych predpisoch Európskej únie (EÚ) o kvalite okolitého ovzdušia (smernica 2008/50/ES), členské štáty sú povinné prijať plány týkajúce sa kvality ovzdušia a zabezpečiť prijatie primeraných opatrení, aby sa podľa možnosti maximálne skrátilo trvanie obdobia prekračovania. 

V Európskej zelenej dohode, ktorá má za cieľ nulové znečistenie, sa kladie dôraz na zníženie znečistenia ovzdušia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie faktory škodiace zdraviu ľudí. Úplné vykonávanie noriem kvality ovzdušia ukotvených v právnych predpisoch EÚ je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia aj ochrane prírodného prostredia. Slovensko však nedodržiavalo denné limitné hodnoty koncentrácie častíc PM10, ktoré sú právne záväzné od roku 2005. 

Údaje poskytnuté Slovenskom potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj v rokoch 2005 – 2019 (okrem roku 2016) a v aglomerácii Košice v rokoch 2005 – 2019 (okrem rokov 2015 a 2016). Nepreukázalo sa, že by opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia predložené Slovenskom boli včasné a účinné na zníženie znečistenia v rámci dohodnutých limitov a že by prispievali k tomu, aby sa obdobia prekračovania hodnôt čo najviac skrátili, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ. Slovensko preto neprijalo primerané opatrenia na zníženie koncentrácií PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj, aglomerácii Košice a zóne kvality ovzdušia Košický kraj. 

Covid-19: Trh s vakcínami

Očkovanie obyvateľstva voči ochoreniu Covid-19 vyžaduje nemalé finančné zdroje na výskum a vývoj vakcín v rekordne rýchlom čase. Analytici spoločnosti Euler Hermes odhadujú, že iba v roku 2020 bolo investovaných 25 miliárd dolárov. V počte zaočkovaných na sto obyvateľov dnes jednoznačne vedie Izrael (48) pred Spojeným kráľovstvom (11) a USA (7), ktoré sú ďaleko pred Talianskom (2,5), Nemeckom (2,3) alebo Francúzskom (1,8). 

Oligopolný trh s vakcínami vygeneroval v roku 2019 tržby okolo 35 miliárd dolárov, čo predstavuje 3 % podiel z globálneho trhu s liečivami vo výške 1,1 bilióna dolárov. Štyrmi hlavnými aktérmi výroby očkovacích látok doteraz boli spoločnosti GSK (Veľká Británia), Merck (USA), Pfizer (USA) a Sanofi (Francúzsko), ktoré si spolu zvyčajne každý rok rozdelili 80 percent celkových príjmov z vakcín. Z dlhodobého hľadiska môže úspech predtým neznámych výrobcov biotechnologických liekov, najmä spoločností Moderna a BioNtech, výrazne zmeniť farmaceutický priemysel ako celok. Technológia mRNA, využitá v očkovacej látke proti Covid-19, by mohla predstavovať zmenu taktiež pre ostatné terapeutické odvetvia, vrátane päťkrát väčšieho onkologického trhu. Na rozdiel od veľkých etablovaných spoločností však biotechnologické firmy často nemajú know-how nevyhnutné na prevádzkovanie výrobných závodov. Veľkú úlohu tu hrá rozdielna veľkosť jednotlivých spoločností – kým 13 najväčších svetových hráčov (klasifikovaných ako Big Pharma) má kumulatívny obrat okolo 500 miliárd USD ,15 najväčších biotech firiem generuje len 100 miliárd USD. 

„Vytváranie strategických partnerstiev medzi oboma typmi spoločností je obvyklý spôsob, ako sa biotechnologické startupy presadzujú na farmaceutických trhoch – spolupráca Pfizer a BioNtech je toho jasným príkladom“, dopĺňa Peter Mucina.

S postupom vakcinácie budú rásť aj zisky výrobcov. Analytici Euler Hermes sú presvedčení, že „jackpot“ získajú výrobcovia patentovaných liečiv, najmä už spomínané biotechnologické firmy. Produkcia „generických vakcín“ by totiž bola veľmi nákladná kvôli doplnkovým klinickým testom a nemalým výrobným nákladom. Ani znížená cena by tieto extra náklady nemohla vykompenzovať. Predpokladá sa, že výrobcom generických liekov sa vo fiškálnom roku 2021 podarí dosiahnuť len 2 % nárast výnosov v porovnaní s 8 % pre tzv. skupinu Big Pharma a 21 % pre výrobcov biotechnologických liekov. Z hľadiska profitability sa očakáva, že priemerná prevádzková marža výrobcov generických liekov zostane v roku 2021 v priemere pod 10 % oproti takmer 30 % v prípade Big Pharma a 45 % u biotechnologických spoločností. Posledné dva spomenuté segmenty však budú musieť počítať s tlakom na nižšie ceny liekov a tiež s tým, že menej ziskoví veľkoobchodníci s liekmi budú chcieť tiež svoj podiel koláča.

Dôležité je tiež poznamenať, že vývoj očkovacích látok má významnú pomoc vlád a humanitárnych organizácií UNICEF a WHO. Zohrávajú aktívnu úlohu pri podpore požadovaných investícií do nových vakcín a umožňujú ich predaj nielen v rozvinutých, ale aj rozvojových krajinách. Okrem toho majú akademické a verejné inštitúcie zvyčajne lepšiu pozíciu, aby získali aj dodatočné finančné prostriedky na vývoj vakcín proti epidémiám, a vďaka tomu môžu do týchto vývojových projektov zapojiť aj súkromných výrobcov liečiv.