EU: Nové batérie

Európska komisia schválila druhý projekt spoločného európskeho záujmu na podporu výskumu a inovácií European Battery Innovation. Spoločné ho pripravili  Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko, ktoré poskytnú financovanie až do výšky 2,9 miliardy eur. Verejné financovanie má pritiahnuť ďalších 9 miliárd eur súkromných investícií.

Vytvorením kompletného, dekarbonizovaného a digitálneho hodnotového reťazca batérií vznikne podľa Európskej komisie pre toto odvetvie konkurenčná výhoda, vytvoria sa nové pracovné miesta a zníži sa závislosť únie od tretích krajín. Projekt bude pokrývať celý hodnotový reťazec batérií od ťažby surovín, návrhu a výroby batériových článkov a obalov až po ich recykláciu a likvidáciu. Očakáva sa tiež rozvoj nových prelomových technológií.

Komisia posúdila navrhovaný projekt podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, konkrétne z hľadiska spoločného európskeho záujmu (IPCEI). Podľa jej zistení uvedený projekt prispieva k spoločnému cieľu podporou strategického hodnotového reťazca pre budúcnosť Európy, najmä pokiaľ ide o čistú a nízkoemisnú mobilitu. Projekt je veľmi ambiciózny, lebo sa zameriava na vývoj technológií a procesov, ktoré idú nad rámec súčasnej technológie a umožnia zásadné zlepšenie výkonu, bezpečnosti a vplyvu batérií na životné prostredie. Pomoc jednotlivým spoločnostiam je obmedzená na nevyhnutnú, primeranú a nenarúša hospodársku súťaž.

Peniaze: Každý piaty Slovák má len na najnutnejšie výdavky

Necelé tri štvrtiny (69 %) slovenských domácností hospodária s relatívnym dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb aj závažnejších výdavkov. Do tejto skupiny patrí tiež 46 % domácností, ktoré majú dosť peňazí na pokrytie základných potrieb a sporia si na závažnejšie výdavky, pätina Slovákov (20 %), ktorí hospodária s vyrovnaným rozpočtom a uvádzajú, že majú dosť peňazí na všetko, čo potrebujú, ako aj 3 % Slovákov žijúcich v hojnosti, s dostatkom peňazí na väčšie výdavky aj sporenie.

Prieskum finančnej situácie slovenských domácností si nechala spracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). V porovnaní s rokom 2018, kedy medzi slovenskými domácnosťami prebehol podobný prieskum, sa finančná situácia Slovákov zlepšila. Ešte pred dvoma rokmi takmer dve tretiny (58 %) respondentov uvádzali, že pre to, aby mali dostatok peňazí na bežné aj mimoriadne výdavky, musia žiť veľmi striedmo. O trochu nižší (2 %) bol aj podiel domácností, ktoré označili svoju finančnú situáciu ako blahobyt. „Zlepšenie finančnej situácie slovenských domácností v období rokov 2018 až 2020 zodpovedá situácii ekonomického rastu a veľmi nízkej nezamestnanosti. Výrazne lepšie svoju finančnú situáciu hodnotia muži, vysokoškoláci a obyvatelia najväčších miest. Z profesijného hľadiska uvádzajú najlepšiu finančnú situáciu ľudia pracujúci v odbore IT, priemyslu a stavebníctva“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Zatiaľčo v roku 2018 uviedlo 5 % Slovákov, že im peniaze nestačia ani na najlacnejšie jedlo a oblečenie, v aktuálnom prieskume z polovice roka 2020 svoju situáciu takto opísali len 4 % respondentov. V novom prieskume takmer každá desiata slovenská domácnosť (8 %) uvádza, že so svojím príjmom vystačí len na obstaranie najlacnejšieho jedla, ale už nie na najlacnejšie oblečenie. Pred dvoma rokmi sa takto vyjadrilo 6 %. Zmenila sa aj situácia domácností, ktorým príjem vystačí len na najlacnejšie jedlo a oblečenie – v roku 2018 ich bolo 13 % a o dva roky neskôr 20 %. „Takmer tretina Slovákov žije na hranici chudoby, alebo aj pod ňou. Títo ľudia bohužiaľ nezriedka riešia svoju finančnú situáciu úvermi od nebankových inštitúcií či z neoficiálnych zdrojov, bojujú s neschopnosťou splácať svoje záväzky a často sa dostávajú do dlhovej pasce. V týchto prípadoch odporúčame aktívne komunikovať s veriteľom a nestrkať pred svojimi finančnými záväzkami hlavu do piesku, dlhová špirála sa tým len prehĺbi,“ doplňuje Jaroslava Palendalová.

Aktuálne: Ivermektín na COVID-19

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR napokon schválilo používanie liečiva ivermektín na boj proti novému koronavírusu. Na terapeutické využitie sa nateraz môže na Slovensku používať pol roka. Podľa ministerstva bude liek okrem nemocníc dostupný aj v lekárňach na lekársky predpis. 

Ivermektín je antiparazitikum, ktoré má aj veľmi silné antivírusové a protizápalové vlastnosti pri ochorení COVID-19. Viaceré štúdie poukazujú na jeho účinnosť nielen v rámci in-vitro a zvieracích modelov, ale aj pri klinických podaniach. Liek sa bude podávať ako súčasť ďalšej liečby. Je už registrovaný vo viacerých krajinách, napríklad vo Francúzsku, USA, Švédsku a Nórsku.

Liečivo bolo doposiaľ na Slovensku neregistrované, povolenie na terapeutické využitie získal po doručení žiadosti hlavného odborníka pre infektológiu MZ SR Ivana Schrétera o skupinové povolenie neregistrovaného lieku pre potreby zdravotníckych zariadení v SR. Hlavnou indikáciou bude profylaxia a liečba pacientov s ochorením COVID-19.

On-line: Problémy s webom

Ktoré problémy s webmi spôsobujú používateľom najväčší stres? Agentúra Cyber ​​Duck UX porovnala webové stránky s mnohými problémami, ktoré testovalo 1.100 účastníkov, aby určila, ktoré problémy s webovými stránkami spôsobujú používateľom najväčší stres meraný podľa ich hladín krvného tlaku.

Pomalé načítanie stránok spôsobuje používateľom webových stránok najväčší stres, pretože priemerné hladiny krvného tlaku vyskočili z 111 mm Hg na 134 mm Hg. To viedlo k ohromujúcemu zvýšeniu hladiny krvného tlaku o 21 %! Priemerný čas načítania webových stránok použitých v prieskume sa pohyboval medzi 8,8 - 10,5 sekundami - účastníci na opísanie rýchlosti načítania webových stránok použili slová ako „frustrujúce“ a „mučivé“. Načítanie dlhšie ako päť sekúnd je podľa nich „nepohodlné“ a „neprijateľné“. Viaceré vyskakovacie okná sú na druhej pozícii, pretože spôsobili, že krvný tlak účastníkov stúpol zo 108 mm Hg na 130 mm Hg. Vyskakovacie okná počas experimentu zahŕňali predplatné bulletinov, zľavové kódy, informovanosť o predaji a ponuky na vyskúšanie. Účastníci vyhlásili, že používanie viacerých kontextových okien bolo „nepríjemné“ a „zbytočné“. Na treťom mieste je automatické prehrávanie hudby, pretože krvný tlak účastníkov sa zvýšil v priemere o 20%, zo 106 mm Hg na 127 mm Hg. Neželané automatické prehrávanie hudby na webových stránkach je „poburujúce“ a „rušivé“. V porovnaní s tým sa videám s automatickým prehrávaním darilo lepšie (na piatom mieste, kedy krvný tlak účastníkov stúpol z 104 mm Hg na 121 mm Hg, čo je nárast o 16%), aj keď účastníci uviedli, že videá s automatickým prehrávaním sú „rušivé“, v porovnaní s hudbou s automatickým prehrávaním je pre nich ľahšie zistiť a vypnúť zdroj zvuku.

Na siedmej pozícii sa ocitli ťažko čitateľné písma webových stránok, čo viedlo k 13 % zvýšeniu hladín krvného tlaku účastníkov, zo 104 mm Hg na 118 mm Hg. Na druhej strane, na desiatom mieste, mali účastníci najmenší problém s dezorientujúcimi animáciami na webových stránkach, kde sa priemerné hladiny krvného tlaku pohybovali od 102 mm Hg do 107 mm Hg - čo je iba 5 % nárast. Mierne nad dezorientujúcimi animáciami je niekoľko posúvačov obrázkov, ktoré sú na deviatom mieste. V rámci štúdie bolo na jednom webe deväť posúvačov obrázkov (tiež známych ako kolotoče) - použitie tohto množstva posúvačov obrázkov zvýšilo krvný tlak účastníkov z 99 mm Hg na 109 mm Hg. Účastníci uviedli, že viac ako tri posúvače obrázkov na webovej stránke sú „nadmerné“ a „presýtené“.

EU: Voľný pohyb

Európska komisia navrhla aktualizovať odporúčanie Rady z minulého októbra o koordinácii opatrení ovplyvňujúcich voľný pohyb v Európskej únii (EÚ). Prijala tiež návrh na aktualizáciu odporúčania Rady o cestovaní do EÚ z krajín mimo EÚ.

Návrh prináša ďalšiu koordináciu v dvoch oblastiach, v ktorých sa členské štáty už predtým dohodli na spolupráci:

• Aktualizácia dohodnutého farebného kódu na mapovanie rizikových oblastí: Komisia navrhuje, aby sa okrem existujúcej zelenej, oranžovej, červenej a sivej farby zaviedla aj „tmavočervená“, ktorou sa budú označovať oblasti, kde sa vírus vyskytuje vo veľmi vysokej miere. Vzťahovala by sa na oblasti, v ktorých je 14-dňová miera oznámených prípadov vyššia ako 500 na 100.000 osôb. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) bude naďalej uverejňovať aktualizované verzie mapy na základe údajov poskytnutých členskými štátmi.
• Prísnejšie opatrenia pre cestujúcich z oblastí s vyšším rizikom: Komisia navrhuje, aby sa výrazne odrádzalo od všetkých ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, až kým sa epidemiologická situácia výrazne nezlepší. Týka sa to najmä cestovania do „tmavočervených“ oblastí a z týchto oblastí. Členské štáty by pritom mali zabezpečiť súlad s opatreniami, ktoré platia pri cestovaní v rámci ich vlastného územia.

Ak niekto cestuje z „tmavočervenej“ oblasti, členské štáty by mali od cestujúceho vyžadovať, aby:

• pred príchodom podstúpil test
• a ZÁROVEŇ absolvoval karanténu, ako to odporúča Výbor pre zdravotnú bezpečnosť a ako to v súčasnosti uplatňujú niektoré členské štáty.

Členské štáty by mohli vo väčšej miere využívať testovanie pred odchodom aj v tých oblastiach, ktoré sú v súčasnosti na mape označené ako „oranžové“, „červené“ alebo „sivé“. Naopak, osoby, ktoré sa vracajú do členského štátu svojho bydliska, by mali mať možnosť podrobiť sa testu až po príchode.

Vzhľadom na riziká spojené s veľmi vysokým počtom nových infekcií komisia na základe usmernení centra ECDC odporúča, aby sa členské štáty dohodli na tom, že prijmú, zachovajú alebo posilnenia nefarmaceutické intervencie, akými sú napríklad opatrenia týkajúce sa zákazu vychádzania a dočasného zatvorenia určitých prevádzok, a to predovšetkým v oblastiach klasifikovaných ako „tmavočervené“, aby posilnili testovanie a trasovanie a zintenzívnili dohľad nad prípadmi ochorenia COVID-19 a ich sekvenovanie s cieľom zhromažďovať informácie o šírení nových, infekčnejších variantov koronavírusu.

Ľudia, ktorí žijú v pohraničných regiónoch, by mali mať výnimku z niektorých cestovných obmedzení. Ak musia často prekračovať hranicu, či už z rodinných alebo pracovných dôvodov, nemalo by sa od nich vyžadovať absolvovanie karantény a požadovaná frekvencia testov by mala byť primeraná. Ak je epidemiologická situácia na oboch stranách hranice podobná, testovanie by sa nemalo vyžadovať.

Členské štáty by sa zároveň mali snažiť, aby nedošlo k narušeniu cestovania z nevyhnutných dôvodov, a najmä aby dopravné toky pokračovali v súlade so systémom „zelených jazdných pruhov“ a nedošlo k narušeniam dodávateľských reťazcov. Vzhľadom na zvýšené riziko by testy a karanténu mali absolvovať aj osoby cestujúce z nevyhnutných dôvodov, napríklad zdravotnícki pracovníci, ľudia cestujúci z naliehavých rodinných alebo pracovných dôvodov, ktorí prichádzajú z „tmavočervených“ oblastí, za predpokladu, že to nebude mať neprimeraný vplyv na splnenie ich nevyhnutnej funkcie alebo potreby. Od pracovníkov v doprave, ktorí počas cesty mávajú len obmedzený kontakt s ostatným obyvateľstvom, by sa nemala vyžadovať karanténa a v zásade by mali byť oslobodení od testovania z dôvodu cestovania. Rovnaké výnimky by sa mali uplatňovať aj v prípade tranzitu osôb, ktoré cestujú z nevyhnutných dôvodov.