Výzva: Podpora chovateľov hospodárskych zvierat

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila na svojom webe výzvu na predkladanie žiadostí o doplnkovú vnútroštátnu platbu na dobytčie jednotky na rok 2021. Prostredníctvom týchto platieb budú podporení chovatelia dojčiacich kráv, oviec a kôz. Žiadatelia môžu o platbu požiadať do konca februára 2021.

Doplnková vnútroštátna platba na dobytčie jednotky má za cieľ prispieť k vyrovnaniu príjmov poľnohospodárov v tých členských štátoch Európskej únie, ktorých úroveň priamych platieb je pod úrovňou 90 % priemeru EÚ, a ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu. Predmetom týchto žiadostí je platba na dojčiace kravy nad 24 mesiacov a ovce a kozy nad 12 mesiacov. Chovatelia vybraných kategórií zvierat môžu predkladať žiadosti v termíne od 16. februára 2021 do 28. februára 2021. Žiadosti budú posudzované podľa podmienok ustanovených v Nariadení vlády SR č. 152/2013 Z. z.

PPA pripravila pre žiadateľov, ktorí predložili v roku 2020 žiadosti o doplnkovú vnútroštátnu platbu na dobytčie jednotky (ďalej len „žiadosť na DJ“),  predvyplnené formuláre Identifikačného listu (ďalej len „IL“) na základe údajov z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat. Distribuované budú mailom a žiadatelia môžu predkladať žiadosti  v elektronickej forme prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy autorizované zaručeným elektronickým podpisom. 

Auto: Výber podľa mužov a podľa žien

Muži a ženy sa častokrát nezhodnú, ale pri výbere automobilu je to presne naopak. Podľa štatistík predajcu ojazdených vozidiel AURES Holdings mali obe pohlavia pri výbere automobilu väčšinou vždy rovnaké preferencie. Nájdu sa však aj pohľady, v ktorých sa rozchádzajú. 

Počas posledného roku sa potvrdilo, že najvyhľadávanejšie a najpredávanejšie vozidlá v autocentrách AAA AUTO sú od značky Škoda, ktorá v rebríčku dlhodobo vedie. Rozdielne názory v prípade mužov a žien nastávajú až pri výbere konkrétneho modelu. Ženy volia skôr model Škoda Fabia a muži model Škoda Octavia. Druhú priečku najpredávanejšej značky obsadil nemecký Volkswagen, pri ktorom sa tiež v otázke modelu pohlavia nezhodli, keďže ženy preferovali VW Golf a muži VW Passat. Najpredávanejšou farbou je u oboch pohlaví strieborná farba, na druhej priečke je zhodne biela, no na tretej priečke preferujú muži farbu čiernu a ženy modrú. 

Najžiadanejší motor pre nežnejšie pohlavie sa stal motor benzínový 60,55 %, druhú priečku obsadil dieselový motor s 39,45 %. Muži sú v tomto výbere rozdelení takmer „fifty-fifty“, čiže 51,01 % si zvolilo dieselový motor a 48,99 % motor benzínový.

EU: Chudoba, vzdelávanie, klíma

Na konci minulého roku sa viac respondentov priklonilo k riešeniam na úrovni Európskej únie (EÚ) než na úrovni ich vlastnej krajiny. Takmer traja zo štyroch európskych aj slovenských respondentov (72 %) navyše veria, že plán obnovy EÚ umožní ekonomike v ich krajine rýchlejšie sa zotaviť z negatívnych dopadov pandémie.

Najnovší prieskum Európskeho parlamentu od spoločnosti Kantar realizovaný v období od novembra do decembra 2020 zistil nárast počtu občanov, ktorí vyjadrili pozitívny názor na EÚ o desať percentuálnych bodov (50 %) v porovnaní s jeseňou 2019. Optimistický pohľad na budúcnosť Európskej únie má 66 % respondentov.

Individuálne vyhliadky spojené s pretrvávajúcou pandémiou sú skôr pesimistické: 53 % Európanov sa domnieva, že ekonomická situácia v ich krajine bude o rok horšia ako teraz. Slováci sú o niečo pesimistickejší ako priemer EÚ - horšiu situáciu v krajine očakáva 61 % Slovákov. Iba každý piaty európsky respondent (21 %) je presvedčený, že sa národná ekonomická situácia v nadchádzajúcom roku zlepší. Tento názor zdieľa 12 % slovenských respondentov. Viac ako polovica európskych (52 %) a 41 % slovenských respondentov očakáva, že ich individuálne životné podmienky budú o rok rovnaké ako dnes. Štvrtina Európanov (24 %) si myslí, že im bude o rok ešte horšie, zatiaľčo 21 % si myslí, že im bude lepšie. Lepšiu situáciu očakáva len 14 % Slovákov. Zhoršenie až 43 % Slovákov, ktorí sú spolu s Grékmi (40 %), Rumunmi (36 %), Bulharmi (35 %) a Slovincami (35 %) najväčšími pesimistami.

Pravdepodobne na základe tohto vnímania si Európania vyberajú aj novú najvyššiu politickú prioritu pre Európsky parlament: 48 % respondentov EÚ (51 % Slovákov) chce, aby to bol boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam. Toto je priorita číslo jeden vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Fínska, Českej republiky, Dánska a Švédska, kde je na prvom mieste boj proti terorizmu a zločinu (35 %). V rámci európskeho priemeru ďalej nasledujú opatrenia na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre všetkých (33 %), ako aj na ochranu nášho životného prostredia (32 %). U Slovákov je druhou prioritou ochrana klímy (37 %) pred vzdelávaním (34 %).

Podobný posun sa objavuje aj v hodnotení občanov podľa základných hodnôt, ktoré by mal Európsky parlament obhajovať. Zatiaľčo ochrana ľudských práv na celom svete (51 %) a rovnosť medzi mužmi a ženami (42 %) zostávajú na vrchole, solidarita medzi členskými štátmi končí na treťom mieste - 41 % respondentov (v porovnaní s 33 % pred rokom) chce, aby parlament hájil túto hodnotu. Na prvej priečke hodnotového rebríčka u Slovákov tiež dominuje ochrana ľudských práv s 50 %. Tesne za ňou je sloboda slova so 47 %, potom nasleduje solidarita v rámci EÚ so 40 %.

Práve koronakríza a ďalšie globálne výzvy, vrátane klimatickej pohotovosti, zostávajú top témami pre občanov vo vzťahu k zásadnej reforme EÚ. Až 63 % respondentov EÚ si želá, aby Európsky parlament v budúcnosti zohrával dôležitejšiu úlohu, čo je nárast o 5 percentuálnych bodov v porovnaní s jeseňou 2019. Dôležitejšiu úlohu Európskeho parlamentu chce 38 % Slovákov, čo predstavuje pokles o jeden percentuálny bod oproti minulej jeseni. A hoci sa pozitívny obraz EÚ na konci minulého roka posilňoval, zvyšovala sa aj požiadavka na zmenu: iba 27 % Európanov (26 % Slovákov) podporuje EÚ v súčasnom stave, zatiaľčo 44 % európskych a 42 % slovenských respondentov „EÚ skôr podporuje“, ale je za reformu. Ďalších 22 % respondentov EÚ (23 % Slovákov) sa na EÚ pozerá „dosť skepticky“, ale nevylučujú zmenu názoru v prípade jej radikálneho zreformovania.

Ďalšie zistenia:

• Jeden zo šiestich Európanov (61 %) nedávno zachytil (v tlačených alebo on-line médiách, televízii, rádiu) informácie o Európskom parlamente. Slovensko vedie rebríček krajín - so 78 percentami.
• Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec 47 % Slovákov (EÚ priemer 63 %). Až 81 % Slovákov si myslí, že naša krajina má prospech z členstva v EÚ - nárast o 6 percentuálnych bodov oproti letu 2019 (EÚ priemer 72 %).
• Hlavným dôvodom, prečo je členstvo v EÚ výhodou, je podľa Európanov ekonomický rast (40 %, nárast o 9 percentuálnych bodov, leto 2019) a zlepšenie spolupráce medzi členskými krajinami EÚ (39 %, nárast o 5 percentuálnych bodov). Ekonomický rast považuje za benefit členstva v EÚ aj 35 % Slovákov (nárast o 8 percentuálnych bodov), avšak prvú priečku v rebríčku našich respondentov má tvrdenie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (47 %).

Trend: Telemedicína

Z pohodlia domova v poslednom roku konzultujeme aj svoj zdravotný stav. Stačí mať prístup k internetu a elementárne počítačové vybavenie. Telemedicína umožňuje lekárom, aby sa s pacientom najmä videli a počuli v reálnom čase. Počas pandémie sa tento spôsob konzultácie využíva najmä lekármi, ktorí sa so svojím pacientom nemôžu stretnúť osobne a tiež medzi pacientmi, ktorí trpia niektorým z chronických ochorení. Touto formou môže dokonca doktor predpísať potrebné lieky.

Telemedicína však nie je len nástrojom konzultácie. Niektorí pacienti totiž disponujú aj prístrojmi, ktorými si môžu zaznamenať dôležité fyziologické funkcie v domácom prostredí a tie následne v reálnom čase zdieľať so svojím lekárom. Napríklad hladinu cukru v krvi. „Je to významná úspora časového aj finančného fondu na obidvoch stranách. Zároveň je dôležité získavať od pacientov potrebné dáta o ich zdravotnom stave prostredníctvom elektronických dotazníkov. Pacient je sám zodpovedný za poskytnuté dáta. Pri presnej štruktúre a jasných formuláciách otázok sa znižuje miera chybovosti a mylných interpretácií anamnestických a údajov a symptómov choroby. To prináša do práce lekára a aj do samotného vzťahu lekár-pacient vysokú mieru transparentnosti a zároveň veľmi dôležitej dôvery“, upresnil  MUDr.  Peter Lipovský.

Viacerí lekári si prístup zdravotných poistení v súvislosti s pandémiou pochvaľujú. Oceňujú, že v čase pandémie hradia výkony telemedicíny a eliminujú tým zbytočnú mobilitu pacientov v čakárňach a ambulanciách. „Zo zákona ale vplýva, že uskutočnenie telemedicíny musí byť dohľadateľné, čiže ak lekár urobí s pacientom len napríklad skype hovor a nie je to spätne dokumentovateľné, vtedy môže vzniknúť problém pri preplácaní poisťovňou“, vystríha Patrik Stieranka z portálu ecasenka.sk, ktorý umožňuje lekárom aj pacientom stanoviť si presný termín konzultácie. Obaja tak majú istotu, že sa spoja. „Ak má však lekár objednávací systém, ľahko si dohodne termín videohovoru. Ten zostane dohľadateľný, tým, že systém e-casenka uchováva údaje o hovore, ako čas a dátum hovoru až tri mesiace. Podľa GDPR hovor nemôže byť nahrávaný, preto je dôležité, že v systéme je uložená informácia, že pacient požiadal o videohovor a ten následne prebehol“, dodáva Stieranka.

Telemedicínu vyhľadávajú aj lekári, ktorí v období pred pandémiou osobne navštevovali klientov domovov sociálnych služieb. V prípade, ak nejde o život ohrozujúce prípady, personál nastaví klientovi webkameru tak, aby sa mohol spojiť so svojím lekárom. Výhodou je, že lekár vie selektovať jednu časť klientov DSS na on-line režim a druhú navštívi osobne. Tým pádom nedochádza k návšteve z izby do izby a k ohrozeniu klientov.

Pacient môže o videohovor ľahko požiadať napríklad cez portál ecasenka.sk. Prostredníctvom troch klikov sa objedná u svojho obvodného lekára. Ide o jednoduché pripojenie, lekár si klikne cez systém na tlačidlo videohovor a pacient si jednoducho klikne na link, ktorý mu príde do emailu. Dôležité je, aby pacient aj lekár mali kameru v telefóne, v PC alebo v tablete. Výhodou je, že nikto si nemusí nič inštalovať. Spojenie je rýchle a používanie jednoduché aj pre starších pacientov. eČasenka oproti bežným videohovorom neoberá o čas ani pacienta a ani lekára. Aj keby lekár kvôli vyťaženosti pár minút meškal, pacientovi odíde SMS akonáhle sa lekár pripojí a je pripravený začať.

Aktuálne: Štatistické sčítavanie

Na Slovensku bude prebiehať sčítavanie obyvateľov počas 6 kalendárnych týždňov od 15. 2. 2021 do 31. 3. 2021. Sčítava sa každý, kto má v Slovenskej republike trvalý, prechodný, tolerovaný alebo obvyklý pobyt.

Údaje, ktoré obyvateľ počas sčítania do formulára uvedie sa vzťahujú k rozhodujúcemu okamihu sčítania, teda k 1. januáru 2021. Obyvateľ sa sčíta sám alebo s pomocou blízkej osoby na akomkoľvek mieste využitím počítača, tabletu alebo mobilu s pripojením k internetu. Sčítací formulár nájdete na webovej stránke scitanie.sk. Sčítať sa môžete aj cez mobilnú aplikáciu SODB 2021, ktorá bude počas doby sčítania obyvateľov dostupná pre operačné systémy Android a iOS.

Ak sa nemôžete, alebo neviete sčítať sami, máte možnosť využiť službu asistovaného sčítania. V každej obci bude zriadené kontaktné miesto, kde vám so sčítaním pomôže stacionárny asistent. Na území obce budú tiež pôsobiť mobilní asistenti, ktorí navštívia domácnosť obyvateľa v prípade, že o takúto službu požiada (napr. z dôvodu imobility). Termín asistovaného sčítania sa z dôvodu pandemickej situácie posúva na obdobie 1. 4. 2021 – 31. 10. 2021.