utorok 9. februára 2021

SR: Kto nás lieči

Až štvrtina lekárov a každý tretí zubný lekár na Slovensku má viac ako 60 rokov. Kým podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií  počet lekárov v posledných rokoch mierne narastá, zdravotných sestier ubúda už dlhodobo.
 
V roku 2019 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 19.454 lekárov (356,4 lekárov na 100.000 obyvateľov SR). Od roku 2010 pribudlo v slovenskom zdravotníctve 1.344 lekárov (nárast o 7,4 %). Počet zubných lekárov stúpal miernejším tempom. Ku koncu roka 2019 ordinovalo na Slovensku 2.853 zubných lekárov (52,3 zubných lekárov na 100.000 obyvateľov), pričom oproti roku 2010 sa ich počet zvýšil o 7,1 % (+ 190 osôb). Povolanie sestra vykonávalo v roku 2019 na Slovensku 31.309 osôb (573,6 sestier na 100.000 obyvateľov). Hoci počet zdravotných sestier na Slovensku dlhodobo klesá, v roku 2019 tento trend nepokračoval a ich počet sa medziročne zvýšil o 248. Pri porovnaní s rokom 2010 však počet sestier v roku 2019 klesol o 4,4 % (o 1.436 osôb). Najintenzívnejší nárast v rámci sledovaného obdobia (2009 – 2019)bol zaznamenaný v povolaní praktická sestra (do 1. 9. 2018 bolo toto povolanie označované ako zdravotnícky asistent). Počet praktických sestier sa zvýšil z 1.430 osôb v roku 2010 na 3.527 osôb v roku 2019, čo predstavovalo až 2,5-násobný nárast ich počtu.

Z hľadiska vekovej štruktúry lekárov, podľa 10-ročných vekových skupín, bolo najviac lekárov vo veku nad 60 rokov (26,4 %), pričom vo veku 60 – 64 rokov bolo 10,9 % a vo veku 65 a viac rokov bolo 15,5 % lekárov. Pomerne veľký podiel tvorili aj lekári vo veku 40 – 49 rokov (22,4 %) a 30 – 39 rokov (21,4 %). Z celkového počtu zubných lekárov najväčšiu časť (33,6 %) tvorili lekári nad 60-rokov, z toho vo veku 60 – 64 rokov ich bolo 12,5 % a vo veku 65 a viac rokov ich bolo až 21,2 %. Sestry boli najpočetnejšie zastúpené vo vekových skupinách 40 – 49 rokov (37,5 %) a 50 – 59 rokov (28,0 %).

Ku koncu roka 2019 pracovalo v rezorte zdravotníctva 110.778 fyzických osôb (23.913 mužov a 86.865 žien). Z celkového počtu pracovníkov v zdravotníctve bolo 75,7 % zdravotníckych pracovníkov (z toho 37,3 % sestier, 23,2 % lekárov, 6,1 % sanitárov, 5,3 % farmaceutov, 4,2 % praktických sestier, 3,4 % zubných lekárov) a 22,9 % nezdravotníckych pracovníkov (zahŕňajúcich technicko-hospodárskych, robotníckych a prevádzkových, pedagogických, vedeckých a elektrotechnických pracovníkov). Štátnych zamestnancov pracujúcich na Ministerstve zdravotníctva SR, úradoch verejného zdravotníctva, Štátnom ústave pre kontrolu liečiv a v iných organizáciách bolo 1,3 %.
 
   

pondelok 8. februára 2021

Koronakríza: Vplyv na ekonomiku

S koronavírusom už „žijeme“ takmer rok. Zmenil naše životy, správanie, prácu aj ekonomiku. V súčasnosti sa vo svete rozbieha očkovanie, ktoré by mohlo vrátiť náš život opäť do normálu. Ktoré sektory hospodárstva môžu z očkovania profitovať najviac a aký dopad to bude mať na nás všetkých?

Kto sú „víťazi“ a kto „porazení“ v súčasnej koronakríze? Koronakríza sa nedotýka rovnako celej ekonomiky, pretože niektoré sektory hospodárstva ju pocítili miernejšie, ale iné segmenty sú zasiahnuté veľmi silno. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že služby sú krízou a pandémiou zasiahnuté silnejšie ako priemysel. Ide hlavne o oblasť cestového ruchu, hotely a penzióny, reštaurácie, kaviarne, zábavné podniky, fitnescentrá a wellness a oblasť umenia a kultúry. Práve tieto segmenty pocítili najvýraznejšie
protipandemické opatrenia a došlo v nich k najväčšiemu prepadu tržieb a tiež aj k najväčšej strate pracovných miest. Preto ich môžeme označiť za „porazených v súčasnej koronakríze“. Ale ani víťazi v koronakríze podľa analytičky Jany Glasovej prakticky neexistujú. Existujú len odvetvia, ktorým sa počas krízy darí lepšie ako ostatným. Z pohľadu maloobchodu sú to hlavne supermarkety a e-shopy, ktoré môžu byť otvorené aj vtedy, keď sú ostatné predajne kvôli lockdownu zatvorené. Tržby internetových predajcov počas prvej vlny pandémie síce tiež klesli, ale od júla opäť rastú a počas jesenných mesiacov zaznamenali dokonca výrazne vyššie tržby ako pred rokom. Konkrétne v septembri sa ich tržby medziročne zvýšili o takmer pätinu, v októbri o 16 % a v novembri o viac než 9 %. A takmer 7 %-ný rast dosiahli aj v poslednom mesiaci roka. Na rozdiel od sektora služieb si priemysel vďaka oživeniu globálneho dopytu hlavne z Číny a USA vedie počas druhej vlny pandémie lepšie. Aj tu ale platí, že aj priemyselníci sú pandémiou silno zasiahnutí. Ak by sme chceli identifikovať nejaké produkty, po ktorých vzrástol dopyt vplyvom pandémie, predpokladáme, že ide hlavne o farmaceutické výrobky, vitamíny, výživové doplnky, hygienické, čistiace a dezinfekčné prostriedky, niektoré športové potreby (keďže fitká sú zatvorené a cvičíme individuálne doma alebo vonku), počítače a notebooky (keďže pracujeme a učíme sa doma) a podobne. Je ich síce málo, ale nájdu sa aj takí poskytovatelia služieb, ktorým koronakríza priniesla viac zákazníkov – mohli by sme sem zaradiť hlavne rôzne kuriérske a donáškové služby, rozvoz jedla atď.

Prinesie očkovanie oživenie ekonomiky? Nepriaznivá ekonomická situácia bude zrejme ešte pretrvávať počas celého 1. polroka 2021. Aktuálne sa nachádzame v lockdowne a ekonomiku budeme môcť opätovne otvoriť vtedy, keď sa nám podarí dostať pandémiu pod kontrolu. K výraznejšiemu oživeniu ekonomiky ale dôjde až po tom, ako sa vo veľkom rozbehne vakcinácia, resp. keď už bude dosiahnutá určitá úroveň zaočkovanosti populácie. Očakáva sa, že v tomto roku sa naša ekonomika opäť prehupne do zelených čísiel a dosiahne medziročný rast HDP na úrovni cca 6 %. Ktoré sektory môžu z očkovania najviac profitovať a ktoré stracať? Tí, ktorí budú z očkovania najviac profitovať, sú podnikatelia, ktorí v súčasnosti najviac trpia protipandemickými opatreniami – cestové kancelárie, hotely, reštaurácie, kaviarne a kluby, kiná, divadlá a v podstate všetky firmy pôsobiace v oblasti kultúry, umenia a zábavy.  Samozrejme ale platí, že ekonomické oživenie prinesie postupne vyššie tržby a zisky aj ostatným firmám a priemyselníkom, vrátane napríklad automobiliek, ktoré sú hybným motorom nášho hospodárstva. Domácnosti sú totiž teraz pri nakupovaní opatrnejšie a mnoho ľudí sa muselo uskromniť, keďže prišlo kvôli kríze o prácu, alebo musí čeliť zníženiu svojho platu. Existujú ale aj také subjekty, ktorým pandémia a koronakríza priniesla viac zákazníkov či zvýšený dopyt po ich produkcii. A tieto subjekty môžu pocítiť pokles počtu zákazníkov po zaočkovaní populácie, a teda po odznení krízy. Je ich samozrejme ale len málo. Mohli by sme sem zaradiť predovšetkým e-shopy, nakoľko ľudia teraz viac nakupujú on-line. Často tak ale robia aj „z donútenia“, keďže počas lockdownu kupujeme v e-schopoch aj to, čo by sme si za normálnych okolností radšej kúpili v kamennej predajni. Takže keď sa náš život vráti do normálu, pri niektorých nákupoch opäť vymeníme eshopy za nákupné centrá. Zároveň si ale myslíme, že v tomto smere koronakríza aj zmenila naše nákupné zvyklosti a posunula nás bližšie smerom k online nakupovaniu. Takže eshopy sa o svoju budúcnosť obávať nemusia. Kto ďalší môže stratiť zákazníkov po ústupe pandémie? Dotknúť sa to môže kuriérskych a donáškových služieb, čo súvisí s tým, že nebudeme potom všetko nakupovať on-line a do reštaurácie si radšej zájdeme, než aby sme si jedlo nechali doviezť. Taktiež môžu pokles dopytu pocítiť lekárne či výrobcovia vitamínov a výživových doplnkov, rúšok, ochranných rukavíc či dezinfekčných prostriedkov.

Mobil: Cenný zdroj informácií

Odtlačky prstov, rozpoznávanie tváre či šifrovanie sú známe spôsoby na zabezpečenie ochrany mobilných zariadení a informácií v nich uložených. Naozaj? Správa výskumnej neziskovej organizácie Upturn sa sústredila na analýzu prostredia v Spojených štátoch a odhalila, ako americká polícia získava prístup k údajom z mobilných telefónov podozrivých osôb.
 
Digitálne forenzné firmy špecializované na získavanie prístupu k šifrovaným dátam a ich následnému sťahovaniu dokázali získať kompletné kópie údajov z mobilného telefónu – emaily, texty, fotografie, informácie o polohe, údaje z aplikácií a ďalšie. Následne sa môžu extrahovať, analyzovať a použiť.  

Forenzné nástroje pre mobilné zariadenia (MDFTs – Mobile device forensic tools) majú tri kľúčové vlastnosti:
  • umožňujú extrakciu veľkého množstva informácií z mobilných telefónov,
  • organizujú extrahované údaje v ľahko navigovateľnom formáte, aby mohli byť efektívnejšie analyzované a preskúmané,
  • pomáhajú obchádzať väčšinu bezpečnostných prvkov s cieľom kopírovať údaje.
Upturn odhaduje, že v rokoch 2015 až 2019 použila americká polícia forenzné nástroje mobilných zariadení pri vyšetrovaní takmer 50-tisíc prípadov. Autori správy tvrdia, že nástroje poskytujú informácie o životoch ľudí ďaleko nad rámec akéhokoľvek vyšetrovania a len málo policajných oddelení obmedzuje spôsob a čas ich použitia.

Mobilné telefóny sú pre orgány na presadzovanie zákona jedinečnou výzvou, pretože:
  • 85 percent vyšetrovania trestných činov predstavujú mobilné dáta,
  • 65 percent občanov EÚ uprednostňuje prístup k internetu pomocou smartfónov (2017),
  • 85 percent všetkých fotografií nasnímaných v EÚ je fotených smartfónmi (2017).
Mobilné telefóny sa v porovnaní s inými zariadeniami analyzujú odlišne, vyšetrovanie si vyžaduje samostatný forenzný proces. A práve to bol dôvod na spustenie projektu FORMOBILE v Európskej únii v máji 2019 pozostávajúci z devätnástich európskych organizácií, ktorý sa zameriava na vytvorenie komplexného reťazca mobilného forenzného vyšetrovania určeného na zlepšenie digitálnej bezpečnosti a ochrany v EÚ. Práce na projekte financovanom Európskou komisiou majú trvať tri roky a cieľom je vyvíjať nové nástroje a technológie na získavanie mobilných dát, vyvíjať nové štandardy forenznej vedy a vytvárať programy školení pre nové štandardy.


  • .

EU: Jadrové a radiačné technológie proti rakovine

Akčný plán SAMIRA – strategický program pre zdravotnícke, priemyselné a výskumné aplikácie týkajúce sa jadrových a rádiologických technológií má zlepšiť koordináciu v Európskej únii (EÚ), zabezpečiť, aby rádiologické a jadrové technológie boli naďalej prospešné pre zdravie občanov EÚ a prispieť k boju proti rakovine a iným chorobám. Ide o prvý krok v nadväznosti na európsky plán na boj proti rakovine, ktorý prijala Európska komisia 3. februára t. r.

Občania EÚ by mali mať v rámci lekárskej starostlivosti prístup ku kvalitným rádiologickým a jadrovým technológiám, ktoré spĺňajú najvyššie bezpečnostné normy. V pláne sa definujú akcie a opatrenia v troch kľúčových oblastiach: i) zabezpečenie dodávok lekárskych rádioizotopov, ii) zlepšenie kvality a bezpečnosti žiarenia používaného v medicíne a iii) uľahčenie inovácií a technologického rozvoja v oblasti lekárskych aplikácií ionizujúceho žiarenia. Pokiaľ ide o akcie:
  • Komisia založí európsku iniciatívu za zriadenie rádioizotopového centra (ERVI) v snahe udržať celosvetové vedúce postavenie Európy v dodávkach lekárskych rádioizotopov a pomôcť urýchliť vývoj a zavádzanie nových rádioizotopov a výrobných metód.
  • Komisia začne európsku iniciatívu za kvalitu a bezpečnosť lekárskych aplikácií ionizujúceho žiarenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri používaní ionizujúceho žiarenia na terapeutické a diagnostické účely v členských štátoch uplatňovali najvyššie normy.
  • Komisia zabezpečí súčinnosť medzi Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu a klastrom „Zdravie“ v rámci programu EÚ pre výskum Horizont Európa vypracovaním a realizáciou výskumného plánu pre lekárske aplikácie jadrových a radiačných technológií.

Radíme: Daň z motorových vozidiel 2021

Termín na podanie a zaplatenie dane z motorových vozidiel je tento rok predĺžený do 31. marca 2021. Finančná správa už zverejnila e-Formulár pre daňové priznania k dani z motorových vozidiel (DzMV) na svojom portáli aj v aplikácii eDane. 

Predmetom DzMV sú vozidlá patriace do kategórie L (motocykle, trojkolky, štvorkolky), M (osobné automobily a autobusy), N (nákladné autá) a O (prípojné vozidlá) evidované v Slovenskej republike. Tieto vozidlá sa používajú na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Nezdaňujú sa dopravné prostriedky ako kolesové a pásové traktory, snežné skútre či pracovné stroje. Daňové priznania sa podávajú podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby a vybrané daňové subjekty na Daňovom úrade pre vybrané hospodárske subjekty v Bratislave.

Ročné sadzby dane upravuje zákon o dani z motorových vozidiel. Napríklad pre osobné automobily (kategórie M1) či motocykle (kategórie L) s objemom nad 900 do 1 200 cm3 je ročná sadzba dane 80 eur, nad 1.200 do 1.500 cm3 majú ročnú sadzbu dane 115 eur a nad 1.500 do 2.000 cm3 je to 148 eur. Pre vozidlo kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobily) je priradená nulová ročná sadzba dane. Sadzba dane sa znižuje, ponecháva alebo zvyšuje podľa veku vozidla a platí pre kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3:

Ročná sadzba dane sa zníži o:
  • 25% počas prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,
  • 20% počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov (od 37. do konca 72. kalendárneho mesiaca),
  • 15% počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov (od 73. do konca 108. kalendárneho mesiaca).
Ročná sadzba dane bez úpravy:
  • sa použije počas ďalších nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov (od 109. mesiaca do konca 144. kalendárneho mesiaca).
Ročná sadzba dane sa zvýši o:
  • 10% počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov (od 145. mesiaca do konca 156. kalendárneho mesiaca),
  • 20% pre vozidlá, ktoré majú viac ako 156 kalendárnych mesiacov vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla.