EDUNET: Pre vyše dvetisíc škôl

Už viac ako dve tisícky slovenských škôl sú pripojené k Edunetu a k školského internetu tak má prístup takmer 400-tisíc žiakov. Štartu obrovského projektu, ktorý má zabezpečiť školám bezproblémové pripojenie do siete a zároveň chrániť deti pred nástrahami internetu, v mnohom komplikovala pandémia Covid-19. Pripájanie škôl bude pokračovať podľa ich záujmu. Samotné školy pritom za služby neplatia, projekt manažuje a financuje Ministerstvo školstva SR.

Kým za normálnych okolností sa predpokladá, že tok dát bude smerovať skôr do škôl, aktuálna situácia a on-line výučba spôsobila, že dáta prúdia najmä opačným smerom. Učitelia vyučujú a často vysielajú zo škôl, čo mení nároky na sieť. Aktuálne je k Edunetu pripojených 2.073 škôl, čo v praxi znamená 395-tisíc žiakov a viac ako 61-tisíc učiteľov a zamestnancov škôl. Konektivita sa do škôl dodáva vždy najlepšou možnou technológiou, preferovaná je optická infraštruktúra. Kde nie je vybudovaná, škola je pripojená vzduchom cez moderné mikrovlnné spoje alebo technológiu LTE Advanced, čo je predchodca 5G sietí. Ak nie je možné školu pripojiť týmito technológiami, nastupujú ďalšie možnosti ako napríklad DSL. V školách sú inštalované najmodernejšie zariadenia, aj vďaka ktorým môžu mnohé z nich už dnes využívať vysoké rýchlosti pripojenia až 1Gbps.

Okrem konektivity sú súčasťou projektu aj ďalšie služby, predovšetkým ochrana detí a mládeže pred nevhodným obsahom a to na základe filtrov podľa veku používateľa. Tie nastavuje a definuje Ministerstvo školstva SR. Cez centrálny bod majú školy prístup k digitálnemu učivu. SWAN ako dodávateľ riešenia tiež zabezpečuje ochranu celej siete Edunet pred hekerskými útokmi. Rovnako napríklad nonstop monitoring poskytovaných služieb a služby call centra. Čo ale pocítili samotné školy okamžite, je vysoko nastavený štandard pokrytia priestorov modernou WiFi sieťou. „To doteraz nebolo štandardom. Školy ho doteraz riešili najmä svojpomocne. Na každej škole sme sa stretli s iným riešením. Buď išlo o sponzorské dary, alebo si škola sama nakúpila vybavenie. Častokrát to však neboli

profesionálne riešenia, ale riešenia určené pre domácnosti“, vysvetľuje Jozef Lasz. 

Zaujímavé čísla o Edunete

• 2.073 aktuálne zapojených škôl
• 10.000 nainštalovaných zariadení na školách
• 100 Gbps celoslovenská chrbticová sieť SWANu tvorí základ Edunetu
• 1 Gbps je najvyššia možná rýchlosť pripojenia škôl
•  100 inštalačných tímov s pôsobnosťou po celom Slovensku pracovalo na realizácii projektu

Trend: Robotická automatizácia procesov

Štúdia Automatizácia inteligentne potvrdila rast využívania inteligentných automatizačných technológií v rôznych odvetviach. Pomocou kognitívnych a analytických nástrojov dokážu tieto technológie zásadne meniť obchodné procesy spoločností. Podnikateľským subjektom a ich zamestnancom prináša zmena nové príležitosti, ale zároveň aj nové výzvy a úlohy.

Podľa globálneho prieskumu Deloitte (441 vedúcich pracovníkov z 29 krajín vrátane Slovenska) sa traja zo štyroch respondentov (73 %) čoraz viac spoliehajú na automatizačné technológie, akými sú inteligentná automatizácia, strojové učenie a spracovanie prirodzeného jazyka. Je to významný nárast oproti minuloročnému prieskumu, v ktorom takto reagovala menej ako polovica opýtaných (48 %). Rovnako narástol aj rozsah využitia automatizačných technológií v rámci spoločností. Z prieskumu vyplýva, že v 13 % spoločností bolo implementovaných viac ako 50 procesných automatizácií. Na porovnanie, v roku 2018 to boli iba 4 %. Počet spoločností, v ktorých využívanie procesnej automatizácie výrazne narástlo, sa za dva roky strojnásobil. Počas krízy v dôsledku pandémie umožnili automatizované procesy mnohým spoločnostiam zvýšiť ich efektivitu a produktivitu. Z globálneho hľadiska sa teda aj vďaka pandémii COVID-19 stala automatizácia ešte dôležitejšou na udržanie a rozvíjanie podnikania spoločností. Používanie automatizačných technológií má okrem zvýšenia produktivity aj iné ekonomické výhody. Zníženie nákladov pomocou inteligentnej automatizácie dosahuje v priemere 24 %, navýšenie rastu predaja v priemere 9 %. Návratnosť investícií sa dosahuje v priemere za menej než 11 mesiacov od dátumu implementácie.

Najpopulárnejšou automatizačnou technológiou v súčasnosti je robotická automatizácia procesov (RPA). Túto technológiu už implementovalo 78 % manažérov a ďalších 16 % tak plánuje urobiť v nasledujúcich troch rokoch. Do roku 2023 by malo túto technológiu používať viac ako deväť z desiatich opýtaných spoločností. S cieľom zvýšiť efektivitu sa spoločnosti čoraz viac zameriavajú aj na ďalšie oblasti, v ktorých je možné využiť automatizačné procesy, ako sú riadenie podnikových procesov (BPM), monitorovanie procesov a tzv. ťažba dát (data mining), ako aj využitie umelej inteligencie v kombinácii s dátovou analytikou. Práve kombinácia rôznych technológií sa považuje z pohľadu automatizácie vyspelých spoločností za kľúčovú. Kombinácia robotických nástrojov založených na pravidlách a rôznorodosti umelej inteligencie schopnej rozumieť, učiť sa a rozhodovať sa stane v dohľadnej dobe bežnou praxou u väčšiny opýtaných (85 %). Rozdiel medzi spoločnosťami, ktoré „iba“ pilotujú automatizáciu (1 – 10 procesov), a tými, ktoré ju implementujú (11 – 50 procesov), resp. už intenzívne zdokonaľujú (51+ procesov), je citeľný. Je preto pravdepodobné, že tí skúsenejší rýchlejšie zapracujú zmeny, ktoré dokážu zlepšiť výnosy z automatizácie. Na druhej strane je pre organizácie v pilotnej fáze typické, že automatizujú procesy s menšími zmenami. Naopak, najpokročilejšie organizácie už prechádzajú od tradičného prístupu postupného zlepšovania svojich existujúcich procesov na komplexný procesný re-dizajn.

Na úspešné integrovanie inteligentnej automatizácie je potrebné, aby si spoločnosť uvedomila jej nevyhnutnosť. Proces sa začína vedomým výberom cieľov na základe individuálnych možností spoločnosti. Z definovaných dosiahnuteľných cieľov sa následne vytvorí realistická stratégia. Z prieskumu však vyplýva, že iba necelá štvrtina respondentov si pred zavádzaním inteligentnej automatizácie procesov vypracovala potrebnú celopodnikovú stratégiu. Organizácie urobili významný pokrok v novom svete rozšírenej inteligentnej automatizácie, ale zavedenie procesov nezaručuje pridanú hodnotu. Tí, ktorí vidia najväčšie výhody v automatizácii, sa zapájajú do celofiremnej transformácie, do vytvorenia stratégie so zreteľom na ľudí a s výhľadom do budúcnosti.

EU: Prieskum podpory očkovania

Vakcínou proti COVID-19 sa plánovalo podľa decembrového prieskumu verejnej mienky občanov krajín Európskej únie (EÚ), o ktorom informovala Európska komisia zaočkovať 70 % Európanov a 62 % Slovákov. Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny, ktoré najmenej dôverujú vakcínam a ich bezpečnosti.

Prieskum spoločnosti Kantar z polovice decembra minulého roka sa konal na vzorke 24.424 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Podľa 62,6 % opýtaných zo všetkých členských štátov sú vakcíny proti novému typu koronavírusu bezpečné. S týmto vyjadrením nesúhlasí 42 % ľudí a takmer polovica si myslí, že vakcíny sú neefektívne. V Európskej únii účinnosti nových vakcín verí 73,4 % obyvateľov. S očkovaním najviac nesúhlasia obyvatelia Bulharska (34 % sa nechce dať nikdy zaočkovať), Slovinska (33 %) a potom Slovenska a Maďarska (32 %). Najmenej obáv z nových vakcín majú občania Malty (41 %) a potom Írska, Dánska, Talianska, Lotyšska, Holandska a Fínska (nad 30 %). 

Viacerí z opýtaných Slovákov pripustili, že by zmenili svoj prístup k očkovaniu, keby videli priame dôkazy o bezpečnosti a účinnosti vakcín na už zaočkovaných ľuďoch. Pritom až 66,5 % respondentov uviedlo, že pozná ľudí, ktorí mali pozitívny test na COVID-19 a 61,7 % pozná ľudí, ktorí ochoreli. Väčšina respondentov prieskumu by chcela získať viac informácií o bezpečnosti vakcín proti COVID-19 (56,9 %) aj o účinnosti vakcín (49,9 %). Opýtaní uviedli, že za najdôveryhodnejšie zdroje považujú zdravotníckych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a farmaceutov (56,6 %), národné zdravotnícke orgány (42,6 %) a EÚ (20,3 %). Za menej dôveryhodné považujú médiá (9,4%), webové stránky (7,8 %) a sociálne siete (5,4 %).

Približne 60 % Európanov verí, že jediný spôsob, ako skoncovať s pandémiou, je očkovanie. S týmto názorom však súhlasí iba 40,7 % opýtaných Slovákov a 67 % Slovákov verí, že nové vakcíny boli vyvinuté a otestované príliš rýchlo. Na otázku, či si občania myslia, že EÚ zohrala kľúčovú úlohu, aby sa dostali k vakcíne vo vlastnej krajine, najviac túto možnosť pripustili občania Malty (87 %), potom Cypru, Portugalska, Írska a Luxemburska (nad 70 %). Najmenej tomu veria ľudia v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4): Česká republika (49 %), Maďarsko a Poľsko (55 %) a Slovensko (56 %).

Radíme: Pomoc pre obete domáceho násilia

Obete domáceho násilia či týrania môžu na Slovensku volať 24 hodín denne, sedem dní v týždni, 365 dní v roku na bezplatné číslo 0800 212 212. Iniciátorom a garantom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Národná linka pre ženy zažívajúce násilie od marca minulého roka poskytuje poradenstvo aj prostredníctvom mailovej komunikácie - linkaprezeny@ivpr.gov.sk. 

Počas koronakrízy násilie v rodinách stúplo. Obeťami sú najmä tí najzraniteľnejší, a to sú deti, seniorky a seniori, ženy, ale aj zdravotne postihnutí. Ministerstvo bude naďalej podporovať a aj rozvíjať služby národnej linky a napriek tomu, že linka bola v roku 2015 primárne zriadená pre týrané ženy, pomoc u poradkýň hľadajú aj muži. Krízovú pomoc a všetky potrebné informácie volajúcim na tejto linke poskytuje sedem špeciálne vyškolených poradkýň. Volajúce ženy sa často zverujú s tými najintímnejšími informáciami a tie sa ľahšie hovoria žene ako mužovi. Preto na linke radia iba psychologičky. Zároveň ide o prísne dôverné informácie a kontaktovať políciu, záchrannú zdravotnú službu alebo inú inštitúciu, ktorá žene môže pomôcť, je možné jedine iba so súhlasom volajúceho.

Hlavným princípom činnosti Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie je podľa MPSVR bezpečie žien, obhajoba a posilňovanie ich práv. Okrem krízovej pomoci, podpory a poskytovania informácií v oblasti násilia páchaného na ženách asistujú poradkyne volajúcim aj pri naviazaní kontaktu so špecializovanými poradenskými centrami, krízovými strediskami, bezpečnými ženskými domami či zariadeniami núdzového bývania. Slovensko sa pripojilo k európskej iniciatíve za vznik jednotného celoeurópskeho čísla pre obete násilia, ktoré by fungovalo podobne ako tiesňová linka 112.

SR: Výročná správa o internete

Slovensko sa v roku 2020 naučilo niekoľko nových slovíčok a nadobudlo veľa digitálnych zručností. Pojmy ako videokonferencia, práca na diaľku / home office, on-line objednávka či on-line výučba budú pravdepodobne adeptmi na každodenné používanie aj v roku 2021.

 

Tvrdenie, že starší ľudia nerozumejú novým technológiám a nepoužívajú internet nie je pravdivé a po roku 2020 ešte menej. Až dve tretiny ľudí nad 45 rokov používajú sociálne siete na rôzne účely a v kategórii 65 a viac rokov to bola až takmer štvrtina Slovákov. SK-NIC analyzoval štatistiky zo sveta internetu, domén či virtuálneho Slovenska a pripravil Výročnú správu o internete na Slovensku 2020. Telefonovanie cez internet, získavanie informácií alebo nakupovanie cez internet. Tieto aktivity lámali rekordy. Rok 2020 bol špecifický a tieto aktivity sú už v súčasnosti bežnou rutinou.

Najobľúbenejší znak, ktorým začínajú slovenské domény (teda adresy na internete s koncovkou .sk) je písmeno „s“. V roku 2020 ním začínalo 42.695 domén, t.j. viac ako 10 %. Prečo? Skúste sa zamyslieť, ktoré slová sa začínajú na „s“. Priemerná dĺžka .sk domény je 10 znakov, najdlhšia doména na Slovensku má až 63 znakov. Dá sa vôbec vysloviť? Najkrajšia doménová koncovka .sk je na Slovensku naozaj obľúbená. Až tri štvrtiny všetkých domén zaregistrovaných Slovákmi používa práve túto koncovku. Ostatné doménové koncovky sú veľmi ďaleko v pozadí a väčšinou boli registrované v tzv. „balíkových akciách“ spoločne s koncovkou .sk.

Odkiaľ sú jednotliví držitelia .sk domén? Zodpovedá to ekonomickému rozdeleniu obyvateľov Slovenska? 10 okresov s najviac doménami spoločne spravuje 111.928 domén, z čoho polovicu tvoria držitelia z Bratislavy. Stále je to však iba cca štvrtina všetkých .sk domén…