SR: Konkurzy a reštrukturalizácie

V januári 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 18 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené dve reštrukturalizácie. Podľa CRIF SK v porovnaní s decembrom 2020 ostal počet konkurzov na rovnakej úrovni a počet reštrukturalizácií sa zvýšil z nuly na dve. V medziročnom porovnaní sa počet konkurzov zvýšil o necelých 6 % a počet reštrukturalizácií klesol z 3 na 2.

„V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených sedem konkurzných konaní a z rovnakého dôvodu bolo zrušených šesť konkurzov. Znamená to, že veritelia týchto dlžníkov nedostanú zo svojich pohľadávok uhradené ani jedno euro“, uviedla analytička Jana Marková. Najviac konkurzov bolo vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode a v oprave motorových vozidiel a motocyklov. Čo sa týka jednotlivých krajov, dominuje Prešovský kraj (6). Ani jeden konkurz nebol vyhlásený v Banskobystrickom a v Bratislavskom kraji.

Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, je spoločnosť Transmedic Slovakia, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. Zaoberala sa veľkoobchodom s farmaceutickým tovarom. Obe firmy, ktorým bola povolená reštrukturalizácia, sú „eseročky“, ide o AG PLAY so sídlom v Bratislave, ktorá prevádzkuje herne a stávkové kancelárie a B.T. Transport z Trenčína, ktorá poskytuje zemné práce. Najviac konkurzov vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode a v oprave motorových vozidiel a motocyklov. 

EU: Podpora obnovy a odolnosti

Európsky parlament schválil vytvorenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Európskej únie (EÚ), ktorý má členským štátom EÚ pomôcť vyrovnať sa s následkami pandémie COVID-19. Mechanizmus je hlavným prvkom nástroja obnovy EÚ pre budúce generácie, ktorého rozpočet predstavuje 750 miliárd eur.

Na financovanie vnútroštátnych opatrení na zmiernenie hospodárskych a sociálnych následkov pandémie bude vyčlenených celkovo 672,5 miliardy eur v grantoch a pôžičkách. Finančné prostriedky budú k dispozícii v rozmedzí troch rokov, pričom vlády členských krajín môžu na realizáciu svojich národných plánov podpory obnovy a odolnosti požiadať o predbežné financovanie vo výške až 13 %. Z mechanizmu možno financovať projekty zamerané na riešenie následkov krízy spojenej s ochorením COVID-19, ktoré boli spustené po 1. februári 2020.

Členské štáty EÚ získajú prostriedky z mechanizmu len za predpokladu, že ich národné plány podpory obnovy a odolnosti sa zamerajú na kľúčové oblasti politiky EÚ, akými sú ekologická transformácia a podpora biodiverzity, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť a konkurencieschopnosť, ako aj sociálna a územná súdržnosť. EÚ bude financovať aj opatrenia zamerané na inštitucionálnu reakciu na krízu, prípravu na budúce krízy a podporu detí a mladých ľudí – napríklad v oblasti vzdelávania a získavania zručností. V rámci každého plánu sa minimálne 37 % rozpočtu vyčlení na opatrenia v oblasti klímy a aspoň 20 % na opatrenia týkajúce sa digitálnej transformácie. Plány by mali mať trvalý sociálny a ekonomický dosah a mali by zahŕňať rozsiahle reformy a investície. Zároveň však nesmú ohroziť plnenie cieľov v oblasti životného prostredia.

Nariadenie tiež stanovuje, že prostriedky z mechanizmu budú môcť čerpať iba tie členské štáty, ktoré dodržiavajú princípy právneho štátu a základné hodnoty Európskej únie. Za monitorovanie uplatňovania mechanizmu bude zodpovedať Európska komisia. Parlament ju môže vyzvať, aby jej zástupcovia každé dva mesiace vystúpili pred príslušnými parlamentnými výbormi a spoločne diskutovali o stave obnovy, ako aj o tom, ako sa členským štátom darí plniť vytýčené ciele. Komisia tiež zriadi jednotný informačný a monitorovací systém, ktorý bude členským štátom poskytovať porovnateľné informácie o čerpaní prostriedkov z mechanizmu.

Aktuálne: Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede

V roku 2021 je ústredným motívom dnešného medzinárodného dňa Vedkyne bojujú proti COVID-19 a oficiálne podujatie sa uskutoční na webe UNESCO on--line. Ženy nachádzame v boji proti pandémii v rôznych fázach – od rozširovania poznatkov o víruse, cez vývoj metód testovania až po výrobu vakcín. Pandémia sa negatívne podpísala aj na kariére žien, ktoré v tomto období začínali, a rodový rozdiel sa tak zvýraznil aj v oblasti vedy. Je preto ešte viac ako inokedy potrebné podporovať ženy a dievčatá vo vede. 

Ženy predstavujú iba 28 percent výskumných pracovníkov vo svete a ich práca zriedka získa uznanie. Medzi nositeľmi Nobelovej ceny vo fyzike, chémii a medicíne je 17 žien v porovnaní s 572 mužmi.  V Európe je iba 11 percent vedúcich výskumných pracovníčok. „Vyštudovala som fyziku. Dávno. Občas mi neverili, že tomu rozumiem, mysleli, že to mám nabifľované. Počas kariéry som stretla viacerých vedcov, ktorí na ženy a mužov nepoužívali rovnakú mierku. Tento pohľad ešte nezmizol, ale uvedomujeme si ho, hovoríme o ňom, prestáva byť prijateľným,“ hovorí profesorka Ľubica Lacinová. A apeluje na všetkých a najmä na ženy: „Rada pre kolegyne? Ak sa stretnete s problémom, že na mužov a ženy vo vede bude používané odlišné alebo diskriminačné kritérium, hovorte o tom. Aby tento prístup úplne prestal byť prijateľný.“

Viacero výskumov ukazuje, že voči ženám autorkám sú predsudky a aj preto menej publikujú. Ženy sú často za výskumnú prácu aj menej platené a v kariére nepostupujú tak vysoko ako muži. Aktuálne prebieha vo svete prieskum, ktorý má odhaliť rozhodujúce momenty a bariéry v kariérach žien a mužov vo vede a technike. Analýzou odpovedí sa preukáže, v akej miere rodina, financie, kultúra na pracovisku či diskriminácia formujú kariéru žien. Veda, technológie a inovácie majú za úlohu pomôcť svetu zmierniť následky klimatických zmien, zvýšiť bezpečnosť potravín, kvalitu zdravotníckej starostlivosti a chrániť biodiverzitu. Pre celý svet je dôležité, aby žiadny talent a inovácie neboli prehliadnuté a všetci ľudia dostali rovnakú šancu na rozvoj svojho potenciálu.

UNESCO uvádza, že globálne je na vyššom vzdelávacom stupni menší počet študentiek v porovnaní so študentmi v informačno-komunikačných technológiách (podiel žien 28 %) a v strojárstve, vo výrobe a stavebníctve (27 %), naopak, zvyšuje sa ich podiel v prírodných vedách, matematike a štatistike (55 %). Dievčatá a ženy si vyberajú štúdium a kariéru v oblasti vzdelávania (podiel študentiek 71 %), umenia (68 %), zdravotníctva (68 %), sociálnych vied a žurnalistiky (62 %) a obchodu a práva (56 %).

Radíme: Potvrdenie o prekonaní COVID-19

Potvrdenie od všeobecného lekára o prekonaní ochorenia COVID-19 nie je potrebné. Pripomína to Slovenská lekárska komora, ktorá dostala viacero podnetov od všeobecných lekárov, ku ktorým opäť začali chodiť pacienti s požiadavkou na potvrdenie o prekonaní tejto choroby. 

Postačiť by mala aj SMS či e-mail o pozitivite. Pri vstupe do prevádzok sa možno preukázať podľa aktuálnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR nielen dokladom o prekonaní ochorenia nie starším ako tri mesiace, ale aj dokladom o diagnostikovaní ochorenia v období nie dávnejšom ako tri mesiace od okamihu vstupu – za takýto doklad možno považovať SMS správa či e-mail o pozitivite.

Slovenská lekárska komora preto prosí pacientov, aby nechodili zbytočne do ambulancií všeobecných lekárov, ak majú potvrdenie, aké uvádza ÚVZ SR.

EU: Obehového hospodárstvo

Európsky parlament dnes prijal komplexný súbor odporúčaní zameraný na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho, udržateľného a netoxického obehového hospodárstva do roku 2050. Nelegislatívne uznesenie je odpoveďou poslancov na nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo z dielne Európskej komisie.

Parlament požaduje záväzné ciele v oblasti znižovanie materiálovej a spotrebnej stopy do roku 2030 zamerané na celý životný cyklus a každú kategóriu produktov na trhu EÚ. Komisiu zároveň vyzýva, aby navrhla záväzné ciele týkajúce sa recyklovaného obsahu pre jednotlivé výrobky alebo odvetvia. Komisia by zároveň podľa poslancov mala do roku 2021 predložiť návrh na rozšírenie pôsobnosti smernice o ekodizajne aj na výrobky, ktoré nie sú spojené so spotrebou energie. Novelizovaná smernica by mala obsahovať normy pre jednotlivé výrobky umiestňované na trh EÚ z hľadiska trvanlivosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, netoxického charakteru, modernizovateľnosti, recyklovateľnosti, obsahu recyklovaných materiálov a efektívnosti využívania zdrojov a energie.

Poslanci počas pondelkovej plenárnej rozpravy zdôraznili, že dosiahnutie cieľov Európskeho ekologického dohovoru, známeho tiež pod názvom zelená dohoda, bude možné iba v prípade prechodu Európskej únie na model obehového hospodárstva. Táto zmena zároveň podľa zákonodarcov prinesie nové pracovné miesta a obchodné príležitosti. Požaduje sa tiež dôslednejšia implementácia existujúcej legislatívy v oblasti odpadov a prijatie ďalších opatrení pre kľúčové odvetvia a produkty vrátane textilu, plastov, obalov a elektroniky.